The riddle of experience vs. memory | Daniel Kahneman

Translator: Zuzana Gazdačková Reviewer: Richard Hrdlovič

Everybody talks about happiness these days.

V súčasnosti každý hovorí o šťastí.

I had somebody count the number of books

Oslovil som jedného človeka, aby mi spočítal množstvo kníh,

with "happiness" in the title published in the last five years

publikovaných počas posledných piatich rokov, ktoré majú vo svojom názve slovo "šťastie".

and they gave up after about 40, and there were many more.

Po približne štyridsiatich to však vzdal, a to ich bolo ešte oveľa viac.

There is a huge wave of interest in happiness,

Na poli výskumu je veľký záujem

among researchers.

o šťastie.

There is a lot of happiness coaching.

Poradenstvo 'ako byť šťastný' zaznamenáva veľký rozmach.

Everybody would like to make people happier.

Každý by rád urobil iných šťastnejšími.

But in spite of all this flood of work,

No napriek tejto záplave práce

there are several cognitive traps

tu máme niekoľko kognitívnych nástrah,

that sort of make it almost impossible to think straight

a to takých, ktoré nám takmer znemožňujú jasne uvažovať

about happiness.

o šťastí.

And my talk today will be mostly about these cognitive traps.

V mojej dnešnej prednáške sa budem venovať najmä týmto kognitívnym nástrahám.

This applies to laypeople thinking about their own happiness,

Týkajú sa laikov, ktorí uvažujú o vlastnom šťastí,

and it applies to scholars thinking about happiness,

ale aj odborníkov, ktorí ho skúmajú,

because it turns out we're just as messed up as anybody else is.

pretože sa ukazuje, že sme z toho rovnako zmätení ako ktokoľvek iný.

The first of these traps

Prvou z týchto nástrah

is a reluctance to admit complexity.

je neochota prijať komplexnosť.

It turns out that the word "happiness"

Ukazuje sa, že slovo šťastie

is just not a useful word anymore,

už naďalej nie je adekvátnym slovom,

because we apply it to too many different things.

pretože ho používame na označovanie príliš veľkého množstva rozličných vecí.

I think there is one particular meaning to which we might restrict it,

Myslím, že existuje jeden konkrétny význam, na ktorý by sme ho mohli zúžiť,

but by and large,

ale v podstate

this is something that we'll have to give up

je to niečo, čoho sa budeme musieť vzdať

and we'll have to adopt the more complicated view

a osvojiť si zložitejší pohľad na to,

of what well-being is.

čo je spokojnosť ako taká.

The second trap is a confusion between experience and memory;

Druhou nástrahou je zamieňanie zážitku so spomienkou,

basically, it's between being happy in your life,

konkrétne toho, keď ste v živote šťastní

and being happy about your life

s tým, keď ste šťastní zo svojho života, vo význame

or happy with your life.

spokojní so svojím životom.

And those are two very different concepts,

To sú dva veľmi odlišné koncepty,

and they're both lumped in the notion of happiness.

a oba sú obsiahnuté v pojme šťastie.

And the third is the focusing illusion,

Treťou nástrahou je ilúzia sústredenia,

and it's the unfortunate fact that we can't think about any circumstance

ten nepríjemný fakt, že nie sme schopní uvažovať o nijakých okolnostiach,

that affects well-being

ktoré ovplyvňujú naše šťastie

without distorting its importance.

bez toho, aby skreslili jeho význam.

I mean, this is a real cognitive trap.

Toto je podľa mňa skutočná kognitívna nástraha.

There's just no way of getting it right.

Jednoducho sa tomu nevyhneme.

Now, I'd like to start with an example

Rád by som začal s príkladom

of somebody who had a question-and-answer session

niekoho, kto mi na konci jednej mojej prednášky

after one of my lectures reported a story,

do dotazníku popísal príbeh.

and that was a story --

[...]

He said he'd been listening to a symphony,

Napísal, že počúval symfóniu.

and it was absolutely glorious music

Bola to nádherná hudba

and at the very end of the recording,

a na samom konci nahrávky

there was a dreadful screeching sound.

zaznel príšerný škrípavý zvuk.

And then he added, really quite emotionally,

Na záver dosť pohnuto dodal,

it ruined the whole experience.

že mu to pokazilo celý zážitok.

But it hadn't.

Ale nepokazilo.

What it had ruined were the memories of the experience.

Pokazilo to jeho spomienky na zážitok.

He had had the experience.

