The price of shame | Monica Lewinsky | TED

Translator: Linda Magáthová Reviewer: Petra Aquamarine

You're looking at a woman who was publicly silent for a decade.

Pozeráte sa na ženu, ktorá desaťročie verejne neprehovorila.

Obviously, that's changed,

To sa, ako vidíte, už zmenilo,

but only recently.

ale len nedávno.

It was several months ago that I gave my very first major public talk,

Len pred niekoľkými mesiacmi

som po prvý raz predniesla významnejší prejav,

at the Forbes "30 Under 30 Summit" --

bolo to na konferencii „Forbes 30 pod 30“

1,500 brilliant people, all under the age of 30.

pred 1 500 skvelými ľuďmi, všetko dvadsiatnikmi.

That meant that in 1998, the oldest among the group were only 14,

To znamená, že v roku 1998

mali tí najstarší z nich len 14

and the youngest, just four.

a tí najmladší len štyri roky.

I joked with them that some might only have heard of me from rap songs.

Vtipkovala som, že niektorí z nich ma poznajú

snáď len z rapových pesničiek.

Yes, I'm in rap songs.

Áno, rapuje sa o mne.

(Laughter)

Almost 40 rap songs.

V takmer 40 piesňach. (smiech)

(Laughter)

But the night of my speech, a surprising thing happened.

Ale v ten večer sa stala jedna prekvapivá vec.

At the age of 41, I was hit on by a 27-year-old guy.

V mojich 41 rokoch ma balil 27-ročný týpek.

(Laughter)

I know, right?

Dobré, nie?

He was charming, and I was flattered,

Bol zlatý, lichotilo mi to

and I declined.

a odmietla som ho.

You know what his unsuccessful pickup line was?

Viete, na čo sa ma pokúšal zbaliť?

He could make me feel 22 again.

Vraj sa s ním budem cítiť znovu ako 22-ročná.

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

I realized, later that night,

V ten večer som si neskôr uvedomila, že som asi jediná,

I'm probably the only person over 40 who does not want to be 22 again.

ktorá po 40 nechce mať znovu 22.

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

(potlesk)

At the age of 22, I fell in love with my boss.

Keď som mala 22, zaľúbila som sa do svojho šéfa

And at the age of 24,

a keď som mala 24,

I learned the devastating consequences.

spoznala som zničujúce následky.

Can I see a show of hands of anyone here

Mohol by zdvihnúť ruku každý,

who didn't make a mistake or do something they regretted at 22?

kto v 22 rokoch neurobil žiadnu chybu alebo niečo, čo neskôr ľutoval?

Yep. That's what I thought.

No, to som si myslela...

So like me, at 22, a few of you may have also taken wrong turns

Takže ako aj ja, zopár z vás možno tiež občas zišlo z cesty

and fallen in love with the wrong person,

a zaľúbilo sa do nesprávneho človeka,

maybe even your boss.

možno aj do svojho šéfa.

Unlike me, though,

Na rozdiel odo mňa ste však zrejme nemali za šéfa

your boss probably wasn't the president of the United States of America.

prezidenta Spojených štátov amerických.

(Laughter)

Of course, life is full of surprises.

Samozrejme, život je plný prekvapení.

Not a day goes by that I'm not reminded of my mistake,

Neprejde deň, aby mi moju chybu niekto nepripomenul,

and I regret that mistake deeply.

a ja ju hlboko ľutujem.

In 1998, after having been swept up into an improbable romance,

Potom, ako som sa v roku 1998 zamotala do neuveriteľného románika,

I was then swept up into the eye of a political, legal and media maelstrom

ma strhol politický, právny a mediálny vír,

like we had never seen before.

ktorý do tej doby nemal obdobu.

Remember, just a few years earlier,

Spomeňte si, že len pár rokov predtým

news was consumed from just three places:

sa správy prijímali len tromi spôsobmi:

čítaním novín alebo časopisov,

reading a newspaper or magazine,

listening to the radio

počúvaním rádia

or watching television.

alebo sledovaním televízie.

That was it.

Nič viac.

But that wasn't my fate.

Ale to nebol môj osud.

Instead, this scandal was brought to you

Namiesto toho sa k vám tento škandál dostal

by the digital revolution.

vďaka digitálnej revolúcii.

