Connected, but alone? | Sherry Turkle

Translator: Andrej Soušek Reviewer: Renáta Rudišinová

Just a moment ago,

Len pred chvíľou

my daughter Rebecca texted me for good luck.

mi moja dcéra Rebecca poslala smsku pre šťastie.

Her text said,

V správe bolo:

"Mom, you will rock."

"Mami, ty to dáš."

I love this.

Zbožňujem to.

Getting that text

Dostať takú správu

was like getting a hug.

je ako objatie.

And so there you have it.

A to je presne ono.

I embody

Sama stelesňujem

the central paradox.

ten paradox.

I'm a woman

Som žena,

who loves getting texts

ktorá veľmi rada dostáva smsky

who's going to tell you

a povie vám,

that too many of them can be a problem.

že ak ich je priveľa, môžu sa stať problémom.

Actually that reminder of my daughter

Vlastne práve správa od dcéry

brings me to the beginning of my story.

ma prináša na začiatok môjho príbehu.

1996, when I gave my first TEDTalk,

V roku 1996 keď som predniesla môj prvý TEDTalk,

Rebecca was five years old

Rebecca mala päť rokov

and she was sitting right there

a sedela priamo tam

in the front row.

v prednom rade.

I had just written a book

Práve som dopísala knihu,

that celebrated our life on the internet

ktorá oslavovala náš život na internete

and I was about to be on the cover

a mala som sa objaviť na obálke

of Wired magazine.

časopisu Wired.

In those heady days,

V tých opojných dňoch

we were experimenting

sme experimentovali

with chat rooms and online virtual communities.

s chatovými miestnosťami a virtuálnymi online komunitami.

We were exploring different aspects of ourselves.

Skúmali sme rôzne aspekty seba samých.

And then we unplugged.

A potom sme sa odpojili.

I was excited.

Bola som nadšerná.

And, as a psychologist, what excited me most

A čo ma, ako psychologičku, nadchlo najviac,

was the idea

bola myšlienka,

that we would use what we learned in the virtual world

že využijeme to, čo sme sa naučili vo virtuálnom svete

about ourselves, about our identity,

o nás, o našej identite,

to live better lives in the real world.

aby sme mohli žiť lepšie v skutočnom živote.

Now fast-forward to 2012.

Teraz sa rýchlo presunieme do roku 2012.

I'm back here on the TED stage again.

Som späť na pódiu TED.

My daughter's 20. She's a college student.

Dcéra má 20. Študuje na vysokej škole.

She sleeps with her cellphone,

Spáva so svojim mobilom,

so do I.

rovnako ako aj ja.

And I've just written a new book,

A práve som dopísala novú knihu,

but this time it's not one

ale tentokrát nie takú,

that will get me on the cover

ktorá by ma dostala na obálku

of Wired magazine.

časopisu Wired.

So what happened?

Takže čo sa stalo?

I'm still excited by technology,

Technológia ma naďalej nadchýna,

but I believe,

ale verím

and I'm here to make the case,

a som tu, aby som obhájila,

that we're letting it take us places

že jej dovoľujeme dostať nás tam,

that we don't want to go.

kde byť nechceme.

Over the past 15 years,

Počas posledných 15 rokov,

I've studied technologies of mobile communication

som študovala technológie mobilnej komunikácie

and I've interviewed hundreds and hundreds of people,

a rozprávala sa so stovkami ľudí,

young and old,

mladšími aj staršími,

about their plugged in lives.

o ich „pripojených" životoch.

And what I've found

A zistila som,

is that our little devices,

že naše malé prístroje,

those little devices in our pockets,

tie malé prístroje v našich vreckách,

are so psychologically powerful

sú také psychologicky mocné,

that they don't only change what we do,

že menia nielen to, čo robíme,

they change who we are.

ale aj to, kým sme.

Some of the things we do now with our devices

Dnes ich používame

are things that, only a few years ago,

aj na veci, ktoré by sa nám len pred pár rokmi

we would have found odd

zdali ako zvláštne,

or disturbing,

či rušivé,

but they've quickly come to seem familiar,

ale rýchlo sa stali bežnými,

just how we do things.

proste sa to tak deje.

So just to take some quick examples:

Len pár rýchlych príkladov:

People text or do email

ľudia smskujú alebo mailujú

during corporate board meetings.

počas firemnej porady.

They text and shop and go on Facebook

Smskujú a nakupujú, chodia na Facebook

during classes, during presentations,

počas hodiny, cez prednášky,

actually during all meetings.

vlastne na všetkých stretnutiach.

