Are we in control of our decisions? | Dan Ariely

Translator: Lucia Lukanova Reviewer: Dana Retová

I'll tell you a little bit about irrational behavior.

Poviem Vám niečo o iracionálnom správaní.

Not yours, of course -- other people's.

Samozrejme nie o Vašom, ale o iných.

(Laughter)

(Smiech)

So after being at MIT for a few years,

Po pár rokoch na MIT

I realized that writing academic papers is not that exciting.

som dospel k presvedčeniu, že písanie akademických prác nie je až také vrušo.

You know, I don't know how many of those you read,

Viete, netuším, koľko ste ich prečítali.

No určite nie je zábavné ich čítať a často ani písať.

but it's not fun to read and often not fun to write --

even worse to write.

Je horšie ich písať.

So I decided to try and write something more fun.

Rozhodol som sa teda skúsiť napísať niečo zábavnejšie.

And I came up with an idea that I would write a cookbook.

A napadlo ma napísať kuchárku.

And the title for my cookbook was going to be,

Názov mojej kuchárky mal byť

"Jedenie bez omrviniek: Umenie jedenia nad umývadlom."

"Dining Without Crumbs: The Art of Eating Over the Sink."

(Smiech)

(Laughter)

And it was going to be a look at life through the kitchen.

Mal to byť pohľad na život cez kuchyňu.

I was quite excited about this.

Bol som tým celkom nadšený. Chcel som hovoriť

I was going to talk a little bit about research,

o výskume a čosi o kuchyni.

a little bit about the kitchen.

Veď v kuchyni trávime tak veľa času, bolo by to určite zaujimavé.

We do so much in the kitchen, I thought this would be interesting.

A tak som aj niekoľko kapitol napísal.

I wrote a couple of chapters, and took it to MIT Press and they said,

A zaniesol tlačovému oddeleniu MIT a oni mi povedali

"Milé. Ale nie pre nás. Nájdi si niekoho iného."

"Cute, but not for us. Go and find somebody else."

I tried other people, and everybody said the same thing,

Skúsil som inde a všetci mi povedali to isté.

"Milé. Ale nie pre nás."

"Cute. Not for us."

Until somebody said,

Kým mi niekto nepovedal:

"Look, if you're serious about this,

"Pozri, ak to myslíš naozaj vážne,

you have to write about your research first; you have to publish something,

najprv musíš napísať knihu o Tvojom výskume. Musíš niečo vydať.

then you'll get the opportunity to write something else.

Až potom dostaneš príležitosť písať o inom.

Ak naozaj chceš písať, musíš to tak spraviť."

If you really want to do it, you have to do it."

Ja som odpovedal: "Viete, ja nechcem písať o mojom výskume.

I said, "I don't want to write about my research.

I do it all day long,

To robím celé dni. Ja chcem napísať niečo iné.

I want to write something a bit more free, less constrained."

Niečo voľnejšie, nie až tak úzko zamerané."

And this person was very forceful and said,

Tá osoba však veľmi nástojčila:

"Look, that's the only way you'll ever do it."

"Pozri. To je jediný spôsob, ako to môžeš dosiahnuť."

So I said, "Okay, if I have to do it --"

Povedal som teda, "Okay, keď musím--"

I had a sabbatical.

Vzal som si rok voľna a povedal si "Napíšem o svojom výskume,

I said, "I'll write about my research, if there's no other way.

ak to naozaj inak nejde. A potom sa dostanem ku kuchárke."

And then I'll get to do my cookbook."

Napísal som teda knihu o mojom výskume.

So, I wrote a book on my research.

Ukázalo so, že je to celkom sranda, dvojakým spôsobom.

And it turned out to be quite fun in two ways.

First of all, I enjoyed writing.

Po prvé, bavilo ma písať.

But the more interesting thing was that I started learning from people.

Ale zaujímavejšie na tom bolo, že

som sa začal učiť od ľudí.

It's a fantastic time to write,

Písanie je skvelé.

because there's so much feedback you can get from people.

Pretože dostanete od ľudí veľa pripomienok.

People write to me about their personal experience,

Ľudia mi píšu o svojich osobných skúsenostiach,

and about their examples, and where they disagree,

ich vlastné príklady, s čím nesúhlasia,

and their nuances.

a o detailoch.

