On being wrong | Kathryn Schulz

Translator: Daniel Šintaj Reviewer: Lenka Omelkova

So it's 1995,

Takže, je rok 1995,

I'm in college,

som na vysokej škole

and a friend and I go on a road trip

a s jednou kamarátkou ideme na roadtrip

from Providence, Rhode Island

z Providence (Rhode Island)

to Portland, Oregon.

až do Portlandu (Oregon).

And you know, we're young and unemployed,

Viete, sme mladí a nezamestnaní,

so we do the whole thing on back roads

takže sa rozhodneme celú vec riešiť na bočných cestách

through state parks

cez národné parky,

and national forests --

chránené lesy --

basically the longest route we can possibly take.

skrátka, vybrali sme si najdlhšiu cestu, aká sa len dá.

And somewhere in the middle of South Dakota,

Nuž a niekde v strede Južnej Dakoty

I turn to my friend

sa otočím k mojej kamarátke

and I ask her a question

a pýtam sa jej otázku,

that's been bothering me

ktorú mám na mysli

for 2,000 miles.

už asi 2000 míľ.

"What's up with the Chinese character I keep seeing by the side of the road?"

"Čo je to ten čínsky znak, ktorý stále vidím pri cestách?"

My friend looks at me totally blankly.

Moja kamarátka na mňa pozerá s úplne prázdnym pohľadom.

There's actually a gentleman in the front row

Vlastne pán tu v prednej rade

who's doing a perfect imitation of her look.

perfektne ukazuje jej výraz.

(Laughter)

(smiech)

And I'm like, "You know,

A ja jej vysvetľujem: "Veď vieš,

all the signs we keep seeing

všetky tie značky, ktoré vidíme

with the Chinese character on them."

s čínskym znakom."

She just stares at me for a few moments,

Ona len stále na mňa pozerá

and then she cracks up,

a potom jej to dôjde,

because she figures out what I'm talking about.

pretože už vie o čom hovorím.

And what I'm talking about is this.

A to o čom hovorím je toto.

(Laughter)

(smiech)

Right, the famous Chinese character for picnic area.

Áno, známy čínsky znak pre piknikovú zónu.

(Laughter)

(smiech)

I've spent the last five years of my life

Posledných päť rokov života som sa zaoberala

thinking about situations

uvažovaním nad situáciami

exactly like this --

presne ako táto --

why we sometimes misunderstand

prečo občas nerozumieme

the signs around us,

znakom okolo nás,

and how we behave when that happens,

ako sa správame, keď sa to stane

and what all of this can tell us about human nature.

a čo nám to všetko môže povedať o ľudskej povahe.

In other words, as you heard Chris say,

Inými slovami, ako ste počuli povedať Chrisa,

I've spent the last five years

posledných päť rokov som sa zaoberala

thinking about being wrong.

rozmýšľaním nad tým ako sa mýlim.

This might strike you as a strange career move,

Toto vám môže pripadať ako zvláštna voľba zamestnania,

but it actually has one great advantage:

ale vlastne to má jednu veľkú výhodu:

no job competition.

žiadna pracovná konkurencia.

(Laughter)

(smiech)

In fact, most of us do everything we can

Pravda je taká, že mnoho z nás robí všetko čo môže,

to avoid thinking about being wrong,

aby sme sa vyhli myšlienkam, že môže dôjsť k omylom,

or at least to avoid thinking about the possibility

alebo aspoň myšlienke, že existuje možnosť,

that we ourselves are wrong.

že my sami sa mýlime.

We get it in the abstract.

Ako abstraktný koncept to všetci chápeme.

We all know everybody in this room makes mistakes.

Všetci vieme, že každý v tejto miestnosti robí chyby.

The human species, in general, is fallible -- okay fine.

Ľudstvo vo všeobecnosti je omylné - okej, v poriadku.

But when it comes down to me, right now,

Ale keď príde na mňa práve teraz,

to all the beliefs I hold,

všetko v čo verím,

here in the present tense,

teraz v prítomnom čase,

suddenly all of this abstract appreciation of fallibility

zrazu celé toto abstraktné zhodnotenie omylnosti

goes out the window --

ide von oknom --

and I can't actually think of anything I'm wrong about.

a ja vlastne neviem prísť na to, v čom sa mýlim.

