Steven Addis: A father-daughter bond, one photo at a time

Translator: Joseph Geni Reviewer: Morton Bast

Translator: Renáta Rudišinová Reviewer: Ivana Kopisova

Photography has been my passion

Fotografia sa stala mojou veľkou vášňou,

ever since I was old enough to pick up a camera,

už keď som dokázal vziať do ruky fotoaparát.

but today I want to share with you

No dnes sa s vami chcem podeliť

the 15 most treasured photos of mine,

o mojich 15 najcennejších fotiek,

and I didn't take any of them.

a to som žiadnu z nich neodfotil ja sám.

There were no art directors, no stylists,

Prítomný nebol ani výtvarník, ani stylista,

no chance for reshoots, not even any regard for lighting.

nebola ani možnosť fotku zopakovať a ani sa nedbalo na osvetlenie.

In fact, most of them were taken by random tourists.

V skutočnosti väčšinu z nich odfotili náhodní turisti.

My story begins

Môj príbeh začal,

when I was in New York City for a speaking engagement,

keď som bol v New Yorku ako účastník konferencie

and my wife took this picture of me holding my daughter

a manželka ma odfotila, ako som držal dcéru v náručí

on her first birthday. We're on the corner of 57th and 5th.

v deň jej prvých narodenín. Stáli sme na rohu 57. a 5. ulice.

We happened to be back in New York exactly a year later,

Náhodou sme sa v New Yorku ocitli presne o rok neskôr,

so we decided to take the same picture.

a tak sme sa rozhodli spraviť si rovnakú fotku.

Well you can see where this is going.

Už aj môžete tušiť, kam tým mierim.

Approaching my daughter's third birthday,

Keď sa blížil deň dcériných tretích narodenín,

my wife said, "Hey, why don't you take Sabina back to New York

manželka navrhla: „A čo keby si Sabinu opäť zobral do New Yorku,

and make it a father-daughter trip, and continue the ritual?"

spravili by ste si výlet otca s dcérou a naďalej pokračovali v tradícii?"

This is when we started asking passing tourists to take the picture.

Odvtedy sme už prosili okoloidúcich turistov, aby nás odfotili.

You know, it's remarkable how universal

Je to pozoruhodné, aké je toto gesto

the gesture is of handing your camera to a total stranger.

podávania fotoaparátu úplne neznámym ľuďom, univerzálne.

No one's ever refused, and luckily no one's ever run off with our camera.

Nikto nikdy neodmietol a našťastie, nikto nám nikdy s fotoaparátom neutiekol.

Back then, we had no idea how much this trip would change our lives.

Vtedy sme ešte nevedeli, ako nám tento výlet ovplyvní život.

It's really become sacred to us.

Stal sa pre nás posvätným.

This one was taken just weeks after 9/11,

Táto fotka bola odfotená len niekoľko týždňov po 11. septembri.

and I found myself trying to explain what had happened that day

Snažil som sa vysvetliť, čo sa v ten deň stalo

in ways a five-year-old could understand.

takým spôsobom, aby mi porozumelo aj 5-ročné dieťa.

So these photos are far more than proxies

A tak nám tieto fotky nepripomínajú iba

for a single moment, or even a specific trip.

jedinečné chvíle alebo iba istý výlet.

They're also ways for us to freeze time

Pomocou nich dokážeme zastaviť čas

for one week in October

na jeden októbrový týždeň

and reflect on our times

a zamyslieť sa nad našimi životmi,

and how we change from year to year,

a vidieť, ako sa meníme z roka na rok,

and not just physically, but in every way.

nie len výzorovo, ale v každom aspekte.

Because while we take the same photo,

Pretože, zatiaľ čo sa rovnako odfotíme,

our perspectives change,

naša perspektíva sa mení.

and she reaches new milestones,

Sabina prežíva významné udalosti

and I get to see life through her eyes,

a ja vidím svet jej očami,

and how she interacts with and sees everything.

ako sa vzájomne ovplyvňujeme.

This very focused time we get to spend together

Na tento intenzívne spolu strávený čas

is something we cherish and anticipate the entire year.

sa veľmi tešíme a očakávame ho po celý rok.

Recently, on one trip, we were walking,

Nedávno sme sa počas nášho výletu prechádzali,

and she stops dead in her tracks,

až keď zrazu Sabina zastala

and she points to a red awning of the doll store

a ukázala na rozžiarený obchod s bábikami,

that she loved when she was little

ktorý zbožňovala už ako malé dievčatko

on our earlier trips.

na našich dávnejších výletoch.

And she describes to me the feeling she felt

Opísala mi, ako sa cítila ako 5-ročná,

as a five-year-old standing in that exact spot.

keď stála presne na tom istom mieste.

She said she remembers her heart bursting out of her chest

Povedala mi, že si pamätá, ako jej silno bilo srdce,

when she saw that place for the very first time

keď obchod uvidela úplne po prvýkrát

nine years earlier.

pred 9 rokmi.

And now what she's looking at in New York

A teraz si v New Yorku hľadá

are colleges,

vysokú školu,

because she's determined to go to school in New York.

lebo sa rozhodla študovať práve v New Yorku.

And it hit me: One of the most important things

A vtedy mi to napadlo: Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré vytvárame,

we all make are memories.

sú spomienky.

So I want to share the idea of taking an active role

Preto sa s vami chcem podeliť o myšlienku, aby ste sa aktívne postavili

in consciously creating memories.

k vedomému vytváraniu spomienok.

I don't know about you, but aside from these 15 shots,

Neviem, ako vy, ale ja okrem týchto 15 fotiek,

I'm not in many of the family photos.

nie som na mnohých rodinných fotkách.

I'm always the one taking the picture.

Stále stojím za fotoaparátom.

So I want to encourage everyone today

Dnes vás tu chcem všetkých povzbudiť,

to get in the shot,

aby ste sa dostali do záberu

and don't hesitate to go up to someone and ask,

a neváhali poprosiť niekoho:

"Will you take our picture?"

„Odfotili by ste nás?"

Thank you. (Applause)

Ďakujem. (Potlesk)