And even being here -- I mean, the last few days,

A dokonca tu, mám na mysli posledných pár dní,

I've known heights of obsessive behavior

som pozoroval výšiny obsesívneho správania,

I never thought about.

o akom som doteraz ani netušil.

(Laughter)

(Smiech)

Which I think is just fascinating.

Čo ma priam fascinuje.

I will tell you a little bit about irrational behavior,

Poviem Vám čosi o iracionálnom správaní.

and I want to start by giving you some examples of visual illusion

Začnem uvedením príkladov vizuálnych ilúzií

as a metaphor for rationality.

ako metafór pre racionálnosť.

So think about these two tables.

Napríklad tieto dva stoly.

And you must have seen this illusion.

Určite tú ilúziu poznáte.

If I asked you what's longer, the vertical line on the table on the left,

Keby som sa Vás spýtal, či je dlhší vertikálny rozmer stola vľavo

alebo horizontálny rozmer stola vpravo?

or the horizontal line on the table on the right,

which one seems longer?

Ktorý sa Vám zdá dlhší?

Can anybody see anything but the left one being longer?

Vidí tu niekto niečo iné ako ten vľavo?

No, right? It's impossible.

Nie, že? Je to nemožné.

But the nice thing about visual illusion is we can easily demonstrate mistakes.

Pekné na vizuálnych ilúziách je, že môžeme ľahko demonštrovať ich myľnosť.

So I can put some lines on; it doesn't help.

Položím teda na stôl úsečky. Nepomože to.

I can animate the lines.

Zanimujem ich.

And to the extent you believe I didn't shrink the lines,

A pokiaľ mi veríte, že som som tie úsečky neskrátil,

which I didn't, I've proven to you that your eyes were deceiving you.

čo som nespravil, dokázal som Vám, že Vás Vaše oči klamali.

Now, the interesting thing about this is when I take the lines away,

Zaujímavé na tom je,

že keď úsečky odstránim,

it's as if you haven't learned anything in the last minute.

je to, ako keby ste sa za poslednú minútu vôbec nič nenaučili.

(Laughter)

(Smiech)

You can't look at this and say, "Now I see reality as it is."

Nepozeráte sa hovoriac si "Okay, teraz vidím realitu aká je."

Right? It's impossible to overcome this sense that this is indeed longer.

Že? Je nemožné prekonať

pocit, že jeden je dlhší.

Our intuition is really fooling us

Naša intuícia nás klame opakovateľne, predpovedateľne a konzistentne.

in a repeatable, predictable, consistent way.

and there is almost nothing we can do about it,

Nemôžeme s tým spraviť takmer nič.

aside from taking a ruler and starting to measure it.

Okrem opätovného merania pravítkom.

Here's another one. It's one of my favorite illusions.

Tu je ďaľšia z mojich obľúbených ilúzií.

What color is the top arrow pointing to?

K akej farbe smeruje vrchná šípka?

Hnedej. Ďakujem.

Audience: Brown. Dan Ariely: Brown. Thank you.

Dole? Žltej.

The bottom one? Yellow.

V skutočnosti sú identické.

Turns out they're identical.

Can anybody see them as identical?

Vidí ich niekto ako identické?

Very, very hard.

Veľmi veľmi ťažko.

I can cover the rest of the cube up.

Prekryjem zvyšok kocky

If I cover the rest of the cube, you can see that they are identical.

a uvidíte, že farby sú identické.

If you don't believe me, you can get the slide later

Ak mi neveríte, vezmite si neskôr túto fóliu

a po troche remeselníčenia zistíte, že sú identické.

and do some arts and crafts and see that they're identical.

But again, it's the same story, that if we take the background away,

A znova je to to isté,

ak odstránime pozadie,

the illusion comes back.

ilúzia sa vráti. Že?

There is no way for us not to see this illusion.

Nemáme možnosť zistiť, že je to ilúzia.

I guess maybe if you're colorblind, I don't think you can see that.

Hádam, ak ste farboslepý, aj tak nemyslím, že to vidíte.

I want you to think about illusion as a metaphor.

Chcem, aby ste túto ilúziu brali ako metaforu.

Vision is one of the best things we do.

Zrak je jedna z našich najlepších schopností.

We have a huge part of our brain dedicated to vision --

Velikánska časť nášho mozgu je venovaná zraku.

bigger than dedicated to anything else.

Väčšia ako čomukoľvek inému.

