The art of choosing | Sheena Iyengar | TED

Translator: Sona Dlhopolcekova Reviewer: Richard Hrdlovič

Today, I'm going to take you

Dnes vás vezmem

around the world in 18 minutes.

na cestu okolo sveta za 18 minút.

My base of operations is in the U.S.,

Moja základňa je v USA.

but let's start at the other end of the map,

Ale začnime na opačnom konci mapy,

in Kyoto, Japan,

v Kyote, v Japonsku,

where I was living with a Japanese family

kde som žila s jednou japonskou rodinou,

while I was doing part of my dissertational research

kým som robila časť môjho dizertačného výskumu

15 years ago.

pred 15 rokmi.

I knew even then that I would encounter

Už vtedy som vedela, že sa stretnem

cultural differences and misunderstandings,

s kultúrnymi rozdielmi a nedorozumeniami,

but they popped up when I least expected it.

ale tie sa objavili, keď som to najmenej čakala.

On my first day,

Prvý deň

I went to a restaurant,

som šla do reštaurácie

and I ordered a cup of green tea with sugar.

a objednala si hrnček zeleného čaju s cukrom.

After a pause, the waiter said,

Po chvíľke čašník povedal:

"One does not put sugar in green tea."

"Do zeleného čaju sa nedáva cukor."

"I know," I said. "I'm aware of this custom.

"Ja viem," povedala som. "Poznám tento zvyk.

But I really like my tea sweet."

Ale ja mám svoj čaj naozaj rada sladký."

In response, he gave me an even more courteous version

Ako odpoveď mi zopakoval zdvorilejšiu verziu

of the same explanation.

toho istého vysvetlenia.

"One does not put sugar

"Do zeleného čaju

in green tea."

sa nedáva cukor."

"I understand," I said,

"Chápem," povedala som,

"that the Japanese do not put sugar in their green tea,

"že Japonci si nedávajú cukor do svojho zeleného čaju.

but I'd like to put some sugar

Ale ja by som si chcela dať trochu cukru

in my green tea."

do môjho zeleného čaju."

(Laughter)

(smiech)

Surprised by my insistence,

Prekvapený mojím naliehaním

the waiter took up the issue with the manager.

sa čašník odišiel poradiť s manažérom.

Pretty soon,

O chvíľu neskôr,

a lengthy discussion ensued,

po následnej dlhšej diskusii,

and finally the manager came over to me and said,

prišiel ku mne manažér a povedal:

"I am very sorry. We do not have sugar."

"Je mi to veľmi ľúto. Nemáme žiaden cukor."

(Laughter)

(smiech)

Well, since I couldn't have my tea the way I wanted it,

Nuž, keďže som nemohla mať taký čaj, ako som chcela,

I ordered a cup of coffee,

objednala som si šálku kávy,

which the waiter brought over promptly.

ktorú mi čašník okamžite priniesol.

Resting on the saucer

Na miske ležali

were two packets of sugar.

dva sáčky cukru.

My failure to procure myself

Moje zlyhanie dostať

a cup of sweet, green tea

hrnček sladkého zeleného čaju

was not due to a simple misunderstanding.

nebolo dôsledkom obyčajného nedorozumenia.

This was due to a fundamental difference

Bolo dôsledkom zásadných rozdielov

in our ideas about choice.

v našich predstavách o voľbe.

From my American perspective,

Z môjho amerického pohľadu,

when a paying customer makes a reasonable request

keď má platiaci zákazník rozumnú požiadavku

based on her preferences,

založenú na jeho preferenciách,

she has every right to have that request met.

má plné právo, aby jeho požiadavke vyhoveli.

The American way, to quote Burger King,

Americký spôsob, citujúc Burger King,

is to "have it your way,"

je "Urob si po svojom",

because, as Starbucks says,

pretože, ako hovorí Starbucks,

"happiness is in your choices."

"šťastie je v tvojich voľbách".

(Laughter)

(smiech)

But from the Japanese perspective,

Ale z japonského pohľadu

it's their duty to protect those who don't know any better --

je ich povinnosťou chrániť tých, čo to nevedia lepšie,

(Laughter)

(smiech)

in this case, the ignorant gaijin --

- v tomto prípade nevedomého gaijina -

from making the wrong choice.

pred nesprávnou voľbou.

Let's face it: the way I wanted my tea

Povedzme si pravdu: to, ako som chcela svoj čaj,

was inappropriate according to cultural standards,

bolo nevhodné podľa kultúrnych štandardov

and they were doing their best to help me save face.

a oni sa čo najviac snažili pomôcť mi zachovať si tvár.

Americans tend to believe

Američania sú náchylní veriť,

that they've reached some sort of pinnacle

že dosiahli určitý vrchol

in the way they practice choice.

v spôsobe, ako uplatňujú možnosť voľby.

They think that choice, as seen through the American lens

Myslia si, že voľba, ako ju vidíme z amerického pohľadu,

best fulfills an innate and universal

najlepšie napĺňa prirodzenú a univerzálnu

desire for choice in all humans.

túžbu po voľbe vo všetkých ľuďoch.

