Amber Case: We are all cyborgs now

Translator: Peter Kačina Reviewer: Richard Hrdlovič

I would like to tell you all

Chcela by som vám všetkým povedať,

that you are all actually cyborgs,

že ste všetci vo svojej podstate kyborgovia,

but not the cyborgs that you think.

ale nie taký, aký si myslíte.

You're not RoboCop, and you're not Terminator,

Nie ste RoboCop ani Terminátor,

but you're cyborgs every time you look at a computer screen

ale stávate sa kyborgami vždy keď sa pozriete na monitor

or use one of your cell phone devices.

alebo použijete jeden z vašich mobilných telefónov.

So what's a good definition for cyborg?

Ale aká je definícia kyborga?

Well, traditional definition is "an organism

Nuž, tradičná definícia je organizmus,

to which exogenous components have been added

"ktorému boli pridané vonkajšie súčiastky

for the purpose of adapting to new environments."

za účelom adaptovania sa novým prostrediam."

That came from a 1960 paper on space travel,

Toto pocházdza z textu o cestovaní vesmírom z roku 1960.

because, if you think about it, space is pretty awkward.

Samozrejme, ak o tom premýšlate, vesmír je v celku čudesný;

People aren't supposed to be there.

ľudia by tam nemali vôbec byť.

But humans are curious, and they like to add things to their bodies

Avšak ľudia sú zvedaví a radi si pridávajú veci na svoje telo,

so they can go to the Alps one day

aby raz mohli ísť do Álp

and then become a fish in the sea the next.

a inokedy sa stali rybou v mori.

So let's look at the concept of traditional anthropology.

Pozrime sa na koncept tradičnej antropológie.

Somebody goes to another country,

Niekto ide do cudzej krajiny,

says, "How fascinating these people are, how interesting their tools are,

a povie: "Aký úžasní sú títo ľudia, a aké majú zaujímavé nástroje,

how curious their culture is."

a aká úchvatná je ich kultúra."

And then they write a paper, and maybe a few other anthropologists read it,

A potom napíšu článok, a možno pár antropológov si to prečíta,

and we think it's very exotic.

a my si myslíme aká je to exotika.

Well, what's happening

Čo sa práve deje, je to,

is that we've suddenly found a new species.

že sme objavili nový druh.

I, as a cyborg anthropologist, have suddenly said,

Ja, ako kyborgská antropologička, náhle poviem,

"Oh, wow. Now suddenly we're a new form of Homo sapiens,

"Oh, wau. Teraz sme novým druhom homo sapiens.

and look at these fascinating cultures,

A pozrite sa na tieto fascinujúce kultúry.

and look at these curious rituals

A pozrite sa na tieto zaujímavé rituály,

that everybody's doing around this technology.

ktoré každý robí s touto technológiou.

They're clicking on things and staring at screens."

Oni klikajú na veci a pozerajú na obrazovky."

Now there's a reason why I study this,

Mám dôvod, prečo študujem práve toto

versus traditional anthropology.

a nie tradičnú antropológiu.

And the reason is that tool use,

Dôvodom je, že používanie nástrojov

in the beginning -- for thousands and thousands of years,

bolo na začiatku, a po tisícky rokov,

everything has been a physical modification of self.

len fyzickou nadstavbou seba samého.

It has helped us to extend our physical selves,

Pomohlo nám to rozšíriť naše fyzické ja,

go faster, hit things harder,

bežať rýchlejšie, udierať silnejšie,

and there's been a limit on that.

ale malo to svoje obmedzenia.

But now what we're looking at is not an extension of the physical self,

Čomu sme ale svedkami dnes, nie je fyzická nadstavba,

but an extension of the mental self,

ale rozšírenie mentálneho ja.

and because of that, we're able to travel faster,

A vďaka tomu môžeme cestovať rýchlejšie

communicate differently.

a komunikovať inak.

And the other thing that happens

Ďalšia vec je to,

is that we're all carrying around little Mary Poppins technology.

že všetci so sebou nosíme technológiu Mary Poppinsovej.

We can put anything we want into it, and it doesn't get heavier,

Môžeme čokoľvek vložit dovnútra a ono to nebude ťažšie,

and then we can take anything out.

a potom môžeme čokoľvek opäť vybrať.