Ten zážitok už mal.

He had had 20 minutes of glorious music.

Zažil 20 minút nádhernej hudby.

They counted for nothing

Tie však nič neznamenali,

because he was left with a memory;

pretože odchádzal so spomienkou,

the memory was ruined,

ktorá bola zničená,

and the memory was all that he had gotten to keep.

a všetko čo si uchoval, bola práve tá spomienka.

What this is telling us, really,

Prostredníctvom tohto vidíme,

is that we might be thinking of ourselves and of other people

že o sebe a iných môžeme premýšľať

in terms of two selves.

v intenciách dvoch JA.

There is an experiencing self,

Máme zážitkové JA,

who lives in the present

ktoré žije v prítomnosti

and knows the present,

a pozná prítomnosť,

is capable of re-living the past,

dokáže znovu prežiť minulosť,

but basically it has only the present.

ale v podstate disponuje len prítomnosťou.

It's the experiencing self that the doctor approaches --

Práve zážitkového JA sa doktor pýta --

you know, when the doctor asks,

poznáte to, keď sa doktor pýta,

"Does it hurt now when I touch you here?"

"Bolí to, keď sa Vás dotknem na tomto mieste?"

And then there is a remembering self,

A potom máme spomienkové JA.

and the remembering self is the one that keeps score,

Toto JA je to, ktoré zaznamenáva

and maintains the story of our life,

a uchováva "príbeh nášho života".

and it's the one that the doctor approaches

Ono je tým, na ktoré sa doktor obracia

in asking the question,

keď sa pýta,

"How have you been feeling lately?"

"Ako sa cítite v poslednej dobe?"

or "How was your trip to Albania?" or something like that.

alebo "Aký bol výlet do Albánska?" alebo niečo podobné...

Those are two very different entities,

Sú to dve veľmi odlišné entity.

the experiencing self and the remembering self,

JA, ktoré zažíva a JA, ktoré si pamätá.

and getting confused between them is part of the mess

Zmätok medzi nimi je príčinou nejasnosti

about the notion of happiness.

pojmu šťastie.

Now, the remembering self

Spomienkové JA je v tejto chvíli

is a storyteller.

rozprávačom príbehu.

And that really starts with a basic response of our memories --

Rozprávanie začína od prvotnej odozvy našich spomienok --

it starts immediately.

začína okamžite.

We don't only tell stories when we set out to tell stories.

Príbehy nerozprávame iba vtedy, keď to máme v úmysle.

Our memory tells us stories,

Naša pamäť nám rozpráva príbehy,

that is, what we get to keep from our experiences

t.j. to, čo získavame z našej skúsenosti

is a story.

je príbeh.

And let me begin with one example.

Dovoľte mi začať s jedným príkladom.

This is an old study.

Je to stará štúdia.

Those are actual patients undergoing a painful procedure.

Ide o skutočných pacientov, ktorí podstupujú bolestivý zákrok.

I won't go into detail. It's no longer painful these days,

Nepôjdem do detailov. V súčasnosti to už nie je bolestivé,

but it was painful when this study was run in the 1990s.

ale v začiatkoch tejto štúdie, konkrétne v deväťdesiatych rokoch XX. storočia, to bolestivé bolo.

They were asked to report on their pain every 60 seconds.

Požiadali ich, aby komentovali svoju bolesť každých 60 sekúnd.

Here are two patients,

Máme tu dvoch pacientov.

those are their recordings.

Tú sú ich záznamy.

And you are asked, "Who of them suffered more?"

Otázka na Vás znie, "Kto z nich trpel viac?"

And it's a very easy question.

Je to veľmi jednoduchá otázka.

Clearly, Patient B suffered more --

Evidentne, pacient B trpel viac.

his colonoscopy was longer,

Kolonoskopia, ktorú podstúpil, trvala dlhšie,

and every minute of pain that Patient A had,

a každú minútu bolesti, ktorú mal pacient A,

Patient B had, and more.

mal pacient B a ešte intenzívnejšiu.

But now there is another question:

No je tu ešte iná otázka:

"How much did these patients think they suffered?"

"Do akej miery si títo pacienti uvedomovali že trpia?"

And here is a surprise.

Tu je prekvapenie:

The surprise is that Patient A

Prekvapením je, že pacient A

had a much worse memory of the colonoscopy

mal oveľa horšie spomienky na kolonoskopiu

than Patient B.

ako pacient B.

