Chimamanda Ngozi Adichie: The danger of a single story | TED

Translator: Petra Zmatková Reviewer: Katka Kostkova

I'm a storyteller.

Rozprávam príbehy.

And I would like to tell you a few personal stories

A rada by som vám povedala niekoľko osobných príbehov

about what I like to call "the danger of the single story."

o tom, čo rada nazývam „nebezpečenstvom jediného príbehu“.

I grew up on a university campus in eastern Nigeria.

Vyrástla som na univerzitnom internáte vo východnej Nigérii.

My mother says that I started reading at the age of two,

Mama hovorí, že som začala čítať v 2 rokoch,

although I think four is probably close to the truth.

aj keď ja si myslím, že 4 roky sú bližšie k pravde.

So I was an early reader,

Takže som začala čítať skoro

and what I read were British and American children's books.

a čítala som britské a americké detské knižky.

I was also an early writer,

Tiež som skoro začala písať

and when I began to write, at about the age of seven,

a keď som asi v 7 rokoch začala písať,

stories in pencil with crayon illustrations

príbehy písané ceruzkou s voskovými kresbami,

that my poor mother was obligated to read,

ktoré moja úbohá mama musela čítať,

I wrote exactly the kinds of stories I was reading:

písala som presne také príbehy, aké som čítala:

All my characters were white and blue-eyed,

Všetky moje postavy boli biele a modrooké,

hrali sa v snehu,

they played in the snow,

they ate apples,

jedli jablká,

(Laughter)

(smiech)

and they talked a lot about the weather,

a veľa sa rozprávali o počasí,

how lovely it was that the sun had come out.

aké bolo pekné, že vyšlo slnko.

(Laughter)

(smiech)

Now, this despite the fact that I lived in Nigeria.

Toto všetko napriek tomu, že som žila v Nigérii.

I had never been outside Nigeria.

Nikdy som nebola mimo Nigérie.

We didn't have snow, we ate mangoes,

Nemali sme sneh a jedli sme mangá

and we never talked about the weather,

a nikdy sme sa nerozprávali o počasí,

because there was no need to.

pretože sme nepotrebovali.

My characters also drank a lot of ginger beer,

Moje postavy tiež pili veľa zázvorového piva,

because the characters in the British books I read

pretože postavy v britských knihách, ktoré som čítala,

drank ginger beer.

pili zázvorové pivo.

Never mind that I had no idea what ginger beer was.

No a čo, že som netušila, čo bolo zázvorové pivo.

(Laughter)

(smiech)

And for many years afterwards,

A mnoho nasledujúcich rokov

I would have a desperate desire to taste ginger beer.

som zúfalo túžila ochutnať zázvorové pivo.

But that is another story.

Ale to je iný príbeh.

What this demonstrates, I think,

Myslím, že to dokazuje,

is how impressionable and vulnerable we are

ako ovplyvniteľní a zraniteľní sme

in the face of a story,

tvárou v tvár príbehu,

particularly as children.

hlavne ako deti.

Because all I had read were books in which characters were foreign,

Kvôli tomu, že som čítala knihy, v ktorých postavy boli zo zahraničia,

I had become convinced that books

bola som presvedčená, že knihy

by their very nature had to have foreigners in them

v sebe museli mať cudzincov

and had to be about things with which I could not personally identify.

a museli byť o veciach, s ktorými som sa osobne nestotožnila.

Now, things changed when I discovered African books.

Nuž, veci sa zmenili, keď som objavila africké knihy.

There weren't many of them available,

Dostupných ich bolo len málo

and they weren't quite as easy to find as the foreign books.

a nájsť ich nebolo také ľahké, ako nájsť zahraničné knihy.

But because of writers like Chinua Achebe and Camara Laye,

Ale vďaka spisovateľom ako Chinua Achebe a Camara Laye,

I went through a mental shift in my perception of literature.

som prežila mentálny posun v mojom vnímaní literatúry.