And the thing is, the present tense is where we live.

A vec sa má tak, že prítomný čas je ten, v ktorom žijeme.

We go to meetings in the present tense;

Chodíme na stretnutia v prítomnom čase,

we go on family vacations in the present tense;

chodíme na rodinné dovolenky v prítomnom čase,

we go to the polls and vote in the present tense.

volíme v prítomnom čase.

So effectively, we all kind of wind up traveling through life,

Takže v podstate, všetci letíme životom

trapped in this little bubble

chytení v pasci tejto malej bubliny

of feeling very right about everything.

pocitu, že vo všetkom máme pravdu.

I think this is a problem.

Ja si myslím, že toto je problém.

I think it's a problem for each of us as individuals,

Myslím si, že je to problém pre každého ako osobnosť

in our personal and professional lives,

v našich osobných a profesných životoch

and I think it's a problem for all of us collectively as a culture.

a myslím si, že je to aj kolektívny problém nás ako kultúry.

So what I want to do today

Takže, čo chcem dnes spraviť

is, first of all, talk about why we get stuck

je po prvé, hovoriť prečo sa zasekávame

inside this feeling of being right.

vo vnútri tohto pocitu mať pravdu.

And second, why it's such a problem.

A po druhé, prečo je to taký problém.

And finally, I want to convince you

A posledne vás chcem presvedčiť,

that it is possible

že je možné,

to step outside of that feeling

vykročiť von z tohoto pocitu

and that if you can do so,

a že ak to dokážete,

it is the single greatest

je to jednoducho naväčší

moral, intellectual and creative leap you can make.

morálny, intelektuálny a kreatívny skok, aký môžte urobiť.

So why do we get stuck

Takže, prečo sa zasekávame

in this feeling of being right?

v tomto pocite mať pravdu?

One reason, actually, has to do with a feeling of being wrong.

Jeden dôvod má vlastne niečo s tým, že sa mýlime.

So let me ask you guys something --

Chcem sa vás niečo spýtať,

or actually, let me ask you guys something, because you're right here:

alebo vlastne, chcem sa spýtať niečo Vás, pretože ste rovno tu:

How does it feel -- emotionally --

Aký je to pocit -- emocionálny --

how does it feel to be wrong?

aký je to pocit, keď sa mýlite?

Dreadful. Thumbs down.

Hrozný, palce dole.

Embarrassing. Okay, wonderful, great.

Zahambujúci. Okej, paráda, super.

Dreadful, thumbs down, embarrassing --

Hrozný, palce dole, zahambenie --

thank you, these are great answers,

vďaka, tieto sú skvelé odpovede,

but they're answers to a different question.

ale sú to odpovede na inú otázku.

You guys are answering the question:

Vy odpovedáte na otázku:

How does it feel to realize you're wrong?

Aký je to pocit uvedomiť si, že sa mýlime?

(Laughter)

(smiech)

Realizing you're wrong can feel like all of that and a lot of other things, right?

Uvedomenie, že sa mýlite môže byť ako niečo z toho a mnoho ďalších vecí, že?

I mean it can be devastating, it can be revelatory,

Môže to byť zničujúce, môže to byť ako objav,

it can actually be quite funny,

môže to byť aj zábavné,

like my stupid Chinese character mistake.

ako moja hlúpa chyba s čínskym znakom.

But just being wrong

Ale len čisto mýliť sa

doesn't feel like anything.

nie je žiadny pocit.

I'll give you an analogy.

Dám vám analogický príklad.

Do you remember that Loony Tunes cartoon

Pamätáte sa na tie Loony Tunes rozprávky?

where there's this pathetic coyote

Tam, taký ten kojot,

who's always chasing and never catching a roadrunner?

ktorý sa stále snaží, ale nikdy nechytí kohúta?

In pretty much every episode of this cartoon,

Takmer v každej epizóde tejto rozprávky

there's a moment where the coyote is chasing the roadrunner

je moment, kde kojot naháňa kohúta

and the roadrunner runs off a cliff,

a kohút zrazu vybehne mimo útesu,

which is fine -- he's a bird, he can fly.

čo je v poriadku - je to vták, vie lietať.