That meant we could access all the information we wanted,

Tá nám priniesla prístup k akýmkoľvek informáciám

when we wanted it, anytime, anywhere.

kedykoľvek a kdekoľvek.

And when the story broke in January 1998,

Keď sa v januári 1998 môj príbeh dostal von,

už bol online.

it broke online.

It was the first time the traditional news was usurped by the internet

Po prvý raz si tradičné správy uzurpoval internet

a urobil z nich hlavnú správu –

for a major news story --

a click that reverberated around the world.

to kliknutie rezonovalo po celom svete.

What that meant for me personally

Pre mňa osobne to znamenalo,

was that overnight, I went from being a completely private figure

že som sa cez noc preniesla z celkom súkromného života

to a publicly humiliated one, worldwide.

do celosvetového verejného poníženia.

I was patient zero of losing a personal reputation on a global scale

Takmer okamžite sa zo mňa stal prvý prípad

celosvetovej straty osobnej povesti.

almost instantaneously.

This rush to judgment, enabled by technology,

Bleskové odsúdenie, ktoré umožnila technológia,

viedlo k davovému virtuálnemu kameňovaniu.

led to mobs of virtual stone-throwers.

Granted, it was before social media,

Bolo to pravdaže pred érou sociálnych sietí,

but people could still comment online,

ale už sa dalo komentovať online,

e-mail stories,

e-mailovať klebety a samozrejme e-mailovať kruté vtipy.

and, of course, e-mail cruel jokes.

News sources plastered photos of me all over

Spravodajské zdroje všetko vytapetovali mojimi fotkami,

aby predali noviny, bannerové online reklamy

to sell newspapers, banner ads online,

and to keep people tuned to the TV.

a udržali ľudí na svojich televíznych kanáloch.

Do you recall a particular image of me, say, wearing a beret?

Pamätáte si na nejakú moju konkrétnu fotku,

povedzme, v baretke?

Now, I admit I made mistakes --

Priznávam, že som urobila chyby,

especially wearing that beret.

hlavne v tej baretke.

(Laughter)

But the attention and judgment that I received --

To, čo nemalo obdobu, však nebol príbeh samotný,

not the story, but that I personally received --

ale tá pozornosť a opovrhovanie, akých sa mne osobne dostalo.

was unprecedented.

I was branded as a tramp,

Nazývali ma pobehlicou,

tart,

cundrou, štetkou, kurvou, šľapkou

slut,

whore,

bimbo,

and, of course, "that woman."

a samozrejme „tou ženou“.

I was seen by many,

Videli ma mnohí,

but actually known by few.

ale len zopár ľudí ma poznalo.

And I get it: it was easy to forget

A ja chápem: bolo ľahké zabudnúť,

that that woman was dimensional,

že „tá žena“ je skutočná,

had a soul

má dušu a kedysi bola nezlomená.

and was once unbroken.

When this happened to me 17 years ago, there was no name for it.

Pred 17 rokmi, keď sa mi to stalo, to ešte nemalo názov.

Now we call it "cyberbullying" and "online harassment."

Teraz tomu hovoríme kyberšikana a online obťažovanie.

Today, I want to share some of my experience with you,

Dnes sa chcem s vami podeliť o svoju skúsenosť,

talk about how that experience has helped shape my cultural observations,

hovoriť o tom, ako formovala moje kultúrne postrehy

a ako verím, že moja skúsenosť povedie k zmene,

and how I hope my past experience can lead to a change

that results in less suffering for others.

ktorá zmierni utrpenie ďalších.

In 1998, I lost my reputation and my dignity.

V roku 1998 som stratila svoje dobré meno a dôstojnosť.

I lost almost everything.

Prišla som takmer o všetko

a takmer aj o život.

And I almost lost my life.

Dovoľte mi to v krátkosti opísať.

Let me paint a picture for you.

It is September of 1998.

Je september 1998.

I'm sitting in a windowless office room

Sedím v kancelárii bez okien

inside the Office of the Independent Counsel,

na Špeciálnej prokuratúre,

pod bzučiacimi žiarivkami.

underneath humming fluorescent lights.