People talk to me about the important new skill

Ľudia mi hovoria o novej dôležitej schopnosti

of making eye contact

udržiavať očný kontakt

while you're texting.

počas písania smsky.

(Laughter)

(Smiech)

People explain to me

Hovoria,

that it's hard, but that it can be done.

že je to ťažké, ale dá sa to.

Parents text and do email

Rodičia smskujú a mailujú

at breakfast and at dinner

pri raňajkách a pri večeri,

while their children complain

zatiaľ čo sa ich deti sťažujú,

about not having their parents' full attention.

že im rodičia nevenujú plnú pozornosť.

But then these same children

Ale potom si tieto isté deti

deny each other their full attention.

sami medzi sebou upierajú plnú pozornosť.

This is a recent shot

Toto je nedávna fotka

of my daughter and her friends

mojej dcéry a jej kamarátok,

being together

ako boli spolu,

while not being together.

zatiaľ čo boli každá sama.

And we even text at funerals.

Smskujeme dokonca aj na pohreboch.

I study this.

A ja to skúmam.

We remove ourselves

Oddelíme sa od

from our grief or from our revery

nášho smútku, či spomienok

and we go into our phones.

a ponoríme sa do našich mobilov.

Why does this matter?

Prečo na tom záleží?

It matters to me

Mne na tom záleží,

because I think we're setting ourselves up for trouble --

lebo si myslím, že si sami pripravujeme problémy --

trouble certainly

určite problémy

in how we relate to each other,

v našich vzťahoch,

but also trouble

ale zároveň vo vzťahu

in how we relate to ourselves

sami so sebou

and our capacity for self-reflection.

a schopnosťou sebareflexie.

We're getting used to a new way

Zvykáme si na nový spôsob

of being alone together.

byť spolu, každý sám.

People want to be with each other,

Ľudia chcú byť s ostatnými,

but also elsewhere --

ale zároveň aj inde --

connected to all the different places they want to be.

pripojení k rôznym miestam, na ktorých chcú byť.

People want to customize their lives.

Ľudia si chcú prispôsobovať svoje životy.

They want to go in and out of all the places they are

Chcú byť tu aj tam, na všetkých miestach, kde sa nachádzajú,

because the thing that matters most to them

pretože najviac im záleží na kontrole

is control over where they put their attention.

rozloženia svojej pozornosti.

So you want to go to that board meeting,

Takže chcete ísť na tú firemnú poradu,

but you only want to pay attention

ale pozornosť chcete venovať

to the bits that interest you.

iba častiam, ktoré vás zaujímajú.

And some people think that's a good thing.

Niektorí si myslia, že je to tak dobré.

But you can end up

Ale môže to skončiť tak,

hiding from each other,

že sa budete skrývať jeden pred druhým,

even as we're all constantly connected to each other.

hoci sme všetci stále vzájomne prepojení.

A 50-year-old business man

50ročný podnikateľ

lamented to me

sa mi sťažoval,

that he feels he doesn't have colleagues anymore at work.

že má pocit, akoby jeho kolegovia už ďalej neboli v práci.

When he goes to work, he doesn't stop by to talk to anybody,

Keď ide do práce, nikomu sa neprihovorí,

he doesn't call.

nezavolá.

And he says he doesn't want to interrupt his colleagues

A hovorí, že nechce kolegov vyrušovať,

because, he says, "They're too busy on their email."

pretože ako vraví: „Sú príliš zaneprázdnení svojimi emailami."

But then he stops himself

Ale potom sa zamyslí

and he says, "You know, I'm not telling you the truth.

a povie: „Viete čo, myslím, že nevravím pravdu.

I'm the one who doesn't want to be interrupted.

To ja som ten, kto nechce byť vyrušovaný.

I think I should want to,

A myslím si, že by som to mal chcieť,

but actually I'd rather just do things on my Blackberry."

ale v skutočnosti si radšej robím veci na mojom Blackberry."

Across the generations,

Vo všetkých generáciách

I see that people can't get enough of each other,

pozorujem, že ľudia sa druhých nevedia nabažiť,

if and only if

ak, a iba ak,

they can have each other at a distance,

je medzi nimi určitá vzdialenosť,

in amounts they can control.

ktorú majú pod kontrolou.

I call it the Goldilocks effect:

Volám to efekt Zlatovlásky,

not too close, not too far,

nie príliš blízko, nie príliš ďaleko,

just right.

ale tak akurát.

