Why are we happy? Why aren't we happy? | Dan Gilbert

Translator: Robert Staffen Reviewer: Linda Magáthová

Keď máte na prezentáciu 21 minút,

When you have 21 minutes to speak,

dva milióny rokov sú popri tom ako večnosť.

two million years seems like a really long time.

Z pohľadu evolúcie sú však 2 milióny rokov ničím.

But evolutionarily, two million years is nothing.

Za tento „okamih“ sa však ľudskému mozgu

And yet, in two million years,

the human brain has nearly tripled in mass,

podarilo takmer strojnásobiť svoju veľkosť.

going from the one-and-a-quarter-pound brain of our ancestor here, Habilis,

z polkilového mozgu nášho predka Habilisa

na takmer kilo a pol toho, čo máme medzi ušami dnes.

to the almost three-pound meatloaf everybody here has between their ears.

Prečo príroda tak veľmi chcela, aby mal každý z nás veľký mozog?

What is it about a big brain

that nature was so eager for every one of us to have one?

Keď je mozog trikrát väčší,

Well, it turns out when brains triple in size,

they don't just get three times bigger; they gain new structures.

nie je to len nafúknutý objem. Vytvárajú sa nové štruktúry.

And one of the main reasons our brain got so big is because it got a new part,

Náš mozog vyrástol aj vďaka tomu, že pribudla nová časť,

ktorá sa nazýva čelný lalok.

called the "frontal lobe,"

particularly, a part called the "prefrontal cortex."

A z nej najmä časť nazývaná prefrontálna kôra.

What does a prefrontal cortex do for you

Čo také robí prefrontálna kôra, že evolúcii stojí

that should justify the entire architectural overhaul of the human skull

za kompletnú generálku ľudskej lebky?

in the blink of evolutionary time?

Prefrontálna kôra dokáže množstvo vecí,

Well, it turns out the prefrontal cortex does lots of things,

ale v jednom skutočne vyniká.

but one of the most important things it does is it's an experience simulator.

Je to náš simulátor zážitkov.

Pilot sa učí lietať na leteckom simulátore,

Pilots practice in flight simulators

so that they don't make real mistakes in planes.

aby nespravil chybu, keď sedí v skutočnom lietadle.

Human beings have this marvelous adaptation

Ľudské bytosti majú úžasnú schopnosť

that they can actually have experiences in their heads

skutočne prežiť veci v hlave

before they try them out in real life.

ešte predtým, ako si ich vyskúšajú naživo.

This is a trick that none of our ancestors could do,

Toto je trik, ktorý nedokázal žiadny z našich predchodcov,

and that no other animal can do quite like we can.

v ktorom sa nám nevyrovná žiadne iné zviera.

It's a marvelous adaptation.

Nádherná adaptácia.

It's up there with opposable thumbs and standing upright and language

Spolu s protistojným palcom, vzpriamenou postavou a jazykom

as one of the things that got our species out of the trees

nás tento trik dostal zo stromov

and into the shopping mall.

až do nákupných centier.

(Laughter)

Všetci z vás si to už vyskúšali.

All of you have done this.

Ben and Jerry's doesn't have "liver and onion" ice cream,

Zmrzlinári nepredávajú

cibuľovo-pečeňovú zmrzlinu.

and it's not because they whipped some up, tried it and went, "Yuck!"

Nie preto, že by ju pripravili, ochutnali a povedali „blé“.

It's because, without leaving your armchair,

Ale preto, že aj bez reálnej skúsenosti dokážete nasimulovať jej chuť

you can simulate that flavor and say "yuck" before you make it.

a povedať „fuj“ skôr, ako sa pustíte do jej výroby.

Let's see how your experience simulators are working.

Pozrime sa na to, ako váš simulátor zážitkov funguje.

Let's just run a quick diagnostic

Kým prejdem ďalej, spravme si rýchly test.

before I proceed with the rest of the talk.

Here's two different futures that I invite you to contemplate.

Predstavte si dva rôzne scenáre vašej budúcnosti,

You can try to simulate them and tell me which one you think you might prefer.

nasimulujte si ich v hlave a povedzte mi, ktorú verziu by ste si vybrali.

One of them is winning the lottery. This is about 314 million dollars.

Prvá je, že vyhráte lotériu. 314 miliónov dolárov.

And the other is becoming paraplegic.

Druhá, že zostanete na vozíčku.

(Laughter)

Just give it a moment of thought.

Dám vám chvíľku na rozmyslenie.

You probably don't feel like you need a moment of thought.

Asi ju ani nepotrebujete, čo?

Interestingly, there are data on these two groups of people,

Zaujímavé je, že o týchto dvoch skupinách ľudí máme dáta,

data on how happy they are.

dáta o tom, akí sú šťastní.

And this is exactly what you expected, isn't it?

Toto je presne to, čo ste očakávali, nie?

But these aren't the data. I made these up!

Toto ale nie sú správne údaje. Vymyslel som si ich!

These are the data.

Tieto sú správne.

You failed the pop quiz, and you're hardly five minutes into the lecture.

Neprešli ste kvízom a to ešte neuplynulo ani päť minút z prednášky.

Because the fact is that a year after losing the use of their legs

Faktom je, že po roku od úrazu

and a year after winning the lotto,

a rok od výhry v športke, vozíčkari sú na tom

lottery winners and paraplegics are equally happy with their lives.

so šťastím rovnako ako výhercovia.