I'm listening to the sound of my voice,

Počúvam zvuk vlastného hlasu,

my voice on surreptitiously taped phone calls

môjho hlasu z tajne nahraných telefonátov,

that a supposed friend had made the year before.

ktoré moja údajná kamarátka nahrala rok predtým.

Som tu preto, že sa odo mňa zo zákona žiadalo,

I'm here because I've been legally required

to personally authenticate all 20 hours of taped conversation.

aby som osobne potvrdila pravosť celých 20 hodín nahrávok.

For the past eight months, the mysterious content of these tapes

Posledných osem mesiacov nado mnou záhadný obsah

has hung like the sword of Damocles over my head.

týchto pások visel ako Damoklov meč.

I mean, who can remember what they said a year ago?

Chápete, kto si pamätá, čo povedal pred rokom?

Scared and mortified, I listen,

Takže počúvam, vystrašená a zahanbená,

listen as I prattle on about the flotsam and jetsam of the day;

počúvam, ako trepem dokola o všedných veciach;

listen as I confess my love for the president,

počúvam, ako sa vyznávam zo svojej lásky k prezidentovi

and, of course, my heartbreak;

a samozrejme, zo svojho zlomeného srdca.

listen to my sometimes catty, sometimes churlish, sometimes silly self

Počúvam samu seba, niekedy zlomyseľnú, niekedy hlúpu,

krutú, nemilosrdnú, hrubú.

being cruel, unforgiving, uncouth;

listen, deeply, deeply ashamed, to the worst version of myself,

Počúvam, strašne, strašne zahanbená;

počúvam svoje najhoršie ja,

ktoré ani nespoznávam.

a self I don't even recognize.

A few days later, the Starr Report is released to Congress,

O niekoľko dní nato bola Kongresu odovzdaná Starrova správa

and all of those tapes and transcripts, those stolen words, form a part of it.

a všetky tieto pásky a prepisy, tieto ukradnuté slová, boli jej súčasťou.

That people can read the transcripts is horrific enough.

Dosť strašné je už to, že ľudia si môžu prepisy prečítať,

ale o niekoľko týždňov

But a few weeks later,

sa nahrávky z pások vysielajú v TV

the audiotapes are aired on TV,

and significant portions made available online.

a veľké časti z nich sú dostupné na internete.

The public humiliation was excruciating.

To verejné poníženie bolo neskutočné.

Life was almost unbearable.

Život bol takmer neznesiteľný.

V roku 1998 sa podobné veci nediali každý deň,

This was not something that happened with regularity back then in 1998,

and by "this," I mean the stealing of people's private words, actions,

čím myslím kradnutie súkromných slov,

conversations or photos,

rozhovorov alebo fotiek

and then making them public --

a ich následné zverejňovanie –

public without consent,

bez súhlasu,

public without context

bez kontextu

and public without compassion.

a bez zľutovania.

Fast-forward 12 years, to 2010,

Preskočme o 12 rokov neskôr, do roku 2010,

and now social media has been born.

keď sa zrodili sociálne médiá.

The landscape has sadly become much more populated with instances like mine,

Odvtedy sa, žiaľ, vynorilo mnoho podobných prípadov,

whether or not someone actually made a mistake,

či už niekto spravil chybu alebo nie.

and now, it's for both public and private people.

A teraz sa to týka nielen verejných, ale aj súkromných osôb.

The consequences for some have become dire, very dire.

Pre niektorých boli následky veľmi drsné.

V septembri 2010 som telefonovala s mamou

I was on the phone with my mom in September of 2010,

and we were talking about the news of a young college freshman

a preberali sme správu

o prvákovi z Rutgers University

from Rutgers University,

menom Tyler Clementi.

named Tyler Clementi.

Sweet, sensitive, creative Tyler was secretly webcammed by his roommate

Milého, citlivého, tvorivého Tylera

tajne nahral webkamerou jeho spolubývajúci

while being intimate with another man.

pri intímnych chvíľach s iným mužom.

When the online world learned of this incident,

Keď sa o tom dozvedel internetový svet,

the ridicule and cyberbullying ignited.

rozhorelo sa ponižovanie a kyberšikana.