But the thing is, the coyote runs off the cliff right after him.

Ale vec je taká, že kojot vybehne mimo útesu hneď za ním.

And what's funny --

A čo je zábavné --

at least if you're six years old --

aspoň pokiaľ máte šesť rokov --

is that the coyote's totally fine too.

je to, že ten kojot je taktiež úplne v poriadku.

He just keeps running --

Proste beží ďalej --

right up until the moment that he looks down

až do momentu, kedy sa pozrie dole

and realizes that he's in mid-air.

a uvedomí si, že je len vo vzduchu bez zeme pod nohami.

That's when he falls.

A vtedy spadne.

When we're wrong about something --

Keď sa v niečom mýlime --

not when we realize it, but before that --

nie keď si uvedomíme, že sa mýlime, ale to predtým --

we're like that coyote

sme ako ten kojot.

after he's gone off the cliff and before he looks down.

Po tom, čo vybehne z útesu a pred tým, než sa pozrie dole.

You know, we're already wrong,

Viete, my sa uź mýlime,

we're already in trouble,

už máme problém,

but we feel like we're on solid ground.

ale stále cítime, že máme pod nohami pevnú zem.

So I should actually correct something I said a moment ago.

Takže vlastne by som mala opraviť to, čo som povedala pred chvíľou.

It does feel like something to be wrong;

Mýliť sa je nejaký pocit.

it feels like being right.

Je to pocit ako mať pravdu.

(Laughter)

(smiech)

So this is one reason, a structural reason,

Takže toto je jeden dôvod, štruktúrovaný dôvod,

why we get stuck inside this feeling of rightness.

prečo sa zasekávame v pocite správnosti.

I call this error blindness.

Volám to slepota voči chybám.

Most of the time,

Väčšinu času,

we don't have any kind of internal cue

nemáme veľa vnútorných podnetov,

to let us know that we're wrong about something,

ktoré by nám mohli povedať, že sa mýlime,

until it's too late.

až kým nie je príliš neskoro.

But there's a second reason that we get stuck inside this feeling as well --

Ale je tu tiež aj druhý dôvod, prečo sa zasekávame v tomto pocite

and this one is cultural.

a tento je kultúrny.

Think back for a moment to elementary school.

Spomenťe si nachvíľu na základnú školu.

You're sitting there in class,

Sedíte v triede,

and your teacher is handing back quiz papers,

váš učiteľ vám rozdáva výsledky z písomky

and one of them looks like this.

a jeden z nich vyzerá takto.

This is not mine, by the way.

Nie je môj, mimochodom.

(Laughter)

(smiech)

So there you are in grade school,

Takže ste tu na základnej škole,

and you know exactly what to think

a presne viete, čo si máte myslieť

about the kid who got this paper.

o dieťati, ktoré dostalo tento papier.

It's the dumb kid, the troublemaker,

Je to hlúpe dieťa, ten, čo robí problémy,

the one who never does his homework.

ten, čo si nikdy nespraví domáce úlohy.

So by the time you are nine years old,

Takže v čase keď máte deväť rokov,

you've already learned, first of all,

v prvom rade ste sa už naučili,

that people who get stuff wrong

že ľuďia, čo spravia chyby

are lazy, irresponsible dimwits --

sú leniví a nezodpovední somári --

and second of all,

a v druhom rade,

that the way to succeed in life

že cesta, ako uspeť v živote,

is to never make any mistakes.

je nikdy nerobiť žiadne chyby.

We learn these really bad lessons really well.

Tieto naozaj zlé ponaučenia sa naučíme naozaj dobre.

And a lot of us --

A veľa z nás --

and I suspect, especially a lot of us in this room --

a myslím si, že predovšetkým veľa z nás v tejto miestnosti --

deal with them by just becoming

sa s týmto vyrovnajú tak, že sa stanú

perfect little A students,

perfektnými jednotkármi,

perfectionists, over-achievers.

perfekcionistami, príliš snaživími jedincami.

Right,

Je to tak,

Mr. CFO, astrophysicist, ultra-marathoner?

pán CFO, astrofyzik, ultra-maratónec?

(Laughter)

(smiech)

You're all CFO, astrophysicists, ultra-marathoners, it turns out.