We use our vision more hours of the day than anything else.

Pozeráme sa viac hodín denne než sa venujeme čomukoľvek inému.

We're evolutionarily designed to use vision.

Evolučne sme navrhnutí na pozeranie sa.

And if we have these predictable repeatable mistakes in vision,

A keď robíme takéto predpovedateľné chyby pri videní,

which we're so good at,

v ktorom sme dobrí,

what are the chances we won't make even more mistakes

aký je predpoklad, že nerobíme ešte viac chýb

in something we're not as good at, for example, financial decision-making.

v niečom, v čom nie sme až takí dobrí.

Napríklad vo finančnom rozhodovaní.

(Laughter)

(Smiech)

Something we don't have an evolutionary reason to do,

V čomsi, na čo nemáme evolučné predpoklady.

we don't have a specialized part of the brain for,

Na čo nemáme špeciálnu časť mozgu,

a čomu sa nevenujeme denne tak dlho.

and we don't do that many hours of the day.

Argumentom v takom prípade

The argument is in those cases,

it might be that we actually make many more mistakes.

by mohlo byť, že v skutočnosti robíme oveľa viac chýb.

And worse -- not having an easy way to see them,

A ešte horšie, že nemáme jednoduchý spôsob ako ich odhaliť.

because in visual illusions, we can easily demonstrate the mistakes;

Pretože kým zrakové klamy sú ľahko demonštrovateľné,

in cognitive illusion it's much, much harder

pri kognitívnych klamoch je oveľa ťažšie,

to demonstrate the mistakes to people.

chyby ľuďom ukázať.

So I want to show you some cognitive illusions,

Chcem Vám teda priblížiť niektoré kognitivne ilúzie,

or decision-making illusions, in the same way.

alebo chyby rozhodovania, takým istým spôsobom.

And this is one of my favorite plots in social sciences.

Toto je moja najoblúbenejšia zápletka sociálnych vied.

It's from a paper by Johnson and Goldstein.

Je z práce Johnsona a Goldsteina

It basically shows the percentage of people who indicated

a v podstate ukazuje

percento ľuďí, ktorí naznačili,

they would be interested in donating their organs.

že by darovali svoje orgány.

These are different countries in Europe.

Sú to rôzne krajiny Európy. V podstate

You basically see two types of countries:

vidíte dva typy krajín.

countries on the right, that seem to be giving a lot;

Krajiny vpravo zdanlivo darujú veľa

and countries on the left that seem to giving very little,

a krajiny vľavo zdanlivo darujú veľmi málo,

or much less.

alebo oveľa menej.

The question is, why?

Otázne je, prečo dávajú niektoré krajiny veľa

Why do some countries give a lot and some countries give a little?

a niektoré málo?

When you ask people this question,

Keď sa na to spýtate ľudí,

they usually think that it has to be about culture.

väčšinou si myslia, že to musí súvisieť s kultúrou.

Nie? Ako Vám záleží na ľuďoch?

How much do you care about people?

Giving organs to somebody else

Darovanie Vašich orgánov niekomu inému

is probably about how much you care about society, how linked you are.

je asi o tom, koľko ako Vám záleží na spoločnosti, ako ste prepojení.

Or maybe it's about religion.

Alebo je to náboženstvom.

But if you look at this plot,

V tomto prípade

you can see that countries that we think about as very similar,

zistíte, že krajiny, ktoré považujeme za podobné,

actually exhibit very different behavior.

v skutočnosti prejavujú veľmi odlišné správanie.

For example, Sweden is all the way on the right,

Napríklad Švédsko je celkom vpravo

and Denmark, which we think is culturally very similar,

a Dánsko, ktoré považujeme za kultúrne podobné,

is all the way on the left.

je celkom vľavo.

Germany is on the left, and Austria is on the right.

Nemecko je vľavo. A Rakúsko vpravo.

The Netherlands is on the left, and Belgium is on the right.

Holandsko je vľavo. A Belgicko vpravo.

And finally, depending on your particular version

A nakoniec, podľa Vašej konkrétnej verzie

of European similarity,

Európskej podobnosti,

you can think about the U.K. and France as either similar culturally or not,

môžete považovať Veľkú Britániu a Francúzsko za kultúrne podobné alebo nie.

but it turns out that with organ donation, they are very different.

Z hľadiska darcovstva orgánov sú veľmi odlišné.