I realized that people like me,

Uvedomila som si, že ľudia ako ja,

girls with skin the color of chocolate,

dievčatá s pokožkou farby čokolády,

whose kinky hair could not form ponytails,

ktorých divé vlasy sa nedali dať do chvosta,

could also exist in literature.

mohli tiež existovať v literatúre.

I started to write about things I recognized.

Začala som písať o veciach, ktoré som spoznávala.

Now, I loved those American and British books I read.

Milovala som tie americké a britské knihy, ktoré som čítala.

They stirred my imagination. They opened up new worlds for me.

Zamiešali moju predstavivosť. Otvorili mi nové svety.

But the unintended consequence

Ale neočakávaným dôsledkom bolo,

was that I did not know that people like me

že som nevedela, že ľudia ako ja

could exist in literature.

mohli existovať v literatúre.

So what the discovery of African writers did for me was this:

Takže, objav afrických spisovateľov pre mňa spravil toto:

It saved me from having a single story of what books are.

Zachránil ma pred jediným príbehom toho, čo sú knihy.

I come from a conventional, middle-class Nigerian family.

Pochádzam z bežnej nigerijskej rodiny strednej triedy.

My father was a professor.

Môj otec bol profesor.

My mother was an administrator.

Moja mama administrátorka.

And so we had, as was the norm,

Takže sme tiež mali, čo bola norma,

live-in domestic help, who would often come from nearby rural villages.

u nás žijúcu domácich pomocníkov, ktorí často pochádzali z blízkych dedín.

So, the year I turned eight, we got a new house boy.

A keď som mala 8 rokov, dostali sme nového domáceho chlapca.

His name was Fide.

Volal sa Fide.

The only thing my mother told us about him was that his family was very poor.

Mama nám o ňom povedala jedinú vec, že jeho rodina bola veľmi chudobná.

My mother sent yams and rice, and our old clothes, to his family.

Mama posielala sladké zemiaky a ryžu a naše staré oblečenie jeho rodine.

And when I didn't finish my dinner, my mother would say,

A ak som nedojedla večeru, mama povedala:

"Finish your food! Don't you know? People like Fide's family have nothing."

„Dojedz to! Čo to nevidíš? Ľudia ako Fideho rodina nemajú nič.“

So I felt enormous pity for Fide's family.

Takže som cítila hroznú ľútosť pre Fideho rodinu.

Then one Saturday, we went to his village to visit,

Potom sme v jednu sobotu išli jeho dedinu navštíviť

and his mother showed us a beautifully patterned basket

a jeho mama nám ukázala krásne vzorovaný košík

made of dyed raffia that his brother had made.

vyrobený zo zafarbených palmových listov, ktorý vyrobil jeho brat.

I was startled.

Bola som ohromená.

It had not occurred to me that anybody in his family

Nenapadlo mi, že by niekto v jeho rodine

could actually make something.

mohol naozaj niečo vyrobiť.

All I had heard about them was how poor they were,

Všetko, čo som o nich počula, bolo, akí boli chudobní,

so that it had become impossible for me to see them as anything else but poor.

takže pre mňa bolo nemožné vidieť ich inak ako chudobných.

Their poverty was my single story of them.

Ich chudoba bola pre mňa ich jediným príbehom.

Years later, I thought about this when I left Nigeria

O niekoľko rokov neskôr som o tom rozmýšľala, keď som opustila Nigériu,

to go to university in the United States.

aby som študovala na univerzite v USA.

I was 19.

Mala som 19.

My American roommate was shocked by me.

Moja americká spolubývajúca mnou bola šokovaná.

She asked where I had learned to speak English so well,

Opýtala sa ma, kde som sa tak dobre naučila po anglicky,

and was confused when I said that Nigeria

a bola zmätená, keď som jej povedala, že Nigéria

happened to have English as its official language.

mala náhodou ako oficiálny jazyk angličtinu.

She asked if she could listen to what she called my "tribal music,"

Opýtala sa ma, či by si mohla vypočuť moju „kmeňovú hudbu“,

and was consequently very disappointed

a bola následne veľmi sklamaná,

when I produced my tape of Mariah Carey.

keď som vytiahla moje pásky Mariah Carey.