Ako sa ukazuje, všetci ste CFO, astrofyzici, ultra-maratónisti.

Okay, so fine.

Okej, tak v poriadku.

Except that then we freak out

Okrem toho, že všetci sa ideme zblázniť

at the possibility that we've gotten something wrong.

pri možnosti, že niečo sme spravili zle.

Because according to this,

Pretože podľa tohto,

getting something wrong

spraviť niečo zle,

means there's something wrong with us.

znamená, že je niečo zle s nami.

So we just insist that we're right,

Takže jednoducho trváme na tom, že máme pravdu,

because it makes us feel smart and responsible

pretože nám to dodáva pocit, že sme múdri a zodpovední

and virtuous and safe.

a cnostní a v bezpečí.

So let me tell you a story.

Tak mi dovoľte povedať vám príbeh.

A couple of years ago,

Niekoľko rokov dozadu,

a woman comes into Beth Israel Deaconess Medical Center for a surgery.

žena príde do Beth Israel Deaconess Medical Center kvôli chirurgickej operácii.

Beth Israel's in Boston.

Beth Israel je v Bostone.

It's the teaching hospital for Harvard --

Je to nemocnica, kde chodia študenti medicíny z Harvardu,

one of the best hospitals in the country.

jedna z najlepších nemocníc v krajine.

So this woman comes in and she's taken into the operating room.

Takže táto žena príde a zoberú ju do operačnej sály.

She's anesthetized, the surgeon does his thing --

Dostane anastéziu, chirurg spraví svoju robotu --

stitches her back up, sends her out to the recovery room.

zašije to naspäť a pošle ju na izbu.

Everything seems to have gone fine.

Všetko vyzerá v poriadku.

And she wakes up, and she looks down at herself,

Ona sa zobudí a pozrie sa na seba dole

and she says, "Why is the wrong side of my body in bandages?"

a pýta sa: "Prečo je v obväzoch opačná strana môjho tela?"

Well the wrong side of her body is in bandages

No a nesprávne strana jej tela je v obväzoch,

because the surgeon has performed a major operation

pretože chirurg celú operáciu vykonal

on her left leg instead of her right one.

na jej ľavej nohe, miesto jej pravej nohy.

When the vice president for health care quality at Beth Israel

Keď viceprezident pre kvalitu zdravotnej starostlivosti v Beth Israel

spoke about this incident,

rozprával o tomto incidente,

he said something very interesting.

povedal niečo veľmi zaujímavé.

He said, "For whatever reason,

Povedal: "Z akéhokoľvek dôvodu,

the surgeon simply felt

chirurg si jednoducho myslel,

that he was on the correct side of the patient."

že bol na správnej strane pacienta."

(Laughter)

(smiech)

The point of this story

Pointa tohto príbehu

is that trusting too much in the feeling

je, že prílišná dôvera v pocit,

of being on the correct side of anything

že sme na správnej strane niečoho

can be very dangerous.

môže byť veľmi nebezpečná.

This internal sense of rightness

Tento vnútorný pocit správnosti,

that we all experience so often

ktorý všetci zažívame tak často

is not a reliable guide

nie je dôveryhodným sprievodcom

to what is actually going on in the external world.

toho, čo sa v skutočnosti deje vo vonkajšom svete.

And when we act like it is,

A keď sa správame tak, že je,

and we stop entertaining the possibility that we could be wrong,

a prestaneme si predstavovať možnosť, že sa môžme mýliť,

well that's when we end up doing things

tak to je ten moment, kedy začíname robiť veci

like dumping 200 million gallons of oil into the Gulf of Mexico,

ako vylievanie 200 miliónov galónov ropy do Mexického zálivu,

or torpedoing the global economy.

alebo zostreľovanie svetovej ekonomiky.

So this is a huge practical problem.

Takže je to veľký praktický problém.

But it's also a huge social problem.

Ale je to tiež veľký sociálny problém.

Think for a moment about what it means to feel right.

Zamyslite sa na chvíľu, čo to znamená cítiť, že máme pravdu.

It means that you think that your beliefs

Znamená to, že vy si myslíte, že vaše presvedčenia

just perfectly reflect reality.

proste perfektne odrážajú realitu.

