How economic inequality harms societies | Richard Wilkinson

Translator: Erika Vojtkova Reviewer: Matej Badin

You all know the truth of what I'm going to say.

Všetci viete, že to čo sa chystám povedať je pravda.

I think the intuition that inequality is divisive and socially corrosive

Myslím, že tušenie, že nerovnosť vedie k sporom a rozožiera spoločnosť

has been around since before the French Revolution.

tu bolo už pred Francúzskou revolúciou.

What's changed

Zmenilo sa to,

is we now can look at the evidence,

že teraz sa môžeme pozrieť na dôkaz.

we can compare societies, more and less equal societies,

môžeme porovnať spoločnosti, viac a menej rovné spoločnosti,

and see what inequality does.

a vidieť, čo nerovnosť robí.

I'm going to take you through that data

Rozoberiem s vami tieto dáta

and then explain why

a potom vysvetlím, prečo

the links I'm going to be showing you exist.

existujú spojitosti, ktoré vám budem ukazovať.

But first, see what a miserable lot we are.

Ale najprv sa pozrime na to, aká sme to banda mizerná.

(Laughter)

(Smiech)

I want to start though

Začnem

with a paradox.

paradoxom.

This shows you life expectancy

Toto zobrazuje strednú dĺžku života

against gross national income --

v závislosti na hrubom národnom príjme -

how rich countries are on average.

aké bohaté sú krajiny v priemere.

And you see the countries on the right,

A vidíte krajiny napravo

like Norway and the USA,

ako je Nórsko a USA,

are twice as rich as Israel, Greece, Portugal on the left.

sú dvakrát tak bohaté ako Izrael, Grécko, Portugalsko naľavo.

And it makes no difference to their life expectancy at all.

A to nemení nič na tom, aká je ich stredná dĺžka života.

There's no suggestion of a relationship there.

Nie je tam žiaden náznak vzájomného vzťahu.

But if we look within our societies,

Ale keď sa pozrieme dovnútra spoločností,

there are extraordinary social gradients in health

uvidíme pozoruhodné sociálne gradienty v zdraví

running right across society.

prechádzajúce naprieč spoločnosťou.

This, again, is life expectancy.

Toto je opäť stredná dĺžka života.

These are small areas of England and Wales --

Toto sú malé oblasti v Anglicku a Walese -

the poorest on the right, the richest on the left.

najchudobnejšie napravo, najbohatšie naľavo.

A lot of difference between the poor and the rest of us.

Veľa rozdielov medzi chudobnými a zvyškom nás.

Even the people just below the top

Dokonca aj ľudia tesne pod vrcholom

have less good health

majú horšie zdravie

than the people at the top.

ako ľudia na vrchole.

So income means something very important

Takže príjem znamená niečo veľmi dôležité

within our societies,

v rámci našich spoločností,

and nothing between them.

a nič medzi nimi.

The explanation of that paradox

Vysvetlenie tohto paradoxu

is that, within our societies,

je také, že v rámci našich spoločností,

we're looking at relative income

sa pozeráme na relatívny príjem

or social position, social status --

alebo spoločenské postavenie, spoločenský status -

where we are in relation to each other

kde sme vo vzťahu jeden k druhému

and the size of the gaps between us.

a na veľkosť rozdielov medzi nami.

And as soon as you've got that idea,

A v momente, ako získate túto predstavu,

you should immediately wonder:

by ste mali uvažovať:

what happens if we widen the differences,

čo sa stane, ak rozšírime rozdiely,

or compress them,

alebo ich skrátime,

make the income differences bigger or smaller?

zväčšíme alebo zmenšíme príjmové rozdiely?

And that's what I'm going to show you.

A to vám ukážem.

I'm not using any hypothetical data.

Nepoužívam hypotetické dáta.

I'm taking data from the U.N. --

Požívam informácie z databázy Spojených národov -

it's the same as the World Bank has --

tie isté má Svetová banka -

on the scale of income differences

o rozsahu príjmových rozdielov

in these rich developed market democracies.

v týchto bohatých rozvinutých trhových demokratických štátoch.

The measure we've used,

Použili sme kritérium,

because it's easy to understand and you can download it,

pretože je ľahké na pochopenie a môžete si to stiahnuť,

is how much richer the top 20 percent

je to, o koľko je v každej krajine vrchných 20 %

than the bottom 20 percent in each country.

spoločnosti bohatších ako spodných 20 %.