But what might feel just right

Ale čo je to „tak akurát"

for that middle-aged executive

pre vedúceho pracovníka v strednom veku

can be a problem for an adolescent

môže byť problémom pre adolescenta,

who needs to develop face-to-face relationships.

ktorý potrebuje rozvíjať vzťahy tvárou v tvár.

An 18-year-old boy

18ročný chlapec,

who uses texting for almost everything

ktorý používa smsky takmer na všetko

says to me wistfully,

mi túžobne hovorí:

"Someday, someday,

„Jedného dňa...jedného dňa,

but certainly not now,

ale teraz ešte nie,

I'd like to learn how to have a conversation."

by som sa rád naučil rozprávať sa."

When I ask people

Keď sa ľudí pýtam:

"What's wrong with having a conversation?"

„Čo sa vám nepáči rozprávaní sa?"

People say, "I'll tell you what's wrong with having a conversation.

Odpovedajú: „Poviem vám, čo sa mi nepáči rozprávaní sa.

It takes place in real time

Odohráva sa v reálnom čase

and you can't control what you're going to say."

a nemáte pod kontrolou, čo práve poviete."

So that's the bottom line.

No a sme tu.

Texting, email, posting,

Smskovanie, mailovanie, komentovanie,

all of these things

všetky tieto veci

let us present the self as we want to be.

nám umožňujú prezentovať sa tak, ako chceme.

We get to edit,

Máme možnosť upraviť správu,

and that means we get to delete,

čo znamená, že mažeme,

and that means we get to retouch,

a to znamená, že retušujeme

the face, the voice,

tvár, hlas,

the flesh, the body --

kožu, telo --

not too little, not too much,

nie málo, nie priveľa,

just right.

len tak akurát.

Human relationships

Medziľudské vzťahy

are rich and they're messy

sú silné a komplikované

and they're demanding.

a náročné.

And we clean them up with technology.

A my ich zvládame pomocou technológií.

And when we do,

A keď to robíme,

one of the things that can happen

jednou z vecí, ktoré môžu nastať,

is that we sacrifice conversation

je, že obetujeme rozhovor

for mere connection.

za obyčajné pripojenie.

We short-change ourselves.

Tým sa o niečo ukracujeme.

And over time,

A časom, zdá sa,

we seem to forget this,

že na to zabudneme,

or we seem to stop caring.

alebo nám už na tom nezáleží.

I was caught off guard

Vyviedlo ma z miery,

when Stephen Colbert

keď mi Stephen Colbert

asked me a profound question,

položil závažnú otázku,

a profound question.

závažnú otázku.

He said, "Don't all those little tweets,

Povedal: „Netvoria všetky tie krátke správy,

don't all those little sips

všetky tie úlomky

of online communication,

online komunikácie,

add up to one big gulp

spolu niečo ako

of real conversation?"

skutočnú komunikáciu?"

My answer was no,

My odpoveď bola nie,

they don't add up.

netvoria.

Connecting in sips may work

Spájanie malých úlomkov môže fungovať

for gathering discrete bits of information,

pri zhromažďovaní diskrétnych častí informácií,

they may work for saying, "I'm thinking about you,"

môže fungovať pri „myslím na teba,"

or even for saying, "I love you," --

alebo dokonca „ľúbim ťa," --

I mean, look at how I felt

však pozrite, ako som sa cítila,

when I got that text from my daughter --

keď som dostala tú správu od mojej dcéry --

but they don't really work

ale skutočne nefungujú

for learning about each other,

pri učení sa o druhom,

for really coming to know and understand each other.

na skutočné spoznanie a pochopenie toho druhého.

And we use conversations with each other

A rozhovory s druhými sú užitočné aj na to,

to learn how to have conversations

aby sme sa naučili rozprávať

with ourselves.

sami so sebou.

So a flight from conversation

Takže vzdialenie sa od komunikácie

can really matter

môže byť problémom,

because it can compromise

pretože môže obmedziť

our capacity for self-reflection.

schopnosť sebareflexie.

For kids growing up,

Pre dospievajúce deti

that skill is the bedrock of development.

je táto schopnosť kľúčom k rozvoju osobnosti.

Over and over I hear,

Znova a znova počúvam:

"I would rather text than talk."

„Radšej by som písal ako rozprával."

And what I'm seeing

A sledujem,

is that people get so used to being short-changed

že ľudia si tak zvykajú na to, že sú ukrátení

out of real conversation,

od skutočnej konverzácie,

so used to getting by with less,

a vystačia si so slabším kontaktom,

that they've become almost willing

že takmer túžia

to dispense with people altogether.

odlúčiť sa od ľudí úplne.