The stories of the colonoscopies were different,

Príbehy kolonoskopií boli odlišné

and because a very critical part of the story is how it ends.

a preto je veľmi dôležitou časťou príbehu jeho koniec --

And neither of these stories is very inspiring or great --

žiaden z týchto príbehov nie je veľmi inšpirujúci alebo ohromujúci --

but one of them is this distinct ... (Laughter)

ale jeden z nich je jasný... (Smiech)

but one of them is distinctly worse than the other.

ale jeden z nich je jasne horší ako ten druhý.

And the one that is worse

Ten, ktorý je horší

is the one where pain was at its peak at the very end;

je ten, v ktorom bolesť dosahovala svoj vrchol na úplnom konci.

it's a bad story.

Je to nepríjemný príbeh.

How do we know that?

Ako to vieme?

Because we asked these people after their colonoscopy,

Pretože sme sa pýtali týchto ľudí po ich kolonoskopii,

and much later, too,

a tiež aj oveľa neskôr,

"How bad was the whole thing, in total?"

"Nakoľko to celé bolo nepríjemné?"

And it was much worse for A than for B, in memory.

a v spomienkach to bolo oveľa nepríjemnejšie pre pacienta A ako pre pacienta B.

Now this is a direct conflict

Ide o priamy rozpor

between the experiencing self and the remembering self.

medzi zážitkovým JA a spomienkovým JA.

From the point of view of the experiencing self,

Z pohľadu zážitkového JA,

clearly, B had a worse time.

to pacient B znášal evidentne horšie.

Now, what you could do with Patient A,

Čo sme mohli urobiť s pacientom A bolo,

and we actually ran clinical experiments,

že sme začali klinické testy.

and it has been done, and it does work --

Urobili sme ich a fungovali.

you could actually extend the colonoscopy of Patient A

Mohli sme urobiť kolonoskopiu pacientovi A

by just keeping the tube in without jiggling it too much.

tým spôsobom, že by sme zaviedli hadičku bez toho, aby sme obmedzili jej pohyb zo strany na stranu.

That will cause the patient

Pacient síce bude

to suffer, but just a little

trpieť, ale iba trochu

and much less than before.

a oveľa menej ako predtým.

And if you do that for a couple of minutes,

Ak to budete robiť zopár minút,

you have made the experiencing self

musíte vyvolať zhoršujúce sa zážitkové JA

of Patient A worse off,

u pacienta A.

and you have the remembering self of Patient A

Vy máte spomienkové JA na pacienta A

a lot better off,

oveľa lepšie,

because now you have endowed Patient A

pretože ste pacienta A obdarovali

with a better story

lepším príbehom

about his experience.

ohľadom jeho skúsenosti.

What defines a story?

Čo definuje príbeh?

And that is true of the stories

O príbehoch platí,

that memory delivers for us,

že nám ich dodáva pamäť,

and it's also true of the stories that we make up.

a o príbehoch je pravda tiež to, že si ich vymýšľame.

What defines a story are changes,

Čo definuje príbeh sú zmeny,

significant moments and endings.

významné okamihy a konce.

Endings are very, very important

Konce sú veľmi, veľmi dôležité

and, in this case, the ending dominated.

a v tomto prípade je koniec dominantný.

Now, the experiencing self

Zážitkové JA

lives its life continuously.

žije neustále svojim životom.

It has moments of experience, one after the other.

Okamihmi skúsenosti, jedným po druhom.

And you can ask: What happens to these moments?

Pýtate sa: Čo sa stáva s týmito okamihmi?

And the answer is really straightforward:

Odpoveď je skutočne jasná.

They are lost forever.

Navždy sa strácajú.

I mean, most of the moments of our life --

Myslím tým väčšinu okamihov nášho života --

and I calculated, you know, the psychological present

a počítal som --- viete, hovorí sa, že prítomnosť z pohľadu psychológie

is said to be about three seconds long;

trvá asi tri sekundy.

that means that, you know,

Čo znamená, že

in a life there are about 600 million of them;

v priebehu života ich je okolo 600 miliónov.

in a month, there are about 600,000 --

Za mesiac je to okolo 600 tisíc.

most of them don't leave a trace.

Väčšina z nich nezanecháva stopu.

Most of them are completely ignored

Väčšina z nich zostáva spomienkovým JA

by the remembering self.

úplne nepovšimnutá.