Nič si nerobte z toho, že ste kvíz neprešli,

Don't feel too bad about failing the first pop quiz,

because everybody fails all of the pop quizzes all of the time.

pretože nikto žiadne kvízy nikdy neprechádza.

The research that my laboratory has been doing,

Výskum, ktorý robíme v našom laboratóriu,

a výskumy, ktoré robili ekonómovia a psychológovia po celej krajine

that economists and psychologists around the country have been doing,

nám ukázali čosi prekvapujúce.

has revealed something really quite startling to us,

something we call the "impact bias,"

Nazývame to zlým odhadom dôležitosti,

which is the tendency for the simulator to work badly,

ktorý je dôvodom, prečo náš simulátor nepracuje správne.

for the simulator to make you believe that different outcomes are more different

Simulátor nás nechá veriť v iné výsledky,

ako skutočne prídu.

than, in fact, they really are.

From field studies to laboratory studies,

Laboratórne testy aj prieskumy priamo v teréne ukazujú,

we see that winning or losing an election,

že nezáleží na tom, či vyhráme, alebo prehráme voľby,

gaining or losing a romantic partner,

získame alebo stratíme lásku,

getting or not getting a promotion,

povýšia nás alebo nie, či spravíme skúšku, alebo z nej vyletíme.

passing or not passing a college test,

on and on,

Každá z týchto situácií má na nás oveľa menší vplyv

have far less impact, less intensity and much less duration

a trvá kratšie ako očakávame.

than people expect them to have.

Nedávna štúdia ma takmer priklincovala k zemi.

A recent study -- this almost floors me --

Výskum naznačuje, že trauma, ktorou ľudia prešli

a recent study showing how major life traumas affect people

pred viac ako tromi mesiacmi

suggests that if it happened over three months ago,

nemá – až na málo výnimiek –

na naše šťastie takmer žiadny vplyv.

with only a few exceptions,

it has no impact whatsoever on your happiness.

Prečo?

Šťastie si vieme vyrobiť.

Why?

Because happiness can be synthesized.

Sir Thomas Brown napísal v roku 1642: „Som najšťastnejší muž na svete.

Sir Thomas Brown wrote in 1642, "I am the happiest man alive.

Mám schopnosť premeniť chudobu na bohatstvo, nešťastie na blahobyt.

I have that in me that can convert poverty to riches, adversity to prosperity.

Vydržím viac ako Achiles; osud ma nemá ako zraniť.“

I am more invulnerable than Achilles; fortune hath not one place to hit me."

Aký úžasný mechanizmus má tento chlapík v hlave?

What kind of remarkable machinery does this guy have in his head?

Presne taký istý, ako každý z nás.

Well, it turns out it's precisely the same remarkable machinery that all of us have.

Ľudské bytosti v sebe majú niečo ako psychologický imunitný systém.

Human beings have something

that we might think of as a "psychological immune system,"

Systém rozumových procesov, najmä nevedomých,

a system of cognitive processes, largely nonconscious cognitive processes,

ktoré nám pomáhajú meniť pohľad na svet,

that help them change their views of the world,

aby sme sa cítili lepšie vo svete, v ktorom sa nachádzame.

so that they can feel better about the worlds

Aj vy v sebe máte tento prístroj, tak ako Sir Thomas.

in which they find themselves.

Narozdiel od Sira Thomasa však o tom asi neviete.

Like Sir Thomas, you have this machine.

Unlike Sir Thomas, you seem not to know it.

Dokážeme si pre seba šťastie vyrobiť, ale myslíme si, že ho treba hľadať.

We synthesize happiness, but we think happiness is a thing to be found.

Myslím, že vám nebudem musieť ukázať príliš veľa príkladov

Now, you don't need me to give you

too many examples of people synthesizing happiness, I suspect,

Hoci vám ukážem množstvo experimentálnych dôkazov,

po skutočné dôkazy nikto z vás nemusí chodiť ďaleko.

though I'm going to show you some experimental evidence.

Raz za čas si na prednáškach skúšam takúto hru:

You don't have to look very far for evidence.

I took a copy of the "New York Times"

vezmem si výtlačok New York Times

and tried to find some instances of people synthesizing happiness.

a snažím sa nájsť príklady ľudí, ktorí si vyrábajú šťastie.

A tu sú traja chlapíci.

Here are three guys synthesizing happiness.

„Som na tom oveľa lepšie fyzicky, finančne, psychicky

"I'm better off physically, financially, mentally ..."

"I don't have one minute's regret. It was a glorious experience."

a takmer vo všetkých ostatných ohľadoch.“

"I believe it turned out for the best."

„Neľutujem ani minútu. Bol to vynikajúci zážitok.“

Who are these characters who are so damn happy?

„Verím, že to skončilo najlepšie, ako mohlo.“

Kto sú títo neskutočne šťastní ľudia?

The first one is Jim Wright.

Some of you are old enough to remember:

Prvý je Jim Wright.

he was the chairman of the House of Representatives,

Niektorí z vás si ho možno pamätajú ako predsedu Snemovne reprezentantov,

and he resigned in disgrace

when this young Republican named Newt Gingrich found out about

ktorý odstúpil, keď mladý republikán Newt Gingrich

a shady book deal that he had done.

He lost everything.

vytiahol na svetlo sveta jeho nepekný kšeft.