Unfortunately,

Nanešťastie

these beliefs are based on assumptions

sú tieto názory založené na domnienkach,

that don't always hold true

ktoré vždy neplatia

in many countries, in many cultures.

v mnohých krajinách, v mnohých kultúrach.

At times they don't even hold true

A z času na čas neplatia

at America's own borders.

ani v rámci amerických hraníc.

I'd like to discuss some of these assumptions

Rada by som diskutovala o niektorých týchto domnienkach

and the problems associated with them.

a problémoch, ktoré s nimi súvisia.

As I do so, I hope you'll start thinking

Dúfam že počas toho začnete premýšľať

about some of your own assumptions

o niektorych vašich vlastných domnienkach

and how they were shaped by your backgrounds.

a ako boli tieto formované vaším prostredím.

First assumption:

Prvá domnienka:

if a choice affects you,

ak vás voľba ovplyvňuje,

then you should be the one to make it.

potom by ste vy mali byť tým, kto ju urobí.

This is the only way to ensure

Toto je jediný spôsob, ako zabezpečiť,

that your preferences and interests

že vaše preferencie a záľuby

will be most fully accounted for.

budú čo najviac brané do úvahy.

It is essential for success.

Je to nevyhnutné pre úspech.

In America, the primary locus of choice

V Amerike je prvotným subjektom voľby

is the individual.

jednotlivec.

People must choose for themselves, sometimes sticking to their guns,

Ľudia sa musia rozhodovať za seba, niekedy so zbraňou v ruke,

regardless of what other people want or recommend.

bez ohľadu na to, čo chcú alebo doporučujú ostatní ľudia.

It's called "being true to yourself."

Nazývame to "byť verný sám sebe."

But do all individuals benefit

Ale majú všetci jedontlivci prospech

from taking such an approach to choice?

z tohto prístupu k voľbe?

Mark Lepper and I did a series of studies

Mark Lipper a ja sme urobili sériu štúdií,

in which we sought the answer to this very question.

v ktorých sme hľadali odpoveď na práve túto otázku.

In one study,

V jednej štúdii,

which we ran in Japantown, San Francisco,

ktorú sme robili v Japonskej štvrti v San Fransiscu,

we brought seven- to nine-year-old Anglo- and Asian-American children

sme zobrali 7- až 9-ročné anglo- a ázijsko-americké deti

into the laboratory,

do laboratória

and we divided them up into three groups.

a rozdelili sme ich do troch skupín.

The first group came in,

Prvá skupina vošla

and they were greeted by Miss Smith,

a bola privítaná slečnou Smithovou,

who showed them six big piles of anagram puzzles.

ktorá im ukázala šesť veľkých hromád anagramových hádaniek.

The kids got to choose which pile of anagrams they would like to do,

Deti si mohli vybrať, ktorú hromadu hádaniek by chceli robiť.

and they even got to choose which marker

A mohli si dokonca vybrať, akou fixkou

they would write their answers with.

chcú písať odpovede.

When the second group of children came in,

Keď vošla druhá skupina detí,

they were brought to the same room, shown the same anagrams,

zaviedli ich do tej istej miestnosti, ukázali im tie isté hádanky,

but this time Miss Smith told them

ale tentokrát im slečna Smithová povedala,

which anagrams to do

ktoré hádanky majú robiť

and which markers to write their answers with.

a akou fixkou majú písať odpovede.

Now when the third group came in,

No a keď vošla tretia skupina,

they were told that their anagrams and their markers

povedali im, že ich hádanky a aj ich fixky

had been chosen by their mothers.

vybrali ich matky.

(Laughter)

(smiech)

In reality,

V skutočnosti

the kids who were told what to do,

deti, ktorým prikázali, čo majú robiť,

whether by Miss Smith or their mothers,

či už slečnou Smithovou alebo ich matkami,

were actually given the very same activity,

dostali presne tú istú úlohu,

which their counterparts in the first group

ktorú si ich náprotivky v prvej skupine

had freely chosen.

sami zvolili.

With this procedure, we were able to ensure

Týmto spôsobom sme mohli zabezpečiť,

that the kids across the three groups

aby deti vo všetkých troch skupinách

all did the same activity,

vykonávali tú istú aktivitu,

making it easier for us to compare performance.

aby sme tak mohli ľahšie porovnať ich výkony.

Such small differences in the way we administered the activity

Tento malý rozdiel v spôsobe, akým sme zorganizovali úlohu,

yielded striking differences

vyústil v prekvapujúce rozdiely v tom,

in how well they performed.

ako dobre pracovali.

Anglo-Americans,

Anglo-američania

they did two and a half times more anagrams

urobili 2,5-krát viac anagramov,

when they got to choose them,

keď si ich mohli sami vybrať,

as compared to when it was

v porovnaní s tým, keď ich

chosen for them by Miss Smith or their mothers.

za nich vybrala slečna Smithová alebo ich matky.

It didn't matter who did the choosing,

Nezáležalo, kto za nich vybral,

if the task was dictated by another,

ak bola úloha prikázaná niekým iným,

their performance suffered.

ich výkon utrpel.

In fact, some of the kids were visibly embarrassed

Vlastne niektoré deti boli viditeľne v rozpakoch,

when they were told that their mothers had been consulted.

keď im povedali, že sa radili s ich matkami.