And when you feel that way,

A keď sa takto cítite,

you've got a problem to solve,

máte tu na vyriešenie jeden problém,

which is, how are you going to explain

ktorý spočíva v tom, že ako vysvetlíte

all of those people who disagree with you?

všetkých tých ľuďí, ktorí s vami nesúhlasia?

It turns out, most of us explain those people the same way,

Vychádza to tak, že väčšina z nás si týchto ľuďí vysvetlí rovnako

by resorting to a series of unfortunate assumptions.

tým, že sa obráti na sériu nešťastných predpokladov.

The first thing we usually do when someone disagrees with us

Prvá vec, ktorú obyčajne robíme, keď s nami niekto nesúhlasí

is we just assume they're ignorant.

je, že predpokladáme, že to je ignorant.

They don't have access to the same information that we do,

Nemá prístup k rovnakým informáciám, aké máme my

and when we generously share that information with them,

a tak keď s ním štedro tieto informácie zazdieľame,

they're going to see the light and come on over to our team.

uvidia svetlo a pridajú s k nášmu tímu.

When that doesn't work,

Keď to nezafunguje,

when it turns out those people have all the same facts that we do

a bude to tak, že títo ľudia majú presne rovnaké fakty ako my

and they still disagree with us,

a stále s nami nesúhlasia,

then we move on to a second assumption,

tak sa presunieme k druhému predpokladu,

which is that they're idiots.

ktorý je ten, že sú to idioti.

(Laughter)

(smiech)

They have all the right pieces of the puzzle,

Majú všetky správne časti skladačky,

and they are too moronic to put them together correctly.

a sú príliš zaostalí na to, aby si ich dali správne dokopy.

And when that doesn't work,

A keď ani toto nezafunguje,

when it turns out that people who disagree with us

keď sa ukáže, že ľudia, ktorí s nami nesúhlasia

have all the same facts we do

majú presne rovnaké fakty ako my

and are actually pretty smart,

a sú vlastne skutočne inteligentní,

then we move on to a third assumption:

tak sa presunieme k tretiemu predpokladu:

they know the truth,

oni vedia pravdu,

and they are deliberately distorting it

a zámerne ju prekrúcajú

for their own malevolent purposes.

pre ich vlastné zlomyseľné účely.

So this is a catastrophe.

Toto je katastrofa.

This attachment to our own rightness

Toto pripútavanie k vlastnej správnosti

keeps us from preventing mistakes

nám bráni predchádzať chybám,

when we absolutely need to

keď to absolútne potrebujeme

and causes us to treat each other terribly.

a spôsobuje, že sa vzájomne k sebe správame strašne.

But to me, what's most baffling

Ale, čo je pre mňa najviac záhadné

and most tragic about this

a najviac tragické na tomto všetkom

is that it misses the whole point of being human.

je, že to prichádza o celý zmysel toho byť človekom.

It's like we want to imagine

Je to akoby sme si chceli predstavovať,

that our minds are just these perfectly translucent windows

že naše mysle sú proste perfektne priehľadné okná

and we just gaze out of them

a my sa z nich jednoducho pozeráme von

and describe the world as it unfolds.

a opisujeme odkrývajúci sa svet.

And we want everybody else to gaze out of the same window

Chceme, aby sa každý pozeral z tohto rovnakého okna

and see the exact same thing.

a videl túto rovnakú vec.

That is not true,

To nie je pravda,

and if it were, life would be incredibly boring.

a keby to pravda bola, tak život by bol neuveriteľne nudný.

The miracle of your mind

Zázrak vašej mysle nie je

isn't that you can see the world as it is.

to, že svet vidíte taký, aký je.

It's that you can see the world as it isn't.

Ale že ho vidíte taký, aký nie je.

We can remember the past,

Vieme si pamätať minulosť,

and we can think about the future,

a vieme myslieť na budúcnosť

and we can imagine what it's like

a vieme si predstaviť aké to je

to be some other person in some other place.

byť nijakou inou osobou na inom mieste.

And we all do this a little differently,

A všetci toto robíme trochu inak,

which is why we can all look up at the same night sky

čo je dôvod, prečo sa všetci môžme pozrieť hore na rovnakú nočnú oblohu

and see this

a vidieť toto

and also this

a tiež toto

and also this.

a tiež toto.