So for example,

Takže napríklad

many people share with me this wish,

sa mi mnohí zverili s túžbou,

that some day a more advanced version of Siri,

aby jedného dňa vyspelejšia verzia Siri

the digital assistant on Apple's iPhone,

digitálneho asistenta na iPhone od Apple,

will be more like a best friend,

bola viac ako priateľ,

someone who will listen

niekto, kto by nás počúval,

when others won't.

keď ostatní nebudú.

I believe this wish

Myslím, že toto prianie

reflects a painful truth

zrkadlí bolestivú pravdu,

that I've learned in the past 15 years.

ktorú som spoznala za posledných 15 rokov.

That feeling that no one is listening to me

Že pocit, keď ma nikto nepočúva,

is very important

je veľmi dôležitý

in our relationships with technology.

v našom vzťahu s technológiou.

That's why it's so appealing

To je dôvod, prečo je také príťažlivé

to have a Facebook page

mať stránku na Facebooku

or a Twitter feed --

alebo „feed" na Twitteri --

so many automatic listeners.

toľko automatických poslucháčov.

And the feeling that no one is listening to me

A pocit, že ma nikto nepočúva,

make us want to spend time

nás nabáda tráviť čas

with machines that seem to care about us.

so strojmi, ktoré sa o nás zdanlivo zaujímajú.

We're developing robots,

Vytvárame roboty,

they call them sociable robots,

nazývajú sa spoločenské roboty,

that are specifically designed to be companions --

ktoré sú špeciálne vyvinuté robiť spoločnosť --

to the elderly,

starším,

to our children,

našim deťom,

to us.

nám.

Have we so lost confidence

To sme až tak stratili dôveru v to,

that we will be there for each other?

že tu budeme jeden pre druhého?

During my research

Počas môjho výskumu

I worked in nursing homes,

som pracovala v opatrovateľských domoch

and I brought in these sociable robots

a priniesla som tieto spoločenské roboty

that were designed to give the elderly

navrhnuté tak, aby dali starším

the feeling that they were understood.

pocit, že im niekto rozumie.

And one day I came in

A jedného dňa som prišla

and a woman who had lost a child

a žena, ktorá stratila svoje dieťa,

was talking to a robot

rozprávala niečo robotu

in the shape of a baby seal.

v tvare mladého tuleňa.

It seemed to be looking in her eyes.

Zdalo sa, že sa jej pozerá do očí.

It seemed to be following the conversation.

Zdalo sa, že jej rozumie.

It comforted her.

Upokojil ju.

And many people found this amazing.

A mnohým to prišlo úžasné.

But that woman was trying to make sense of her life

Ale tá žena sa snažila dať svojmu životu zmysel

with a machine that had no experience

s pomocou prístroja, ktorý nevedel nič

of the arc of a human life.

o priebehu ľudského života.

That robot put on a great show.

Robot predviedol úžasné divadlo.

And we're vulnerable.

Sme zraniteľní.

People experience pretend empathy

Ľudia prežívajú predstieranú empatiu,

as though it were the real thing.

ako keby bola skutočná.

So during that moment

Takže v momente,

when that woman

keď tá žena

was experiencing that pretend empathy,

prežívala predstieranú empatiu,

I was thinking, "That robot can't empathize.

pomyslela som si: „Ten robot nevie byť empatický.

It doesn't face death.

Nečaká ho smrť.

It doesn't know life."

Nepozná život."

And as that woman took comfort

To ako sa žena upokojila

in her robot companion,

vďaka spoločnosti robota,

I didn't find it amazing;

mi vôbec úžasné neprišlo;

I found it one of the most wrenching, complicated moments

bol to jeden z najsilnejších, najzložitejších momentov

in my 15 years of work.

mojej 15 ročnej práce.

But when I stepped back,

Ale keď som sa na to opäť pozrela,

I felt myself

cítila som sa ako

at the cold, hard center

v mrazivom strede

of a perfect storm.

dokonalej búrky.

We expect more from technology

Očakávame viac od technológií

and less from each other.

a menej jeden od druhého.

And I ask myself,

A pýtam sa sama seba:

"Why have things come to this?"

„Prečo to dopadlo takto?"

And I believe it's because

A verím, že je to preto,

technology appeals to us most

lebo technológia nás najviac priťahuje tam,

where we are most vulnerable.

kde sme najzranitelnejší.

