The power of vulnerability | Brené Brown | TED

Translator: Janka Pazurikova Reviewer: Michal Ferenc

Takže, začnem týmto:

So, I'll start with this: a couple years ago, an event planner called me

pred niekoľkými rokmi mi zavolala organizátorka,

pretože som chcela usporiadať konferenciu.

because I was going to do a speaking event.

Volala a povedala mi,

And she called, and she said,

"Naozaj sa trápim s tým,

"I'm really struggling with how to write about you on the little flyer."

ako vás mám v krátkosti predstaviť."

And I thought, "Well, what's the struggle?"

Ja som povedala, "Prečo je to problém?"

A ona povedala, "Viete, videla som vás prednášať

And she said, "Well, I saw you speak,

a chcela som vás nazvať výskumníčkou,

and I'm going to call you a researcher, I think,

but I'm afraid if I call you a researcher, no one will come,

ale bojím sa, že ak vás nazvem výskumníčkou, nikto nepríde,

lebo si budú myslieť, že ste nudná a nehovoríte k veci."

because they'll think you're boring and irrelevant."

(Smiech)

(Laughter)

Okej.

And I was like, "Okay."

And she said, "But the thing I liked about your talk

Potom povedala, "Na vašej prednáške sa mi páčilo,

že rozprávate príbehy.

is you're a storyteller.

So I think what I'll do is just call you a storyteller."

A tak poviem, že rozprávate príbehy."

And of course, the academic, insecure part of me

A akademická, neistá časť mňa

was like, "You're going to call me a what?"

sa ozvala, "Čo o mne chcete povedať?"

Ona povedala, "Poviem, že rozprávate príbehy."

And she said, "I'm going to call you a storyteller."

And I was like, "Why not 'magic pixie'?"

Ja som na to, "A prečo nepoviete, že som kúzelný škriatok?"

(Laughter)

(Smiech)

I was like, "Let me think about this for a second."

Povedala som jej, "Nechajte ma chvíľu rozmýšľať."

Oprela som sa o svoju odvahu

I tried to call deep on my courage.

And I thought, you know, I am a storyteller.

a uvedomila som si, ja rozprávam príbehy.

I'm a qualitative researcher.

Som kvalitatívny výskumník.

I collect stories; that's what I do.

Zbieram príbehy, to je moja práca.

And maybe stories are just data with a soul.

A možno sú príbehy len údaje s dušou.

And maybe I'm just a storyteller.

A možno naozaj rozprávam príbehy.

And so I said, "You know what?

A tak som povedala, "Viete čo?

Why don't you just say I'm a researcher-storyteller."

Prečo tam nenapíšete, že som výskumníčka, ktorá rozpráva príbehy."

And she went, "Ha ha. There's no such thing."

A ona povedala, "Ale nič také neexistuje."

(Laughter)

(Smiech)

So I'm a researcher-storyteller, and I'm going to talk to you today --

Takže som výskumníčka, ktorá rozpráva príbehy,

a dnes ich porozprávam vám.

we're talking about expanding perception --

Hovoríme o rozširovaní vnímania --

and so I want to talk to you and tell some stories

a tak som vám chcela povedať niekoľko príbehov

o mojom výskume,

about a piece of my research that fundamentally expanded my perception

ktorý podstatným spôsobom rozšíril moje vnímanie

and really actually changed the way that I live and love

a naozaj zmenil spôsob, akým žijem a milujem,

and work and parent.

a pracujem, a som rodičom.

And this is where my story starts.

Tu môj príbeh začína.

When I was a young researcher, doctoral student,

Keď som bola doktorandka,

my first year, I had a research professor who said to us,

mala som profesora,

ktorý nám hovoril,

"Here's the thing, if you cannot measure it, it does not exist."

"Ak máte vec,

a neviete ju zmerať, potom neexistuje."

Myslela som si, že ma iba balamutí.

And I thought he was just sweet-talking me.

Spýtala som sa, "To naozaj?" a on odpovedal, "Jednoznačne."

I was like, "Really?" and he was like, "Absolutely."

And so you have to understand

Musíte vedieť, že som

mala bakalárku zo sociálnej práce a diplomovku zo sociálnej práce,

that I have a bachelor's and a master's in social work,

a dizertačku zo sociálnej práce,

and I was getting my Ph.D. in social work, so my entire academic career

takže počas celej mojej akademickej kariéry

som bola obklopená ľuďmi,

was surrounded by people who kind of believed in the "life's messy, love it."

ktorí verili tomu,

že život je chaos a milovali to.