And you see in the more equal countries on the left --

A v rovnejších krajinách naľavo -

Japan, Finland, Norway, Sweden --

Japonsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko -

the top 20 percent are about three and a half, four times as rich

vidíte, že vrchných 20 % je asi tri a pól, štyri krát bohatších

as the bottom 20 percent.

ako spodných 20 %.

But on the more unequal end --

Ale na nerovnejšom konci -

U.K., Portugal, USA, Singapore --

Veľká Británia, Portugalsko, USA, Singapur -

the differences are twice as big.

sú rozdiely dvakrát tak veľké.

On that measure, we are twice as unequal

Podľa tohto kritéria, sme dvakrát tak nerovní

as some of the other successful market democracies.

ako niektoré iné úspešné trhové demokratické štáty.

Now I'm going to show you what that does to our societies.

Teraz vám ukážem, čo to robí s našimi spoločnosťami.

We collected data on problems with social gradients,

Zozbierali sme dáta o problémoch so spoločenskými gradientmi,

the kind of problems that are more common

také problémy, ktoré sa častejšie vyskytujú

at the bottom of the social ladder.

na spodku spoločenského rebríčka.

Internationally comparable data on life expectancy,

Medzinárodne porovnateľné dáta o strednej dĺžke života,

on kids' maths and literacy scores,

o výsledkoch detí v matematike a gramotnosti,

on infant mortality rates, homicide rates,

o dojčenskej úmrtnosti, počte vrážd,

proportion of the population in prison, teenage birthrates,

o podiele obyvateľstva vo väzení, pôrodnosti teenagerov,

levels of trust,

stupňoch dôvery,

obesity, mental illness --

nadváhe, mentálnych chorobách -

which in standard diagnostic classification

ktoré pri štandardnej diagnostickej klasifikácii

includes drug and alcohol addiction --

zahŕňajú drogovú a alkoholovú závislosť -

and social mobility.

a sociálnej mobilite.

We put them all in one index.

Všetky sme ich dali do jedného indexu.

They're all weighted equally.

Všetky sú vážené rovnako.

Where a country is is a sort of average score on these things.

Krajina je tu niečo ako priemerné skóre v týchto veciach.

And there, you see it

A tu to vidíte

in relation to the measure of inequality I've just shown you,

vo vzťahu k miere nerovnosti, ktorú som vám ukázal,

which I shall use over and over again in the data.

a ktorú budem pri týchto dátach používať stále dookola.

The more unequal countries

Krajinám s väčšou nerovnosťou

are doing worse

sa darí horšie

on all these kinds of social problems.

vo všetkých druhoch týchto sociálnych problémoch.

It's an extraordinarily close correlation.

Je to neobyčajne blízky vzájomný vzťah.

But if you look at that same index

Ale ak sa pozriete na ten istý index

of health and social problems

zdravia a sociálnych problémov

in relation to GNP per capita,

vo vzťahu k HDP na jedného obyvateľa,

gross national income,

hrubému národnému príjmu,

there's nothing there,

nič tam nie je,

no correlation anymore.

už žiaden vzájomný vzťah.

We were a little bit worried

Trochu sme sa obávali,

that people might think

že ľudia si budú myslieť,

we'd been choosing problems to suit our argument

že sme si vybrali problémy tak, aby sedeli na naše argumenty

and just manufactured this evidence,

a proste si takto vytvorili dôkaz,

so we also did a paper in the British Medical Journal

takže sme napísali prácu aj do British Medical Journal

on the UNICEF index of child well-being.

o UNICEF indexe detskej starostlivosti.

It has 40 different components

Obsahuje 40 rôznych zložiek,

put together by other people.

ktoré dali dokopy iní ľudia.

It contains whether kids can talk to their parents,

Zahrňuje to, či sa deti môžu porozprávať so svojimi rodičmi,

whether they have books at home,

či majú doma knihy,

what immunization rates are like, whether there's bullying at school.

ako je to s očkovaním, či sú v škole šikanované.

Everything goes into it.

Je tam všetko.

Here it is in relation to that same measure of inequality.