A few days later,

O niekoľko dní neskôr

Tyler skočil z Mostu Georgea Washingtona

Tyler jumped from the George Washington Bridge

to his death.

a pri skoku zahynul.

He was 18.

Mal 18 rokov.

My mom was beside herself about what happened to Tyler and his family,

Moja mama bola otrasená z toho, čo sa stalo Tylerovi a jeho rodine,

and she was gutted with pain

ochromila ju bolesť,

in a way that I just couldn't quite understand.

ktorej som ja celkom nerozumela,

And then eventually, I realized she was reliving 1998,

a nakoniec mi došlo,

že ona znovu prežíva rok 1998,

obdobie, keď každý večer sedávala pri mojej posteli,

reliving a time when she sat by my bed every night,

reliving -- (Chokes up)

keď ma nútila sprchovať sa s otvorenými dverami,

sorry -- reliving a time when she made me shower with the bathroom door open,

keď sa obaja moji rodičia báli,

and reliving a time when both of my parents feared

že budem na smrť ponížená

that I would be humiliated to death,

literally.

a to doslova.

Today, too many parents haven't had the chance

Dnes je však príliš veľa rodičov,

ktorí nemali možnosť zasiahnuť a zachrániť svojich milovaných.

to step in and rescue their loved ones.

Príliš veľa z nich sa dozvedelo o utrpení a ponižovaní svojho dieťaťa,

Too many have learned of their child's suffering and humiliation

after it was too late.

až keď bolo príliš neskoro.

Tylerova tragická a nezmyselná smrť pre mňa znamenala zlom.

Tyler's tragic, senseless death was a turning point for me.

It served to recontextualize my experiences,

Svoju skúsenosť som uvidela v novom kontexte

and I then began to look at the world of humiliation and bullying around me

a potom som sa začala pozerať na svet ponižovania a šikany okolo mňa

and see something different.

a vidieť niečo iné.

In 1998, we had no way of knowing

V roku 1998 sme nevedeli, kam nás táto novinka

where this brave new technology called the internet would take us.

s názvom internet dostane.

Since then, it has connected people in unimaginable ways --

Odvtedy spája ľudí nepredstaviteľnými spôsobmi;

joining lost siblings,

spája stratených súrodencov,

saving lives,

zachraňuje životy, spúšťa revolúcie,

launching revolutions ...

ale odvrátená strana – kyberšikana a nadávanie do kuriev, aké som zažila,

But the darkness, cyberbullying, and slut-shaming that I experienced

had mushroomed.

vyrástli ako huby po daždi.

Every day online, people -- especially young people,

Na internete sú každý deň ľudia – a hlavne tí mladí,

who are not developmentally equipped to handle this --

ktorí ešte nie sú dostatočne zrelí na to, aby to zvládli, –

are so abused and humiliated

tak tvrdo urážaní a ponižovaní,

that they can't imagine living to the next day.

že nevedia, ako to prežijú do druhého dňa,

a niektorí z nich to, žiaľ, neprežijú.

And some, tragically, don't.

And there's nothing virtual about that.

A na tom nie je nič virtuálne.

Childline, a UK nonprofit that's focused on helping young people on various issues,

ChildLine, britská neziskovka,

ktorá pomáha mladým ľuďom s rôznymi problémami,

released a staggering statistic late last year:

vydala minulý rok šokujúcu štatistiku:

from 2012 to 2013, there was an 87 percent increase

V rokoch 2012 – 2013 došlo k 87 % nárastu

in calls and e-mails related to cyberbullying.

v počte telefonátov a e-mailov spojených s kyberšikanou.

A meta-analysis done out of the Netherlands

Holandská metaanalýza ukázala,

showed that for the first time,

že po prvý raz zapríčinila kyberšikana

cyberbullying was leading to suicidal ideations

viac samovražedných myšlienok

more significantly than offline bullying.

ako offline šikana.

And you know, what shocked me -- although it shouldn't have --

Čo ma však šokovalo, hoci nemalo,

was other research last year

bol iný minuloročný výskum

that determined humiliation was a more intensely felt emotion

o tom, že poníženie je omnoho silnejšie prežívaná emócia

than either happiness or even anger.

ako šťastie či dokonca hnev.

Cruelty to others is nothing new.