By the way, the Netherlands is an interesting story.

Mimochodom, Holandsko je zaujímavý príklad.

You see, the Netherlands is kind of the biggest of the small group.

Vidíte, že Holandsko je najväčšie z malej skupiny.

It turns out that they got to 28 percent

Ukázalo sa, že dosiahli 28 percent

after mailing every household in the country a letter,

adresovaním každej domácnosti v krajine listom,

begging people to join this organ donation program.

ktorý prosil ľudí o pripojenie sa k programu darcovsta orgánov.

You know the expression, "Begging only gets you so far."

Poznáte výraz, "Prosenie Vám pomôže len po určitú hranicu".

It's 28 percent in organ donation.

Je to 28 percent pri darcovste orgánov.

(Laughter)

(Smiech)

But whatever the countries on the right are doing,

Ale nech robia krajiny vpravo čokoľvek,

they're doing a much better job than begging.

dosiahnu tým oveľa viac ako prosením.

So what are they doing?

Čo teda robia?

Turns out the secret has to do with a form at the DMV.

Ukázalo sa, že tým tajomstvom je forma dotazníka pri registrácii áut.

And here is the story.

A tu je vysvetlenie.

The countries on the left have a form at the DMV

Krajiny vľavo používajú formulár pri registrácii áut

that looks something like this.

ktorý vyzerá takto.

"Check the box below if you want to participate in the organ donor program."

Vyznačte krížikom, ak sa chcete zúčastniť

programu darcovsta orgánov.

And what happens?

A čo sa stane?

People don't check, and they don't join.

Ľudia nespravia krížik. A nezúčastnia sa.

The countries on the right, the ones that give a lot,

Krajiny vpravo, ktoré dávajú veľa,

have a slightly different form.

majú trochu iný formulár.

It says, "Check the box below if you don't want to participate ..."

Žiada zakrížikovať, ak sa nechcete zúčastniť.

Interestingly enough, when people get this,

Zaujímavé je, že keď ho ľudia dostanú,

znova nezakrížikujú. Teraz sa ale zúčastnia.

they again don't check, but now they join.

(Laughter)

(Smiech)

Now, think about what this means.

Predstavte si, čo to znamená.

You know, we wake up in the morning and we feel we make decisions.

Ráno vstaneme a myslíme si, že sa rozhodujeme.

We wake up in the morning and we open the closet;

Vstaneme a otvoríme skriňu.

we feel that we decide what to wear.

A cítime, že sa rozhodujeme o oblečení.

we open the refrigerator and we feel that we decide what to eat.

Otvoríme chladničku. A cítime, že sa rozhodujeme čo zjeme.

What this is actually saying,

Znamená to však len, že

is that many of these decisions are not residing within us.

veľa týchto rozhodnutí nesídli v nás.

They are residing in the person who is designing that form.

Sídlia v osobe, ktorá navrhla formulár.

When you walk into the DMV,

Keď vojdete na oddelenie registrácie áut,

the person who designed the form will have a huge influence

osoba, ktorá navrhla formulár, má veľký vplyv

on what you'll end up doing.

na to, čo zvolíte.

Now, it's also very hard to intuit these results.

Je ťažké intuitívne rozpoznať takéto výsledky. Myslite na seba.

Think about it for yourself.

How many of you believe

Koľkí z Vás veria,

that if you went to renew your license tomorrow,

že keby ste si zajtra obnovovali ŠPZ

and you went to the DMV,

šli na dopravné,

and you encountered one of these forms,

a stretli sa s takým dotazníkom,

that it would actually change your own behavior?

že by zmenil Vaše správanie?

Very hard to think that it would influence us.

Je ťažko, ťažko predstaviteľné, že by nás ovplyvnil.

We can say, "Oh, these funny Europeans, of course it would influence them."

Povieme si, "Oh, tí smiešni Európania. Ich by to určite ovplyvnilo."

Ale keď príde na nás,

But when it comes to us,

we have such a feeling that we're in the driver's seat,

tak sa cítime v sedadle vodiča,

cítime sa pod kontrolou,

such a feeling that we're in control and we are making the decision,

a rozhodujeme.

that it's very hard to even accept the idea

Je ťažké akceptovať,

že v skutočnosti máme

that we actually have an illusion of making a decision,

len ilúziu rozhodovania, namiesto ozajstného rozhodnutia.

rather than an actual decision.