Tu je to vo vzťahu k tej istej miere nerovnosti.

Kids do worse in the more unequal societies.

Deťom sa darí horšie v nerovnejších spoločnostiach.

Highly significant relationship.

Veľmi významný vzťah.

But once again,

Ale znova,

if you look at that measure of child well-being,

ak sa pozriete na mieru detskej starostlivosti

in relation to national income per person,

vo vzťahu k národnému dôchodku na osobu,

there's no relationship,

nie je tam žiaden vzťah,

no suggestion of a relationship.

žiaden náznak vzťahu.

What all the data I've shown you so far says

Všetky dáta, ktoré som vám doteraz ukázal, hovoria

is the same thing.

to isté.

The average well-being of our societies

Priemerný blahobyt našich spoločností

is not dependent any longer

už viac nezávisí

on national income and economic growth.

na národnom dôchodku a ekonomickom raste.

That's very important in poorer countries,

To je veľmi dôležité v chudobnejších krajinách,

but not in the rich developed world.

ale nie v bohatom rozvinutom svete.

But the differences between us

Ale rozdiely medzi nami

and where we are in relation to each other

a to, kde sa nachádzame vo vzťahu jeden k druhému,

now matter very much.

sú teraz omnoho dôležitejšie.

I'm going to show you some of the separate bits of our index.

Ukážem vám niekoľko samostatných kúskov nášho indexu.

Here, for instance, is trust.

Tu je napríklad dôvera.

It's simply the proportion of the population

Je to jednoducho podiel obyvateľstva,

who agree most people can be trusted.

ktoré súhlasí s tým, že väčšine ľudí sa dá veriť.

It comes from the World Values Survey.

Údaje pochádzajú z prieskumu World Values Survey.

You see, at the more unequal end,

Na nerovnejšom konci vidíte, že

it's about 15 percent of the population

je tam asi 15 % obyvateľstva,

who feel they can trust others.

ktoré má pocit, že môže druhým veriť.

But in the more equal societies,

Ale v rovnejších spoločnostiach

it rises to 60 or 65 percent.

to stúpa až k 60 či 65 %.

And if you look at measures of involvement in community life

A ak sa pozriete na úrovne účasti na spoločenskom živote

or social capital,

alebo sociálny kapitál,

very similar relationships

sú tam veľmi podobné vzťahy

closely related to inequality.

úzko spojené s nerovnosťou.

I may say, we did all this work twice.

Všetku túto prácu sme urobili dvakrát.

We did it first on these rich, developed countries,

Najprv sme ju urobili v týchto bohatých, rozvinutých krajinách

and then as a separate test bed,

a potom ako samostatný test

we repeated it all on the 50 American states --

sme to všetko zopakovali na 50 amerických štátoch -

asking just the same question:

pýtali sa presne tú istú otázku:

do the more unequal states

Darí sa nerovnejším štátom

do worse on all these kinds of measures?

menej vo všetkých týchto kritériách, alebo nie?

So here is trust from a general social survey of the federal government

Takže tu je dôvera zo všeobecného sociálneho prieskumu federálnej vlády

related to inequality.

vo vzťahu k nerovnosti.

Very similar scatter

Veľmi podobný rozptyl

over a similar range of levels of trust.

naprieč podobnou škálou stupňov dôvery.

Same thing is going on.

Deje sa tu tá istá vec.

Basically we found

V podstate sme zistili,

that almost anything that's related to trust internationally

že takmer hocičo, čo súvisí s dôverou medzinárodne,

is related to trust amongst the 50 states

s ňou súvisí aj medzi 50 štátmi

in that separate test bed.

v samostatnom teste.

We're not just talking about a fluke.

Nehovoríme tu len o nejakej šťastnej náhode.

This is mental illness.

Toto je mentálna choroba.

WHO put together figures

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dala dokopy čísla

using the same diagnostic interviews

použitím tých istých diagnostických rozhovorov

on random samples of the population

na náhodnej vzorke obyvateľstva,

to allow us to compare rates of mental illness

aby sme si mohli porovnať frekvencie výskytu mentálnych chorôb

in each society.

v každej spoločnosti.

This is the percent of the population

Toto je percento obyvateľstva

with any mental illness in the preceding year.

s nejakou mentálnou chorobou v predchádzajúcom roku.