And yet, somehow you get the sense

A predsa máme pocit,

that they should count,

že by sme ich mali brať do úvahy,

that what happens during these moments of experience

že to, čo sa deje počas týchto okamihov skúsenosti

is our life.

je našim životom.

It's the finite resource that we're spending

Ide o konečný zdroj, z ktorého čerpáme

while we're on this earth.

pokým sme na tejto zemi.

And how to spend it

A ako ich čerpáme,

would seem to be relevant,

sa zdá byť dôležité,

but that is not the story

ale to nie je ten príbeh,

that the remembering self keeps for us.

ktorý spomienkové JA pre nás uchováva.

So we have the remembering self

Takže máme spomienkové JA

and the experiencing self,

a zážitkové JA,

and they're really quite distinct.

ktoré sú skutočne celkom odlišné.

The biggest difference between them

Najväčším rozdielom mezdi nimi

is in the handling of time.

je spôsob akým zaobchádzajú s časom.

From the point of view of the experiencing self,

Z pohľadu zážitkového JA,

if you have a vacation,

ak máte voľno

and the second week is just as good as the first,

a druhý týžden je taký dobrý ako prvý,

then the two-week vacation

potom dvojtýždňové voľno

is twice as good as the one-week vacation.

je dvakrát také dobré ako voľno trvajúce jeden týždeň.

That's not the way it works at all for the remembering self.

Toto nie je spôsob ako v konečnom dôsledku funguje spomienkové JA.

For the remembering self, a two-week vacation

Pre spomienkové JA je dvojtýždňové voľno

is barely better than the one-week vacation

sotva lepšie ako voľno trvajúce jeden týždeň,

because there are no new memories added.

pretože nie sú pridané nové spomienky.

You have not changed the story.

Nezmenili ste príbeh.

And in this way,

Z tohto dôvodu

time is actually the critical variable

je čas veľmi dôležitou premennou

that distinguishes a remembering self

ktorá odlišuje spomienkové JA

from an experiencing self;

od zážitkového JA.

time has very little impact on the story.

Čas zohráva v tomto príbehu veľmi malú úlohu.

Now, the remembering self does more

Spomienkové JA robí viac

than remember and tell stories.

ako je pamätanie si a rozprávanie príbehov.

It is actually the one that makes decisions

Je v skutočnosti tým, ktoré uskutočňuje rozhodnutia,

because, if you have a patient who has had, say,

pretože ak máte pacienta, ktorý mal, povedzme,

two colonoscopies with two different surgeons

dve kolonoskopie s dvoma rôznymi chirurgami

and is deciding which of them to choose,

a rozhoduje sa, ktorého z nich si vybrať,

then the one that chooses

potom ten, ktorého si vyberie

is the one that has the memory that is less bad,

je ten, na ktorého má spomienku, že je menej zlý,

and that's the surgeon that will be chosen.

a to je ten chirurg, ktorého si vyberie.

The experiencing self

Zážitkové JA

has no voice in this choice.

nemá v tomto procese výberu žiaden hlas.

We actually don't choose between experiences,

V skutočnosti si nevyberáme spomedzi zážitkov.

we choose between memories of experiences.

Vyberáme si spomedzi spomienok na zážitky.

And even when we think about the future,

Aj keď rozmýšľame o budúcnosti,

we don't think of our future normally as experiences.

obvykle o nej nerozmýšľame ako o zážitkoch.

We think of our future

Rozmýšľame o budúcnosti

as anticipated memories.

ako o očakávaných spomienkach.

And basically you can look at this,

A v podstate to môžete vnímať

you know, as a tyranny of the remembering self,

ako diktatúru spomienkového JA,

and you can think of the remembering self

môžete o ňom uvažovať ako o

sort of dragging the experiencing self

druhu hybnej sily zážitkového JA

through experiences that

skrze skúsenosti, ktoré

the experiencing self doesn't need.

zážitkové JA nepotrebuje.

I have that sense that

Mám taký pocit, že

when we go on vacations

keď cestujeme na dovolenku

this is very frequently the case;

je to práve ten prípad,

that is, we go on vacations,

že ideme na dovolenku

to a very large extent,

do veľmi veľkej miery,

in the service of our remembering self.

v područí nášho spomienkového JA.

And this is a bit hard to justify I think.

Toto je veľmi ťažké odôvodniť.

I mean, how much do we consume our memories?

Myslím tým, ako dlho spracovávame naše spomienky?

That is one of the explanations

Jedným z vysvetlení je

that is given for the dominance

že je to kvôli dominantnému postaveniu

of the remembering self.

spomienkového JA.