And I'm more of the, "life's messy, clean it up, organize it

Ja som viac ten typ, že ak je život chaos,

upracem ho, dám mu systém

and put it into a bento box."

a uložím ho do krabice.

(Laughter)

(Smiech)

Našla som si svoj spôsob,

And so to think that I had found my way, to found a career that takes me --

našla som povolanie, ktoré ma baví --

really, one of the big sayings in social work is,

viete, ako sa hovorí v sociálnej práci,

"Lean into the discomfort of the work."

zmierte sa s nepríjemnou prácou.

And I'm like, knock discomfort upside the head

A ja som ten typ, ktorý všetky problémy obráti hore nohami,

and move it over and get all A's.

vyrieši, odsunie nabok a dostane za prácu jednotku.

That was my mantra.

To bola moja mantra.

So I was very excited about this.

A preto ma to zaujalo.

And so I thought, you know what, this is the career for me,

Pomyslela som si, toto je povolanie pre mňa,

because I am interested in some messy topics.

keďže sa zaujímam o neurovnané veci.

But I want to be able to make them not messy.

Ale musím byť schopná dať ich do poriadku.

Chcem ich pochopiť.

I want to understand them.

I want to hack into these things that I know are important

Chcem sa hacknúť do týchto vecí,

ktoré sú tak dôležité,

and lay the code out for everyone to see.

a potom umožniť každému vidieť kód.

So where I started was with connection.

Začala som so vzťahmi.

Because, by the time you're a social worker for 10 years,

Pretože, ak ste sociálnym pracovníkom 10 rokov,

uvedomíte si,

what you realize is that connection is why we're here.

že vzťahy sú to, prečo sme tu.

It's what gives purpose and meaning to our lives.

Oni dávajú zmysel a cieľ našim životom.

O nich to celé je.

This is what it's all about.

It doesn't matter whether you talk to people

Nezáleží na to, či sa rozprávate s ľuďmi,

zaoberajúcimi sa sociálnym právom, mentálnym zdravím, zneužívanými a zanedbávanými,

who work in social justice, mental health and abuse and neglect,

všetci vieme, že to spojenie,

what we know is that connection, the ability to feel connected, is --

schopnosť cítiť sa zapojený, --

neurobiologicky sme tak skonštruovaní --

neurobiologically that's how we're wired --

it's why we're here.

to je to, prečo sme tu.

So I thought, you know what, I'm going to start with connection.

A tak som si pomyslela, začnem so vzťahmi.

Poznáte tú situáciu,

Well, you know that situation

where you get an evaluation from your boss,

keď dostanete ohodnotenie od šéfky,

and she tells you 37 things that you do really awesome,

a ona vám povie 37 vecí, ktoré robíte naozaj úžasne,

and one "opportunity for growth?"

a jednu vec ako príležitosť k zlepšeniu?

(Laughter)

(Smiech)

A vy máte v hlave len tú príležitosť k zlepšeniu.

And all you can think about is that opportunity for growth, right?

Well, apparently this is the way my work went as well,

Toto je spôsob, akým som pracovala,

because, when you ask people about love, they tell you about heartbreak.

pretože, keď sa ľudí spýtate na lásku,

povedia vám o zlomenom srdci.

When you ask people about belonging,

Keď sa ich spýtate na pocit, že niekam patria,

porozprávajú vám o najbolestivejších skúsenostiach,

they'll tell you their most excruciating experiences of being excluded.

keď sa cítili vylúčení.

And when you ask people about connection,

Keď sa ľudí spýtate na vzťahy,

the stories they told me were about disconnection.

porozprávajú vám príbehy o ich rozpadaní.

A tak som veľmi rýchlo -- asi po šiestich týždňoch v tomto výskume --

So very quickly -- really about six weeks into this research --

narazila na túto nepomenovanú vec,

I ran into this unnamed thing that absolutely unraveled connection

ktorá odhaľovala vzťahy

spôsobom, ktorému som nerozumela a nikdy predtým ho nevidela.

in a way that I didn't understand or had never seen.

A tak som sa vrátila späť

And so I pulled back out of the research

a chcela zistiť, čo to je.

and thought, I need to figure out what this is.

And it turned out to be shame.

A ukázalo sa, že je to hanba.

Hanba je veľmi jednoducho definovaná

And shame is really easily understood as the fear of disconnection:

ako strach, že nás vylúčia zo vzťahu.