And it goes from about eight percent

A postupuje to od asi 8 %

up to three times that --

až k trikrát toľko -

whole societies

celé spoločnosti

with three times the level of mental illness of others.

s trikrát takým výskytom mentálnych chorôb ako u iných.

And again, closely related to inequality.

A znova, úzko súvisiace s nerovnosťou.

This is violence.

Toto je násilie.

These red dots are American states,

Tieto červené bodky sú americké štáty

and the blue triangles are Canadian provinces.

a modré trojuholníky sú kanadské provincie.

But look at the scale of the differences.

Ale pozrite sa na rozsah rozdielov.

It goes from 15 homicides per million

Ide to od 15 vrážd na milión

up to 150.

až k 150.

This is the proportion of the population in prison.

Toto je pomer obyvateľstva vo väzení.

There's a about a tenfold difference there,

Je tam asi desaťnásobný rozdiel,

log scale up the side.

medzi stranami stupnice.

But it goes from about 40 to 400

Ale postupuje to od asi 40 k 400

people in prison.

ľudí vo väzení.

That relationship

Tento vzťah

is not mainly driven by more crime.

nie je hnaný prevažne väčšou kriminalitou.

In some places, that's part of it.

Na niektorých miestach to k tomu patrí.

But most of it is about more punitive sentencing,

Ale zväčša je to o prísnejšom trestaní,

harsher sentencing.

tvrdšom trestaní.

And the more unequal societies

A pre nerovnejšie spoločnosti

are more likely also to retain the death penalty.

je tiež pravdepodobnejšie, že si ponechajú trest smrti.

Here we have children dropping out of high school.

Tu máme deti vyhodené zo stredných škôl.

Again, quite big differences.

Opäť dosť veľké rozdiely.

Extraordinarily damaging,

Neobyčajne škodlivé,

if you're talking about using the talents of the population.

keď sa bavíme o využívaní talentov obyvateľstva.

This is social mobility.

Toto je sociálna mobilita.

It's actually a measure of mobility

V skutočnosti je to miera mobility

based on income.

založená na príjmoch.

Basically, it's asking:

V podstate sa pýta:

do rich fathers have rich sons

majú bohatí otcovia bohatých synov

and poor fathers have poor sons,

a chudobní otcovia chudobných synov,

or is there no relationship between the two?

alebo medzi týmito dvoma nie je žiaden vzťah?

And at the more unequal end,

A na nerovnejšom konci

fathers' income is much more important --

je otcov príjem omnoho dôležitejší -

in the U.K., USA.

vo Veľkej Británii, USA.

And in Scandinavian countries,

A v škandinávskych krajinách,

fathers' income is much less important.

je otcov príjem omnoho menej dôležitý.

There's more social mobility.

Je tam viac sociálnej mobility.

And as we like to say --

A ako radi hovoríme -

and I know there are a lot of Americans in the audience here --

a viem, že tu je v publiku veľa Američanov -

if Americans want to live the American dream,

ak chcú Američania žiť americký sen,

they should go to Denmark.

mali by sa presťahovať do Dánska.

(Laughter)

(Smiech)

(Applause)

(Potlesk)

I've shown you just a few things in italics here.

Ukázal som vám tu len pár vecí, ktoré sú kurzívou.

I could have shown a number of other problems.

Mohol som vám ukázať množstvo iných problémov.

They're all problems that tend to be more common

Všetko sú to problémy, ktoré sa zvyknú častejšie vyskytovať

at the bottom of the social gradient.

v spodných častiach sociálneho gradientu.

But there are endless problems with social gradients

Ale so sociálnymi gradientami je nespočetne veľa problémov,

that are worse in more unequal countries --

ktoré sú horšie v nerovných krajinách -

not just a little bit worse,

nie len o trošku horšie,

but anything from twice as common to 10 times as common.

ale vyskytujú sa v rozmedzí 2 krát až 10 krát tak často.

Think of the expense,

Pomyslite na výdaje,

the human cost of that.

na ľudské náklady na toto.

I want to go back though to this graph that I showed you earlier

Vrátim sa k tomuto grafu, ktorý som vám už ukázal skôr,

where we put it all together

kde to všetko spojíme

to make two points.

a vyvodíme dva závery.