What does the inside of your computer actually look like?

Ako v skutočnosti vypadá obsah vášho počítača?

Well, if you print it out, it looks like a thousand pounds of material

Keby ste to vytlačili, vypadalo by to ako stovky kíl materiálov,

that you're carrying around all the time.

ktoré neustále nosíte so sebou.

And if you actually lose that information,

A ak náhodou stratíte tieto informácie,

it means that you suddenly have this loss in your mind,

začne vám niečo v mysli chýbať.

that you suddenly feel like something's missing,

Máte pocit, že ste niečo stratili,

except you aren't able to see it, so it feels like a very strange emotion.

až na to, že to nemôžete vidieť, a tak ide o veľmi zvláštny pocit.

The other thing that happens is that you have a second self.

Ďalšou vecou je, že máte svoje druhé ja.

Whether you like it or not, you're starting to show up online,

Či sa vám to páči alebo nie, začínate sa ukazovať online

and people are interacting with your second self

a ľudia komunikujú s vaším druhým ja

when you're not there.

keď tam nie ste.

And so you have to be careful

A preto by ste mali byť opatrní

about leaving your front lawn open,

keď sa otvárate ostatným,

which is basically your Facebook wall,

napríklad na Facebook stene,

so that people don't write on it in the middle of the night --

aby vám ľudia nepísali uprostred noci --

because it's very much the equivalent.

pretože je to vlastne to isté.

And suddenly we have to start to maintain our second self.

A zrazu sa musíme starať o svoje druhé ja.

You have to present yourself in digital life

Musíte sa prezentovať v digitálnom svete,

in a similar way that you would in your analog life.

podobne ako sa prezentujete v reálnom.

So, in the same way that you wake up, take a shower and get dressed,

Takže presne tak ako ráno vstanete, osprchujete sa a oblečiete,

you have to learn to do that for your digital self.

musíte to naučiť i svoje digitálne ego.

And the problem is that a lot of people now,

Problém je, že veľa ľudí dnes,

especially adolescents,

a hlavne adolescenti,

have to go through two adolescences.

si musia prežiť dve puberty.

They have to go through their primary one, that's already awkward,

Musia si prežiť svoju pubertu, ktorá je beztak nepríjemná,

and then they go through their second self's adolescence,

a potom ďalšiu v digitálnom svete.

and that's even more awkward

A to je ešte nepríjemnejšie,

because there's an actual history

pretože existuje záznam o tom,

of what they've gone through online.

čo ste prežili v online svete.

And anybody coming in new to technology

A každý kto prichádza do styku s novou technológiou,

is an adolescent online right now,

je jedným takým dospievajúcim práve teraz.

and so it's very awkward,

A je to pre nich veľmi nepríjemné,

and it's very difficult for them to do those things.

a veľmi ťažké prejsť si tým.

So when I was little, my dad would sit me down at night and he would say,

Keď som bola malá, tak si ma otec večer usadil k sebe

"I'm going to teach you about time and space in the future."

a povedal "Budem ťa učiť o čase a priestore v budúcnosti."

And I said, "Great."

Ja som povedala "Super."

And he said one day, "What's the shortest distance between two points?"

Raz sa ma spýtal "Aká je najkratšia vzdialenosť medzi 2 bodmi?"

And I said, "Well, that's a straight line. You told me that yesterday."

Ja som odpovedala "No, to bude rovná čiara. To si mi povedal včera.

I thought I was very clever.

A myslela som si, že som veľmi múdra."

He said, "No, no, no. Here's a better way."

On odvetil "Nie. Pozri, tu je lepšia odpoveď."

He took a piece of paper,

Vzal kúsok papiera,

drew A and B on one side and the other

nakreslil po stranách A a B

and folded them together so where A and B touched.

a zložil papier tak že sa A a B dotýkali.

And he said, "That is the shortest distance between two points."

A povedal "Toto je najkratšia vzdialenosť medzi 2 bodmi."

And I said, "Dad, dad, dad, how do you do that?"

Ja som sa ho spýtala "Tati, tati, ako si to urobil?"

He said, "Well, you just bend time and space,

On odpovedal "Vieš, jednoducho ohneš čas a priestor,

it takes an awful lot of energy,

je to veľmi náročné na energiu,

and that's just how you do it."

ale takto sa to dá spraviť."