And yeah, it is also why we get things wrong.

A ańo, je to tiež dôvod, prečo sa vo veciach mýlime.

1,200 years before Descartes said his famous thing

1200 rokov dozadu, Descartes povedal jeho známu vec

about "I think therefore I am,"

ohľadom "Myslím, teda som."

this guy, St. Augustine, sat down

Tento človek, St. Augustín si sadol

and wrote "Fallor ergo sum" --

a napísal "Fallor ergo sum" --

"I err therefore I am."

"Mýlim sa, teda som."

Augustine understood

Augustine porozumel,

that our capacity to screw up,

že naša schopnosť niečo pokaziť

it's not some kind of embarrassing defect

nie je nejaký druh zahambujúcej vady

in the human system,

v ľudskom systéme,

something we can eradicate or overcome.

niečo, čo môžme vykoreniť, alebo sa cez to preniesť.

It's totally fundamental to who we are.

Je to absulútne základná vec toho, čo sme.

Because, unlike God,

Pretože, narozdiel od Boha,

we don't really know what's going on out there.

my skutočne nevieme, o čom tam vonku ide.

And unlike all of the other animals,

A narozdiel od ostatných zvierat,

we are obsessed with trying to figure it out.

sme posadnutí pokusmi na to prísť.

To me, this obsession

Pre mňa táto posadnutosť

is the source and root

je zdrojom a koreňom

of all of our productivity and creativity.

všetkej našej produktivity a kreativity.

Last year, for various reasons,

Minulý rok, z rôznych dôvodov,

I found myself listening to a lot of episodes

našla som sa počúvať veľa epizód

of the Public Radio show This American Life.

verejnej rádiovej show "Tento Americký život."

And so I'm listening and I'm listening,

A tak si počúvam a počúvam,

and at some point, I start feeling

a v istom momente, začnem cítiť, že

like all the stories are about being wrong.

všetky tieto príbehy sú o tom, ako sa mýlime.

And my first thought was,

A moja prvá myšlienka bola,

"I've lost it.

"Ja som to prehrala.

I've become the crazy wrongness lady.

Stala som sa bláznivou dámou nesprávnosti.

I just imagined it everywhere,"

Stále som si to všade predstavovala,"

which has happened.

a ono sa to stalo.

But a couple of months later,

Ale o niekoľko mesiacov neskôr,

I actually had a chance to interview Ira Glass, who's the host of the show.

som dostala šancu spraviť rozhovor s Irom Glass, ktorý hostuje túto show.

And I mentioned this to him,

Spomenula som mu túto vec.

and he was like, "No actually, that's true.

a on mi odpovedal: "Nie, vlastne, to je pravda"

In fact," he says,

v skutočnosti", ďalej vraví,

"as a staff, we joke

"ako personál srandujeme,

that every single episode of our show

že každá jedna epizóda našej show

has the same crypto-theme.

ma tú istú skrytú tematiku.

And the crypto-theme is:

A táto skrytá tematika je:

'I thought this one thing was going to happen

"Myslel som si, že sa ide stať táto vec

and something else happened instead.'

a miesto toho sa stalo niečo iné."

And the thing is," says Ira Glass, "we need this.

A vec sa má tak," hovorí Ira Glass, "že toto potrebuejme.

We need these moments

Potrebujeme tieto momenty

of surprise and reversal and wrongness

prekvapenia a zvratov a nesprávnosti,

to make these stories work."

aby tieto príbehy fungovali."

And for the rest of us, audience members,

A pre nás ostatných - členov publika,

as listeners, as readers,

poslucháčov, čitateľov,

we eat this stuff up.

my žereme tieto veci.

We love things like plot twists

Máme radi také veci ako dejové zvraty,

and red herrings and surprise endings.

falošné stopy a prekvapujúce konce.

When it comes to our stories,

Keď príde na naše príbehy,

we love being wrong.

máme radi, keď sa mýlime.

But, you know, our stories are like this

Ale viete, naše príbehy sú takéto,

because our lives are like this.

pretože naše životy sú takéto.

We think this one thing is going to happen

Myslíme si, že sa ide stať jedna vec.

and something else happens instead.

a miesto toho sa stane niečo iné.