The most powerful Democrat in the country lost everything:

Stratil všetko. Najsilnejší demokrat v krajine,

he lost his money, he lost his power.

stratil všetko.

What does he have to say all these years later about it?

Peniaze. Moc.

"I am so much better off physically, financially, mentally

Čo na to vraví celé roky po udalosti?

„Som na tom lepšie finančne, fyzicky, psychicky,

and in almost every other way."

What other way would there be to be better off?

takmer vo všetkých ostatných ohľadoch.“

Vegetably? Minerally? Animally?

Akými inými spôsobmi?

Zeleninovo? Minerálne? Zvieraco? To je aj celkom samozrejmé.

He's pretty much covered them there.

Moreese Bickham is somebody you've never heard of.

Moreese Bickham uttered these words upon being released.

Moresse Bickham je neznámy človek.

He was 78 years old.

Povedal tieto slová po tom, čo ho prepustili z väzenia.

He'd spent 37 years in Louisiana State Penitentiary

Mal 78 rokov. Strávil 37 rokov

for a crime he didn't commit.

v štátnej väznici v Louisiane, za zločin, ktorý nespáchal.

He was ultimately [released for good behavior halfway through his sentence.]

Nakoniec bol oslobodený

What did he have to say about his experience?

vo veku 78 rokov, vďaka DNA dôkazu.

"I don't have one minute's regret. It was a glorious experience."

A čo povedal o svojej skúsenosti?

„Neľutujem ani minútu. Bola to vynikajúca skúsenosť.“

Glorious!

This guy's not saying, "There were some nice guys. They had a gym."

Vynikajúca! Tento človek nevraví:

"Glorious" -- a word we usually reserve for something like a religious experience.

„Bolo tam pár fajn ľudí a mali sme aj telocvičňu.“

Vraví, že to bolo vynikajúce,

slovo, ktorým zvyčajne opisujeme náboženský zážitok.

Harry S. Langerman uttered these words.

He's somebody you might have known but didn't,

Harry S. Langerman povedal tieto slová. Možno by ste ho mohli poznať.

because in 1949, he read a little article in the paper

V roku 1949 si prečítal v novinách malý článok

about a hamburger stand owned by these two brothers named McDonald.

o hamburgerovom stánku, ktorý vlastnili dvaja bratia McDonaldovci

And he thought, "That's a really neat idea!"

So he went to find them.

A pomyslel si „hm, dobrý nápad.“

They said, "We can give you a franchise on this for 3,000 bucks."

Tak ich našiel a oni mu povedali:

Harry went back to New York, asked his brother, an investment banker,

„Môžeme ti dať frančízu za 3 000 dolárov.“

Harry sa vrátil do New Yorku a od brata, ktorý bol investičný bankár,

to loan him 3,000 dollars, and his brother's immortal words were,

si vypýtal pôžičku 3000 dolárov.

"You idiot, nobody eats hamburgers."

Nesmrteľné slová jeho brata zneli:

He wouldn't lend him the money.

Of course, six months later, Ray Kroc had exactly the same idea.

„Idiot, nikto predsa neje hamburgery.“

Nepožičal mu peniaze a o 6 mesiacov dostal

It turns out, people do eat hamburgers,

Ray Croc rovnaký nápad.

and Ray Kroc, for a while, became the richest man in America.

Ukázalo sa, že ľudia jedia hamburgery,

a Ray Croc sa dokonca na istý čas stal najbohatším mužom v Amerike.

And then, finally,

some of you recognize this young photo of Pete Best,

A napokon – viete, najlepší možný svet –

who was the original drummer for the Beatles,

možno niektorí z vás na tejto fotografii spoznávate Peta Besta,

until they, you know, sent him out on an errand and snuck away

and picked up Ringo on a tour.

pôvodného bubeníka Beatles,

Well, in 1994, when Pete Best was interviewed --

bubnoval v Beatles dovtedy, kým ho nevyhodili

yes, he's still a drummer; yes, he's a studio musician --

a na turné si nevzali Ringa Starra.

he had this to say: "I'm happier than I would have been with the Beatles."

V roku 1994, keď s Petom Bestom robili rozhovor

– je mimochodom stále bubeníkom, štúdiovým hráčom –

OK, there's something important to be learned from these people,

povedal toto: „Som šťastnejší, ako keby som hral s Beatles.“

and it is the secret of happiness.

Here it is, finally to be revealed.

Ok. Myslím, že od týchto ľudí sa môžeme naučiť niečo dôležité.

First: accrue wealth, power and prestige,

Tajomstvo, ako byť šťastný.

then lose it.

Tu je návod, konečne v plnej kráse.

(Laughter)

Po prvé: nahromaďte bohatstvo, moc a prestíž

Second: spend as much of your life in prison as you possibly can.

a potom všetko straťte. (smiech)

(Laughter)

Third: make somebody else really, really rich.

Druhé: strávte vo väzení toľko času, ako je len možné.

(smiech) Do tretice: postarajte sa, aby bol niekto iný veľmi bohatý.

And finally: never, ever join the Beatles.

(Laughter)

Yeah, right.