(Laughter)

(smiech)

She assumed that I did not know how to use a stove.

Predpokladala, že neviem, ako používať sporák.

What struck me was this:

Čo ma zasiahlo, bolo toto:

She had felt sorry for me even before she saw me.

Ľutovala ma ešte predtým, ako ma uvidela.

Her default position toward me, as an African,

Jej východiskový postoj ku mne, ako Afričanke,

was a kind of patronizing, well-meaning pity.

bol druh dobre mienenej ľútosti.

My roommate had a single story of Africa:

Moja spolubývajúca mala jediný príbeh o Afrike:

a single story of catastrophe.

jediný príbeh katastrofy.

In this single story,

V tomto jedinom príbehu

there was no possibility of Africans being similar to her in any way,

nebola žiadna možnosť Afričanov hocijako jej podobných,

no possibility of feelings more complex than pity,

žiadna možnosť pocitov iných ako ľútosť,

no possibility of a connection as human equals.

žiadna možnosť spojenia ako rovnocenných ľudí.

I must say that before I went to the U.S.,

Musím povedať, že predtým, ako som išla do USA,

I didn't consciously identify as African.

som sa vedome neidentifikovala ako Afričanka.

But in the U.S., whenever Africa came up, people turned to me.

Ale v USA, kedykoľvek sa spomenula Afrika, ľudia sa obrátili na mňa.

Never mind that I knew nothing about places like Namibia.

No a čo, že som nevedela nič o miestach ako Namíbia.

But I did come to embrace this new identity,

Ale moju novú identitu som si osvojila

and in many ways I think of myself now as African.

a v mnohých ohľadoch o sebe rozmýšľam ako o Afričanke.

Although I still get quite irritable when Africa is referred to as a country,

Aj keď ma stále dosť naštve, keď sa o Afrike hovorí ako o krajine,

the most recent example being my otherwise wonderful flight

najsúčasnejší príklad by bol môj, inak úžasný, let

from Lagos two days ago,

z Lagosu pred 2 dňami,

in which there was an announcement on the Virgin flight

počas ktorého bolo na lete spoločnosti Virgin oznámenie

about the charity work in "India, Africa and other countries."

o charitatívnej práci v „Indii, Afrike a iných krajinách“.

(Laughter)

(smiech)

So, after I had spent some years in the U.S. as an African,

Takže po tom, ako som strávila pár rokov v USA ako Afričanka,

I began to understand my roommate's response to me.

začala som rozumieť reakcii mojej spolubývajúcej na mňa.

If I had not grown up in Nigeria,

Ak by som nevyrástla v Nigérii

and if all I knew about Africa were from popular images,

a ak všetko, čo by som o Afrike vedela, bolo z populárnych obrazov,

I too would think that Africa was a place of beautiful landscapes,

tiež by som si myslela, že Afrika je krajina plná krásnych výhľadov,

beautiful animals,

krásnych zvierat

and incomprehensible people,

a nepochopiteľných ľudí,

fighting senseless wars, dying of poverty and AIDS,

ktorí bojujú nezmyselné vojny, umierajú na chudobu a AIDS,

unable to speak for themselves

sú neschopní hovoriť za seba

and waiting to be saved by a kind, white foreigner.

a čakajú na záchranu milým, bielym cudzincom.

I would see Africans in the same way that I,

Videla by som Afričanov rovnako, ako som ako dieťa videla Fideho rodinu.

as a child, had seen Fide's family.

This single story of Africa ultimately comes, I think, from Western literature.

Tento jediný príbeh o Afrike pochádza, myslím, zo západniarskej literatúry.

Now, here is a quote from the writing of a London merchant called John Lok,

Je jeden citát z písomností londýnskeho obchodníka menom John Locke,

who sailed to west Africa in 1561

ktorý sa v roku 1561 plavil do západnej Afriky

and kept a fascinating account of his voyage.

a o svojej cesty si robil fascinujúci záznam.

After referring to the black Africans as "beasts who have no houses,"

Po tom, ako povedal, že Afričania sú „zver, ktorá nemá domy“,

he writes, "They are also people without heads,

napísal „sú to tiež ľudia bez hláv,

having their mouth and eyes in their breasts."

ich ústa a oči sú na ich poprsí“.