And when I think about that, I think about a vacation

Keď o tom rozmýšľam, myslím na dovolenku

we had in Antarctica a few years ago,

ktorú sme strávili v Antarktíde pred niekoľkými rokmi.

which was clearly the best vacation I've ever had,

Bola to jednoznačne najlepšia dovolenka, akú som kedy zažil,

and I think of it relatively often,

a myslím na ňu relatívne často,

relative to how much I think of other vacations.

v porovnaní s tým, koľko uvažujem o iných dovolenkách.

And I probably have consumed

A pravdepodobne som strávil spomínaním

my memories of that three-week trip, I would say,

na ten trojtýždňový výlet, povedal by som,

for about 25 minutes in the last four years.

asi 25 minút za posledné štyri roky.

Now, if I had ever opened the folder

V skutočnosti, keby som niekedy otvoril album

with the 600 pictures in it,

ktorý by obsahoval 600 fotografií,

I would have spent another hour.

strávil by som tým ďalšiu hodinu.

Now, that is three weeks,

Tým pádom máme tri týždne,

and that is at most an hour and a half.

čo je na druhej strane najviac hodina a pol.

There seems to be a discrepancy.

Zdá sa, že je v tom nepomer.

Now, I may be a bit extreme, you know,

Viete, môžem pôsobiť trochu extrémne

in how little appetite I have for consuming memories,

v tom, akým malým apetítom disponujem pri spracovávaní spomienok,

but even if you do more of this,

ale aj keby tomu tak nebolo,

there is a genuine question:

príde skutočná otázka.

Why do we put so much weight on memory

Prečo kladieme taký veľký dôraz na spomienky

relative to the weight that we put on experiences?

v porovnaní s dôrazom, ktorý kladieme na zážitky?

So I want you to think

Chcem, aby ste uvažovali

about a thought experiment.

nad nasledovným...

Imagine that for your next vacation,

Predstavte si vašu budúcu dovolenku.

you know that at the end of the vacation

Viete, že na konci dovolenky

all your pictures will be destroyed,

sa všetky vaše fotky zničia

and you'll get an amnesic drug

a vy užijete liek zabudnutia,

so that you won't remember anything.

takže si nebudete pamätať nič.

Now, would you choose the same vacation? (Laughter)

Vybrali by ste si tú istú dovolenku opäť? (Smiech)

And if you would choose a different vacation,

Ak by ste si vybrali inú dovolenku,

there is a conflict between your two selves,

nastal by konflikt medzi vašimi dvomi JA.

and you need to think about how to adjudicate that conflict,

Vy si potrebujete premyslieť, ako ho rohodnúť.

and it's actually not at all obvious, because

V skutočnosti to nie je vôbec zrejmé, pretože

if you think in terms of time,

ak uvažujete z hľadiska času

then you get one answer,

potom dostanete jednu odpoveď.

and if you think in terms of memories,

Ak uvažujete z hľadiska spomienok,

you might get another answer.

možno dospejete k inej.

Why do we pick the vacations we do

Prečo si zvolíme tú dovolenku, ktorú si zvolíme,

is a problem that confronts us

je problém, ktorý nás konfrontuje

with a choice between the two selves.

s výberom medzi dvomi JA.

Now, the two selves

Dve JA

bring up two notions of happiness.

so sebou prinášajú dva pojmy šťastia.

There are really two concepts of happiness

Teda skutočne existujú dva koncepty šťastia

that we can apply, one per self.

ktoré sa vzťahujú na každé JA.

So you can ask: How happy is the experiencing self?

Môžete sa teda opýtať: Aké šťastné je zážitkové JA?

And then you would ask: How happy are the moments

A následne položíte otázku: Aké šťastné sú okamihy

in the experiencing self's life?

v živote zážitkového JA?

And they're all -- happiness for moments

Všetky -- okamihy šťastia,

is a fairly complicated process.

sú pomerne zložitým procesom.

What are the emotions that can be measured?

Aké sú emócie, ktoré môžeme zmerať?

And, by the way, now we are capable

Teraz sme mimochodom schopní

of getting a pretty good idea

disponovať veľmi dobrou predstavou

of the happiness of the experiencing self over time.

o šťastí zážitkového JA v čase.

If you ask for the happiness of the remembering self,

Ak sa opýtate na šťastie z pohľadu spomienkového JA,

it's a completely different thing.

je to niečo úplne iné.

This is not about how happily a person lives.

