Nina Tandon: Caring for engineered tissue

Translator: Basha Sykorova Reviewer: Lenka Mihalkova

Good morning everybody.

Dobré ráno všetkým.

I work with really amazing,

Pracujem so skutočne úžasnými

little, itty-bitty creatures called cells.

maličkými tvormi, ktoré sa nazývajú bunky.

And let me tell you what it's like

A dovoľte mi povedať, aké to je

to grow these cells in the lab.

pestovať tieto bunky v laboratóriu.

I work in a lab where we take cells out of their native environment.

Pracujem v laboratóriu, kde berieme bunky z ich prirodzeného prostredia.

We plate them into dishes

Dávame ich do misiek,

that we sometimes call petri dishes.

ktoré niekedy nazývame Petriho miska.

And we feed them -- sterilely of course --

A kŕmime ich -samozrejme sterilne-

with what we call cell culture media -- which is like their food --

niečím, čo nazývame živná pôda -čo je ich potrava-

and we grow them in incubators.

a pestujeme ich v inkubátoroch.

Why do I do this?

Prečo toto robím?

We observe the cells in a plate,

Porozujeme tieto bunky v miske,

and they're just on the surface.

a sú iba na povrchu.

But what we're really trying to do in my lab

Ale o čo sa naozaj pokúšame v mojom laboratóriu

is to engineer tissues out of them.

je vytvoriť z nich tkanivá.

What does that even mean?

Čo to vôbec znamená?

Well it means growing an actual heart,

Znamená to vypestovať

let's say,

skutočné srdce, povedzme,

or grow a piece of bone

alebo vypestovať časť kosti,

that can be put into the body.

ktoré môžeme implantovať do tela.

Not only that, but they can also be used for disease models.

Nielen to, ale môžu byť použité aj na modely chorôb.

And for this purpose, traditional cell culture techniques

A kvôli tomuto účelu, techniky tradičnej

just really aren't enough.

bunkovej kultúry jednoducho nestačia.

The cells are kind of homesick;

Tým bunkám sa akoby cnie za domovom;

the dish doesn't feel like their home.

v tej miske sa necítia ako doma.

And so we need to do better at copying their natural environment

A tak sa potrebujeme zlepšiť v napodobňovaní ich

to get them to thrive.

prirodzeného prostredia, aby sa im darilo.

We call this the biomimetic paradigm --

Voláme to biomimetická paradigma -

copying nature in the lab.

napodobňovanie prírody v laboratóriu.

Let's take the example of the heart,

Ako príklad si zoberme srdce,

the topic of a lot of my research.

častú tému môjho výskumu.

What makes the heart unique?

Čím je srdce jedinečné?

Well, the heart beats,

No, srdce bije

rhythmically, tirelessly, faithfully.

rytmicky, neúnavne, spoľahlivo.

We copy this in the lab

Toto imitujeme v laboratóriu tým,

by outfitting cell culture systems with electrodes.

že systémy bunkovej kultúry vybavíme elektródami.

These electrodes act like mini pacemakers

Tieto elektródy fungujú ako mini

to get the cells to contract in the lab.

kardiostimulátory, aby sa bunky v laboratóriu zmrštili.

What else do we know about the heart?

Čo ešte vieme o srdci?

Well, heart cells are pretty greedy.

No, srdcové bunky sú dosť nenásytné.

Nature feeds the heart cells in your body

Príroda živí srdcové bunky v našom tele

with a very, very dense blood supply.

pomocou veľmi, veľmi hustého zásobovania krvou.

In the lab, we micro-pattern channels

V laboratóriu to na mikro úrovni

in the biomaterials

imitujeme kanálmi v bio-materiáloch,

on which we grow the cells,

na ktorých pestujeme tieto bunky.

and this allows us to flow the cell culture media, the cells' food,

A toto nám umožňuje tok živnej pôdy, potravy buniek,

through the scaffolds where we're growing the cells --

cez lešenie, kde pestujeme tieto bunky -

a lot like what you might expect

veľmi podobné tomu, čo by ste mohli očakávať

from a capillary bed in the heart.

od kapilárneho riečišťa v srdci.