Now, I've laughed every time I've read this.

Smiala som sa zakaždým, keď som to čítala.

And one must admire the imagination of John Lok.

Človek musí obdivovať predstavivosť Johna Lockeho.

But what is important about his writing

Ale dôležité na tejto písomnosti je,

is that it represents the beginning

že reprezentuje začiatok

of a tradition of telling African stories in the West:

tradície rozprávania afrických príbehov na Západe:

A tradition of Sub-Saharan Africa as a place of negatives,

Tradícia subsaharskej Afriky ako miesta negatívov,

of difference, of darkness,

miesta rozdielov, temnoty,

of people who, in the words of the wonderful poet Rudyard Kipling,

ľudí, ktorí sú podľa slov úžasného poeta Rudyarda Kiplinga

are "half devil, half child."

„napoly diabol, napoly dieťa“.

And so, I began to realize that my American roommate

A tak som si začala uvedomovať, že moja americká spolubývajúca

must have throughout her life

počas svojho života musela

seen and heard different versions of this single story,

vidieť a počuť rôzne verzie tohto jediného príbehu,

as had a professor,

tak ako profesor,

who once told me that my novel was not "authentically African."

ktorý mi raz o mojom románe povedal, že nie je „autenticky africký“.

Now, I was quite willing to contend

Bola som ochotná uznať,

that there were a number of things wrong with the novel,

že na mojom románe bolo veľa vecí zle,

that it had failed in a number of places,

že zlyhal na hromade miest,

but I had not quite imagined that it had failed

ale nepredstavovala som si, že zlyhá pri dosahovaní niečoho,

at achieving something called African authenticity.

čo sa nazýva africká autenticita.

In fact, I did not know what African authenticity was.

Vlastne som nevedela, čo má byť africká autenticita.

The professor told me that my characters were too much like him,

Profesor mi povedal, že moje postavy boli príliš ako on,

an educated and middle-class man.

vzdelaní muži strednej triedy.

My characters drove cars.

Moje postavy šoférovali autá.

They were not starving.

Nehladovali.

Therefore they were not authentically African.

A teda neboli autenticky africkí.

But I must quickly add that I too am just as guilty

Ale musím rýchlo dodať, že som rovnako vinná

in the question of the single story.

v probléme jediného príbehu.

A few years ago, I visited Mexico from the U.S.

Pred niekoľkými rokmi som navštívila Mexiko z USA.

The political climate in the U.S. at the time was tense,

Politická klíma v USA bola v tom čase napätá,

and there were debates going on about immigration.

a stále tu boli debaty o imigrácii.

And, as often happens in America,

A, ako sa často stáva v Amerike,

immigration became synonymous with Mexicans.

imigrácia sa stala synonymom pre Mexičanov.

There were endless stories of Mexicans

Nekonečné príbehy o Mexičanoch, ako o ľuďoch,

as people who were fleecing the healthcare system,

ktorí ošklbávali systém zdravotnej starostlivosti,

sneaking across the border,

zakrádali sa cez hranice,

being arrested at the border, that sort of thing.

zatýkali ich na hraniciach, a tak podobne.

I remember walking around on my first day in Guadalajara,

Pamätám si, ako som chodila po Guadalajare počas prvého dňa,

watching the people going to work,

sledovala som ľudí idúcich do práce,

rolling up tortillas in the marketplace,

zatáčajúcich tortilly na trhovisku,

smoking, laughing.

fajčiacich, smejúcich sa.

I remember first feeling slight surprise.

Pamätám si, že môj prvý pocit bolo slabé prekvapenie.

And then, I was overwhelmed with shame.

A potom ma zaplavila hanba.

I realized that I had been so immersed in the media coverage of Mexicans

Uvedomila som si, že som bola taká ponorená v mediálnom obraze Mexičanov,

that they had become one thing in my mind,

že v mojej mysli sa pre mňa stali jedinou vecou,

the abject immigrant.

biednymi imigrantnmi.