Now, you might say,

Teraz by ste povedali,

"These are decisions we don't care about."

"Takéto rozhodnutia sú nezaujímavé."

In fact, by definition, these are decisions

Z definície vyplýva, že sú to rozhodnutia

about something that will happen to us after we die.

o tom, čo sa stane po našej smrti.

How could we care about something less

Ako by nás mohlo zaujímať niečo menej,

than about something that happens after we die?

ako to, čo sa stane keď zomrieme?

So a standard economist, somebody who believes in rationality,

Bežný ekonóm, veriaci v racionalitu,

would say, "You know what?

by povedal, "Viete? Náklady zdvihnutia ceruzky

The cost of lifting the pencil and marking a "V" is higher

a vyznačenia X sú vyššie ako

than the possible benefit of the decision,

výhoda rozhodnutia."

so that's why we get this effect."

Preto dostaneme takýto efekt.

(Laughter)

Ale v skutočnosti, to nie je kvôli jednoduchosti.

But, in fact, it's not because it's easy.

It's not because it's trivial. It's not because we don't care.

Nie pre triviálnosť. Nie žeby sme sa nezaujímali.

It's the opposite. It's because we care.

Naopak. Pretože sa zaujímame.

It's difficult and it's complex.

Je to ťažké a zložité.

And it's so complex that we don't know what to do.

Je to tak zložité, že nevieme, čo spraviť.

And because we have no idea what to do,

A pretože nevieme, čo spraviť,

we just pick whatever it was that was chosen for us.

zvolíme, čo bolo pre nás vybrané.

I'll give you one more example.

Uvediem ďaľší príklad.

This is from a paper by Redelmeier and Shafir.

Je to z práce Redelmeiera a Schaefera.

And they said, "Would this effect also happens to experts?

Povedali si, "Toto sa stáva aj expertom,

People who are well-paid, experts in their decisions,

dobre plateným ľuďom, expertom na rozhodovanie,

and who make a lot of them?"

ktorí to robia často."

And they took a group of physicians.

Vzali skupinu doktorov.

They presented to them a case study of a patient.

A prezentovali im prípad pacienta.

They said, "Here is a patient. He is a 67-year-old farmer.

Pacient je 67 ročný roľník.

He's been suffering from right hip pain for a while."

Už roky trpí na bolesti vpravo v bedre.

And then, they said to the physicians,

Povedali doktorovi,

"You decided a few weeks ago

"Pred pár týždňami ste rozhodli

that nothing is working for this patient.

že pre tohoto pacienta sa nedá nič spraviť.

All these medications, nothing seems to be working.

Žiadne lieky, nič nezaberá.

So you refer the patient for hip replacement therapy.

Preto ste poslali pacienta na náhradu bedrového kĺbu.

Hip replacement. Okay?"

Náhradu bedrového kĺbu. Okay?"

So the patient is on a path to have his hip replaced.

Pacientovi bude nahradený bedrový kĺb.

Then they said to half of the physicians,

A potom povedali polovici lekárov,

"Yesterday, you reviewed the patient's case,

"Včera ste sa vrátili k tomu prípadu

and you realized that you forgot to try one medication.

a uvedomili ste sti, že ste zabudli na jeden liek.

You did not try ibuprofen.

Neskúsili ste ibuprofen.

What do you do? Do you pull the patient back and try ibuprofen?

Čo spravíte? Vrátite pacienta späť skúsiť ibuprofen?

Or do you let him go and have hip replacement?"

Alebo ho necháte ísť na náhradu bedrového kĺbu?

Well, the good news is that most physicians in this case

Dobrá správa je, že väčšina doktorov

decided to pull the patient and try ibuprofen.

sa rozhodla vrátiť pacienta skúsiť ibuprofen.

Very good for the physicians.

Dobrí doktori.

To the other group of physicians, they said,

Druhej skupine doktorov povedali,

"Yesterday when you reviewed the case, you discovered there were two medications

"Včera ste sa vrátili k tomuto prípadu

a zistili, že ste ešte neskúsili dva lieky.

you didn't try out yet -- ibuprofen and piroxicam."

ibuprofen a piroxicam."

You have two medications you didn't try out yet.

Máte dva neodskúšané lieky. Čo spravíte?

What do you do? You let him go, or you pull him back?