Because when people synthesize happiness,

A nakoniec: nikdy nehrajte v Beatles. (smiech)

as these gentlemen seem to have done,

OK. Teraz, tak ako Ze Frank, predpoviem vašu ďalšiu myšlienku,

we all smile at them, but we kind of roll our eyes and say,

"Yeah, right, you never really wanted the job."

ktorá je: „Dobre, v poriadku.“

"Oh yeah, right -- you really didn't have that much in common with her,

Pretože keď ľudia syntetizujú šťastie, ako nám ukázali títo páni,

and you figured that out just about the time

usmievame sa na nich, ale tak trochu prevraciame očami a vravíme:

she threw the engagement ring in your face."

We smirk,

„Vieš čo, aj tak si nikdy skutočne nechcel tú prácu.“

because we believe that synthetic happiness is not of the same quality

„Poviem ti, podľa mňa

ste nikdy nemali veľa spoločného

as what we might call "natural happiness."

a zistili ste to práve vtedy,

What are these terms?

Natural happiness is what we get when we get what we wanted,

keď ti vhodila ten snubný prsteň do tváre.“

Posmievame sa, pretože veríme, že umelé šťastie

and synthetic happiness is what we make when we don't get what we wanted.

nemá tú istú kvalitu ako niečo, čo voláme „prirodzené šťastie“.

And in our society, we have a strong belief

Čo znamenajú tieto výrazy?

that synthetic happiness is of an inferior kind.

Prirodzené šťastie je to, čo pociťujeme, keď dostaneme, čo chceme,

a umelé šťastie je to, čo si vyrábame, keď nedostávame, čo chceme.

Why do we have that belief?

Well, it's very simple.

What kind of economic engine would keep churning

A v našej spoločnosti vládne silné presvedčenie,

if we believed that not getting what we want

že umelé šťastie je len druhotriedne.

could make us just as happy as getting it?

Prečo v to veríme?

Odpoveď je celkom jednoduchá.

With all apologies to my friend Matthieu Ricard,

Aký druh ekonomického pohonu by fungoval,

a shopping mall full of Zen monks

keby sme verili, že keď niečo nedosiahneme,

is not going to be particularly profitable,

môže nás to urobiť tak isto šťastnými, ako keď to dosiahneme.

because they don't want stuff enough.

(Laughter)

Ospravedlňujem sa môjmu priateľovi Matthieu Ricardovi,

I want to suggest to you

that synthetic happiness is every bit as real and enduring

ale obchodné centrum plné Zen mníchov

nebude nijak extra ziskové,

as the kind of happiness you stumble upon

pretože mnísi proste nie sú dosť kúpychtiví.

when you get exactly what you were aiming for.

Now, I'm a scientist, so I'm going to do this not with rhetoric,

Chcel by som podotknúť, že umelé šľastie

but by marinating you in a little bit of data.

je v každom ohľade také skutočné a trvalé

Let me first show you an experimental paradigm

ako ten druh šťastia, ktoré pociťujete,

that's used to demonstrate the synthesis of happiness

keď dosiahnete presne to, po čom túžite.

Som vedec, takže tu nebudem len kecať,

among regular old folks.

This isn't mine,

ale vás aj vykúpem v nejakých dátach.

it's a 50-year-old paradigm called the "free choice paradigm."

Chcem vám ukázať experimentálny vzor, ktorý sa používa

It's very simple.

You bring in, say, six objects,

na demonštráciu syntézy šťastia

and you ask a subject to rank them from the most to the least liked.

medzi normálnymi starými ľuďmi.

In this case, because this experiment uses them,

Je to 50 rokov starý vzor, ktorý voláme „paradigma slobodnej voľby“.

these are Monet prints.

Je veľmi jednoduchý.

Everybody ranks these Monet prints from the one they like the most

Ukážete 6 objektov

a požiadate subjekt, aby ich označil podľa toho, ako sa mu páčia.

to the one they like the least.

Now we give you a choice:

V tomto prípade, sme v experimente, ktorý vám chcem predviesť,

"We happen to have some extra prints in the closet.

We're going to give you one as your prize to take home.

použili Monetove obrazy.

Každý dokáže označiť Monetove obrázky

We happen to have number three and number four," we tell the subject.

od toho, ktorý sa mu páči najviac, po ten, ktorý sa mu páči najmenej.

This is a bit of a difficult choice,

A teraz vám dám možnosť:

„Máme v skrini ešte ďalšie kópie.

because neither one is preferred strongly to the other,

but naturally, people tend to pick number three,

Jednu z nich vám dáme ako odmenu, ktorú si vezmete domov.

náhodou máme obrázky č. 3 a č. 4,“

because they liked it a little better than number four.

to povieme subjektu. Je to trocha ťažká voľba,

Sometime later -- it could be 15 minutes, it could be 15 days --

pretože ani jeden z nich nie je silne preferovaný proti druhému,

the same stimuli are put before the subject,

ale prirodzene, ľudia majú tendenciu vybrať si obrázok č. 3,

and the subject is asked to re-rank the stimuli.

pretože sa im páčil trocha viac ako č.4.

"Tell us how much you like them now."

What happens?

O nejaký čas neskôr, môže to byť 15 minút alebo 15 dní,

Watch as happiness is synthesized.

This is the result that's been replicated over and over again.

dáme pred subjekt tie isté stimuly,

You're watching happiness be synthesized.

a požiadame subjekt, aby ich prehodnotil.

Would you like to see it again?

„Povedzte nám, ako sa vám páčia teraz.“

Čo sa stane? Sledujete, ako sa syntetizuje šťastie.

Happiness!

"The one I got is really better than I thought!