Je tu niečo,

Is there something about me that, if other people know it or see it,

čo keby ostatní vedeli alebo videli,

that I won't be worthy of connection?

nebola by som hodná vzťahu s nimi.

A môžem vám povedať,

The things I can tell you about it:

je to univerzálne, všetci to tak cítime.

It's universal; we all have it.

The only people who don't experience shame

Jediní ľudia, ktorí necítia hanbu,

nemajú žiadnu schopnosť cítiť s druhými alebo vytvárať vzťahy.

have no capacity for human empathy or connection.

Nikto o tom nechce hovoriť,

No one wants to talk about it,

and the less you talk about it, the more you have it.

a čím menej o tom hovoríte, tým viac to cítite.

What underpinned this shame, this "I'm not good enough," --

Základom hanby je,

že "Nie som dosť dobrá." --

všetci to poznáme:

which, we all know that feeling:

"I'm not blank enough. I'm not thin enough,

"Nie som dosť štíhla,

rich enough, beautiful enough, smart enough, promoted enough."

dosť bohatá, dosť krásna, dosť šikovná,

nie som dosť často povyšovaná."

The thing that underpinned this was excruciating vulnerability.

Vec, ktorá je základom toho celého,

bol neznesiteľný pocit zraniteľnosti,

This idea of, in order for connection to happen,

tá myšlienka,

že aby sme mohli vytvoriť vzťah,

we have to allow ourselves to be seen, really seen.

musíme dovoliť, aby nás ten druhý videl,

aby videl hlboko do nás.

Viete, čo si myslím o zraniteľnosti. Nenávidím ju.

And you know how I feel about vulnerability. I hate vulnerability.

A tak som si pomyslela, toto je moja šanca,

And so I thought, this is my chance to beat it back with my measuring stick.

teraz ju môžem poraziť mojím pravítkom.

I'm going in, I'm going to figure this stuff out,

Zistím, ako tá vec funguje,

I'm going to spend a year, I'm going to totally deconstruct shame,

strávim tým rok, a úplne rozoberiem ten pocit hanby,

I'm going to understand how vulnerability works,

a pochopím, ako zraniteľnosť funguje,

a potom to svojou šikovnosťou porazím.

and I'm going to outsmart it.

So I was ready, and I was really excited.

Bola som pripravená a naozaj nadšená.

A ako viete, to nedopadne dobre.

As you know, it's not going to turn out well.

(Smiech)

(Laughter)

You know this.

Toto poznáte.

So, I could tell you a lot about shame,

Mohla by som vám porozprávať veľa o hanbe,

but I'd have to borrow everyone else's time.

ale musela by som si požičať aj čas niekoho iného.

But here's what I can tell you that it boils down to --

Ale môžem vám povedať, kde to skončí

and this may be one of the most important things that I've ever learned

a toto je možno najdôležitejšia vec, akú som zistila

in the decade of doing this research.

počas tých desiatok rokov výskumu.

Môj jeden rok

My one year turned into six years:

sa zmenil na šesť,

tisíce príbehov,

Thousands of stories, hundreds of long interviews, focus groups.

stovky dlhých rozhovorov, záujmové skupiny.

At one point, people were sending me journal pages

Dokonca mi ľudia začali posielať stránky z novín

a svoje príbehy --

and sending me their stories --

thousands of pieces of data in six years.

tisíce kúskov údajov za šesť rokov.

A nejak som to zvládla.

And I kind of got a handle on it.

I kind of understood, this is what shame is, this is how it works.

Trochu som pochopila, čo je to hanba,

ako to funguje.

Napísala som knihu,

I wrote a book, I published a theory, but something was not okay --

publikovala som teóriu,

ale niečo nebolo v poriadku --

and what it was is that, if I roughly took the people I interviewed

pretože keď som sa zhruba pozrela na ľudí,

s ktorými som sa rozprávala,

and divided them into people who really have a sense of worthiness --

a rozdelila som ich na tých,

ktorí naozaj cítia, že majú svoju hodnotu --

a to sa pod tým skrýva,

that's what this comes down to, a sense of worthiness --

pocit, že majú hodnotu --

they have a strong sense of love and belonging --

majú silný zmysel pre lásku a pocit spolupatričnosti --

and folks who struggle for it,

a potom na ľudí, ktorí o to stále bojujú,

and folks who are always wondering if they're good enough.

a na tých, ktorí rozmýšľajú, či sú dosť dobrí.