I had bought into the single story of Mexicans

Uverila som jedinému príbehu Mexičanov

and I could not have been more ashamed of myself.

a viac som sa za seba hanbiť nemohla.

So that is how to create a single story,

Takže tak sa tvorí jediný príbeh,

show a people as one thing,

ukážte ľudí ako jedinú vec,

as only one thing,

ako jednu jedinú vec,

over and over again,

znova a znova,

and that is what they become.

až sa ňou stanú.

It is impossible to talk about the single story

Je nemožné hovoriť o jedinom príbehu

without talking about power.

bez hovorenia o moci.

There is a word, an Igbo word,

Je slovo, igbánske slovo,

that I think about whenever I think about the power structures of the world,

na ktoré si spomeniem vždy, keď rozmýšľam o mocenských štruktúrách sveta,

and it is "nkali."

je to „nkali“.

It's a noun that loosely translates to "to be greater than another."

Je to podstatné meno, ktoré sa voľne prekladá ako „byť lepší ako iní“.

Like our economic and political worlds,

Tak, ako naše ekonomické a politické svety,

stories too are defined by the principle of nkali:

príbehy sú tiež definované princípom nkali:

How they are told, who tells them,

To, ako sú povedané, kto ich hovorí,

when they're told, how many stories are told,

kedy sú povedané, koľko príbehov je povedaných,

are really dependent on power.

veľmi záleží na moci.

Power is the ability not just to tell the story of another person,

Moc je schopnosť nielen hovoriť príbeh inej osoby,

but to make it the definitive story of that person.

ale vyrobiť definitívny príbeh tej osoby.

The Palestinian poet Mourid Barghouti writes

Palestínsky poet Mourid Barghouti píše,

that if you want to dispossess a people,

že ak chcete vyvlastniť človeka,

the simplest way to do it is to tell their story

najjednoduchším spôsobom, ako to urobiť, je povedať

and to start with, "secondly."

ich príbeh a začať s „druhotne“.

Start the story with the arrows of the Native Americans,

Začnite príbeh šípmi Indiánov,

and not with the arrival of the British,

nie príchodom Britov,

and you have an entirely different story.

a dostanete úplne odlišný príbeh.

Start the story with the failure of the African state,

Začnite príbeh neúspechom afrického štátu,

and not with the colonial creation of the African state,

nie koloniálnym vytvorením afrického štátu,

and you have an entirely different story.

a dostanete úplne iný príbeh.

I recently spoke at a university

Prednedávnom som hovorila na univerzite,

where a student told me that it was such a shame

kde mi študent povedal, že bola taká škoda,

that Nigerian men were physical abusers

že Nigérijčania páchali fyzické násilie,

like the father character in my novel.

ako postava otca v mojom románe.

I told him that I had just read a novel called "American Psycho" --

Povedala som mu, že som práve prečítala román zvaný Americké psycho,

(Laughter)

(smiech)

-- and that it was such a shame

a že je taká škoda,

that young Americans were serial murderers.

že mladí Američania sú sérioví vrahovia.

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

(potlesk)

Now, obviously I said this in a fit of mild irritation.

Nuž, očividne som to povedala v záchvate mierneho hnevu.

(Laughter)

(smiech)

But it would never have occurred to me to think

Ale nikdy by mi nenapadlo, že len preto,

that just because I had read a novel in which a character was a serial killer

že som prečítala román, v ktorom postava bola sériový vrah,

that he was somehow representative of all Americans.

že táto postave nejako reprezentuje všetkých Američanov.

This is not because I am a better person than that student,

Nie je to preto, že som lepšia osoba ako ten študent,

but because of America's cultural and economic power,

ale pretože vďaka americkej kultúrnej a ekonomickej moci,

I had many stories of America.

som videla veľa príbehov Ameriky.

I had read Tyler and Updike and Steinbeck and Gaitskill.

Čítala som Tylera, Updikea, Steinbecka a Gaitskilla.

I did not have a single story of America.

Nemala som jediný príbeh Ameriky.