And I said, "I want to do that."

A ja som povedala "Ja to chcem urobiť."

And he said, "Well, okay."

On odpovedal "Len do toho."

And so, when I went to sleep for the next 10 or 20 years,

A potom, ďalších 10 alebo 20 rokov, som každý večer pred spaním

I was thinking at night,

premýšľala o tom, že

"I want to be the first person to create a wormhole,

"Chcem byť prvým človekom čo vytvorí červiu dieru,

to make things accelerate faster.

aby veci akcelerovali rýchlejšie.

And I want to make a time machine."

A chcem vymyslieť stroj času."

I was always sending messages to my future self

Zvykla som si posielať správy môjmu budúcemu ja

using tape recorders.

na magnetofónových páskach.

But then what I realized when I went to college

Ale keď som nastúpila na vysokú, uvedomila som si,

is that technology doesn't just get adopted

že technológia sa jednoducho neadaptuje

because it works.

len preto, že funguje;

It gets adopted because people use it

adaptuje sa pretože ju ľudia používajú

and it's made for humans.

a preto, že je vymyslená pre ľudí.

So I started studying anthropology.

Tak som začala študovať antropológiu.

And when I was writing my thesis on cell phones,

A keď som písala diplomovú prácu o mobiloch,

I realized that everyone was carrying around wormholes in their pockets.

zistila som, že všetci nosíme červiu dieru vo svojich vreckách.

They weren't physically transporting themselves;

Nie, že by sme sa premiestňovali fyzicky,

they were mentally transporting themselves.

ale mentálne.

They would click on a button,

Stlačíme tlačítko,

and they would be connected as A to B immediately.

a ihneď vytvoríme spojenie medzi A a B.

And I thought, "Oh, wow. I found it. This is great."

A vtedy som si pomyslela "Wau. Našla som to. To je úžasné."

So over time, time and space

Behom času sa čas a priestor

have compressed because of this.

kvôli tomu stlačili.

You can stand on one side of the world,

Môžete stáť na jednej strane sveta, pošepkať niečo

whisper something and be heard on the other.

a na druhej strane sveta vás budú počuť.

One of the other ideas that comes around

Ďalšia myšlienka, ktorá sa ponúka, je,

is that you have a different type of time on every single device that you use.

že na každom prístroji ktorý máte, je iný typ času.

Every single browser tab gives you a different type of time.

Ktorýkoľvek prehliadač vám ponúkne iný typ času.

And because of that, you start to dig around

A vďaka tomu sa začnete zaoberať

for your external memories -- where did you leave them?

svojimi externými spomienkami - kde ste ich asi nechali?

So now we're all these paleontologists

Tak sme teraz všetci paleontológovia,

that are digging for things that we've lost

ktorí hľadajú veci, ktoré už zakopali

on our external brains that we're carrying around in our pockets.

vo svojich externých mozgoch, ktoré nosíme so sebou vo vreckách.

And that incites a sort of panic architecture --

A to vyvoláva niečo ako panickú architektúru.

"Oh no, where's this thing?"

Ale nie, kde je táto vec?

We're all "I Love Lucy" on a great assembly line of information,

Všetci sme ako v sitcome "I love Lucy", prijímame veľké množstvo informácií

and we can't keep up.

a nestíhame to.

And so what happens is,

A stane sa to,

when we bring all that into the social space,

že keď prenesieme všetko toto do sociálneho priestoru,

we end up checking our phones all the time.

skončí to tak, že si neustále kontrolujeme mobily.

So we have this thing called ambient intimacy.

Máme tu niečo ako obklopujúcu intimitu.

It's not that we're always connected to everybody,

Nejde o to, že sme stále spojení so všetkými,

but at anytime we can connect to anyone we want.

ale kedykoľvek sa môžeme spojiť s kýmkoľvek chceme.

And if you were able to print out everybody in your cell phone,

Keby ste sa pokúsili vytiahnuť všetkých z vašeho mobilu,

the room would be very crowded.

zaplnili by ste celú túto miestnosť.

These are the people that you have access to right now, in general --

To sú ľudia ku ktorým máte prístup hneď teraz, vo všeobecnosti -

all of these people, all of your friends and family that you can connect to.

všetci títo ľudia, všetci vaši priatelia a rodina s ktorými sa môžete spojiť.