One is that, in graph after graph,

Jeden je ten, že graf za grafom

we find the countries that do worse,

narážame na krajiny, ktorým sa darí horšie,

whatever the outcome,

bez ohľadu na výsledok,

seem to be the more unequal ones,

zdajú sa to byť tie nerovnejšie krajiny,

and the ones that do well

a tie, ktorým sa darí viac

seem to be the Nordic countries and Japan.

sa zdajú byť severské krajiny a Japonsko.

So what we're looking at

Takže teraz sa pozeráme na

is general social disfunction related to inequality.

celkovú sociálnu dysfunkciu, ktorá sa vzťahuje k nerovnosti.

It's not just one or two things that go wrong,

Nejde len o jednu, či dve veci, ktoré sú zlé,

it's most things.

je to viac vecí.

The other really important point I want to make on this graph

Ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú vám chcem ukázať na tomto grafe

is that, if you look at the bottom,

je to, že ak sa pozriete na spodok,

Sweden and Japan,

Švédsko a Japonsko,

they're very different countries in all sorts of ways.

sú to veľmi rozdielne krajiny vo všetkých možných ohľadoch.

The position of women,

Postavenie žien,

how closely they keep to the nuclear family,

ako blízko sa držia k jadru rodiny,

are on opposite ends of the poles

sú na úplne rozdielnych stranách

in terms of the rich developed world.

čo sa týka bohatého rozvinutého sveta.

But another really important difference

Ale ďalší veľmi dôležitý rozdiel

is how they get their greater equality.

je to, ako si zabezpečujú svoju väčšiu rovnosť.

Sweden has huge differences in earnings,

Švédsko má obrovské rozdiely v platoch,

and it narrows the gap through taxation,

a tieto rozdiely vyrovnáva pomocou daní,

general welfare state,

bežný sociálny štát,

generous benefits and so on.

štedré príspevky a tak ďalej.

Japan is rather different though.

Japonsko je ale iné.

It starts off with much smaller differences in earnings before tax.

Existujú tam omnoho menšie rozdiely v platoch pred zdanením.

It has lower taxes.

Má nižšie dane.

It has a smaller welfare state.

Je slabším sociálnym štátom.

And in our analysis of the American states,

A v našej analýze amerických štátov,

we find rather the same contrast.

sme našli dosť podobný kontrast.

There are some states that do well through redistribution,

Sú tam štáty, ktorým sa darí vďaka prerozdeľovaniu,

some states that do well

niektorým štátom sa darí,

because they have smaller income differences before tax.

pretože majú menšie rozdiely v príjmoch pred zdanením.

So we conclude

Takže sme došli k záveru,

that it doesn't much matter how you get your greater equality,

že nezáleží veľmi na tom, ako zabezpečíte väčšiu rovnosť,

as long as you get there somehow.

pokiaľ ju nejak zabezpečíte.

I am not talking about perfect equality,

Nehovorím o dokonalej rovnosti,

I'm talking about what exists in rich developed market democracies.

hovorím o tom, čo existuje v bohatých rozvinutých trhových demokratických štátoch.

Another really surprising part of this picture

Ďalšia veľmi prekvapivá časť tohto obrazu

is that it's not just the poor

je to, že nie len chudobní

who are affected by inequality.

sú postihnutí nerovnosťou.

There seems to be some truth in John Donne's

Zdá sa, že na výroku Johna Donneho

"No man is an island."

"Žiaden človek nie je ostrov," je niečo pravdy.

And in a number of studies, it's possible to compare

A v niekoľkých štúdiách je možné porovnať

how people do in more and less equal countries

ako sa ľuďom darí vo viac a menej rovných krajinách

at each level in the social hierarchy.

na každej úrovni sociálnej hierarchie.

This is just one example.

Toto je len jeden príklad.

It's infant mortality.

Je to detská úmrtnosť.

Some Swedes very kindly classified a lot of their infant deaths

Švédi veľmi dobre klasifikovali mnoho úmrtí dojčiat

according to the British register of general socioeconomic classification.

podľa britského registra všeobecnej socioekonomickej klasifikácie.

And so it's anachronistically

A ide o zastaranú

a classification by fathers' occupations,

klasifikáciu podľa povolaní otcov,

so single parents go on their own.

takže slobodní rodičia sú osobitne.