Bola tu len jedna premenná,

There was only one variable that separated

ktorá rozdeľovala ľudí, ktorí majú

the people who have a strong sense of love and belonging

silný zmysel pre lásku a pocit spolupatričnosti

and the people who really struggle for it.

a ľudí, ktorí o to stále bojujú.

And that was, the people who have a strong sense of love and belonging

Ľudia, ktorí majú silný zmysel

pre lásku a pocit spolupatričnosti,

believe they're worthy of love and belonging.

veria, že sú toho hodní.

That's it.

To je ono.

They believe they're worthy.

Veria, že sú toho hodní.

And to me, the hard part of the one thing that keeps us out of connection

A pre mňa bolo najťažšou časťou pochopiť,

že to, čo nám zabraňuje vytvoriť vzťah

is our fear that we're not worthy of connection,

je náš strach, že ho nie sme hodní.

was something that, personally and professionally,

Bolo to niečo, čo som chcela a potrebovala, osobne aj profesionálne,

lepšie pochopiť.

I felt like I needed to understand better.

So what I did is I took all of the interviews

A tak som vzala

všetky záznamy rozhovorov,

where I saw worthiness, where I saw people living that way,

v ktorých som videla pocit vlastnej hodnoty,

and just looked at those.

a na tie som sa pozrela.

What do these people have in common?

Čo majú títo ľudia spoločné?

I have a slight office supply addiction, but that's another talk.

Som tak trochu závislá na kancelárskych potrebách,

ale o tom niekedy inokedy.

So I had a manila folder, and I had a Sharpie,

Takže mala som papierovú zložku, a mala som fixku,

and I was like, what am I going to call this research?

a rozmýšľam, ako tento výskum nazvem?

A prvé slová, ktoré mi napadli,

And the first words that came to my mind were "whole-hearted."

bolo otvorení celým srdcom.

These are whole-hearted people, living from this deep sense of worthiness.

Títo ľudia majú srdce otvorené a žijú s hlbokým pocitom svojej hodnoty.

Tak som to napísala na vrch zložky,

So I wrote at the top of the manila folder,

a začala som sa pozerať na údaje.

and I started looking at the data.

Vlastne som sa na ne najprv pozrela

In fact, I did it first in a four-day, very intensive data analysis,

počas štvordňovej

veľmi intenzívnej analýzy

where I went back, pulled the interviews, the stories, pulled the incidents.

kedy som sa vrátila, vybrala tieto rozhovory, príbehy, udalosti.

What's the theme? What's the pattern?

Aká je téma? Aký je v tom systém?

My husband left town with the kids

Môj manžel aj s deťmi odišli z mesta,

because I always go into this Jackson Pollock crazy thing,

pretože som sa dostala do toho šialeného stavu,

where I'm just writing and in my researcher mode.

keď len píšem

a som vo svojom výskumníckom režime.

And so here's what I found.

A toto som zistila.

Všetci mali spoločný

What they had in common was a sense of courage.

zmysel pre odvahu.

And I want to separate courage and bravery for you for a minute.

Chcela by som ozrejmiť rozdiely medzi odvahou a statočnosťou.

Courage, the original definition of courage,

Odvaha, pôvodná definícia odvahy,

keď to slovo prvýkrát vošlo do anglického jazyka --

when it first came into the English language --

vychádza z latinského slova cor, čo znamená srdce --

it's from the Latin word "cor," meaning "heart" --

and the original definition was to tell the story of who you are

a pôvodná definícia odvahy bola

rozprávať príbeh o tom, kto ste, s otvoreným srdcom.

with your whole heart.

A títo ľudia

And so these folks had, very simply, the courage to be imperfect.

mali jednoducho odvahu

byť nedokonalí.

They had the compassion to be kind to themselves first and then to others,

Mali zľutovanie nad sebou

a potom aj nad ostatnými,

because, as it turns out,

pretože, ako sa ukázalo, nemôžete mať súcit s druhými,

we can't practice compassion with other people

ak neviete odpustiť sebe.

if we can't treat ourselves kindly.

And the last was they had connection, and -- this was the hard part --

A napokon mali spojenie,

a -- toto je tá ťažká časť --

as a result of authenticity,

ako výsledok svojej autenticity,

they were willing to let go of who they thought they should be

boli ochotní opustiť to, kým by mali byť,

in order to be who they were, which you have to absolutely do that

aby mohli byť tým, kým sú,

čo musíte urobiť,

for connection.

aby ste mohli vytvoriť vzťah.

The other thing that they had in common was this:

Ďalšia vec, ktorú mali spoločnú,

je toto.