Necháte ho ísť. Alebo ho vrátite späť?

And if you pull him back, do you try ibuprofen or piroxicam? Which one?"

A keď ho vrátite, skúsite ibuprofen alebo piroxicam? Ktorý?

Now, think of it:

Zamyslite sa. Rozhodnutie

This decision makes it as easy to let the patient continue with hip replacement,

pokračovať s náhradou bedrového kĺbu je stále rovnako jednoduché.

but pulling him back, all of the sudden it becomes more complex.

Ale vrátiť pacienta späť je zrazu oveľa zložitejšie.

There is one more decision.

Treba spraviť o jedno rozhodnutie viac.

What happens now?

Čo sa stane?

The majority of the physicians now choose to let the patient go

Väčšina doktorov sa zrazu rozhodne

for a hip replacement.

pre náhradu bedrového kĺbu.

I hope this worries you, by the way --

Dúfam, že toto Vás trápi, mimochodom --

(Laughter)

(Smiech)

when you go to see your physician.

keď pôjdete nabudúce k doktorovi.

The thing is that no physician would ever say,

Problémom je, že žiaden z doktorov nepovie

"Piroxicam, ibuprofen, hip replacement. Let's go for hip replacement."

"Piroxicam, ibuprofen, náhrada bedrového kĺbu.

Skúsme náhradu bedrového kĺbu."

But the moment you set this as the default,

V momente, keď je operácia východiskovou možnosťou,

it has a huge power over whatever people end up doing.

je to veľký vplyv na výsledné konanie.

I'll give you a couple of more examples on irrational decision-making.

Dám Vám viac príkladov neracionálneho rozhodovania.

Imagine I give you a choice:

Predstavte si, že Vám dám na výber.

Do you want to go for a weekend to Rome, all expenses paid --

Chcete ísť na víkend do Ríma?

Všetky náklady kryté.

hotel, transportation, food, a continental breakfast, everything --

hotel, doprava, strava, raňajky,

kontinentálne raňajky, všetko.

or a weekend in Paris?

Alebo víkend v Paríži?

Now, weekend in Paris, weekend in Rome -- these are different things.

Víkend v Paríži a víkend v Ríme sú dve rôzne veci.

They have different food, different culture, different art.

Majú rôznu stravu, kultúru, umenie.

Predstavte si, že by som pridal možnosť,

Imagine I added a choice to the set that nobody wanted.

ktorú nikto nechce.

Imagine I said, "A weekend in Rome,

Predstavte si, "Víkend v Ríme,

a weekend in Paris,

víkend v Paríži, alebo Vám ukradnú auto?"

or having your car stolen?"

(Laughter)

(Smiech)

It's a funny idea, because why would having your car stolen,

Je to smiešne, ako by krádež auta

in this set, influence anything?

v tejto situácii niečo ovplyvnila?

(Laughter)

(Smiech)

But what if the option to have your car stolen was not exactly like this?

Ale čo keby možnosť ukradnutého auta

bola trochu iná.

What if it was a trip to Rome, all expenses paid,

Čo keby to bol výlet do Ríma, všetky náklady kryté,

transportation, breakfast,

doprava, raňajky.

but it doesn't include coffee in the morning?

Ale bez kávy ráno.

If you want coffee, you have to pay for it yourself, it's two euros 50.

Ak chcete ráno kávu, zaplatíte 2,50 Eur.

(Laughter)

Akosi

Now in some ways,

given that you can have Rome with coffee,

keď môžete mať Rím s kávou,

why would you possibly want Rome without coffee?

prečo by ste mali chcieť Rím bez kávy?

It's like having your car stolen. It's an inferior option.

Je to ako mať ukradnuté auto. Je to menejcenná možnosť.

But guess what happened?

Hádajte, čo sa stalo. Pridaním Ríma bez kávy,

The moment you add Rome without coffee,

sa stal Rím s kávou populárnejší. A ľudia si ho vybrali.

Rome with coffee becomes more popular, and people choose it.

The fact that you have Rome without coffee

Fakt, že máte Rím bez kávy,

makes Rome with coffee look superior,

spravil Rím s kávou nadradenejším.

and not just to Rome without coffee -- even superior to Paris.

A nielen nad Rímom bez kávy, ale aj nad Parížom.

(Laughter)

(Smiech)

Here are two examples of this principle.