But then where it says "low social class,"

Ale tam, kde sa píše "nízka spoločenská trieda,"

that's unskilled manual occupations.

to znamená neodborné manuálne povolania.

It goes through towards the skilled manual occupations in the middle,

V strede sa nachádzajú odborné manuálne povolania,

then the junior non-manual,

potom juniorské nemanuálne,

going up high to the professional occupations --

a stúpa to až k odborným zamestnaniam -

doctors, lawyers,

doktori, právnici,

directors of larger companies.

riaditelia väčších spoločností.

You see there that Sweden does better than Britain

Vidíte tam, že Švédsku sa darí viac ako Británii

all the way across the social hierarchy.

naprieč celou spoločenskou hierarchiou.

The biggest differences are at the bottom of society.

Najväčšie rozdiely sú na spodku spoločnosti.

But even at the top,

Ale dokonca aj na vrchole

there seems to be a small benefit

sa zdá, že je výhodnejšie

to being in a more equal society.

byť v rovnejšej spoločnosti.

We show that on about five different sets of data

Ukázali sme to na asi piatich rôznych súboroch dát

covering educational outcomes

pokrývajúcich vzdelávacie výsledky

and health in the United States and internationally.

a zdravie v Spojených Štátoch a medzinárodne.

And that seems to be the general picture --

A zdá sa, že to je všeobecný obraz -

that greater equality makes most difference at the bottom,

že väčšia rovnosť robí najväčšie rozdiely na spodku,

but has some benefits even at the top.

ale má výhody aj na vrchu.

But I should say a few words about what's going on.

Ale mal by som povedať pár slov k tomu, čo sa deje.

I think I'm looking and talking

Myslím, že sa pozerám a hovorím

about the psychosocial effects of inequality.

o psychosociálnych dopadoch nerovnosti.

More to do with feelings of superiority and inferiority,

Má to viac do činenia s pocitmi nadradenosti a podradenosti,

of being valued and devalued,

byť vážený a byť podhodnocovaný,

respected and disrespected.

rešpektovaný a nerešpektovaný.

And of course, those feelings

A pravdaže, pocity

of the status competition that comes out of that

súťaženia o postavenie, ktoré z toho pramenia,

drives the consumerism in our society.

poháňajú konzumný spôsob života v našich spoločnostiach.

It also leads to status insecurity.

Taktiež to vedie k stavu neistoty.

We worry more about how we're judged and seen by others,

Viac sa obávame o to, ako nás súdia a vidia ostatní,

whether we're regarded as attractive, clever,

či sme považovaní za atraktívnych, múdrych,

all that kind of thing.

a podobne.

The social-evaluative judgments increase,

Sociálno-hodnotiace úsudky vzrastajú,

the fear of those social-evaluative judgments.

strach z týchto sociálno-hodnotiacich úsudkov.

Interestingly,

Je zaujímavé, že

some parallel work going on in social psychology:

obdobná práca prebiehala v sociálnej psychológii:

some people reviewed 208 different studies

nejakí ľudia preskúmali 208 rôznych štúdií,

in which volunteers had been invited

v ktorých boli dobrovoľníci pozvaní

into a psychological laboratory

do psychologického laboratória

and had their stress hormones,

kde sa merali reakcie ich stresových hormónov

their responses to doing stressful tasks, measured.

pri vykonávaní stresových úloh.

And in the review,

A v tejto revízii

what they were interested in seeing

sa zaujímali o to,

is what kind of stresses

aký druh stresu

most reliably raise levels of cortisol,

najspoľahlivejšie zvýši hladiny kortizolu,

the central stress hormone.

hlavného stresového hormónu.

And the conclusion was

A záver bol taký,

it was tasks that included social-evaluative threat --

že to bolo pri úlohách, ktoré obsahovali sociálno-hodnotiacu hrozbu -

threats to self-esteem or social status

hrozby pre sebavedomie alebo spoločenské postavenie,

in which others can negatively judge your performance.

v ktorých môžu iní negatívne zhodnotiť váš výkon.

Those kind of stresses

Takéto druhy stresu

have a very particular effect

majú veľmi špecifický dopad

on the physiology of stress.

na fyziológiu stresu.

Now we have been criticized.

Boli sme kritizovaní.