Nie je to o tom, ako šťastne človek žije.

It is about how satisfied or pleased the person is

Je to o tom, aký je človek spokojný

when that person thinks about her life.

keď rozmýšľa o svojom živote.

Very different notion.

Veľmi odlišné ponímanie.

Anyone who doesn't distinguish those notions

Ktokoľvek, kto nerozlišuje tieto koncepty,

is going to mess up the study of happiness,

spôsobí chaos pri skúmaní šťastia,

and I belong to a crowd of students of well-being,

a ja patrím ku skupine študentov fenoménu spokojnosti,

who've been messing up the study of happiness for a long time

ktorí spôsobujú chaos vo výskume šťastia už veľmi dlhý čas

in precisely this way.

presne týmto spôsobom.

The distinction between the

Rozdiel medzi

happiness of the experiencing self

šťastím zážitkového JA

and the satisfaction of the remembering self

a spokojnosťou spomienkového JA

has been recognized in recent years,

sme objavili v posledných rokoch,

and there are now efforts to measure the two separately.

pričom sa objavujú nové snahy posudzovať ich oddelene.

The Gallup Organization has a world poll

Gallupova organizácia robí svetový prieskum

where more than half a million people

s viac ako pol milióna ľudmi,

have been asked questions

ktorým boli položené otázky

about what they think of their life

o tom, čo si myslia o svojom živote

and about their experiences,

a o svojich zážitkoch.

and there have been other efforts along those lines.

Mnoho snahy sa vynakladá podobným smerom.

So in recent years, we have begun to learn

V súčasnosti sme sa tak začali učiť

about the happiness of the two selves.

o šťastí dvoch JA.

And the main lesson I think that we have learned

Myslím, že ústredná myšlienka, na ktorú sme prišli

is they are really different.

je, že sú skutočne odlišné.

You can know how satisfied somebody is with their life,

Môžete vediet, aký je niekto spokojný so svojim životom,

and that really doesn't teach you much

čo vám skutočne veľa nepovie

about how happily they're living their life,

o tom, ako šťastne žije svoj život

and vice versa.

a naopak.

Just to give you a sense of the correlation,

Pokiaľ ide o ich vzájomný vžtah,

the correlation is about .5.

jeho hodnota sa pohybuje okolo 0,5.

What that means is if you met somebody,

Znamená to, že ak stretnete niekoho,

and you were told, "Oh his father is six feet tall,"

a viete, že jeho otec má 183 cm,

how much would you know about his height?

koľko toho budete vedieť o jeho výške?

Well, you would know something about his height,

O jeho výške síce budete niečo vedieť,

but there's a lot of uncertainty.

ale bude tam veľa nejasností.

You have that much uncertainty.

Budete mať veľa pochybností.

If I tell you that somebody ranked their life eight on a scale of ten,

Keď vám poviem, že niekto ohodnotil svoj život na osem z desiatich.

you have a lot of uncertainty

Budete mať veľa nejasností

about how happy they are

o tom, aký je šťastný

with their experiencing self.

z pohľadu svojho zážitkového JA.

So the correlation is low.

Takže vzájomný vzťah je nízky.

We know something about what controls

Už niečo vieme o tom, čo reguluje

satisfaction of the happiness self.

spokojnosť šťastného JA.

We know that money is very important,

Vieme, že peniaze sú veľmi dôležité,

goals are very important.

že ciele sú veľmi dôležité.

We know that happiness is mainly

Vieme, že šťastie znamená hlavne

being satisfied with people that we like,

byť spokojný s ľuďmi, ktorých máme radi,

spending time with people that we like.

tráviť čas s ľuďmi, ktorých máme radi.

There are other pleasures, but this is dominant.

Existujú aj iné príjemné pocity, ale tento je dominantný.

So if you want to maximize the happiness of the two selves,

Takže ak chcete maximalizovať šťastie oboch JA,

you are going to end up

chystáte sa skoncovať

doing very different things.

s vykonávaním rôznych vecí.

The bottom line of what I've said here

Podstatou toho, čo som tu povedal je,

is that we really should not think of happiness

že by sme skutočne nemali rozmýšľať o šťastí

as a substitute for well-being.

ako o náhrade spokojnosti.

It is a completely different notion.

Je to úplne odlišný pojem.