When I learned, some years ago,

Keď som pred pár rokmi zistila,

that writers were expected to have had really unhappy childhoods

že spisovatelia by mali mať naozaj nešťastné detstvo,

to be successful,

aby boli úspešnými,

I began to think about how I could invent horrible things my parents had done to me.

začala som rozmýšľať, že by som mohla vymyslieť hrozné veci,

ktoré mi rodičia urobili.

(Laughter)

(smiech)

But the truth is that I had a very happy childhood,

Ale je pravdou, že som mala veľmi šťastné detstvo

full of laughter and love, in a very close-knit family.

plné smiechu a lásky, vo veľmi súdržnej rodine.

But I also had grandfathers who died in refugee camps.

Ale mala som tiež starých otcov, ktorí umreli v utečeneckých táboroch.

My cousin Polle died because he could not get adequate healthcare.

Môj bratranec Polle umrel, pretože nemohol dostať dostatočnú zdravotnú pomoc.

One of my closest friends, Okoloma, died in a plane crash

Jedna z mojich najbližších priateliek, Okoloma, umrela v leteckej havárii,

because our fire trucks did not have water.

pretože naše hasičské autá nemali vodu.

I grew up under repressive military governments

Vyrástla som pod utláčajúcimi vojenskými vládami,

that devalued education,

ktoré znehodnocovali vzdelanie,

so that sometimes, my parents were not paid their salaries.

a tak niekedy moji rodičia nedostávali mzdu.

And so, as a child, I saw jam disappear from the breakfast table,

A tak, ako dieťa som videla džem zmiznúť z výberu raňajok,

then margarine disappeared,

potom zmizol margarín,

then bread became too expensive,

potom sa chlieb stal príliš drahým,

then milk became rationed.

potom mlieko bolo na prídel.

And most of all, a kind of normalized political fear

Ale hlavne, normalizovaný politický strach

invaded our lives.

napadol naše životy.

All of these stories make me who I am.

Všetky tieto príbehy ma robia tým, kým som.

But to insist on only these negative stories

Ale trvať len na týchto negatívnych príbehoch,

is to flatten my experience

by ochudobnilo moju skúsenosť

and to overlook the many other stories that formed me.

a prehliadla by som veľa ďalších príbehov, ktoré ma formovali.

The single story creates stereotypes,

Jediný príbeh vytvára stereotypy,

and the problem with stereotypes is not that they are untrue,

a problém s nimi nie je v tom, že sú nepravdivé,

but that they are incomplete.

ale v tom, že sú nekompletné.

They make one story become the only story.

Robia z jedného príbehu jediný príbeh.

Of course, Africa is a continent full of catastrophes:

Samozrejme, Afrika je kontinentom katastrof:

There are immense ones, such as the horrific rapes in Congo

obrovských, ako strašné znásilnenia v Kongu,

and depressing ones,

a depresívnych,

such as the fact that 5,000 people apply for one job vacancy in Nigeria.

ako je fakt, že takmer 5000 ľudí žiada o jedno miesto v Nigérii.

But there are other stories that are not about catastrophe,

ale sú aj iné príbehy, ktoré nie sú o katastrofe,

and it is very important, it is just as important, to talk about them.

a je veľmi dôležité, aby sme hovorili aj o nich.

I've always felt that it is impossible

Vždy som mala pocit, že je nemožné

to engage properly with a place or a person

zžiť sa s miestom či s človekom

without engaging with all of the stories of that place and that person.

bez zžitia sa so všetkými príbehmi miesta a osoby.

The consequence of the single story is this:

Dôsledkom jediného príbehu je, že:

It robs people of dignity.

Okráda ľudí o dôstojnosť.

It makes our recognition of our equal humanity difficult.

Sťažuje nám rozpoznávanie ľudskej rovnosti.

It emphasizes how we are different rather than how we are similar.

Prízvukuje, akí sme rozdielni a nie to, akí sme si podobní.

So what if before my Mexican trip,

Takže, čo ak by som pred výletom do Mexika

I had followed the immigration debate from both sides,

sledovala debaty o imigrácii z oboch strán,

the U.S. and the Mexican?

americkej a mexickej?