Tento výsledok sa opakuje znova a znova.

That other one I didn't get sucks!"

That's the synthesis of happiness.

Sledujete, ako sa vyrába šťastie.

(Laughter)

Chcete to vidieť ešte raz? Šťastie!

Now, what's the right response to that?

"Yeah, right!"

„Ten, čo som si vybral, je ešte lepší ako som si myslel!

Now, here's the experiment we did,

Ten čo som si nevybral, je hnusný!“

and I hope this is going to convince you

(smiech) To je syntéza šťastia.

that "Yeah, right!" was not the right response.

We did this experiment with a group of patients

Ako na toto odpovedať? „No dobre, ale...“

who had anterograde amnesia.

These are hospitalized patients.

Previedli sme tento experiment,

Most of them have Korsakoff syndrome,

a ja dúfam, že toto vás presvedčí,

a polyneuritic psychosis.

že „No dobre, ale...“ nebola správna reakcia.

They drank way too much, and they can't make new memories.

Tento pokus sme robili so skupinou pacientov,

ktorí mali anterográdnu amnéziu. Boli to hospitalizovaní pacienti.

They remember their childhood, but if you walk in and introduce yourself

Väčšina z nich mala Korsakovov syndróm,

and then leave the room,

dôsledok nadmerného pitia alkoholu,

when you come back, they don't know who you are.

We took our Monet prints to the hospital.

a nedokázali si vytvárať nové spomienky.

OK? Pamätali si detstvo, ale keď ste vošli do miestnosti a predstavili ste sa

And we asked these patients to rank them

a odišli ste z miestnosti,

from the one they liked the most to the one they liked the least.

po návrate do miestnosti vás nespoznali.

We then gave them the choice between number three and number four.

Doniesli sme Monetove obrázky do nemocnice.

Like everybody else, they said,

Požiadali sme pacientov, aby ich označili

"Gee, thanks Doc! That's great! I could use a new print.

od toho, ktorý sa im páči najviac, po ten, ktorý sa im páči najmenej.

I'll take number three."

We explained we would have number three mailed to them.

Potom sme im dali možnosť voľby medzi č.3 a č.4.

We gathered up our materials,

Reagovali ako každý iný,

and we went out of the room and counted to a half hour.

„Super, ďakujem doktor, obrázok by sa mi hodil.

(Laughter)

Vyberiem si č.3.“

Back into the room, we say, "Hi, we're back."

Vysvetlili sme im, že im obrázok pošleme domov poštou.

The patients, bless them, say, "Ah, Doc, I'm sorry,

Zbalili sme si veci, odišli sme z miestnosti

I've got a memory problem; that's why I'm here.

a počkali sme pol hodiny.

If I've met you before, I don't remember."

Keď sme sa vrátili, povedali sme: „Zdravíme, sme späť.“

"Really, Jim, you don't remember? I was just here with the Monet prints?"

A pacienti, boh im žehnaj, hovorili: „Doktor, je mi ľúto,

"Sorry, Doc, I just don't have a clue."

"No problem, Jim.

mám problémy s pamäťou, preto som v nemocnici.

All I want you to do is rank these for me,

Ak sme sa už stretli, tak si to nepamätám.“

from the one you like the most to the one you like the least."

„Jim, naozaj si to nepamätáš? Pred chvíľou sme tu boli s obrázkami Moneta.“

What do they do?

„Je mi ľúto doktor, nepamätám si to.“

Well, let's first check and make sure they're really amnesiac.

„To je v poriadku, Jim. Chcel som len, aby si označil tieto obrázky

We ask these amnesiac patients to tell us which one they own,

od toho, ktorý sa ti páči najviac, po ten, ktorý sa ti páči najmenej.“

which one they chose last time, which one is theirs.

Viete, čo urobili? Poďme sa najskôr presvedčiť,

And what we find is, amnesiac patients just guess.

že mali skutočne amnéziu. Požiadali sme

These are normal controls, where if I did this with you,

týchto pacientov s amnéziou, aby nám povedali, ktorý obrázok vlastnia,

all of you would know which print you chose.

ktorý si vybrali poslednýkrát, ktorý je ich.

But if I do this with amnesiac patients, they don't have a clue.

A zistili sme, že pacienti s amnéziou len tipovali.

They can't pick their print out of a lineup.

Toto je normálny druh kontrol, ktoré keby som robil s vami,

Here's what normal controls do: they synthesize happiness. Right?

všetci by ste vedeli, ktorý obrázok ste si vybrali.

Ale keď to vyskúšate s pacientmi s amnéziou,

This is the change in liking score,

nemajú ani potuchy. Nedokážu vybrať ich obrázok.

the change from the first time they ranked to the second time they ranked.

Normal controls show -- that was the magic I showed you;

Toto robia normálne kontroly: vyrábajú šťastie.

now I'm showing it to you in graphical form --

"The one I own is better than I thought.

Toto je zmena v tom, čo sa nám páči,

The one I didn't own, the one I left behind,

Zmena od prvého hodnotenia k druhému.

is not as good as I thought."

Bežné kontroly dokazujú –

Amnesiacs do exactly the same thing. Think about this result.

to je to kúzlo, čo som vám ukázal,

teraz vám to predvediem v grafickej forme –

„Obrázok, ktorý vlastním je lepší, než som si myslel. A ten, čo nevlastním,

These people like better the one they own,

but they don't know they own it.

ten, ktorý som si nevybral, nie je ani taký dobrý, ako som si myslel.“

"Yeah, right" is not the right response!