They fully embraced vulnerability.

Úplne a bez výhrad prijali zraniteľnosť.

They believed that what made them vulnerable made them beautiful.

Verili,

že to, čo ich robí zraniteľnými,

ich robí nádhernými.

Nehovorili o zraniteľnosti

They didn't talk about vulnerability being comfortable,

ako o príjemnej veci,

nor did they really talk about it being excruciating --

ani ako o utrpení,

as I had heard it earlier in the shame interviewing.

ktoré zaznievalo v predošlých rozhovoroch o hanbe.

Hovorili o nej, že je potrebná.

They just talked about it being necessary.

They talked about the willingness to say, "I love you" first ...

Hovorili o ochote

povedať "Milujem ťa" ako prvý,

o ochote

the willingness to do something where there are no guarantees ...

urobiť niečo bez toho,

aby ste mali nejakú záruku,

the willingness to breathe through waiting for the doctor to call

o ochote

dýchať počas čakania, kým vám doktor zavolá,

after your mammogram.

výsledky z mamogramu.

They're willing to invest in a relationship

Sú ochotní investovať do vzťahu,

that may or may not work out.

ktorý možno vyjde a možno nevyjde.

They thought this was fundamental.

Myslia si, že toto je základ.

I personally thought it was betrayal.

Ja som si myslela, že je to zrada.

I could not believe I had pledged allegiance to research, where our job --

Nemohla som uveriť tomu, že som zasvätila svoj život

výskumu --

you know, the definition of research is to control and predict,

definícia výskumu

je kontrolovať a predpovedať, študovať nejaký fenomén,

to study phenomena for the explicit reason to control and predict.

kvôli tomu,

aby sme ho mohli kontrolovať a predpovedať.

And now my mission to control and predict

A teraz sa moja úloha

kontrolovať a predpovedať

had turned up the answer that the way to live is with vulnerability

zmenila na odpoveď, že spôsob, ako žiť so zraniteľnosťou,

je prestať kontrolovať a predpovedať.

and to stop controlling and predicting.

This led to a little breakdown --

Toto viedlo k malému psychickému zrúteniu --

(Laughter)

(Smiech)

-- which actually looked more like this.

ktorý vyzeral asi takto.

(Laughter)

(Smiech)

And it did.

Bolo to zlé.

I call it a breakdown; my therapist calls it a spiritual awakening.

Ja som to nazvala zrútenie, moja psychologička to nazvala duchovné prebudenie.

(Laughter)

A spiritual awakening sounds better than breakdown,

Duchovné prebudenie znie lepšie ako zrútenie,

ale ubezpečujem vás, že to bolo zrútenie.

but I assure you, it was a breakdown.

Musela som odsunúť svoje dáta a nájsť si psychológa.

And I had to put my data away and go find a therapist.

Niečo vám poviem. Poznáte to,

Let me tell you something: you know who you are

keď zavoláte svojim priateľom a poviete, "Myslím, že potrebujem niekoho navštíviť.

when you call your friends and say, "I think I need to see somebody.

Nepoznáš niekoho dobrého?"

Do you have any recommendations?"

Because about five of my friends were like,

Asi piati moji kamaráti povedali,

"Wooo, I wouldn't want to be your therapist."

"Uuuuf. Nechcel by som byť tvojím psychológom."

(Laughter)

(Smiech)

I was like, "What does that mean?"

Ja na to, "Čo to má znamenať?"

And they're like, "I'm just saying, you know.

A oni, "Však ja len tak.

Don't bring your measuring stick."

Nechoď tam s pravítkom."

(Laughter)

Ja na to, "Okej."

I was like, "Okay."

So I found a therapist.

A našla som psychologičku.

My first meeting with her, Diana --

A na prvé stretnutie s ňou, volá sa Diana,

som priniesla popis toho,

I brought in my list of the way the whole-hearted live, and I sat down.

akým spôsobom ľudia s otvoreným srdcom žijú, a sadla som si.

And she said, "How are you?"

A ona sa spýtala, "Ako sa máte?"

And I said, "I'm great. I'm okay."

A ja som povedala, "Mám sa skvele."

She said, "What's going on?"

Ona sa spýtala, "O čo ide?"

And this is a therapist who sees therapists,

Som terapeutka, ktorá navštevuje terapeuta,

because we have to go to those, because their B.S. meters are good.

pretože aj my musíme k niekomu chodiť,

oni vedia odhadnúť, kedy niekto kecá.