And we are vulnerable.

A zraniteľní sme.

We're lonely,

Sme osamelí,

but we're afraid of intimacy.

ale máme strach z dôvernosti.

And so from social networks to sociable robots,

A tak od sociálnych sietí až po spoločenské roboty,

we're designing technologies

vytvárame technológie,

that will give us the illusion of companionship

ktoré nám dajú ilúziu spoločnosti

without the demands of friendship.

bez požiadaviek priateľstva.

We turn to technology to help us feel connected

Obraciame sa na technológiu, aby sme sa cítili

in ways we can comfortably control.

spojení spôsobmi, ktoré môžeme pohodlne ovládať.

But we're not so comfortable.

Ale my až tak v pohode nie sme.

We are not so much in control.

Až tak ich ovládať nemôžeme.

These days, those phones in our pockets

V súčasnosti telefóny vo vreckách

are changing our minds and hearts

menia naše mysle a naše srdcia

because they offer us

pretože nám ponúkajú

three gratifying fantasies.

3 úžasné výhody.

One, that we can put our attention

Jedna, môžeme upriamiť pozornosť

wherever we want it to be;

na čo len chceme;

two, that we will always be heard;

dva, vždy budeme vypočutí;

and three, that we will never have to be alone.

a tri, nikdy nebudeme musieť byť sami.

And that third idea,

A ten tretí dôvod--

that we will never have to be alone,

že nikdy nebudeme musieť byť sami

is central to changing our psyches.

je rozhodujúci pri premene našej psychiky.

Because the moment that people are alone,

Pretože v momente, keď sú ľudia sami,

even for a few seconds,

aj keď len na pár sekúnd,

they become anxious, they panic, they fidget,

sú znepokojení, chytá ich panika, nepokojne sa mrvia,

they reach for a device.

berú do rúk nejaké zariadenie.

Just think of people at a checkout line

Len si predstavte rad pri pokladni

or at a red light.

alebo na červenej.

Being alone feels like a problem that needs to be solved.

Byť osamote sa zdá byť problémom, ktorý treba vyriešiť.

And so people try to solve it by connecting.

A tak sa ho ľudia snažia riešiť tým, že sa pripoja.

But here, connection

Ale v tomto prípade je pripojenie

is more like a symptom than a cure.

skôr symptómom ako liekom.

It expresses, but it doesn't solve,

Vyjadruje, ale nerieši problém,

an underlying problem.

ktorý je pod povrchom.

But more than a symptom,

Ale ešte viac ako symptóm,

constant connection is changing

neustále pripojenie mení spôsob,

the way people think of themselves.

akým ľudia o sebe rozmýšľajú.

It's shaping a new way of being.

Formuje nový druh bytia.

The best way to describe it is,

Najlepším opisom je:

I share therefore I am.

Zdieľam, teda som.

We use technology to define ourselves

Používame technológiu, aby sme sa definovali tým,

by sharing our thoughts and feelings

že zdieľame naše myšlienky a pocity,

even as we're having them.

ako k nám prichádzajú.

So before it was:

Predtým to bolo:

I have a feeling,

Mám nejaký pocit,

I want to make a call.

chcem si zavolať.

Now it's: I want to have a feeling,

Teraz to je: Chcem mať nejaký pocit,

I need to send a text.

potrebujem poslať smsku.

The problem with this new regime

Problém s týmto novým režimom

of "I share therefore I am"

„Zdieľam, teda som" je,

is that, if we don't have connection,

že keď nemáme pripojenie,

we don't feel like ourselves.

necítime sa byť sami sebou.

We almost don't feel ourselves.

Takmer sa ani nevnímame.

So what do we do? We connect more and more.

A čo s tým spravíme? Pripojíme sa viac a viac.

But in the process,

Lenže medzitým

we set ourselves up to be isolated.

sa sami izolujeme.

How do you get from connection to isolation?

Že ako sa dostanete od pripojenia k izolácii?

You end up isolated

Skončíte izolovaní,

if you don't cultivate the capacity for solitude,

keď si nepestujete schopnosť byť osamote,

the ability to be separate,

byť oddelený

to gather yourself.

a pozbierať sa.

Solitude is where you find yourself

V samote sa sami nájdete,

so that you can reach out to other people

aby ste potom mohli osloviť iných ľudí

and form real attachments.

a vytvoriť skutočné puto (pripojenie).

When we don't have the capacity for solitude,

Keď nie sme schopní byť osamote,

we turn to other people in order to feel less anxious

obraciame sa na iných ľudí, aby sme sa necítili tak znepokojene,

or in order to feel alive.

aby sme cítili, že sme nažive.