Pacienti s amnéziou robia to isté! Zamyslite sa nad tým výsledkom.

What these people did when they synthesized happiness

Týmto ľuďom sa viac páčia obrázky, ktoré vlastnia,

ale nepamätajú sa, že ich vlastnia.

is they really, truly changed

their affective, hedonic, aesthetic reactions to that poster.

„No dobre, ale...“ nie je správna odpoveď!

Aby ste pochopili, čo títo ľudia robili,

They're not just saying it because they own it,

because they don't know they own it.

keď vyrábali šťastie: oni skutočne zmenili

When psychologists show you bars,

ich emocionálne, pôžitkárske, citové reakcie k tomu obrázku.

you know that they are showing you averages of lots of people.

Nevravia to len preto, že ho vlastnia,

And yet, all of us have this psychological immune system,

pretože oni si nepamätajú, že ho vlastnia.

this capacity to synthesize happiness,

but some of us do this trick better than others.

Keď vám psychológovia ukazujú nejaké grafy,

And some situations allow anybody to do it more effectively

viete, že je to priemer robený z mnohých ľudí.

A predsa, my všetci máme takýto psychologický imunitný systém,

than other situations do.

túto schopnosť vyrábať šťastie,

It turns out that freedom,

ibaže niektorí z nás to vedia lepšie ako iní.

the ability to make up your mind and change your mind,

A v niektorých situáciách sa to dá urobiť

is the friend of natural happiness,

efektívnejšie ako v iných.

because it allows you to choose among all those delicious futures

and find the one that you would most enjoy.

Ukazuje sa, že sloboda,

But freedom to choose,

schopnosť rozhodnúť sa a schopnosť zmeniť vaše rozhodnutie,

to change and make up your mind,

is the enemy of synthetic happiness,

je priateľom prirodzeného šťastia, pretože vám umožňuje si vybrať

and I'm going to show you why.

medzi všetkými tými lákavými možnosťami a nájsť tú, ktorá vás bude tešiť najviac.

Dilbert already knows, of course.

"Dogbert's tech support. How may I abuse you?"

"My printer prints a blank page after every document."

Ale sloboda voľby, schopnosť vytvoriť

"Why complain about getting free paper?"

a zmeniť svoj názor, je nepriateľom syntetického šťastia.

"Free? Aren't you just giving me my own paper?"

"Look at the quality of the free paper compared to your lousy regular paper!

Ukážem vám prečo.

Dilbert (komiksová postava) to už samozrejme vie.

Only a fool or a liar would say that they look the same!"

Čítajte so mnou.

„Dogbertova technická podpora. Ako vás môžem zneužiť?“

"Now that you mention it, it does seem a little silkier!"

„Moja tlačiareň tlačí prázdnu stranu po každom dokumente.“

"What are you doing?"

„Prečo sa sťažujete – dostávate papier zadarmo?“

"I'm helping people accept the things they cannot change." Indeed.

„Zadarmo?

Nedávate mi len môj vlastný papier?“

The psychological immune system works best

„No dovoľte! Porovnajte si kvalitu toho papiera!

Iba hlupák alebo klamár môže tvrdiť, že vyzerajú rovnako.“

when we are totally stuck, when we are trapped.

„Hmm! Keď ste to spomenul, veru sa mi zdá, že je jemnejší!“

This is the difference between dating and marriage.

You go out on a date with a guy,

„Čo vlastne robíte?“

and he picks his nose; you don't go out on another date.

„Pomáham ľudom prijať veci, ktoré nemôžu zmeniť.“

You're married to a guy and he picks his nose?

Veru tak. Psychologický imunitný systém funguje najlepšie,

He has a heart of gold. Don't touch the fruitcake!

keď sme úplne zamotaní a v pasci.

You find a way to be happy with what's happened.

To je rozdiel medzi rande a manželstvom,

(Laughter)

Now, what I want to show you

Keď s niekým idete na rande a on sa špáre v nose,

is that people don't know this about themselves,

na ďalšie rande už s ním nepôjdete.

and not knowing this can work to our supreme disadvantage.

Ale keď ste vydatá za chlapa, ktorý sa špáre v nose?

No, má srdce zo zlata,

Here's an experiment we did at Harvard.

nechytaj ten koláč, drahý!

Nachádzate si spôsob, ako byť šťastní s tým, čo máte.

We created a black-and-white photography course,

and we allowed students to come in and learn how to use a darkroom.

Teraz vám chcem ukázať,

že ľudia si toto o sebe neuvedomujú

So we gave them cameras, they went around campus,

they took 12 pictures of their favorite professors

a to sa môže stať našou veľkou nevýhodou.

and their dorm room and their dog,

Tento experiment sme robili na Harvarde.

and all the other things they wanted to have Harvard memories of.

Vytvorili sme fotografický kurz, kurz čiernobielej fotografie,

They bring us the camera, we make up a contact sheet,

a umožnili sme študentom, aby sa naučili používať tmavú komoru.

they figure out which are the two best pictures.

Dali sme im fotoaparáty, chodili po univerzite,

We now spend six hours teaching them about darkrooms,

odfotili 12 fotiek, obľúbeného profesora, izbu na intráku, ich psy

and they blow two of them up.