Now, very quickly,

Teraz len v rýchlosti spomeniem

another reason we cannot think straight about happiness

ďalší dôvod, prečo nemôžeme jasne uvažovať o šťastí, ktorý spočíva v tom,

is that we do not attend to the same things

že sa nezaoberáme tými istými vecami

when we think about life, and we actually live.

keď uvažujeme o živote a skutočne žijeme.

So, if you ask the simple question of how happy people are in California,

Teda, ak sa opýtate jednoduchú otázku o tom, akí šťastní sú ľudia v Kalifornii,

you are not going to get to the correct answer.

nesmerujete k tomu, aby ste dostali správnu odpoveď.

When you ask that question,

Keď sa pýtate tú otázku,

you think people must be happier in California

myslíte si, že ľudia v Kalifornii musia byť šťastnejší,

if, say, you live in Ohio.

ak, povedzme, žijete v štáte Ohio.

(Laughter)

(Smiech)

And what happens is

A čo sa stane je,

when you think about living in California,

že keď uvažujete o živote v Kalifornii,

you are thinking of the contrast

uvažujete o kontraste

between California and other places,

medzi Kaliforniou a inými miestami

and that contrast, say, is in climate.

a ten rozdiel, povedzme, je v podnebí.

Well, it turns out that climate

Nuž, ukazuje sa, že podnebie

is not very important to the experiencing self

nie je veľmi dôležité pre zážitkové JA

and it's not even very important to the reflective self

a tiež nie je veľmi dôležité pre reflexívne JA,

that decides how happy people are.

ktoré rozhoduje, akí sú ľudia šťastní.

But now, because the reflective self is in charge,

Ale teraz, pretože reflexívne JA je v prevahe,

you may end up -- some people may end up

možete skončiť --niektorí ľudia môžu skončiť

moving to California.

presťahovaním sa do Kalifornie.

And it's sort of interesting to trace what is going to happen

A je zaujímave sledovať, čo sa stane

to people who move to California in the hope of getting happier.

ľuďom, ktorí sa presťahujú do Kalifornie v nádeji, že sa stanú šťastnejšími.

Well, their experiencing self

Nuž, ich zážitkové JA

is not going to get happier.

nebude šťastnejšie.

We know that.

To je jasné.

But one thing will happen: They will think they are happier,

Ale jedna vec sa stane. Budú si myslieť, že sú šťastnejší,

because, when they think about it,

pretože keď o tom uvažujú,

they'll be reminded of how horrible the weather was in Ohio,

budú si pripomínať, aké strašné bolo počasie v štáte Ohio.

and they will feel they made the right decision.

A budú mať pocit, že sa rozhodli správne.

It is very difficult

Je to veľmi zložité

to think straight about well-being,

uvažovať jasne o spokojnosti

and I hope I have given you a sense

a dúfam, že som vám objasnil

of how difficult it is.

aké je to náročné.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(Potlesk)

Chris Anderson: Thank you. I've got a question for you.

Chris Anderson: Ďakujeme. Mám na Vás otázku.

Thank you so much.

Veľmi pekne Vám ďakujeme.

Now, when we were on the phone a few weeks ago,

Keď sme spolu pred niekoľkými týždňami telefonovali,

you mentioned to me that there was quite an interesting result

spomenuli ste mi, že

came out of that Gallup survey.

ste dospeli k vcelku zaujímavému výsledku.

Is that something you can share

Môžete nám o tom povedať viac,

since you do have a few moments left now?

keďže nám do konca zostáva ešte nejaký ten čas?

Daniel Kahneman: Sure.

Daniel Kahneman: Iste.

I think the most interesting result that we found in the Gallup survey

Myslím, že najzaujímavejším výsledkom, ku ktorému sme dospeli v priebehu Gallupovho výskumu,

is a number, which we absolutely did not expect to find.

je číslo, ktoré sme vôbec neočakávali, že objavíme.

We found that with respect to the happiness

Prišli sme na to s ohľadom na šťastie

of the experiencing self.

zážitkového JA.

When we looked at how feelings,

Keď sme skúmali, ako sa pocity

vary with income.

menia v závislosti od výšky príjmu.

And it turns out that, below an income

Ukazuje sa totiž, že pod hranicou príjmu

of 60,000 dollars a year, for Americans --

60 000 dolárov ročne pre Američanov,

and that's a very large sample of Americans, like 600,000,

a to je veľmi široká vzorka Američanov, asi 600 000,

so it's a large representative sample --

ale je to dostatočne reprezentatívna vzorka,

below an income of 600,000 dollars a year...

pod hranicou príjmu 600 000 dolárov ročne...