(Laughter)

(Smiech)

And so I said, "Here's the thing, I'm struggling."

Povedala som,

"Je tu jedna vec."

And she said, "What's the struggle?"

A ona sa spýtala, "Aký je problém?"

Povedala som, "No, mám problém so zraniteľnosťou.

And I said, "Well, I have a vulnerability issue.

And I know that vulnerability is the core of shame and fear

A ja viem, že zraniteľnosť je jadrom

hanby a strachu

a nášho boja za pocit vlastnej hodnoty,

and our struggle for worthiness,

but it appears that it's also the birthplace of joy, of creativity,

ale zdá sa mi, že z nej pramení

aj radosť, kreativita,

of belonging, of love.

láska, pocit, že niekam patríme.

And I think I have a problem, and I need some help."

A myslím, že s tým mám problém,

a potrebujem pomoc."

A povedala som, "Ale nechcem rozprávať

And I said, "But here's the thing: no family stuff, no childhood shit."

o rodine,

ani o svojom detstve."

(Laughter)

(Smiech)

"I just need some strategies."

"Len potrebujem nejaký postup."

(Laughter)

(Smiech)

(Applause)

(Potlesk)

Ďakujem.

Thank you.

So she goes like this.

A ona sa zatvárila asi takto.

(Laughter)

(Smiech)

And then I said, "It's bad, right?"

A potom som povedala, "Je to zlé?"

And she said, "It's neither good nor bad."

A ona, "Nie je to ani dobré, ani zlé."

(Laughter)

(Smiech)

"It just is what it is."

"Je to, čo to je."

And I said, "Oh my God, this is going to suck."

A ja som povedal, "Môj ty Bože, toto bude úplne zlé."

(Laughter)

(Smiech)

And it did, and it didn't.

A bolo, a nebolo.

And it took about a year.

Trvalo to asi rok.

And you know how there are people

Viete, niektorí ľudia,

that, when they realize that vulnerability and tenderness are important,

keď si uvedomia, že zraniteľnosť a nežnosť sú dôležité,

tak sa tomu poddajú.

that they surrender and walk into it.

Po A, ja k nim nepatrím,

A: that's not me,

a po B, s takými ľuďmi sa ani nestretávam.

and B: I don't even hang out with people like that.

(Laughter)

(Smiech)

For me, it was a yearlong street fight.

Pre mňa to bola rok trvajúca pouličná bitka.

It was a slugfest.

Bol to tvrdý boj.

Vulnerability pushed, I pushed back.

Zraniteľnosť mi dala úder, ja som ho vrátila.

I lost the fight,

Prehrala som tú vojnu,

but probably won my life back.

ale asi som vyhrala naspäť svoj život.

And so then I went back into the research

A tak som sa vrátila k výskumu

and spent the next couple of years

a strávila som s ním pár ďalších rokov.

really trying to understand what they, the whole-hearted,

Snažila som sa pochopiť, ako tí srdcom otvorení žijú,

what choices they were making, and what we are doing with vulnerability.

aké rozhodnutia robia,

a ako sa vyrovnávame

so zraniteľnosťou.

Why do we struggle with it so much?

Prečo s ňou tak veľmi bojujeme?

Am I alone in struggling with vulnerability?

Som sama, kto s ňou bojuje?

Nie.

No.

So this is what I learned.

Takže toto som zistila.

We numb vulnerability --

Nechceme sa cítiť zraniteľne --

when we're waiting for the call.

keď čakáme na telefonát.

It was funny, I sent something out on Twitter and on Facebook

Napísala som na Twitter a na Facebook,

"Ako by ste definovali zraniteľnosť?

that says, "How would you define vulnerability?

Kedy sa cítite zraniteľní?"

What makes you feel vulnerable?"

A za hodinu a pol som mala 150 odpovedí.

And within an hour and a half, I had 150 responses.

Because I wanted to know what's out there.

Chcela som vedieť,

čo je tam vonku, v reálnom svete.

Keď musím požiadať manžela o pomoc,

Having to ask my husband for help because I'm sick, and we're newly married;

lebo som chorá, a sme spolu len krátko;

keď navrhujem milovanie manželovi;

initiating sex with my husband;

initiating sex with my wife;

keď sa začínam milovať so svojou ženou;

keď ma niekto odmietne; keď niekoho pozývam von;

being turned down; asking someone out;

keď čakám na telefonát od doktora;

waiting for the doctor to call back;

keď ma prepustia; keď prepúšťam ľudí;

getting laid off; laying off people.