They have two gorgeous 8 x 10 glossies

a všetko ostatné, na čo chceli mať z Harvardu spomienky.

of meaningful things to them, and we say,

"Which one would you like to give up?"

Doniesli fotoaparát, vytvorili sme malé vzorky fotiek,

"I have to give one up?"

"Yes, we need one as evidence of the class project.

vybrali si dve najlepšie fotky,

a potom sme ich šesť hodín učili, ako používať tmavú komoru.

So you have to give me one. You have to make a choice.

Zväčšili si dve vybrané fotky

You get to keep one, and I get to keep one."

a vytvorili si dve úžasné lesklé fotky,

ktoré pre nich mali zmysel a povedali sme im,

Now, there are two conditions in this experiment.

„Ktorej fotky by si sa vzdal?“

In one case, the students are told,

„Musím sa vzdať jednej?“

"But you know, if you want to change your mind,

„Áno, musíme jednu poslať ako dôkaz tohto triedneho projektu.

I'll always have the other one here,

Takže mi musíš jednu dať. Musíš sa rozhodnúť.

and in the next four days, before I actually mail it to headquarters" --

Jednu si necháte vy a jednu si vezmem ja.“

yeah, "headquarters" --

V tomto pokuse boli dve skupiny.

(Laughter)

"I'll be glad to swap it out with you.

V jednom prípade sme povedali študentom:

In fact, I'll come to your dorm room, just give me an email.

„Ak chcete zmeniť vaše rozhodnutie, tá druhá fotka bude stále tu,

Better yet, I'll check with you.

počas štyroch následujúcich dní, pred tým než ju pošlem na centrálu,

You ever want to change your mind, it's totally returnable."

The other half of the students are told exactly the opposite:

rád to urobím“ (smiech)

...áno, „centrála“...

"Make your choice, and by the way,

the mail is going out, gosh, in two minutes, to England.

„Rád vám to vymením, pokojne

prídem za vami na intrák...

Your picture will be winging its way over the Atlantic.

alebo mi dajte e-mail. To je ešte lepšie, pozriem sa na to.

You will never see it again."

Ak zmeníte názor, kedykoľvek to vymeníme!“

Half of the students in each of these conditions

Druhej polovičke študentov sme povedali presne opačnú vec:

are asked to make predictions

about how much they're going to come to like

„Rozhodnite sa. A mimochodom,

the picture that they keep

pošta odchádza, och bože, už za dve minúty do Anglicka.

and the picture they leave behind.

Other students are just sent back to their little dorm rooms

Vaša fotka poletí cez Atlantik.

Už ju nikdy neuvidíte.“

and they are measured over the next three to six days

A teraz poprosíme polovičku študentov z každej skupiny,

on their satisfaction with the pictures.

aby predpovedali, ako veľmi

Look at what we find.

sa im bude páčiť fotka, ktorú si nechali,

First of all, here's what students think is going to happen.

a ako fotka, ktorú odovzdali.

They think they're going to maybe come to like the picture they chose

Druhú polovicu študentov pošleme na internát

a little more than the one they left behind.

a za tri až šesť dní budeme merať,

But these are not statistically significant differences.

ako sa im páčia a ako sú spokojní s fotkami.

It's a very small increase, and it doesn't much matter

A pozrite, čo sme zistili.

Tak najskôr sa pozrime, čo si študenti myslia, že sa stane.

whether they were in the reversible or irreversible condition.

Myslia si, že možno sa im bude páčiť fotka, ktorú si vybrali

Wrong-o.

Bad simulators.

Because here's what's really happening.

o trocha viac ako tá, ktorú odovzdali.

Both right before the swap and five days later,

Ale tento rozdiel je štatisticky nedôležitý.

people who are stuck with that picture,

Je to len malý nárast a veľmi nezáleží na tom,

who have no choice,

who can never change their mind,

či sa fotka dala alebo nedala vymeniť.

like it a lot.

And people who are deliberating -- "Should I return it?

Chyba! Zlá simulácia. Pretože tu vidíte, čo sa stane naozaj.

Have I gotten the right one?

Maybe this isn't the good one. Maybe I left the good one?" --

V oboch prípadoch, či tesne pred výmenou, alebo päť dní neskôr,

have killed themselves.

ľudia, ktorí zostali s jednou fotkou,

They don't like their picture.

In fact, even after the opportunity to swap has expired,

tí, ktorí nemali možnosť voľby,

tí, ktorí nemenili svoje rozhodnutie, tým sa ich fotka veľmi páči!

they still don't like their picture.

Why?

A ľudia, ktorí zvažujú: „Mal by som to vrátiť?

Because the [reversible] condition is not conducive

Vybral som tú správnu? Možno to nie je tá dobrá?

to the synthesis of happiness.

Možno som sa tej lepšej vzdal?“ sú v pasci.

So here's the final piece of this experiment.

Nepáči sa im ich fotka a v skutočnosti

aj potom, ako vyprší možnosť na výmenu,

We bring in a whole new group of naive Harvard students

sa im ich fotka stále nepáči. Prečo?

and we say, "You know, we're doing a photography course,

and we can do it one of two ways.

Pretože možnosť výmeny nepodporuje

We could do it so that when you take the two pictures,

výrobu umelého šťasia.

you'd have four days to change your mind,

A toto je posledná súčasť experimentu.

or we're doing another course where you take the two pictures

Zhromaždíme úplne novú skupinu netušiacich študentov z Harvardu

and you make up your mind right away and you can never change it.

a povieme im: „Robíme fotografický kurz

Which course would you like to be in?" Duh!