George Bush thought he was going to invade Iraq,

George Bush si myslel, že keď zaútočí na Irak

find a bunch of weapons of mass destruction,

nájde veľa zbraní hromadného ničenia,

liberate the people and bring democracy to the Middle East.

oslobodí ľudí a prinesie demokraciu na stredný východ.

And something else happened instead.

A miesto toho sa stalo niečo iné.

And Hosni Mubarak

A Honsi Mubarak

thought he was going to be the dictator of Egypt for the rest of his life,

si myslel, že bude diktátorom v Egypte po celý svoj život,

until he got too old or too sick

až pokiaľ nebude príliš starý, alebo príliš chorý

and could pass the reigns of power onto his son.

a potom prejde vláda na jeho syna.

And something else happened instead.

A miesto toho sa stalo niečo iné.

And maybe you thought

A možno ste si mysleli,

you were going to grow up and marry your high school sweetheart

že až vyrastiete, budete mať svadbu s vašou láskou zo strednej školy

and move back to your hometown and raise a bunch of kids together.

a presťahujete sa naspäť do domovského mesta a budete spolu vychovávať decká.

And something else happened instead.

A miesto toho sa stalo niečo iné.

And I have to tell you

A musím vám povedať,

that I thought I was writing an incredibly nerdy book

že ja som si myslela, že píšem poriadne nerdy knihu

about a subject everybody hates

o veci, ktorú všetci neznáśajú,

for an audience that would never materialize.

pre publikum, v ktorom nikdy nenájde uplatnenie.

And something else happened instead.

A miesto toho sa stalo niečo iné.

(Laughter)

(smiech)

I mean, this is life.

Chcem povedať, toto je život.

For good and for ill,

Pre dobré aj pre zlé,

we generate these incredible stories

generujeme tieto úžasné príbehy

about the world around us,

o svete okolo nás

and then the world turns around and astonishes us.

a vtedy sa svet otočí a udiví nás.

No offense, but this entire conference

Bez urážky, ale celá táto konferencia

is an unbelievable monument

je neuveriteľný monument

to our capacity to get stuff wrong.

našich schopností robiť veci zle.

We just spent an entire week

Práve sme strávili celý týždeň

talking about innovations and advancements

rozprávaním o inováciach a o pokrokoch

and improvements,

a vylepšeniach,

but you know why we need all of those innovations

ale viete prečo potrebujeme všetky tieto inovácie

and advancements and improvements?

a pokroky a vylepšenia?

Because half the stuff

Pretože polovica z vecí,

that's the most mind-boggling and world-altering --

ktoré sú najviac rozumom-trasúce a svet-nahrádzjúce --

TED 1998 --

TED 1998 --

eh.

ach.

(Laughter)

(smiech)

Didn't really work out that way, did it?

Veľmi to nezafungovalo, no nie?

(Laughter)

(smiech)

Where's my jet pack, Chris?

Kde je môj jetpack Chris?

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

(potlesk)

So here we are again.

Takže opäť k tomu prichádzame.

And that's how it goes.

A tak to ide ďalej.

We come up with another idea.

Prichádzame s ďalšou myšlienkou.

We tell another story.

Rozprávame ďalší príbeh.

We hold another conference.

Spravíme ďalšiu konferenciu.

The theme of this one,

Téma tejto konkrétnej,

as you guys have now heard seven million times,

ako ste počuli dnes už asi sedem miliónov - krát

is the rediscovery of wonder.

je znovuobjavenie údivov.

And to me,

A pre mňa,

if you really want to rediscover wonder,

ak skutočne chcete znovuobjaviť údiv,

you need to step outside

musíte vykročiť von

of that tiny, terrified space of rightness

z toho malého, ustráchaného priestoru správnosti

and look around at each other

a pozrieť sa dookola jeden na druhého

and look out at the vastness

a pozrieť sa na rozľahlosť

and complexity and mystery

a na zložitosť a na tajomnosť

of the universe

tohto vesmíru

and be able to say,

a byť schopným povedať,

"Wow, I don't know.

"Wow, ja neviem.

Maybe I'm wrong."

Možno sa mýlim."

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)

Thank you guys.

Ďakujem vám.

(Applause)

(potlesk)