And so there are some psychological effects that happen with this.

A tu sa ukazujú niektoré psychologické aspekty, ktoré s týmto súvisia.

One I'm really worried about

Jeden, ohľadom ktorého sa najviac znepokojujem, je ten,

is that people aren't taking time for mental reflection anymore,

že ľudia už nemajú čas na duševnú reflexiu

and that they aren't slowing down and stopping,

a ani sa už nespomaľujú a nezastavujú,

being around all those people in the room all the time

pretože sú neustále obklopení kopou ľudí,

that are trying to compete for their attention

ktorí súperia o ich pozornosť

on the simultaneous time interfaces,

v rôznych časových zónach,

paleontology and panic architecture.

paleontológii a panickej architektúre.

They're not just sitting there.

Oni tam nesedia len tak.

And really, when you have no external input,

A skutočne, keď nemáte žiadny externý vstup,

that is a time when there is a creation of self,

to je ten čas, kedy tvoríte samých seba,

when you can do long-term planning,

kedy môžete plánovať dlho do budúcnosti,

when you can try and figure out who you really are.

kedy sa môžete pokúšať prísť na to, kto skutočne ste.

And then, once you do that, you can figure out

A potom, keď to raz urobíte, môžete prísť na to,

how to present your second self in a legitimate way,

ako prezentovať svoje druhé ja tou správnou cestou,

instead of just dealing with everything as it comes in --

namiesto toho ako sa len vysporadúvať so všetkým čo príde -

and oh, I have to do this, and I have to do this, and I have to do this.

a aha, musím urobiť toto a toto a potom toto...

And so this is very important.

A to je veľmi dôležité.

I'm really worried that, especially kids today,

A skutočne som znepokojená, že obzvlášť dnešné deti,

they're not going to be dealing with this down-time,

oni nebudú vedieť pracovať s takým časom skľudnenia,

that they have an instantaneous button-clicking culture,

pretože oni majú tú ich instantnú kultúru klikania tlačítok,

and that everything comes to them,

a všetko, čo k nim príde,

and that they become very excited about it and very addicted to it.

sa pre nich stane veľmi zaujímavým a prepadnú tomu.

So if you think about it, the world hasn't stopped either.

Takže ak o tom premýšľate, svet sa ešte nezastavil.

It has its own external prosthetic devices,

Má svoje vlastné vonkajšie protézové prístroje,

and these devices are helping us all

a tie nám všetkým pomáhajú

to communicate and interact with each other.

komunikovať medzi sebou.

But when you actually visualize it,

Ale keď si to skutočne predstavíte,

all the connections that we're doing right now --

všetky spojenia ktoré práve tvoríme -

this is an image of the mapping of the Internet --

toto je obraz mapy internetu -

it doesn't look technological.

nevypadá moc technicky;

It actually looks very organic.

v skutočnosti vypadá veľmi organicky.

This is the first time in the entire history of humanity

Toto je po prvý krát v ľudskej histórii

that we've connected in this way.

kedy sme spojený takýmto spôsobom.

And it's not that machines are taking over.

A nejde o to, že by stroje preberali vládu,

It's that they're helping us to be more human,

ale pomáhajú nám byť ľudskejšími,

helping us to connect with each other.

prepojiť sa navzájom.

The most successful technology gets out of the way

Najúspešnejšia technológia ustupuje z cesty

and helps us live our lives.

a pomáha nám žiť naše životy.

And really,

A skutočne sme nakoniec

it ends up being more human than technology,

viac človekom ako technológiou,

because we're co-creating each other all the time.

pretože spoluvytvárame jeden druhého po celý čas.

And so this is the important point that I like to study:

A toto je tá dôležitá vec, ktorú rada študujem:

that things are beautiful, that it's still a human connection --

tie veci sú krásne, a pritom sú to stále ľudské spojenia;

it's just done in a different way.

je to len urobené inak.

We're just increasing our humanness

My iba zvyšujeme svoju ľudskosť

and our ability to connect with each other, regardless of geography.

a našu schopnosť spojiť sa s druhými, nezávisle od vzdialenosti.

So that's why I study cyborg anthropology.

A to je dôvod prečo študujem kyborgskú antropológiu

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(Potlesk)