(Laughter)

(smiech)

One girl named Mary said,

Jedno dievčatko menom Mary povedalo:

"You asked my mother?"

"Vy ste sa pýtali mojej mamy?"

(Laughter)

(smiech)

In contrast,

Naopak,

Asian-American children

ázijsko-americké deti

performed best when they believed

dosiahli najlepšie výsledky, keď verili,

their mothers had made the choice,

že rozhodnutie urobili ich matky,

second best when they chose for themselves,

druhé najlepšie, keď sa rozhodli sami

and least well when it had been chosen by Miss Smith.

a najhoršie výsledky vtedy, keď za nich rozhodla slečna Smithová.

A girl named Natsumi

Dievčatko menom Natsumi

even approached Miss Smith as she was leaving the room

dokonca oslovilo slečnu Smithovú, keď odchádzalo,

and tugged on her skirt and asked,

zaťahalo ju za sukňu a spýtalo sa:

"Could you please tell my mommy

"Mohli by ste, prosím, povedať mojej mame,

I did it just like she said?"

že som to urobila presne tak, ako kázala?"

The first-generation children were strongly influenced

Deti prvej generácie boli silno ovplyvnené

by their immigrant parents'

prístupom ich rodičov - imigrantov

approach to choice.

k rozhodovaniu.

For them, choice was not just a way

Pre nich možnosť voľby nebola len

of defining and asserting

spôsobom vymedzenia a presadzovania

their individuality,

ich osobnosti,

but a way to create community and harmony

ale aj cestou k vytvoreniu komunity a harmónie

by deferring to the choices

tým, že sa podriadili rozhodnutiam

of people whom they trusted and respected.

ľudí, ktorým dôverovali a rešpektovali ich.

If they had a concept of being true to one's self,

Ak mali koncept byť verný sám sebe,

then that self, most likely,

tak potom pravdepodobne tento pojem

[was] composed, not of an individual,

nezahŕňal len jednotlivca,

but of a collective.

ale celý kolektív.

Success was just as much about pleasing key figures

Úspechom bolo rovnako uspokojiť kľúčové osoby,

as it was about satisfying

ako ním bolo uspokojiť

one's own preferences.

svoje vlastné preferencie.

Or, you could say that

Alebo môžeme povedať,

the individual's preferences were shaped

že osobné preferencie boli ovplyvnené

by the preferences of specific others.

preferenciami určitých konkrétnych iných ľudí.

The assumption then that we do best

Predpoklad, že najlepšie robíme,

when the individual self chooses

keď sa jednotlivec rozhoduje sám,

only holds

platí len vtedy,

when that self

keď je jednotlivec

is clearly divided from others.

jasne oddelený od ostatných.

When, in contrast,

Ale keď naopak

two or more individuals

dvaja alebo viacerí jednotlivci

see their choices and their outcomes

vnímajú svoje rozhodnutia a ich dôsledky

as intimately connected,

ako úzko prepojené,

then they may amplify one another's success

vtedy môžu zvýšiť svoj úspech tým,

by turning choosing

že zmenia rozhodovanie

into a collective act.

na kolektívny akt.

To insist that they choose independently

Ak by sme naliehali, aby sa rozhodovali nezávisle,

might actually compromise

mohlo by to v skutočnosti ohroziť

both their performance

ako ich výkon,

and their relationships.

tak ich vzťahy.

Yet that is exactly what

A predsa toto je presne to,

the American paradigm demands.

čo požaduje americký vzor.

It leaves little room for interdependence

Necháva len malý priestor vzájomnej závislosti

or an acknowledgment of individual fallibility.

alebo priznaniu omylnosti jednotlivca.

It requires that everyone treat choice

Vyžaduje, aby každý bral rozhodnutie

as a private and self-defining act.

ako osobný a sebadefinujúci akt.

People that have grown up in such a paradigm

Ľudia, ktorí boli vychovaní podľa tohto vzoru,

might find it motivating,

to môžu považovať za motivujúce.

but it is a mistake to assume

Ale je chybou predpokladať,

that everyone thrives under the pressure

že každému sa darí pod tlakom

of choosing alone.

rozhodnúť sa sám.

The second assumption which informs the American view of choice

Druhá domnienka, ktorá sprevádza americký pohľad na rozhodovanie,

goes something like this.

znie asi takto.

The more choices you have,

Čím viac možností máš,

the more likely you are

tým je pravdepodobnejšie,

to make the best choice.

že si vyberieš najlepšie.

So bring it on, Walmart, with 100,000 different products,

Tak máme Walmart so 100 000 rôznymi produktami,

and Amazon, with 27 million books

Amazon s 27 miliónmi kníh

and Match.com with -- what is it? --

a Match.com s - koľko ich je? -

15 million date possibilities now.

15 miliónmi možných rande.

You will surely find the perfect match.

Určite nájdete toho pravého.

Let's test this assumption

Poďme ale túto domnienku otestovať

by heading over to Eastern Europe.

vo východnej Európe.