This is the world we live in.

toto je svet, v ktorom žijeme.

We live in a vulnerable world.

Žijeme v zraniteľnom svete.

And one of the ways we deal with it is we numb vulnerability.

A jedným zo spôsobov, ako sa s tým vyrovnávame,

je, že sme voči zraniteľnosti znecitliveli.

And I think there's evidence --

Myslím, že k tomu mám aj dôkazy --

and it's not the only reason this evidence exists,

a samozrejme necitlivosť voči zraniteľnosti nie je jedinou príčinou,

but I think it's a huge cause --

ale je dosť veľkým dôvodom toho,

We are the most in-debt ...

že je väčšina z nás v dlhoch,

že máme nadváhu,

obese ...

addicted and medicated adult cohort in U.S. history.

že sme závislí a na liekoch.

A to viac ako kedykoľvek v histórii USA.

The problem is -- and I learned this from the research --

Problémom je -- a to som sa v tomto výskume naučila --

that you cannot selectively numb emotion.

a nemôžete znecitlivieť len voči niektorým pocitom.

You can't say, here's the bad stuff.

Nemôžete povedať, toto je zlý pocit.

Here's vulnerability, here's grief, here's shame,

Toto je zraniteľnosť, smútok, hanba,

here's fear, here's disappointment.

strach, sklamanie.

I don't want to feel these.

Tie nechcem cítiť.

I'm going to have a couple of beers and a banana nut muffin.

Dám si niekoľko pív a banánový koláč.

(Laughter)

(Smiech)

Tie nechcem cítiť.

I don't want to feel these.

And I know that's knowing laughter.

Ja viem, že ste sa smiali, pretože viete, o čom hovorím.

I hack into your lives for a living.

Mojou prácou je hacknúť sa do vašich životov.

God.

Och.

(Laughter)

(Smiech)

You can't numb those hard feelings

Nemôžete necítiť len tie ťažké pocity

without numbing the other affects, our emotions.

bez toho, aby ste prestali cítiť tie ostatné.

Nemôžete znecitlivieť len voči niektorým.

You cannot selectively numb.

So when we numb those,

Čiže ak vyradíme tie zlé,

we numb joy,

prestaneme cítiť radosť,

vďačnosť,

we numb gratitude,

we numb happiness.

šťastie.

A potom je nám nanič,

And then, we are miserable,

hľadáme zmysel a cieľ,

and we are looking for purpose and meaning,

a potom sa cítime zraniteľní,

and then we feel vulnerable,

so then we have a couple of beers and a banana nut muffin.

a tak si dáme pár pív a banánový koláč.

And it becomes this dangerous cycle.

A stane sa z toho nebezpečný cyklus.

One of the things that I think we need to think about

Takže sa potrebujeme zamyslieť nad tým,

is why and how we numb.

prečo a ako sa stávame necitlivými.

And it doesn't just have to be addiction.

A nemusí to byť len závislosť.

Ďalšia vec, ktorú robíme,

The other thing we do is we make everything that's uncertain certain.

je, že chceme všetko neurčité premeniť na istotu.

Religion has gone from a belief in faith and mystery to certainty.

Náboženstvo prešlo od viery a tajomstva

k istote.

"I'm right, you're wrong. Shut up."

Ja mám pravdu, ty nie. Tak buď ticho.

Hotovo.

That's it.

Len istota.

Just certain.

A čím viac sa bojíme, tým sme viac zraniteľní,

The more afraid we are, the more vulnerable we are,

a čím sme zraniteľnejší, tým viac sa bojíme.

the more afraid we are.

Presne tak vyzerá dnešná politika.

This is what politics looks like today.

Žiadna diskusia.

There's no discourse anymore.

There's no conversation.

Žiadne rozhovory.

There's just blame.

Len obviňovanie.

You know how blame is described in the research?

Viete, ako je popísané obviňovanie vo výskume?

A way to discharge pain and discomfort.

Ako spôsob vybiť si bolesť a nepokoj.

Chceme mať všetko dokonalé.

We perfect.

If there's anyone who wants their life to look like this, it would be me,

Ja by som tiež chcela, aby náš život vyzeral takto,

ale tak to nefunguje.

but it doesn't work.

Because what we do is we take fat from our butts and put it in our cheeks.

A preto vezmeme tuk z nášho zadku

a vpichneme ho do líca.

(Laughter)

(Smiech)

Which just, I hope in 100 years, people will look back and go, "Wow."

Ja len dúfam, že za sto rokov

sa ľudia obzrú späť a povedia, "Wow."