What if my mother had told us that Fide's family was poor

Čo ak by nám moja mama povedala, že Fideho rodina je chudobná

and hardworking?

a usilovná?

What if we had an African television network

Čo ak by sme mali africkú televíziu,

that broadcast diverse African stories all over the world?

ktorá by vysielala rôzne africké príbehy do celého sveta?

What the Nigerian writer Chinua Achebe calls "a balance of stories."

To, čo nigérijský spisovateľ Chinua Achebe volá „rovnováhou príbehov“.

What if my roommate knew about my Nigerian publisher,

Čo ak by moja spolubývajúca vedela o mojom nigeríjskom vydavateľovi,

Muhtar Bakare,

Muhtarovi Bakarem,

a remarkable man who left his job in a bank

úžasnom mužovi, ktorý zanechal prácu v banke,

to follow his dream and start a publishing house?

aby si splnil sen a založil vydavateľstvo?

Now, the conventional wisdom was that Nigerians don't read literature.

Bežné povedomie hovorilo, že Nigeríjčania nečítajú.

He disagreed.

Nesúhlasil.

He felt that people who could read, would read,

Cítil, že ľudia, ktorí vedeli čítať, by čítali,

if you made literature affordable and available to them.

ak by bola pre nich literatúra cenovo dostupná.

Shortly after he published my first novel,

Čoskoro po publikácii môjho prvého románu,

I went to a TV station in Lagos to do an interview,

som mala interview pre jednu TV stanicu v Lagose

and a woman who worked there as a messenger came up to me and said,

a prišla ku mne žena, ktorá tam pracovala ako poslíček a povedala,

"I really liked your novel. I didn't like the ending.

„Naozaj sa mi páčil váš román. Nepáčil sa mi koniec.

Now, you must write a sequel, and this is what will happen ..."

Teraz musíte napísať pokračovanie, a stane sa tam toto...“

(Laughter)

(smiech)

And she went on to tell me what to write in the sequel.

A jednoducho mi povedala, čo mám napísať v pokračovaní.

I was not only charmed, I was very moved.

Nebola som len očarená, úplne to mnou pohlo.

Here was a woman, part of the ordinary masses of Nigerians,

Toto bola žena, jeden člen masy obyčajných Nigérijčanov,

who were not supposed to be readers.

ktorí ani nemali čítať.

She had not only read the book,

Ale ona si nielen prečítala knihu,

but she had taken ownership of it

ale prisvojila si ju

and felt justified in telling me what to write in the sequel.

a cítila, že mi môže len tak povedať, čo napísať v pokračovaní.

Now, what if my roommate knew about my friend Funmi Iyanda,

No a čo keby moja spolubývajúca vedela o mojej priateľke Funmi Iyande,

a fearless woman who hosts a TV show in Lagos,

nebojácnej ženy, ktorá moderuje TV šou v Lagose,

and is determined to tell the stories that we prefer to forget?

a je odhodlaná povedať príbehy, na ktoré by sme radšej zabudli?

What if my roommate knew about the heart procedure

Čo keby moja spolubývajúca vedela o srdcovej operácii,

that was performed in the Lagos hospital last week?

ktorá bola vykonaná v nemocnici v Lagose minulý týždeň?

What if my roommate knew about contemporary Nigerian music,

Čo keby moja spolubývajúca vedela o súčasnej nigérijskej hudbe,

talented people singing in English and Pidgin,

talentovaných ľuďoch spievajúcich po anglicky a v jazykoch

and Igbo and Yoruba and Ijo,

Pidgin, Igbo, Yoruba a Ijo,

mixing influences from Jay-Z to Fela

zmiešaných vplyvoch Jay-Z-ho cez Fela

to Bob Marley to their grandfathers.

a Boba Marleyho až po ich starých otcov.

What if my roommate knew about the female lawyer

Čo keby moja spolubývajúca vedela o právničke,

who recently went to court in Nigeria to challenge a ridiculous law

ktorá prednedávnom išla na nigérijský súd, aby bojovala proti podivnému zákonu,

that required women to get their husband's consent

ktorý vyžaduje od žien, aby mali manželov súhlas

before renewing their passports?

pred obnovením ich pasu?