Here, I interviewed people

Tam som robila rozhovory s ľuďmi,

who were residents of formerly communist countries,

ktorí boli obyvateľmi bývalých komunistických krajín

who had all faced the challenge

a všetci čelili výzve

of transitioning to a more

prechodu k viac

democratic and capitalistic society.

demokratickej a kapitalistickej spoločnosti.

One of the most interesting revelations

Jedno z najzaujímavejších odhalení

came not from an answer to a question,

prišlo nie z odpovede na nejakú otázku,

but from a simple gesture of hospitality.

ale z jednoduchého gesta pohostinnosti.

When the participants arrived for their interview,

Keď účastníci prišli na rozhovor,

I offered them a set of drinks:

ponúkla som im sadu nápojov,

Coke, Diet Coke, Sprite --

Coca Cola, diétna Cola, Sprite -

seven, to be exact.

sedem, aby som bola konkrétna.

During the very first session,

Počas prvého kola,

which was run in Russia,

ktoré sa konalo v Rusku,

one of the participants made a comment

jeden z účastníkov prehodil poznámku,

that really caught me off guard.

ktorá ma naozaj dostala.

"Oh, but it doesn't matter.

"Och, ale na tom nezáleží.

It's all just soda. That's just one choice."

Všetko je to len sóda. Je to len jedna voľba."

(Murmuring)

(šum)

I was so struck by this comment that from then on,

Tento komentár ma tak zasiahol, že odvtedy

I started to offer all the participants

som začala všetkým účastníkom ponúkať

those seven sodas,

tých sedem druhov sódy.

and I asked them, "How many choices are these?"

A pýtala som sa ich: "Koľko možností to predstavuje?"

Again and again,

Znovu a znovu

they perceived these seven different sodas,

vnímali týchto sedem rôznych sód

not as seven choices, but as one choice:

nie ako sedem možností, ale ako možnosť jednu:

soda or no soda.

sóda alebo žiadna sóda.

When I put out juice and water

Keď som pridala džús a vodu,

in addition to these seven sodas,

ako doplnok k tým siedmym druhom sódy,

now they perceived it as only three choices --

tak potom to vnímali len ako tri možnosti -

juice, water and soda.

džús, voda alebo sóda.

Compare this to the die-hard devotion of many Americans,

Porovnajte to s nekompromisnou oddanosťou mnohých Američanov

not just to a particular flavor of soda,

nielen konkrétnej príchuti sódy,

but to a particular brand.

ale aj konkrétnej značke.

You know, research shows repeatedly

Viete, výskum opakovane ukazuje,

that we can't actually tell the difference

že v skutočnosti nedokážeme popísať rozdiel

between Coke and Pepsi.

medzi Coca Colou a Pepsi.

Of course, you and I know

Samozrejme, vy a ja vieme,

that Coke is the better choice.

že Coca Cola je tá lepšia možnosť.

(Laughter)

(smiech)

For modern Americans who are exposed

Pre moderných Američanov, ktorí sú vystavení

to more options and more ads associated with options

viacerým možnostiam a viacerým reklamám súvisiacich s týmito možnosťami

than anyone else in the world,

ako ktokoľvek iný vo svete,

choice is just as much about who they are

voľba je rovnako o tom, kto sú oni,

as it is about what the product is.

ako je o tom, aký je to produkt.

Combine this with the assumption that more choices are always better,

Skombinujte to s domnienkou, že viac možností je vždy lepšie

and you have a group of people for whom every little difference matters

a dostanete skupinu ľudí, ktorým záleží na každom malom rozdiele

and so every choice matters.

a teda záleží na každom rozhodnutí.

But for Eastern Europeans,

Ale pre ľudí z východnej Európy

the sudden availability of all these

sa náhla dostupnosť všetkých týchto

consumer products on the marketplace was a deluge.

výrobkov na trhu stala povodňou.

They were flooded with choice

Boli zaplavení možnosťami

before they could protest that they didn't know how to swim.

skôr, ako mohli protestovať, že nevedia plávať.

When asked, "What words and images

Keď sa ich spýtali: "Aké slová a obrazy

do you associate with choice?"

spájate s rozhodovaním?"

Grzegorz from Warsaw said,

Gregors z Varšavy povedal:

"Ah, for me it is fear.

"Ach, pre mňa je to strach.

There are some dilemmas you see.

Je to ťažké rozhodovanie.

I am used to no choice."

Som zvyknutý nemať vôbec na výber."

Bohdan from Kiev said,

Boudin z Kyjeva odpovedal

in response to how he felt about

na otázku, ako pociťuje

the new consumer marketplace,

nový spotrebiteľský trh:

"It is too much.

"Je toho príliš veľa.

We do not need everything that is there."

Nepotrebujeme všetko, čo tam je."

A sociologist from

Sociológ

the Warsaw Survey Agency explained,

z varšavskej prieskumnej agentúry vysvetľoval:

"The older generation jumped from nothing

"Staršia generácia skočila z ničoho

to choice all around them.

do možností všade okolo nich.

They were never given a chance to learn

Nikdy nedostali príležitosť naučiť sa,

how to react."

ako na to reagovať."

And Tomasz, a young Polish man said,

A Thomas, mladý Poliak, povedal:

"I don't need twenty kinds of chewing gum.