Of course, there are people who dislike this stuff

Pravdaže, existujú ľudia, ktorí takéto veci nemajú radi

and people who find it very surprising.

a ľudia, ktorí to pokladajú za veľmi prekvapivé.

I should tell you though

Ale mal by som vám povedať,

that when people criticize us for picking and choosing data,

že keď nás ľudia kritizujú za to, že si dáta vyberáme,

we never pick and choose data.

nikdy si ich cielene nevyberáme.

We have an absolute rule

Máme absolútne pravidlo,

that if our data source has data for one of the countries we're looking at,

že ak má náš zdroj dát dáta pre jednu z krajín, na ktoré sa pozeráme,

it goes into the analysis.

ide to do analýzy.

Our data source decides

Náš zdroj dát rozhoduje o tom,

whether it's reliable data,

či sú to spoľahlivé dáta,

we don't.

nie my.

Otherwise that would introduce bias.

Inak by to vnieslo zaujatosť.

What about other countries?

A čo ostatné krajiny?

There are 200 studies

Existuje 200 štúdií

of health in relation to income and equality

zdravia v závislosti na príjmoch a rovnosti

in the academic peer-reviewed journals.

v akademických recenzovaných časopisoch.

This isn't confined to these countries here,

Toto sa netýka len týchto krajín tu,

hiding a very simple demonstration.

skrývanie veľmi jednoduchej demonštrácie.

The same countries,

Tie isté krajiny,

the same measure of inequality,

tá istá miera nerovnosti,

one problem after another.

jeden problém za druhým.

Why don't we control for other factors?

Prečo nekontrolujeme ďalšie faktory?

Well we've shown you that GNP per capita

Nuž, ukázali sme vám, že na HDP na obyvateľa

doesn't make any difference.

nezáleží.

And of course, others using more sophisticated methods in the literature

A pravdaže, iní, ktorí používajú sofistikovanejšie metódy v literatúre,

have controlled for poverty and education

kontrolovali chudobu a vzdelanie

and so on.

a tak ďalej.

What about causality?

A čo príčinná súvislosť?

Correlation in itself doesn't prove causality.

Vzájomná súvislosť sama o sebe nedokazuje príčinnú súvislosť.

We spend a good bit of time.

Strávili sme dosť veľa času.

And indeed, people know the causal links quite well

A samozrejme, ľudia celkom dobre poznajú príčinné súvislosti

in some of these outcomes.

v niektorých z týchto výstupov.

The big change in our understanding

Veľká zmena v našom chápaní

of drivers of chronic health

hnacích prvkov chronického zdravia

in the rich developed world

v bohatom rozvinutom svete

is how important chronic stress from social sources

je tá, ako vážne chronický stres zo spoločenských zdrojov

is affecting the immune system,

ovplyvňuje imunitný systém,

the cardiovascular system.

kardiovaskulárny systém.

Or for instance, the reason why violence

Alebo napríklad, dôvod prečo je násilie

becomes more common in more unequal societies

bežnejšie v nerovnejších spoločnostiach

is because people are sensitive to being looked down on.

je ten, že ľudia sú citlivejší, keď sa na nich pozerá zvrchu.

I should say that to deal with this,

Mal by som povedať, že aby sme sa s týmto mohli vysporiadať,

we've got to deal with the post-tax things

musíme sa vysporiadať so záležitosťami po zdanení

and the pre-tax things.

a pred zdanením.

We've got to constrain income,

Musíme obmedziť príjem,

the bonus culture incomes at the top.

bonusové príjmy na vrchole.

I think we must make our bosses accountable to their employees

Myslím si, že je potrebné, aby sa naši šéfovia zodpovedali svojim zamestnancom

in any way we can.

vo všetkých smeroch, akých sa dá.

I think the take-home message though

Myslím, že dnes by ste si so sebou mali domov odniesť

is that we can improve the real quality of human life

to, že dokážeme zlepšiť skutočnú kvalitu ľudského života

by reducing the differences in incomes between us.

tým, že medzi nami zmenšíme rozdiely v príjmoch.

Suddenly we have a handle

Zrazu máme páku

on the psychosocial well-being of whole societies,

na psychosociálny blahobyt celých spoločností

and that's exciting.

a to je úžasné.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(Potlesk)