What if my roommate knew about Nollywood,

Čo keby moja spolubývajúca vedela o Nollywoode

full of innovative people making films despite great technical odds,

plnom vynachádzavých ľudí, ktorí točia filmy napriek technickým problémom,

films so popular

filmy také populárne,

that they really are the best example of Nigerians consuming what they produce?

že sú skutočne najlepším príkladom Nigérijčanov, konzumentov vlastnej práce?

What if my roommate knew about my wonderfully ambitious hair braider,

Čo keby moja spolubývajúca vedela o úžasne ambicióznej zapletačke vlasov,

who has just started her own business selling hair extensions?

ktorá akurát začala vlastný biznis a predáva predĺženie vlasov?

Or about the millions of other Nigerians who start businesses and sometimes fail,

Alebo o miliónoch ostatných Nigérijčanov, ktorí začnú biznis, občas zlyhajú,

but continue to nurse ambition?

ale pokračujú vo svojich ambíciách?

Every time I am home I am confronted

Zakaždým, keď som doma, čelím

with the usual sources of irritation for most Nigerians:

bežným zdrojom hnevu väčšiny Nigérijčanov:

our failed infrastructure, our failed government,

našej neúspešnej infraštruktúre a vláde,

but also by the incredible resilience

ale tiež neobyčajnej pružnosti ľudí,

of people who thrive despite the government,

ktorým sa darí napriek vláde,

rather than because of it.

nie vďaka nej.

I teach writing workshops in Lagos every summer,

Učím na workshopoch písania v Lagose každé leto

and it is amazing to me how many people apply,

a je úžasné, koľko ľudí sa prihlási,

how many people are eager to write,

koľko ľudí chce písať,

to tell stories.

hovoriť príbehy.

My Nigerian publisher and I have just started a non-profit

Môj nigérijský vydavateľ a ja sme práve založili neziskovú

called Farafina Trust,

organizáciu Farafina Trust,

and we have big dreams of building libraries

a máme veľké sny o budovaní knižníc

and refurbishing libraries that already exist

a renovovaní existujúcich knižníc

and providing books for state schools

a poskytovaní kníh pre štátne školy,

that don't have anything in their libraries,

ktoré nemajú vo svojich knižniciach nič,

and also of organizing lots and lots of workshops,

ale aj o organizovaní množstva workshopov

in reading and writing,

o čítaní a písaní

for all the people who are eager to tell our many stories.

pre všetkých ľudí, ktorí chcú hovoriť veľa príbehov.

Stories matter.

Na príbehoch záleží.

Many stories matter.

Na veľa príbehoch záleží.

Stories have been used to dispossess and to malign,

Príbehy boli používané na vyvlastňovanie a urážanie,

but stories can also be used to empower and to humanize.

ale príbehy môžu byť použité aj na posilnenie a vrátenie ľudskosti.

Stories can break the dignity of a people,

Príbehy môžu zlomiť ľudskú dôstojnosť,

but stories can also repair that broken dignity.

ale príbehy ju môžu aj navrátiť.

The American writer Alice Walker wrote this

Americká spisovateľka Alice Walker napísala

about her Southern relatives who had moved to the North.

o svojich južanských príbuzných, ktorí sa presťahovali na sever.

She introduced them to a book about

Dala im knihu

the Southern life that they had left behind.

o južanskom živote, ktorý za sebou zanechali.

"They sat around, reading the book themselves,

„Sedeli dookola, čítali si knihu,

listening to me read the book, and a kind of paradise was regained."

počúvali ma ako im ju čítam a kúsok raja sa im vrátil.“

I would like to end with this thought:

Rada by som skončila touto myšlienkou:

That when we reject the single story,

Keď odmietneme jediný príbeh,

when we realize that there is never a single story

keď si uvedomíme, že nikdy nie je len jediný príbeh

about any place,

o nejakom mieste,

we regain a kind of paradise.

vráti sa nám kúsok raja.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)