Hannah Brencher: Love letters to strangers

Translator: Joseph Geni Reviewer: Morton Bast

Translator: Renáta Rudišinová Reviewer: Zuzana Šplhová

I was one of the only kids in college who had a reason

Na výške nikto okrem mňa nemal dôvod

to go to the P.O. box at the end of the day,

ísť sa pozrieť do schránky každý večer.

and that was mainly because my mother has never believed

Robila som to najmä kvôli mojej mame, ktorá nikdy nebola zástancom

in email, in Facebook, in texting or cell phones in general.

emailov, Facebooku, smsiek a zvyčajne ani nevolala z mobilu.

And so while other kids were BBM-ing their parents,

Zatiaľ čo si ostatné decká s rodičmi smskovali ,

I was literally waiting by the mailbox

ja som doslova čakala pri poštovej schránke

to get a letter from home to see how the weekend had gone,

na list z domu, aby som sa dozvedela, aký bol víkend,

which was a little frustrating when Grandma was in the hospital,

čo bolo trochu frustrujúce, najmä keď bola babka v nemocnici

but I was just looking for some sort of scribble,

a ja som čakala na list

some unkempt cursive from my mother.

načmáraný maminým neuhladeným rukopisom.

And so when I moved to New York City after college

Keď som sa po výške presťahovala do New Yorku

and got completely sucker-punched in the face by depression,

a úplne som podľahla úderu depresie,

I did the only thing I could think of at the time.

urobila som jedinú vec, ktorá mi v tom čase napadla.

I wrote those same kinds of letters that my mother had written me

Napísala som listy cudzím ľuďom tak, ako mi písala

for strangers, and tucked them all throughout the city,

moja mama, a poroznášala som ich po celom meste -

dozens and dozens of them. I left them everywhere,

desiatky a desiatky listov. Nechala som ich, kde sa dalo:

in cafes and in libraries, at the U.N., everywhere.

v kaviarňach, knižniciach, v sídle OSN, všade.

I blogged about those letters and the days

Písala som o nich v blogu a niekedy,

when they were necessary, and I posed

ak to bolo potrebné, dala som na internet

a kind of crazy promise to the Internet:

tak trochu bláznivé sľuby:

that if you asked me for a hand-written letter,

ak by ste ma požiadali o ručne napísaný list,

I would write you one, no questions asked.

napísala by som vám ho bez žiadnych otázok.

Overnight, my inbox morphed into this harbor of heartbreak --

Za noc sa moja emailová schránka premenila na prístav trápenia –

a single mother in Sacramento, a girl being bullied

slobodná mamička zo Sacramenta, šikanované dievča

in rural Kansas, all asking me, a 22-year-old girl

z vidieckeho Kansadu, žiadali mňa, 22-ročné dievča,

who barely even knew her own coffee order,

ktoré ešte ani nevie, akú kávu pije,

to write them a love letter and give them a reason

aby som im napísala ľúbostný list a dala im dôvod,

to wait by the mailbox.

aby mohli čakať pri schránke na poštu.

Well, today I fuel a global organization

V súčasnosti poháňam medzinárodnú organizáciu,

that is fueled by those trips to the mailbox,

ktorú poháňajú práve tie prechádzky k poštovej schránke,

fueled by the ways in which we can harness social media

ako aj spôsoby, pomocou ktorých vieme využiť sociálne média

like never before to write and mail strangers letters

ako nikdy predtým a poslať neznámym ľudom list,

when they need them most, but most of all,

keď ho potrebujú najviac. No predovšetkým

fueled by crates of mail like this one, my trusty mail crate,

ju poháňajú prepravky plné listov, akou je aj táto. Moja verná poštové prepravka,

filled with the scriptings of ordinary people,

až po vrch naplnená rukopismi od obyčajných ľudí,

strangers writing letters to other strangers not because

neznámi ľudia píšu iným neznámym nie, aby

they're ever going to meet and laugh over a cup of coffee,

sa stretli a zasmiali sa pri šálke kávy,

but because they have found one another by way of letter-writing.

ale pretože sa našli prostredníctvom listov.

But, you know, the thing that always gets me

No stále ma dostane skutočnosť,

about these letters is that most of them have been written

že väčšinu týchto listov napísali

by people that have never known themselves loved on a piece of paper.

ľudia, ktorým nikto nevyznal lásku na papieri.

They could not tell you about the ink of their own love letters.

Veľa by vám neporozprávali o vôni ich vlastných ľúbostných listov.

They're the ones from my generation,

Je to moja generácia,

the ones of us that have grown up into a world

tí, ktorí vyrástli vo svete,

where everything is paperless, and where some

kde je všetko elektronické a kde niektoré

of our best conversations have happened upon a screen.

z našich najlepších rozhovorov sa udiali na monitore.