"Nepotrebujem dvadsať druhov žuvačiek.

I don't mean to say that I want no choice,

Nechcem tým povedať, že nechcem žiadnu možnosť,

but many of these choices are quite artificial."

ale mnohé z týchto možností sú v podstate umelé."

In reality, many choices are between things

V skutočnosti mnohé rozhodnutia sú medzi vecami,

that are not that much different.

ktoré nie sú o moc odlišné.

The value of choice

Hodnota voľby

depends on our ability

závisí na našej schopnosti

to perceive differences

vnímať rozdiely

between the options.

medzi jednotlivými možnosťami.

Americans train their whole lives

Američania trénujú celý život

to play "spot the difference."

hru "všimni si rozdiel."

They practice this from such an early age

Cvičia sa v tom od tak útleho veku,

that they've come to believe that everyone

že začali veriť, že sa každý

must be born with this ability.

narodil s touto schopnosťou.

In fact, though all humans share

V skutočnosti, aj keď všetci ľudia majú

a basic need and desire for choice,

základnú potrebu a túžbu rozhodovať sa,

we don't all see choice in the same places

nie všetci vidíme voľbu na tých istých miestach

or to the same extent.

alebo v rovnakom rozsahu.

When someone can't see how one choice

Keď niekto nedokáže vidieť, ako sa jedna možnosť

is unlike another,

odlišuje od inej,

or when there are too many choices to compare and contrast,

alebo ak je možností príliš veľa, než aby sa dali porovnať,

the process of choosing can be

proces rozhodovania môže byť

confusing and frustrating.

mätúci a frustrujúci.

Instead of making better choices,

Namiesto lepších rozhodnutí

we become overwhelmed by choice,

sme zaplavení možnosťami,

sometimes even afraid of it.

niekedy sa ich dokonca bojíme.

Choice no longer offers opportunities,

Voľba už neponúka príležitosti,

but imposes constraints.

ale prináša obmedzenia.

It's not a marker of liberation,

Nie je ukazovateľom slobody,

but of suffocation

ale zadusenia

by meaningless minutiae.

bezvýznamnými detailami.

In other words,

Inými slovami,

choice can develop into the very opposite

voľba sa môže stať pravým opakom

of everything it represents

všetkého, čo predstavuje

in America

v Amerike,

when it is thrust upon those

keď je uvalená na tých,

who are insufficiently prepared for it.

ktorí na ňu nie sú dostatočne pripravení.

But it is not only other people

Ale nie sú to len iní ľudia

in other places

na iných miestach,

that are feeling the pressure

čo sa cítia pod tlakom

of ever-increasing choice.

stále sa zväčšujúcich možností.

Americans themselves are discovering

Samotní Američania zisťujú,

that unlimited choice

že neobmedzené možnosti

seems more attractive in theory

vyzerajú krajšie v teórii

than in practice.

ako v praxi.

We all have physical, mental

Všetci máme fyzické, mentálne

and emotional (Laughter) limitations

a emocionálne obmedzenia,

that make it impossible for us

ktoré nám znemožňujú

to process every single choice we encounter,

spracovať každú jednu voľbu, s ktorou sa stretneme,

even in the grocery store,

už len v obchode s potravinami,

let alone over the course of our entire lives.

a nie ešte počas celého života.

A number of my studies have shown

Mnohé moje štúdie ukázali,

that when you give people 10 or more options

že ak dáte ľuďom 10 a viac možností,

when they're making a choice, they make poorer decisions,

pri rozhodovaní, robia horšie rozhodnutia,

whether it be health care, investment,

či už sa jedná o zdravotnú starostlivosť, investície

other critical areas.

alebo iné dôležité oblasti.

Yet still, many of us believe

A predsa mnohí z nás veria,

that we should make all our own choices

že my sami máme robiť všetky naše rozhodnutia

and seek out even more of them.

a dokonca ich vyhľadávať viac.

This brings me to the third,

To ma privádza k tretej,

and perhaps most problematic, assumption:

možno najviac problematickej domnienke:

"You must never

"Nikdy nesmieš

say no to choice."

odmietnuť zvoliť si."

To examine this, let's go back to the U.S.

Aby sme to preskúmali, vráťme sa späť do USA

and then hop across the pond to France.

a potom skočme cez oceán do Francúzska.

Right outside Chicago,

Blízko Chicaga

a young couple, Susan and Daniel Mitchell,

mladý pár, Susan a Daniel Mitchellovci,

were about to have their first baby.

čakali ich prvé dieťa.

They'd already picked out a name for her,

Dokonca pre ňu už vybrali meno,

Barbara, after her grandmother.

Barbara, po jej starej mame.

One night, when Susan was seven months pregnant,

Počas jednej noci, keď bola Susan sedem mesiacov tehotná,

she started to experience contractions

začala mať kontrakcie

and was rushed to the emergency room.

a museli ju odviezť na pohotovosť.

The baby was delivered through a C-section,

Dieťa sa narodilo cisárskym rezom,

but Barbara suffered cerebral anoxia,

ale Barbara utrpela mozgové nedokysličenie,

a loss of oxygen to the brain.

mozog nedostával kyslík.