(Laughter)

(Smiech)

And we perfect, most dangerously, our children.

A chceme mať dokonalé deti,

čo je najnebezpečnejšie.

Let me tell you what we think about children.

Poviem vám, čo si myslíme o deťoch.

They're hardwired for struggle when they get here.

Sú stvorené tak, aby sa vedeli prebíjať životom.

And when you hold those perfect little babies in your hand,

A keď držíte na rukách to malé dokonalé bábätko,

our job is not to say, "Look at her, she's perfect.

nie je našou povinnosťou povedať, "Pozri sa na ňu. Je dokonalá.

A mojou povinnosťou je, aby zostala dokonalá --

My job is just to keep her perfect --

ubezpečiť sa, že sa dostane do tenisového tímu v piatej triede a na Yale v siedmej triede."

make sure she makes the tennis team by fifth grade and Yale by seventh."

To je nie našou povinnosťou.

That's not our job.

Our job is to look and say,

My sa máme na ňu pozrieť a povedať,

"You know what? You're imperfect, and you're wired for struggle,

"Vieš čo? Si nedokonalá, ale si stvorená na to, aby si sa prebíjala životom,

but you are worthy of love and belonging."

a si hodná toho, aby si bola milovaná a patrila sem."

To je naša povinnosť.

That's our job.

Ukážte mi generáciu detí, ktoré budú tak vychované,

Show me a generation of kids raised like that,

a myslím, že vyriešime problémy, ktoré vidíme dnes.

and we'll end the problems, I think, that we see today.

We pretend that what we do doesn't have an effect on people.

Tvárime sa, že to, čo robíme,

nemá vplyv na iných ľudí.

We do that in our personal lives.

Tvárime sa tak v našich osobných životoch.

We do that corporate --

A robíme to aj v celospoločensky --

whether it's a bailout, an oil spill ...

či už je to finančná pomoc, únik ropy,

odvolanie --

a recall.

We pretend like what we're doing

tvárime sa, že to, čo robíme,

doesn't have a huge impact on other people.

nemá obrovský vplyv na životy druhých ľudí.

I would say to companies, this is not our first rodeo, people.

Povedala by som spoločnostiam, že toto nie je rodeo.

We just need you to be authentic and real and say ...

Musíme byť k sebe úprimní

a povedať, "Je nám to ľúto.

"We're sorry. We'll fix it."

Dáme to do poriadku."

But there's another way, and I'll leave you with this.

Ale existuje ešte jeden spôsob, a tým to zakončím.

Toto som zistila.

This is what I have found:

To let ourselves be seen, deeply seen, vulnerably seen ...

Keď dovolíme ostatným vidieť do nás,

hlboko do nášho srdca,

vidieť našu zraniteľnosť,

to love with our whole hearts, even though there's no guarantee --

keď budeme milovať celým srdcom,

aj keď nemáme žiadnu záruku --

a to je naozaj ťažké,

and that's really hard,

and I can tell you as a parent, that's excruciatingly difficult --

to vám môžem povedať ako matka, to je neuveriteľne ťažké --

a keď budeme ďakovať a tešiť sa

to practice gratitude and joy in those moments of terror,

v tých chvíľach strachu,

when we're wondering, "Can I love you this much?

keď rozmýšľame, "Môžem takto veľmi milovať?

Môžem tomuto tak vášnivo veriť?

Can I believe in this this passionately?

Môžem byť týmto tak nadšená?"

Can I be this fierce about this?"

just to be able to stop and, instead of catastrophizing what might happen,

Miesto vytvárania katastrofických scenárov sa zastaviť,

len povedať, "Som tak vďačná,

to say, "I'm just so grateful,

because to feel this vulnerable means I'm alive."

pretože to, že sa cítim tak zraniteľná, znamená, že som nažive."

And the last, which I think is probably the most important,

A posledné, čo je podľa mňa najdôležitejšie,

je veriť, že sme dosť dobrí.

is to believe that we're enough.

Because when we work from a place, I believe, that says, "I'm enough" ...

Pretože, ak začneme od:

"Som dosť dobrá"

then we stop screaming and start listening,

potom prestaneme kričať a začneme počúvať,

we're kinder and gentler to the people around us,

sme láskavejší a milší k ľuďom okolo seba,

a sme láskavejší a milší k sebe samým.

and we're kinder and gentler to ourselves.

To je všetko. Ďakujem.

That's all I have. Thank you.

(Applause)

(Potlesk)