Sixty-six percent of the students, two-thirds,

a mohli by sme to robiť dvoma spôsobmi.

prefer to be in the course where they have the opportunity to change their mind.

Môžme to urobiť tak, že urobíte dve fotky

a budete mať štyri dni na to, aby ste sa rozhodli,

Hello? Sixty-six percent of the students choose to be in the course

alebo robíme ešte ďalší kurz, kde odfotíte dve fotky

a musíte sa rozhodnúť hneď

in which they will ultimately be deeply dissatisfied with the picture --

a už to nebudete môcť zmeniť. Ktorý kurz si vyberiete?“

Šup! 66 % študentov, dve tretiny,

(Laughter)

because they do not know the conditions under which synthetic happiness grows.

dávajú prednosť kurzu, kde môžu zmeniť svoje rozhodnutie.

The Bard said everything best, of course, and he's making my point here

Čože? 66 % študentov si vyberie kurz,

but he's making it hyperbolically:

v ktorom budú nakoniec hlboko sklamaní z vybratej fotky.

"'Tis nothing good or bad But thinking makes it so."

A to preto, že nepoznajú podmienky, v ktorých sa darí syntetickému šťastiu.

It's nice poetry, but that can't exactly be right.

Is there really nothing good or bad?

Is it really the case that gall bladder surgery and a trip to Paris

Najlepšie vysvetlenie, samozrejme, nám ponúkajú slová básnika

are just the same thing?

aj keď sú trocha nadnesené:

(Laughter)

That seems like a one-question IQ test.

„Nič nie je dobré alebo zlé, len naša myseľ určí tento rozdiel.“

They can't be exactly the same.

To sú pekné verše, ale v skutočnosti to tak byť nemôže.

In more turgid prose, but closer to the truth,

Naozaj nie je rozdiel medzi zlým a dobrým?

was the father of modern capitalism, Adam Smith, and he said this.

Je to tak, že operácia žlčníka a výlet do Paríža

This is worth contemplating:

sú vlastne tie isté veci? Vyzerá to ako IQ test s jednou otázkou.

"The great source of both the misery and disorders of human life

seems to arise from overrating the difference

Nemôže to byť to isté.

between one permanent situation and another.

Trocha bombastická próza, ale bližšie k pravde,

Some of these situations may, no doubt, deserve to be preferred to others,

je od otca moderného kapitalizmu, Adama Smitha, ktorý hovorí:

– porozmýšľajme o tom:

but none of them can deserve to be pursued

„Zdá sa, že najväčší zdroj trápenia a zmätkov v ľudskom živote

with that passionate ardor which drives us to violate the rules

vzniká z preceňovania rozdielu

either of prudence or of justice,

medzi jednou stálou situáciou a inou...

or to corrupt the future tranquility of our minds,

Niektoré z týchto situácii môžu mať bezpochyby prednosť pred inými,

either by shame from the remembrance of our own folly,

ale ani jedna si nezaslúži byť nasledovaná

or by remorse for the horror of our own injustice."

In other words: yes, some things are better than others.

s vášnivým zápalom, ktorý nás vedie k porušeniu pravidiel,

We should have preferences that lead us into one future over another.

prezieravosti alebo spravodlivosti, alebo ničí budúci pokoj našej mysle,

But when those preferences drive us too hard and too fast

či už zahanbením zo spomienky na naše vlastné bláznovstvo

because we have overrated the difference between these futures,

alebo ľútosťou nad hrôzou našej vlastnej krivdy.“

we are at risk.

Inými slovami, áno, niektoré veci sú lepšie ako druhé.

When our ambition is bounded, it leads us to work joyfully.

Mali by sme mať preferencie, ktoré nás povedú do jednej budúcnosti

When our ambition is unbounded,

it leads us to lie, to cheat, to steal, to hurt others,

na úkor druhej.

Ale ak nás tieto preferencie ženú príliš tvrdo a príliš rýchlo,

to sacrifice things of real value.

pretože sme precenili rozdiel medzi týmito verziami budúcnosťami,

When our fears are bounded,

we're prudent, we're cautious,

tak naozaj riskujeme.

we're thoughtful.

When our fears are unbounded and overblown,

Keď máme naše ambície pod kontrolou, pomáhajú nám pracovať s radosťou.

we're reckless, and we're cowardly.

Keď nám naše ambície prerastú cez hlavu, vedie nás to k podvádzaniu,

The lesson I want to leave you with, from these data,

kradnutiu, zraňovaniu druhých

is that our longings and our worries are both to some degree overblown,

a k vzdaniu sa vecí skutočnej hodnoty. Ak kontrolujeme náš strach,

because we have within us the capacity to manufacture the very commodity

sme rozvážni, obozretní, pozorní.

Keď necháme priechod našim obavám,

we are constantly chasing when we choose experience.

sme nezodpovední a sme zbabelí.

Thank you.

Chcem, aby ste si z týchto informácií

(Applause)

vzali poučenie, že vaše túžby aj obavy sú do istej miery prehnané,

pretože máme schopnosť vyrobiť si presne tú vec,

za ktorou sa neustále naháňame, keď sa rozhodujeme.

Ďakujem.