Unable to breathe on her own,

Nebola schopná dýchať sama

she was put on a ventilator.

a dali ju na ventilátor.

Two days later,

O dva dni neskôr,

the doctors gave the Mitchells

doktori dali Mitchellovcom

a choice:

voľbu.

They could either remove Barbara

Mohli buď odpojiť Barbaru

off the life support,

z podpory života,

in which case she would die within a matter of hours,

v takom prípade by zomrela v priebehu pár hodín,

or they could keep her on life support,

alebo ju mohli nechať na podpore života,

in which case she might still die

v takom prípade by stále mohla zomrieť

within a matter of days.

v priebehu pár dní,

If she survived, she would remain

a ak by aj prežila, ostala by

in a permanent vegetative state,

v stálom stave vegetácie,

never able to walk, talk

nikdy by nebola schopná chodiť, rozprávať,

or interact with others.

alebo reagovať na ostatných.

What do they do?

Čo urobili?

What do any parent do?

Čo by urobil každý rodič?

In a study I conducted

V štúdii, ktorú som robila

with Simona Botti and Kristina Orfali,

so Simonou Botti a Kristinou Orfali,

American and French parents

sme viedli rozhovory

were interviewed.

s americkými a francúzskymi rodičmi.

They had all suffered

Všetci utrpeli

the same tragedy.

túto istú tragédiu.

In all cases, the life support was removed,

Vo všetkých prípadoch bola podpora života odstránená

and the infants had died.

a bábätká zomreli.

But there was a big difference.

Ale bol tam jeden veľký rozdiel.

In France, the doctors decided whether and when

Vo Francúzsku rozhodli doktori, či a kedy

the life support would be removed,

bude odpojená podpora života,

while in the United States,

zatiaľčo v USA

the final decision rested with the parents.

bolo konečné rozhodnutie na rodičoch.

We wondered:

Pýtali sme sa:

does this have an effect on how the parents

má toto vplyv na to, ako sa rodičia

cope with the loss of their loved one?

vysporiadali so stratou svojho blízkeho?

We found that it did.

Zistili sme, že áno.

Even up to a year later,

Dokonca aj po roku

American parents

americkí rodičia

were more likely to express negative emotions,

boli viac náchylnejší vykazovať negatívne emócie

as compared to their French counterparts.

v porovnaní s tými francúzskymi.

French parents were more likely to say things like,

Francúzski rodičia skôr hovorili veci ako:

"Noah was here for so little time,

"Noah tu bol tak krátko,

but he taught us so much.

ale naučil nás tak veľa.

He gave us a new perspective on life."

Ukázal nám nový pohľad na život."

American parents were more likely to say things like,

Americkí rodičia skôr hovorili veci ako:

"What if? What if?"

"Čo keby? Čo keby?"

Another parent complained,

Iný rodič sa sťažoval:

"I feel as if they purposefully tortured me.

"Cítim sa, ako by ma naschvál mučili.

How did they get me to do that?"

Ako ma prinútili to urobiť?"

And another parent said,

A iný rodič povedal:

"I feel as if I've played a role

"Mám pocit, akoby som hral rolu

in an execution."

vo vykonaní popravy."

But when the American parents were asked

Ale keď sme sa amerických rodičov opýtali,

if they would rather have had

či by boli radšej,

the doctors make the decision,

keby to rozhodnutie urobili doktori,

they all said, "No."

všetci povedali: "Nie."

They could not imagine

Nedokázali si predstaviť,

turning that choice over to another,

že by toto rozhodnutie nechali na niekom inom,

even though having made that choice

aj keď ich rozhodnutie spôsobilo,

made them feel trapped,

že sa cítili v pasci,

guilty, angry.

vinní, nahnevaní.

In a number of cases

V mnohých prípadoch

they were even clinically depressed.

sa u nich prejavila klinická depresia.

These parents could not contemplate

Títo rodičia nedokázali ani uvažovať o tom,

giving up the choice,

že by sa vzdali voľby,

because to do so would have gone contrary

pretože by to znamenalo ísť proti všetkému,

to everything they had been taught

čo ich kedy učili

and everything they had come to believe

a všetkému, čomu verili

about the power

ohľadom sily

and purpose of choice.

a účelu voľby.

In her essay, "The White Album,"

Vo svojej eseji "Biely album"

Joan Didion writes,

Joan Didionová píše:

"We tell ourselves stories

"Vravíme si príbehy,

in order to live.

aby sme prežili.

We interpret what we see,

Vykladáme si to, čo vidíme,

select the most workable

vyberáme si najprijateľnejšiu

of the multiple choices.

z mnohých možností.

We live entirely by the imposition

Prežívame tým, že ukladáme

of a narrative line

vymyslené spojnice

upon disparate images,

na nezlúčiteľné obrazy.

by the idea with which we have learned to freeze

podľa predstáv, ktorými sme sa naučili zmraziť

the shifting phantasmagoria,

meniacu sa fantazmagóriu,

which is our actual experience."

ktorou je naša vlastná existencia."