Daľšie dva príklady tohoto princípu.

This was an ad in The Economist a few years ago

Pred niekoľkými rokmi mal The Economist reklamu

that gave us three choices:

s troma možnosťami.

an online subscription for 59 dollars,

Online odber za 59 dolárov.

a print subscription for 125 dollars,

Tlačený odber za 125.

or you could get both for 125.

Alebo oba za 125.

(Laughter)

(Smiech)

Now I looked at this, and I called up The Economist,

Videl som to a zatelefonoval do The Economist.

and I tried to figure out what they were thinking.

Chcel som zistiť, čo tým sledovali.

And they passed me from one person to another to another,

Odkazovali ma od jedného zamestanca k ďaľšiemu a ďaľšiemu.

until eventually I got to the person who was in charge of the website,

Kým som sa nedostal k osobe zodpovednej za web stránku.

and I called them up, and they went to check what was going on.

Zatelefonoval som im. Išli zistiť, čo sa stalo.

The next thing I know, the ad is gone, no explanation.

Čo sa stalo potom, reklama zmizla. Bez vysvetlenia.

So I decided to do the experiment

Rozhodol som sa spraviť taký experiment,

that I would have loved The Economist to do with me.

ktorý by som s radosťou urobil s The Economist.

I took this and I gave it to 100 MIT students.

Ukázal som tú reklamu 100 študentom na MIT.

I said, "What would you choose?"

Spýtal som sa, "Čo by ste si vybrali?"

These are the market shares -- most people wanted the combo deal.

A tu je podiel na trhu. Väčšina chcela kombináciu.

Thankfully, nobody wanted the dominant option.

Vďaka Bohu nikdo nechcel možnosť v strede.

That means our students can read.

Znamená to, že naši študenti vedia čítať.

(Laughter)

(Smiech)

But now, if you have an option that nobody wants,

Teda možnosť, ktorú nikto nechce,

you can take it off, right?

možete odstrániť. Že?

So I printed another version of this,

Vytlačil som inú verziu.

where I eliminated the middle option.

Eliminoval som strednú možnosť.

I gave it to another 100 students. Here is what happened:

Dal som to daľším 100 študentom. A stalo sa toto.

Now the most popular option became the least popular,

Najobľúbenejšia možnosť sa stala najmenej obľúbenou.

and the least popular became the most popular.

A najmenej obľúbená sa stala najobľúbenejšou.

What was happening was the option that was useless,

Neužitočná možnosť

in the middle, was useless in the sense that nobody wanted it.

v strede, bola neužitočná tým, že ju nikto nechcel.

But it wasn't useless in the sense that it helped people figure out

Ale bola užitočná tým, že pomohla ľuďom rozhodnúť sa,

čo chcú.

what they wanted.

In fact, relative to the option in the middle,

V porovnaní so strednou možnosťou,

which was get only the print for 125,

čo bolo len tlačené vydanie za 125,

the print and web for 125 looked like a fantastic deal.

tlačené a online za 125 vyzeralo ako skvelá ponuka.

And as a consequence, people chose it.

Preto si ju ľudia zvolili.

The general idea here, by the way,

Všeobecne sa tu mimochom predpokladá,

is that we actually don't know our preferences that well.

že nepoznáme naše preferencie až tak dobre.

And because we don't know our preferences that well,

A pretože ich dobre nepoznáme,

podliehame vplyvu okolia.

we're susceptible to all of these influences from the external forces:

the defaults, the particular options that are presented to us, and so on.

Východiskové voľby, ktoré sú nám prezentované, atď.

One more example of this.

Ďaľší príklad.

People believe that when we deal with physical attraction,

Ľudia si myslia, že keď sa stretnú s niekým fyzicky príťažlivým,

we see somebody, and we know immediately whether we like them or not,

zazrú ho a okamžite vedia, či sa im páči alebo nie.

if we're attracted or not.

Atraktívny alebo nie.

This is why we have these four-minute dates.

Preto tiež máme štvorminútové rande.

So I decided to do this experiment with people.

Rozhodol som sa s ľuďmi spraviť experiment.

I'll show you images here, no real people, but the experiment was with people.

Ukážem Vám grafické obrazy ľuďí -- nie ozajstných ľudí.

Pokus bol s ľuďmi.

I showed some people a picture of Tom, and a picture of Jerry.

