Eman Mohammed: The courage to tell a hidden story

Translator: Matej Sykora Reviewer: Linda Magáthová

When I turned 19, I started my career

Keď som mala 19 rokov, odštartovala som moju kariéru

as the first female photojournalist

prvej ženy fotoreportérky

in the Gaza Strip, Palestine.

v Pásme Gazy v Palestíne.

My work as a woman photographer

Moja práca fotografky

was considered a serious insult

bola považovaná za vážnu urážku

to local traditions,

miestnych tradícií

and created a lasting stigma

a vytvorila pretrvávajúcu stigmu

for me and my family.

na mne a mojej rodine.

The male-dominated field made my presence

Dominantne mužský odbor urobil moju prítomnosť

unwelcome by all possible means.

nevítanú všetkými možnými prostriedkami.

They made clear that a woman

Oni mi jasne vysvetlili,

must not do a man's job.

že žena nemôže robiť mužskú prácu.

Photo agencies in Gaza refused to train me

Fotoagentúry v Gaze ma odmietli školiť

because of my gender.

kvôli môjmu pohlaviu.

The "No" sign was pretty clear.

Signál „Nie“ bol dosť jasný.

Three of my colleagues

Traja moji kolegovia

went as far as to drive me to an open air strike area

došli až tak ďaleko, že ma odviezli do oblasti leteckých útokov,

where the explosion sounds

kde zvuky explózií

were the only thing I could hear.

boli to jediné, čo som počula.

Dust was flying in the air,

Prach sa vznášal vo vzduchu

and the ground was shaking like a swing beneath me.

a zem sa podo mnou triasla ako hojdačka.

I only realized we weren't there to document the event

Ja som uvedomila, že sme neprišli zdokumentovať udalosť až vtedy,

when the three of them got back into the armored Jeep

keď moji kolegovia nasadli naspäť do obrneného džípu

and drove away, waving and laughing,

a odišli preč. Smejúc sa a kývajúc

leaving me behind in the open air strike zone.

ma opustili v oblasti leteckých útokov.

For a moment, I felt terrified,

Na moment som sa cítila vydesená,

humiliated, and sorry for myself.

zahanbená a ľutovala som sa.

My colleagues' action was not

Konanie mojich kolegov nebolo

the only death threat I have received,

jedinou vyhrážkou smrti, ktorú som dostala,

but it was the most dangerous one.

ale bolo tou najnebezpečnejšou.

The perception of women's life in Gaza

Vnímanie života žien v Gaze

is passive.

je pasívne.

Until a recent time, a lot of women were not allowed

Mnoho žien donedávna nemalo dovolené

to work or pursue education.

pracovať alebo vzdelávať sa.

At times of such doubled war including

V časoch takej dvojitej vojny –

both social restrictions on women

spoločenských obmedzení žien

and the Israeli-Palestinian conflict,

a izraelsko-palestínskeho konfliktu,

women's dark and bright stories were fading away.

sa svetlé aj temné príbehy žien strácali.

To men, women's stories were seen

Muži vnímali príbehy žien

as inconsequential.

ako bezvýznamné.

I started paying closer attention

Ja som začala dávať väčšiu pozornosť

to women's lives in Gaza.

životom žien v Gaze.

Because of my gender, I had access

Vďaka môjmu pohlaviu som mala prístup

to worlds where my colleagues were forbidden.

do svetov, ktoré boli pre mojich kolegov neprístupné.

Beyond the obvious pain and struggle,

Za očividnou bolesťou a bojmi

there was a healthy dose

bola aj zdravá dávka

of laughter and accomplishments.

smiechu a úspechov.

In front of a police compound in Gaza City

Pred areálom polície v meste Gaza

during the first war in Gaza,

počas Prvej vojny v Gaze,

an Israeli air raid managed to destroy the compound

izraelský letecký útok zničil areál

and break my nose.

a zlomili mi nos.

For a moment, all I saw was white, bright white,

Na chvíľu som videla len bielu – žiarivú bielu –

like these lights.

ako tieto svetlá.

I thought to myself I either got blind

Pomyslela som si, že som buď oslepla

or I was in heaven.

alebo som bola v nebi.

By the time I managed to open my eyes,

Keď som bola schopná otvoriť oči,

I had documented this moment.

zachytila som tento moment.

Mohammed Khader, a Palestinian worker

Mohammed Khader, palestínsky pracovník,

who spent two decades in Israel,

ktorý strávil dve desaťročia v Izraeli,

as his retirement plan,

si na dôchodok

he decided to build a four-floor house,

rozhodol postaviť štvorpodlažný dom.

only by the first field operation at his neighborhood,

Hneď pri prvej bojovej operácii v jeho susedstve

the house was flattened to the ground.

bol dom zrovnaný so zemou.

Nothing was left but the pigeons he raised

Nezostalo nič, len holuby, ktoré choval

and a jacuzzi, a bathtub

a jacuzzi, vaňa,

that he got from Tel Aviv.

ktorú si kúpil v Tel Avive.

Mohammed got the bathtub

Mohammed zobral tú vaňu

on the top of the rubble

na vrch trosiek

and started giving his kids

a každé ráno začal robiť

an every morning bubble bath.

svojim deťom perličkový kúpel.

My work is not meant to hide the scars of war,

Moja práca nemá skryť jazvy vojny,

but to show the full frame

ale ukázať celú mozaiku

of unseen stories of Gazans.

neviditeľných príbehov obyvateľov Gazy.

As a Palestinian female photographer,

Ako palestínsku fotografku – ženu,

the journey of struggle, survival and everyday life

ma cesta bojov, prežívania a každodenného života

has inspired me to overcome the community taboo

inšpirovala prekonať tabu v komunite

and see a different side of war and its aftermath.

a vidieť odlišnú stranu vojny a jej následkov.

I became a witness with a choice:

Stala som sa svedkom s voľbou:

to run away or stand still.

utiecť alebo zostať.

Thank you.

Ďakujem!

(Applause)

(Potlesk)