The story Americans tell,

Príbeh, ktorý rozprávajú Američania,

the story upon which

príbeh, na ktorom

the American dream depends,

závisí americký sen,

is the story of limitless choice.

je príbehom nekonečných možností.

This narrative

Tento príbeh

promises so much:

sľubuje tak veľa:

freedom, happiness,

slobodu, šťastie,

success.

úspech.

It lays the world at your feet and says,

Pokladá k vašim nohám celý svet a hovorí:

"You can have anything, everything."

"Môžeš mať čokoľvek, všetko."

It's a great story,

Je to skvelý príbeh,

and it's understandable why they would be reluctant

a je pochopiteľné, prečo by váhali

to revise it.

s jeho úpravou.

But when you take a close look,

Ale keď sa pozriete bližšie,

you start to see the holes,

začnete vidieť diery

and you start to see that the story

a začnete vidieť, že tento príbeh

can be told in many other ways.

môže byť vyrozprávaný mnohými inými spôsobmi.

Americans have so often tried to

Američania sa tak často snažia

disseminate their ideas of choice,

šíriť svoje názory o voľbe

believing that they will be, or ought to be,

a veria, že budú alebo by mali byť

welcomed with open hearts and minds.

vítaní s otvorenými srdciami a mysľami.

But the history books and the daily news tell us

Ale dejiny a každodenné správy nám hovoria,

it doesn't always work out that way.

že nie vždy tomu tak je.

The phantasmagoria,

Tá fantazmagória,

the actual experience that we try to understand

tá samotná skúsenosť, ktorú sa snažíme pochopiť

and organize through narrative,

a usporiadať pomocou príbehu,

varies from place to place.

sa líši miesto od miesta.

No single narrative serves the needs

Žiaden príbeh neslúži potrebám

of everyone everywhere.

všetkých ľudí všade na svete.

Moreover, Americans themselves

A čo viac, samotní Američania

could benefit from incorporating

by mohli mať úžitok zo zakomponovania

new perspectives into their own narrative,

nových perspektív do ich vlastného príbehu,

which has been driving their choices

ktorý poháňal ich rozhodovanie

for so long.

po tak dlhú dobu.

Robert Frost once said that,

Robert Frost raz povedal:

"It is poetry that is lost in translation."

"Je to poézia, čo sa stratí v preklade."

This suggests that

To naznačuje, že

whatever is beautiful and moving,

čokoľvek je nádherné a posúva nás ďalej,

whatever gives us a new way to see,

čokoľvek nám ukazuje nové spôsoby videnia,

cannot be communicated to those

nemôže byť komunikované tým,

who speak a different language.

ktorí hovoria odlišným jazykom.

But Joseph Brodsky said that,

Ale Joseph Brodsky povedal:

"It is poetry

"Je to poézia,

that is gained in translation,"

ktorá sa získava prekladom",

suggesting that translation

čo naznačuje, že preklad

can be a creative,

môže byť tvorivý,

transformative act.

transformatívny akt.

When it comes to choice,

Keď príde na voľbu,

we have far more to gain than to lose

môžme oveľa viac získať ako stratiť,

by engaging in the many

ak sa ponoríme do tých mnohých

translations of the narratives.

prekladov príbehu.

Instead of replacing

Namiesto nahradenia

one story with another,

jedného príbehu iným,

we can learn from and revel in

môžme sa učiť a užívať si

the many versions that exist

všetky tie verzie, ktoré existujú

and the many that have yet to be written.

a mnohé tie, ktoré ešte len budú napísané.

No matter where we're from

Bez ohľadu na to, odkiaľ sme

and what your narrative is,

a aký je náš príbeh,

we all have a responsibility

my všetci máme zodpovednosť

to open ourselves up to a wider array

otvoriť sa širokému spektru toho,

of what choice can do,

čím voľba môže byť

and what it can represent.

a čo môže reprezentovať.

And this does not lead to

A toto nevedie

a paralyzing moral relativism.

k paralyzujúcemu morálnemu relativizmu,

Rather, it teaches us when

ale nás skôr učí, kedy

and how to act.

a ako jednať.

It brings us that much closer

Privádza nás oveľa bližšie

to realizing the full potential of choice,

k uvedomeniu si nášho plného potenciálu rozhodovania,

to inspiring the hope

k podnieteniu nádeje

and achieving the freedom

a dosiahnutiu slobody,

that choice promises

ktorú voľba sľubuje,

but doesn't always deliver.

ale nie vždy splní.

If we learn to speak to one another,

Ak sa naučíme rozprávať jeden s druhým,

albeit through translation,

aj keď pomocou prekladu,

then we can begin to see choice

potom môžeme začať vidieť voľbu

in all its strangeness,

v celej svojej zvláštnosti,

complexity

komplexnosti

and compelling beauty.

a podmanivej kráse.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)

Bruno Giussani: Thank you.

Bruon Giussani: Ďakujem.

Sheena, there is a detail about your biography

Sheena, je jedna maličkosť v tvojom životopise,

that we have not written in the program book.

ktorú sme nenapísali do programu.

But by now it's evident to everyone in this room. You're blind.

Ale teraz je už jasná každému v tejto miestnosti. Si slepá.