So this brings me to lesson number one:

Tým sa dostávam k prvému poučeniu:

life can do a lot with very little.

život dokáže veľa z veľmi mála.

Let's take the example of electrical stimulation.

Ako príklad si zoberme elektrickú stimuláciu.

Let's see how powerful just one of these essentials can be.

Pozrime sa, ako môže byť hoci len jedna z týchto nevyhnutností významná.

On the left, we see a tiny piece of beating heart tissue

Naľavo vidíme drobný kúsok pulzujúceho srdcového tkaniva,

that I engineered from rat cells in the lab.

ktoré som vytvorila v laboratóriu z potkaních buniek.

It's about the size of a mini marshmallow.

Je približne veľkosti mini marshmallow.

And after one week, it's beating.

A za týždeň bije.

You can see it in the upper left-hand corner.

Môžete to vidieť v pravom hornom rohu.

But don't worry if you can't see it so well.

Ale netrápte sa, ak to dobre nevidíte.

It's amazing that these cells beat at all.

Je úžasné, že tieto bunky vôbec pulzujú.

But what's really amazing

Ale čo je skutočne úžasné je,

is that the cells, when we electrically stimulate them,

že tieto bunky pulzujú oveľa viac, keď ich,

like with a pacemaker,

ako v prípade kardiostimulátora,

that they beat so much more.

elektricky stimulujeme.

But that brings me to lesson number two:

Tým sa dostávam k druhému poučeniu:

cells do all the work.

bunky robia všetku tú prácu.

In a sense, tissue engineers have a bit of an identity crisis here,

V istom zmysle majú technológovia tkanív trochu krízu identity,

because structural engineers

lebo stavební inžinieri

build bridges and big things,

stavajú mosty a veľké veci,

computer engineers, computers,

počítačoví technici počítače,

but what we are doing

ale čo robíme my

is actually building enabling technologies for the cells themselves.

je vlastne vytváranie podporných technológií pre samotné bunky.

What does this mean for us?

Čo to pre nás znamená?

Let's do something really simple.

Poďme spraviť niečo veľmi jednoduché.

Let's remind ourselves

Pripomeňme si,

that cells are not an abstract concept.

že bunky nie sú abstraktný koncept.

Let's remember that our cells sustain our lives

Pripomeňme si, že naše bunky nás veľmi reálne

in a very real way.

udržiavajú pri živote.

"We are what we eat," could easily be described

„Sme to, čo jeme“ by sa dalo jednoducho vystihnúť

as, "We are what our cells eat."

ako „Sme to, čo jedia naše bunky“

And in the case of the flora in our gut,

A v prípade našej črevnej flóry

these cells may not even be human.

možno nie sú tieto bunky ani ľudské.

But it's also worth noting

Tiež stojí za zmienku,

that cells also mediate our experience of life.

že bunky aj sprostredkovávajú naše zážitky.

Behind every sound, sight, touch, taste and smell

V pozadí každého zvuku, pohľadu, dotyku, chute a vône

is a corresponding set of cells

je príslušný súbor buniek,

that receive this information

ktoré prijímajú túto informáciu

and interpret it for us.

a zabezpečujú naše vnímanie.

It begs the question:

Vyvoláva to otázku:

shall we expand our sense of environmental stewardship

mali by sme rozšíriť náš zmysel pre starostlivosť o životné prostredie,

to include the ecosystem of our own bodies?

aby zahŕňal ekosystém našich vlastných tiel?

I invite you to talk about this with me further,

Pozývam vás, aby ste o tom so mnou ďalej diskutovali

and in the meantime, I wish you luck.

a medzitým vám prajem veľa šťastia.

May none of your non-cancer cells

Nech sa žiadne z vašich nerakovinových buniek

become endangered species.

nestanú ohrozeným druhom.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)