We have learned to diary our pain onto Facebook,

Naučili sme sa vylievať si city na Facebooku

and we speak swiftly in 140 characters or less.

a pohotovo sa vyjadrujeme v 140 alebo aj v menej znakoch.

But what if it's not about efficiency this time?

Ale čo ak to nie je o efektívnom využívaní času?

I was on the subway yesterday with this mail crate,

Včera som cestovala metrom s touto poštovou prepravkou,

which is a conversation starter, let me tell you.

a môžem vám povedať, že vďaka nej sa mi každý prihovorí.

If you ever need one, just carry one of these. (Laughter)

Ak chcete spoznať nových ľudí, noste ju jednoducho so sebou. (Smiech)

And a man just stared at me, and he was like,

Chvíľu na mňa civel muž, až kým sa ma opýtal:

"Well, why don't you use the Internet?"

„Prečo nepoužiješ radšej internet?"

And I thought, "Well, sir, I am not a strategist,

Pomyslela som si: „Pane, nie som stratég

nor am I specialist. I am merely a storyteller."

ani špecialista. Som iba rozprávač."

And so I could tell you about a woman

Porozprávam vám aj o žene,

whose husband has just come home from Afghanistan,

ktorej sa práve vrátil manžel z Afganistanu

and she is having a hard time unearthing this thing called conversation,

a je pre ňu ťažké opäť sa s ním rozprávať.

and so she tucks love letters throughout the house

A tak schováva ľúbostné listy po celom dome

as a way to say, "Come back to me.

ako spôsob na vyjadrenie: „Vráť sa ku mne.

Find me when you can."

Nájdi ma, keď budeš môcť."

Or a girl who decides that she is going to leave love letters

Alebo príbeh o dievčati, ktoré sa rozhodne rozniesť ľúbostné listy

around her campus in Dubuque, Iowa, only to find

po kampuse v Dubuque, štát Iowa, aby zistila,

her efforts ripple-effected the next day when she walks out

akú reťazovú reakciu vyvolalo jej úsilie na druhý deň,

onto the quad and finds love letters hanging

keď sa nádvorie zaplnilo ľúbostnými listami, ktoré viseli

from the trees, tucked in the bushes and the benches.

zo stromov, trčali z kríkov a z lavičiek.

Or the man who decides that he is going to take his life,

Alebo príbeh o mužovi, ktorý sa rozhodne vziať si život

uses Facebook as a way to say goodbye

a cez Facebook sa rozlúči

to friends and family.

s priateľmi a rodinou.

Well, tonight he sleeps safely with a stack of letters

Dnes pokojne spí s balíkom listov, ako je aj tento,

just like this one tucked beneath his pillow,

pod vankúšom, od neznámych ľudí,

scripted by strangers who were there for him when.

ktorí tu pre neho boli, keď to potreboval.

These are the kinds of stories that convinced me

Toto sú príbehy, ktoré ma presvedčili,

that letter-writing will never again need to flip back her hair

že písanie listov sa už nikdy nebude musieť predviesť

and talk about efficiency, because she is an art form now,

a porozprávať o účinnosti, pretože teraz je druhom umenia,

all the parts of her, the signing, the scripting, the mailing,

všetky jeho časti: podpis, rukopis, odoslanie,

the doodles in the margins.

čarbanice na okrajoch.

The mere fact that somebody would even just sit down,

Už iba skutočnosť, že niekto si sadne,

pull out a piece of paper and think about someone

vytiahne list papiera a celý ten čas

the whole way through, with an intention that is so much

myslí na niekoho, so zámerom, ktorý je oveľa

harder to unearth when the browser is up and the iPhone

zložitejšie odhaliť, keď ste pripojení na internet a iPhone

is pinging and we've got six conversations rolling in at once,

zvoní každú chvíľu a máte otvorených šesť konverzácií naraz.

that is an art form

Je to druh umenia,

that does not fall down to the Goliath of "get faster,"

ktorý nepatrí medzi Goliášov problém, kto bude rýchlejší,

no matter how many social networks we might join.

bez ohľadu na pošet sociálnych sietí, kde sme sa zaregistrovali.

We still clutch close these letters to our chest,

Stále si pritískame tieto listy na našu hruď,

to the words that speak louder than loud,

slová, ktoré sú ešte hlasnejšie ako slová,

when we turn pages into palettes to say the things

keď stránky premeníte na celú škálu vecí,

that we have needed to say,

ktoré sme potrebovali povedať,

the words that we have needed to write, to sisters

slová, ktoré sme potrebovali napísať sestrám,

and brothers and even to strangers, for far too long.

bratom a dokonca aj neznámym, už veľmi dlho.

Thank you. (Applause)

Ďakujem. (Potlesk)

(Applause)

(Potlesk)