Krutosť voči ostatným nie je novinkou,

ale na internete sa ponižovanie pomocou technológie znásobuje,

But online, technologically enhanced shaming is amplified,

uncontained

je nekontrolované a neustále dostupné.

and permanently accessible.

The echo of embarrassment used to extend only as far as your family, village,

Zahanbujúce klebety sa kedysi šírili len v rámci rodiny, dediny alebo školy,

school or community.

But now, it's the online community too.

ale dnes tu máme aj internetovú obec.

Millions of people, often anonymously, can stab you with their words,

Milióny ľudí vás, často anonymne,

dokážu bodnúť svojimi slovami – a to je veľká bolesť –

and that's a lot of pain.

And there are no perimeters around how many people can publicly observe you

a počet ľudí, ktorí vás môžu verejne pozorovať a pranierovať,

and put you in a public stockade.

je neobmedzený.

There is a very personal price to public humiliation,

Obete platia vysokú osobnú cenu

za verejné poníženie

and the growth of the internet has jacked up that price.

a vďaka internetu táto cena ešte vzrástla.

Už takmer dve desaťročia

For nearly two decades now,

we have slowly been sowing the seeds of shame and public humiliation

pomaly zasievame zrnká hanby a verejného ponižovania

in our cultural soil, both on- and offline.

do našej kultúrnej pôdy, a to online aj offline.

Gossip websites, paparazzi, reality programming, politics,

Webové klebetníky, paparazzi, reality show, politika,

news outlets and sometimes hackers

správy a niekedy aj hakeri – tí všetci obchodujú s hanbou.

all traffic in shame.

It's led to desensitization and a permissive environment online,

Viedlo to k znecitliveniu a liberálnemu online prostrediu,

which lends itself to trolling, invasion of privacy and cyberbullying.

kde prekvitá trollovanie, invázia do súkromia a kyberšikana.

This shift has created what Professor Nicolaus Mills calls

Táto zmena spôsobila to,

čo profesor Nicolaus Mills nazýva kultúrou ponižovania.

"a culture of humiliation."

Consider a few prominent examples just from the past six months alone.

Pripomeniem pár známych prípadov len z posledných 6 mesiacov.

Snapchat, the service which is used mainly by younger generations

Snapchat, služba používaná hlavne mladšími ročníkmi,

and claims that its messages only have the life span of a few seconds.

tvrdí, že jej správy majú životnosť len niekoľko sekúnd.

You can imagine the range of content that that gets.

Viete si predstaviť, aký obsah sa v nej posiela.

A third-party app which Snapchatters use to preserve the life span of the messages

Aplikáciu tretej strany, ktorá slúži na predĺženie životnosti správ,

was hacked,

napadli hakeri

a 100 000 osobných konverzácií, fotiek a videí sa dostalo na internet,

and 100,000 personal conversations, photos and videos were leaked online,

to now have a life span of forever.

kde už ostanú navždy.

Jennifer Lawrence and several other actors had their iCloud accounts hacked,

Jennifer Lawrence a niekoľkým iným hercom sa niekto nabúral do ich iCloudu

and private, intimate, nude photos were plastered across the internet

a ich súkromné, intímne, nahé fotky sa rozšírili po celom internete

without their permission.

bez ich súhlasu.

One gossip website had over five million hits

Jedna webstránka s klebetami zaznamenala vyše 5 miliónov kliknutí

for this one story.

len na tento jeden článok.

And what about the Sony Pictures cyberhacking?

A čo tak haknutie Sony Pictures?

The documents which received the most attention

Dokumenty, ktorým sa venovalo najviac pozornosti,

were private e-mails that had maximum public embarrassment value.

boli súkromné emaily s maximálnou mierou verejného zahanbenia.

Ale táto kultúra ponižovania

But in this culture of humiliation,

there is another kind of price tag attached to public shaming.

pozná aj iný druh cenovky spojenej s verejným výsmechom.

The price does not measure the cost to the victim,

Táto cena neukazuje náklady pre obeť,

which Tyler and too many others --

aké zaplatili Tyler a mnohí ďalší,

notably, women, minorities and members of the LGBTQ community --

hlavne ženy, menšiny a členovia komunity LGBTQ;

have paid,

but the price measures the profit of those who prey on them.

táto cena ukazuje výnosy útočníkov.