And I guess one of the questions on everybody's mind is:

A predpokladám, že jedna z otázok, na ktorú každý myslí, je:

How does that influence your study of choosing

Ako ťa to ovplyvňuje pri tvojom štúdiu rozhodovania,

because that's an activity

pretože to je aktivita,

that for most people is associated with visual inputs

ktorá je pre väčšinu ľudí spojená s vizuálnymi vnemami,

like aesthetics and color and so on?

ako sú estetika a farby a pod.?

Sheena Iyengar: Well, it's funny that you should ask that

Sheena Iyengar: Nuž, je zábavné, že sa na to pýtaš,

because one of the things that's interesting about being blind

pretože jedna z vecí, ktorá je zaujímavá na tom, byť slepý,

is you actually get a different vantage point

je tá, že získaš odlišné postavenie,

when you observe the way

keď pozoruješ spôsob,

sighted people make choices.

akým vidiaci ľudia robia rozhodnutia.

And as you just mentioned, there's lots of choices out there

Ako si spomínal, dnes je všade plno možností,

that are very visual these days.

ktoré sú veľmi vizuálne.

Yeah, I -- as you would expect --

Áno, ja - ako by si predpokladal -

get pretty frustrated by choices

som vcelku frustrovaná rozhodovaním,

like what nail polish to put on

ako napríklad aký si dať lak na nechty,

because I have to rely on what other people suggest.

pretože sa musím spoliehať na to, čo mi doporučia ostatní.

And I can't decide.

A neviem sa rozhodnúť.

And so one time I was in a beauty salon,

Raz som bola v salóne krásy

and I was trying to decide between two very light shades of pink.

a snažila sa rozhodnúť medzi dvoma veľmi svetlými odtieňmi ružovej.

And one was called "Ballet Slippers."

Jeden sa volal "Baletné črievičky"

And the other one was called "Adorable."

a druhý sa volal "Roztomilá".

(Laughter)

(smiech)

And so I asked these two ladies,

Tak som sa spýtala dvoch žien

and the one lady told me, "Well, you should definitely wear 'Ballet Slippers.'"

a jedna mi povedala: "Nuž, určite by ste mali použiť odtieň "Baletné črievičky".

"Well, what does it look like?"

"Nuž, a ako to vyzerá?"

"Well, it's a very elegant shade of pink."

"Nuž, je to veľmi elegantný odtieň ružovej."

"Okay, great."

"Dobre, skvelé."

The other lady tells me to wear "Adorable."

Druhá žena mi kázala použiť odtieň "Roztomilá".

"What does it look like?"

"Ako to vyzerá?"

"It's a glamorous shade of pink."

"Je to okúzľujúci odtieň ružovej."

And so I asked them, "Well, how do I tell them apart?

Tak som sa ich spýtala: "Nuž, ale ako ich mám rozlíšiť?

What's different about them?"

V čom sú rozdielne?"

And they said, "Well, one is elegant, the other one's glamorous."

A oni povedali: "Nuž, jedna je elegantná a druhá je okúzľujúca."

Okay, we got that.

Dobre, to sme pochopili.

And the only thing they had consensus on:

A jediná vec, na ktorej sa zhodli, bola,

well, if I could see them, I would

nuž, ak by som ich mohla vidieť,

clearly be able to tell them apart.

jasne by som ich od seba odlíšila.

(Laughter)

(smiech)

And what I wondered was whether they were being affected

A čo ma zaujímalo bolo, či boli ovplyvnené

by the name or the content of the color,

názvom alebo skutočnou farbou.

so I decided to do a little experiment.

Tak som sa rozhodla spraviť malý experiment.

So I brought these two bottles of nail polish into the laboratory,

Zobrala som oba odtiene laku na nechty do laboratória

and I stripped the labels off.

a odlúpla som z nich nálepky.

And I brought women into the laboratory,

A zavolala som do laboratória nejaké ženy

and I asked them, "Which one would you pick?"

a spýtala sa ich: "Ktorý z nich by ste si vybrali?"

50 percent of the women accused me of playing a trick,

50 percent z tých žien ma obvinilo, že sa ich snažím podviesť tým,

of putting the same color nail polish

že som dala presne ten istý odtieň laku na nechty

in both those bottles.

do obidvoch fľaštičiek.

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

(potlesk)

At which point you start to wonder who the trick's really played on.

Vtedy sa začnete pýtať, koho sa vlastne snažia podviesť.

Now, of the women that could tell them apart,

Ženy, ktoré oba laky dokázali od seba odlíšiť,

when the labels were off, they picked "Adorable,"

vybrali odtieň "Roztomilá", keď boli nálepky preč

and when the labels were on,

a keď boli nálepky na mieste,

they picked "Ballet Slippers."

vybrali odtieň "Baletné črievičky".

So as far as I can tell,

Takže pokiaľ môžem povedať,

a rose by any other name

ruža nazvaná iným menom

probably does look different

pravdepodobne vyzerá inak

and maybe even smells different.

a možno aj inak vonia.

BG: Thank you. Sheena Iyengar. Thank you Sheena.

BG: Ďakujem. Sheena Iyengar. Ďakujem, Sheena.

(Applause)

(potlesk)