CA: 60,000.

Chris: 60 000.

DK: 60,000.

Daniel: 60 000.

(Laughter)

(Smiech)

60,000 dollars a year, people are unhappy,

60 000 dolárov ročne, ľudia sú nešťastní.

and they get progressively unhappier the poorer they get.

Čím viac sú chudobný, tým viac sú nešťastní.

Above that, we get an absolutely flat line.

Nad spomenutou hranicou dostávame ale absolútne rovnú líniu.

I mean I've rarely seen lines so flat.

Myslím, že som sotva videl líniu takú rovnú.

Clearly, what is happening is

Zjavne, čo sa deje je,

money does not buy you experiential happiness,

že za peniaze si nie je možné kúpiť šťastie zážitkov,

but lack of money certainly buys you misery,

ale nedostatok peňazí určite prináša nešťastie,

and we can measure that misery

a to nešťastie môžeme merať

very, very clearly.

veľmi, veľmi jasne.

In terms of the other self, the remembering self,

S ohľadom na druhé JA, spomienkové JA,

you get a different story.

dostaneme iný príbeh.

The more money you earn, the more satisfied you are.

Čím viac peňazí zarobíte, tým viac ste spokojní.

That does not hold for emotions.

To neplatí pre emócie.

CA: But Danny, the whole American endeavor is about

Chris: Ale Danny, každému Američanovi ide o

life, liberty, the pursuit of happiness.

život, slobodu a snahu o šťastie.

If people took seriously that finding,

Ak by ľudia brali toto zistenie vážne,

I mean, it seems to turn upside down

myslím, že by sa to celé obrátilo.

everything we believe about, like for example,

Všetko v čo veríme, spomeňme napríklad,

taxation policy and so forth.

daňovú politiku atď.

Is there any chance that politicians, that the country generally,

Existuje nejaká šanca, že by politici, resp. krajina vo všeobecnosti,

would take a finding like that seriously

zobrala toto zistenie vážne

and run public policy based on it?

a rozbehla sociálnu politiku, ktorá by z neho vychádzala?

DK: You know I think that there is recognition

Daniel: Viete, podľa môjho názoru

of the role of happiness research in public policy.

má výskum šťastia vo verejnej politike svoje miesto.

The recognition is going to be slow in the United States,

Tento proces uznania sa v Spojených štátoch spomalil,

no question about that,

o tom niet pochýb,

but in the U.K., it is happening,

ale v Británii prebieha

and in other countries it is happening.

a v iných krajinách tiež.

People are recognizing that they ought

Ľudia si uvedomujú, že by mali

to be thinking of happiness

uvažovať o šťastí

when they think of public policy.

keď uvažujú o verejnej politike.

It's going to take a while,

Nejaký čas to potrvá

and people are going to debate

a ľudia budú viesť rozhovory o tom,

whether they want to study experience happiness,

či chcú skúmať pocit šťastia

or whether they want to study life evaluation,

alebo či chcú skúmať hodnotenie života,

so we need to have that debate fairly soon.

preto to potrebujeme prediskutovať skôr.

How to enhance happiness

Šťastie možno zveľadiť

goes very different ways depending on how you think,

rôznymi spôsobmi v závislosti od toho, ako uvažujete,

and whether you think of the remembering self

a či uvažujete o spomienkovom JA

or you think of the experiencing self.

alebo o zážitkovom JA.

This is going to influence policy, I think, in years to come.

Myslím, že Toto bude ovplyvňovať politiku v budúcich rokoch.

In the United States, efforts are being made

V Spojených štátoch sa bude vynakladať úsilie

to measure the experience happiness of the population.

zmerať pocit "zážitkového" šťastia obyvateľstva.

This is going to be, I think, within the next decade or two,

Myslím, že toto bude v priebehu dekády alebo dvoch

part of national statistics.

súčasťou národnej štatistiky.

CA: Well, it seems to me that this issue will -- or at least should be --

Chris: Nuž, zdá sa mi, že táto záležitosť bude alebo by aspoň mala byť,

the most interesting policy discussion to track

najzaujímavejšou politickou diskusiou, ktorá bude v centre pozornosti

over the next few years.

počas niekoľkých nasledujúcich rokov.

Thank you so much for inventing behavioral economics.

Veľká vďaka Vám za objavenie behaviorálnej ekonomiky.

Thank you, Danny Kahneman.

Ďakujeme Dannymu Kahnemanovi.