Invázia do súkromia druhých je surovina,

This invasion of others is a raw material,

efficiently and ruthlessly mined, packaged and sold at a profit.

efektívne a bezohľadne ťažená, zabalená a predávaná so ziskom.

Vzniklo trhovisko, kde je komoditou verejné poníženie

A marketplace has emerged where public humiliation is a commodity,

a hanba je celým odvetvím priemyslu.

and shame is an industry.

Ako sa zarábajú tieto peniaze?

How is the money made?

Clicks.

Klikaním.

The more shame, the more clicks.

Čím viac hanby, tým viac kliknutí.

The more clicks, the more advertising dollars.

Čím viac kliknutí, tým viac dolárov z reklamy.

We're in a dangerous cycle.

Sme v nebezpečnom kruhu.

The more we click on this kind of gossip,

Čím viac klikáme na takéto klebety,

the more numb we get to the human lives behind it.

tým menej citliví sme k ľudským životom, čo sú za nimi,

And the more numb we get, the more we click.

a čím necitlivejší sme, tým viac klikáme.

All the while,

Medzitým niekto zarába peniaze

someone is making money off of the back of someone else's suffering.

na utrpení niekoho iného.

With every click, we make a choice.

Rozhodujeme sa každým kliknutím.

The more we saturate our culture with public shaming,

Čím viac kŕmime našu kultúru verejným ponižovaním,

the more accepted it is,

čím viac to akceptujeme,

the more we will see behavior like cyberbullying, trolling,

tým častejšie sa stretávame so správaním, ako je kyberšikana,

trolling, niektoré formy hakerstva

some forms of hacking

a online obťažovanie.

and online harassment.

Why? Because they all have humiliation at their cores.

Prečo? Pretože všetky z nich sú vo svojej podstate o ponižovaní.

This behavior is a symptom of the culture we've created.

Toto správanie je symptómom kultúry, ktorú sme vytvorili.

Just think about it.

Len sa nad tým zamyslite.

Changing behavior begins with evolving beliefs.

Zmena správania sa začína postupnou zmenou presvedčenia.

We've seen that to be true with racism, homophobia

Platí to v prípade rasizmu, homofóbie

and plenty of other biases,

a množstva iných predsudkov, a to dnes, aj v minulosti.

today and in the past.

As we've changed beliefs about same-sex marriage,

Ako sa mení názor na manželstvo osôb rovnakého pohlavia,

more people have been offered equal freedoms.

viac ľudí dostalo rovnocenné slobody.

When we began valuing sustainability,

Keď sme si začali vážiť trvalú udržateľnosť,

more people began to recycle.

viac ľudí začalo recyklovať.

So as far as our culture of humiliation goes,

Takže pokiaľ ide o našu kultúru ponižovania,

what we need is a cultural revolution.

potrebujeme kultúrnu revolúciu.

Public shaming as a blood sport has to stop,

Musíme skoncovať s krvavým športom verejného ponižovania,

and it's time for an intervention on the internet and in our culture.

dozrel čas aj na zásahy na internete a v našej kultúre.

The shift begins with something simple,

Zmena sa začína niečím jednoduchým, ale nie je to ľahké.

but it's not easy.

We need to return to a long-held value of compassion,

Musíme sa vrátiť k starým hodnotám súcitu a empatie.

compassion and empathy.

Internet nás doviedol k nedostatku súcitu

Online, we've got a compassion deficit,

an empathy crisis.

a ku kríze empatie.

Researcher Brené Brown said, and I quote,

Výskumníčka Brené Brown povedala, citujem:

"Shame can't survive empathy."

„Hanba neprežije empatiu.“

Shame cannot survive empathy.

Hanba neprežiju empatiu.

I've seen some very dark days in my life.

Vo svojom živote som zažila aj veľmi temné dni,

It was the compassion and empathy from my family, friends, professionals

zachránil ma vtedy práve súcit a empatia mojej rodiny, priateľov,

odborníkov a niekedy i cudzích ľudí.

and sometimes even strangers

that saved me.

Even empathy from one person can make a difference.

Empatia aj jedného človeka dokáže všeličo zmeniť.