Ukázal som im obrázok Toma a obrázok Jerryho.

and I said, "Who do you want to date?

"S kým sa chcete stretávať? S Tomom alebo Jerrym?"

Tom or Jerry?"

But for half the people, I added an ugly version of Jerry.

Polovici ľudí som ukázal aj škaredú verziu Jerryho.

I took Photoshop and I made Jerry slightly less attractive.

Photoshopom som spravil Jerryho o čosi menej atraktívnym.

(Laughter)

(Smiech)

For the other people, I added an ugly version of Tom.

Ostatným som ukázal tiež škaredú verziu Toma.

And the question was, will ugly Jerry and ugly Tom

A otázka bola, pomôže škaredý Jerry a škaredý Tom

help their respective, more attractive brothers?

ich atraktívnejším bratom?

The answer was absolutely yes.

Odpoveďou je absolútne áno.

When ugly Jerry was around, Jerry was popular.

Keď bol vo výbere škaredý Jerry, Jerry bol obľúbený.

When ugly Tom was around, Tom was popular.

Keď bol vo výbere škaredý Tom, Tom bol obľúbený.

(Laughter)

(Smiech)

This of course has two very clear implications

Toto má samozrejme dva zrejmé dôsledky

for life in general.

pre bežný život.

If you ever go bar-hopping, who do you want to take with you?

Keď pôjdete do baru na lov, koho so sebou vezmete?

(Laughter)

(Smiech)

You want a slightly uglier version of yourself.

Najlepšie o čosi škaredšiu verziu Vás.

(Laughter)

(Smiech)

Similar, but slightly uglier.

Podobnú. Podobnú... ale o čosi škaredšiu.

(Laughter)

(Smiech)

The second point, or course, is that if somebody invites you to bar hop,

Druhým aspektom je,

ak Vás niekto pozve, viete, čo si o Vás myslí.

you know what they think about you.

(Laughter)

(Smiech)

Now you get it.

Začínate to chápať.

What is the general point?

V čom je všeobecná pointa?

The general point is that,

V tom, že keď myslíme na ekonomiku, máme

when we think about economics, we have this beautiful view of human nature.

predstavu krásnej ľudskej podstaty.

"What a piece of work is a man! How noble in reason!"

"Aký zazračný je človek! Ako vznešene rozmýšľa!"

We have this view of ourselves, of others.

Je to predstava o nás, o iných.

The behavioral economics perspective is slightly less "generous" to people;

Pohľad behaviorálnej ekonomiky

je k ľudom menej štedrý.

in fact, in medical terms,

Fakticky, lekársky vyjadrené, toto je náš pohľad.

that's our view.

(Laughter)

(Smiech)

But there is a silver lining.

Má to však aj výhody.

The silver lining is, I think,

Výhodou je, myslím si,

kind of the reason that behavioral economics is interesting and exciting.

že zdôvodnenie behaviorálnej ekonomiky je zaujímavé a vzrušujúce.

Are we Superman, or are we Homer Simpson?

Sme nadľudia? Alebo sme Homérom Simpsonom?

Keď príde na podstatu fyzického sveta,

When it comes to building the physical world,

we kind of understand our limitations.

ako-tak chápeme naše možnosti.

We build steps.

Staviame schody. Robíme takéto veci,

And we build these things that not everybody can use, obviously.

ktoré nie každý vie použiť.

(Laughter)

(Smiech)

We understand our limitations,

Poznáme naše hranice.

and we build around them.

A okolo nich staviame.

But for some reason, when it comes to the mental world,

Ale z akéhosi dôvodu, keď príde na mentálny svet,

when we design things like healthcare and retirement and stock markets,

keď navrhujeme zdravotný systém, penziu alebo akciové trhy,

we somehow forget the idea that we are limited.

akosi zabudneme, že sme limitovaní.

I think that if we understood our cognitive limitations

Myslím si, že keby sme chápali naše kognitívne hranice,

in the same way we understand our physical limitations,

tak ako chápeme naše fyzické hranice,

even though they don't stare us in the face the same way,

aj keď na nás nehľadia rovnakým spôsobom,

mohli by sme navrhnúť lepší svet.

we could design a better world, and that, I think,

A to, myslím si, je nádejou.

is the hope of this thing.

Thank you very much.

Ďakujem Vám veľmi pekne.

(Applause)

(Aplauz)