The theory of minority influence,

Teória o vplyve menšiny

proposed by social psychologist Serge Moscovici,

sociálneho psychológa Sergeho Moscoviciho

says that even in small numbers,

hovorí, že zmena sa môže prísť aj v malých krokoch,

when there's consistency over time,

ak je trend stály.

change can happen.

In the online world, we can foster minority influence

V online svete dokážeme podporiť vplyv menšiny

by becoming upstanders.

tým, že sa ozveme.

To become an upstander means instead of bystander apathy,

Ozvať sa znamená, že namiesto apatického prizerania sa

we can post a positive comment for someone or report a bullying situation.

pridáme pozitívny komentár alebo nahlásime šikanu.

Trust me, compassionate comments help abate the negativity.

Verte mi, súcitné komentáre pomáhajú zmierniť tú negativitu.

We can also counteract the culture by supporting organizations

Bojovať proti tejto kultúre môžeme aj podporou organizácií,

that deal with these kinds of issues,

ktoré sa takýmto problémom venujú,

like the Tyler Clementi Foundation in the US;

ako je v USA Nadácia Tylera Clementiho,

in the UK, there's Anti-Bullying Pro;

britský Anti-Bullying Pro

and in Australia, there's PROJECT ROCKIT.

alebo austrálsky Project Rockit.

We talk a lot about our right to freedom of expression.

Veľa hovoríme o našom práve na slobodu prejavu,

But we need to talk more about our responsibility

ale potrebujeme viac hovoriť

o našej zodpovednosti pri slobode prejavu.

to freedom of expression.

Všetci chceme, aby nás bolo počuť,

We all want to be heard,

but let's acknowledge the difference between speaking up with intention

ale je rozdiel, ak niekto hovorí, lebo má čo povedať,

and speaking up for attention.

a ak chce len získať pozornosť.

The internet is the superhighway for the id.

Internet býva diaľnicou pre nízke pudy,

But online, showing empathy to others benefits us all

ale prejavy internetovej empatie prospievajú nám všetkým

and helps create a safer and better world.

a pomáhajú nám vytvárať bezpečnejší a lepší svet.

We need to communicate online with compassion,

Na internete potrebujeme komunikovať so súcitom,

consume news with compassion

so súcitom prijímať správy

and click with compassion.

a so súcitom klikať.

Just imagine walking a mile in someone else's headline.

Len si predstavte, že na chvíľu musíte žiť ako niekto z titulku.

I'd like to end on a personal note.

Na koniec ešte niečo na osobnú tému.

In the past nine months,

Za posledných deväť mesiacov sa ma ľudia najčastejšie pýtali: Prečo?

the question I've been asked the most is "Why?"

Why now?

Why was I sticking my head above the parapet?

Prečo teraz? Prečo som vyšla s kožou na trh?

You can read between the lines in those questions,

Pri týchto otázkach musíte čítať medzi riadkami

and the answer has nothing to do with politics.

a odpoveď nemá nič spoločného s politikou.

The top-note answer was and is "Because it's time."

Základná odpoveď bola a je, že teraz prišiel čas:

Time to stop tiptoeing around my past,

čas prestať chodiť okolo mojej minulosti po špičkách,

čas prestať žiť život v potupe,

time to stop living a life of opprobrium

and time to take back my narrative.

a čas zobrať svoj príbeh do vlastných rúk.

It's also not just about saving myself.

Tiež to nie je len o mojej záchrane.

Anyone who is suffering from shame and public humiliation

Ktokoľvek, kto trpí pre hanbu a verejné poníženie,

needs to know one thing:

musí vedieť jedno:

You can survive it.

Dá sa to prežiť.

I know it's hard.

Ja viem, že je to ťažké.

It may not be painless, quick or easy,

Možno to nebude bezbolestné, rýchle ani jednoduché,

but you can insist on a different ending to your story.

ale môžete trvať na tom, aby mal váš príbeh iný koniec.

Have compassion for yourself.

Majte so sebou súcit.

We all deserve compassion

Všetci si zaslúžime súcit

and to live both online and off in a more compassionate world.

a žiť v súcitnejšom svete, či už online, alebo offline.

Thank you for listening.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

(Applause and cheers)

(potlesk)