When this happens,

Lenže takto

we're not able to appreciate who they are.

nedokážeme oceniť to, akí sú.

It's as though we're using them

Je to iba akoby sme ich využívali

as spare parts

ako náhradné diely,

to support our fragile sense of self.

na podporu nášho krehkého ja.

We slip into thinking that always being connected

Začneme si myslieť, že byť stále pripojený

is going to make us feel less alone.

nám pomôže, aby sme sa necítili byť sami.

But we're at risk,

Ale to je riskantné,

because actually it's the opposite that's true.

pretože pravdou je presný opak.

If we're not able to be alone,

Ak nedokážeme byť sami,

we're going to be more lonely.

budeme sa cítiť ešte viac osamelí.

And if we don't teach our children to be alone,

A ak nenaučíme naše deti byť samé,

they're only going to know

budú iba vedieť,

how to be lonely.

ako byť osamelý.

When I spoke at TED in 1996,

Keď som rozprávala na TEDe v roku 1996

reporting on my studies

podávala správu o mojich štúdiách

of the early virtual communities,

prvých virtuálnych komunít,

I said, "Those who make the most

povedala som: „Tí, ktorí trávia väčšinu

of their lives on the screen

života na obrazovke,

come to it in a spirit of self-reflection."

získajú schopnosť sebareflexie."

And that's what I'm calling for here, now:

Chcela by som to teraz spomenúť:

reflection and, more than that, a conversation

úvaha alebo skôr rozhovor

about where our current use of technology

o tom, kam súčasné používanie technológie

may be taking us,

môže smerovať,

what it might be costing us.

a čo nás to môže stáť.

We're smitten with technology.

Sme zaslepení láskou k technológii.

And we're afraid, like young lovers,

A bojíme sa ako mladí zaľúbenci,

that too much talking might spoil the romance.

že priveľa rozprávania pokazí románik.

But it's time to talk.

Ale je čas rozprávať sa.

We grew up with digital technology

Vyrastali sme s digitálnou technológiou,

and so we see it as all grown up.

a tak ju všetci vnímame ako dospelú.

But it's not, it's early days.

Ale to nie je, je ešte v plienkach.

There's plenty of time

Máme mnoho času,

for us to reconsider how we use it,

aby sme si rozmysleli, ako ju používame,

how we build it.

ako ju budujeme.

I'm not suggesting

Nehovorím, že naše zariadenia

that we turn away from our devices,

máme nechať tak,

just that we develop a more self-aware relationship

len aby sme si viac uvedomovali náš vzťah

with them, with each other

k nim, k sebe navzájom

and with ourselves.

a so sebou samým.

I see some first steps.

Vidím pár prvých krokov.

Start thinking of solitude

Začnite brať samotu

as a good thing.

ako dobrú vec.

Make room for it.

Dajte jej priestor.

Find ways to demonstrate this

Nájdite spôsob, ako ju predstaviť

as a value to your children.

svojim deťom ako niečo hodnotné.

Create sacred spaces at home --

Vytvore si doma posvätné miesta --

the kitchen, the dining room --

kuchyňa, obývačka --

and reclaim them for conversation.

a vyhláste ich za miesta na rozhovory.

Do the same thing at work.

A rovnako v práci.

At work, we're so busy communicating

V práci sme takí zamestnaní komunikovaním,

that we often don't have time to think,

že často nemáme čas zamyslieť sa,

we don't have time to talk,

rozprávať sa o veciach,

about the things that really matter.

na ktorých skutočne záleží.

Change that.

Zmeňte to.

Most important, we all really need to listen to each other,

Hlavne však všetci potrebujeme počúvať jeden druhého,

including to the boring bits.

aj tie nudné časti.

Because it's when we stumble

Pretože práve vtedy, keď sa pomýlime,

or hesitate or lose our words

zaváhame alebo stratíme reč,

that we reveal ourselves to each other.

odhaľujeme sa pred ostatnými.

Technology is making a bid

Technológia sa snaží

to redefine human connection --

zmeniť definíciu ľudského spojenia --

how we care for each other,

ako sa jeden o druhého staráme,

how we care for ourselves --

ako sa staráme sami o seba --

but it's also giving us the opportunity

ale tiež nám dáva možnosť

to affirm our values

potvrdiť naše hodnoty

and our direction.

a naše smerovanie.

I'm optimistic.

Myslím optimisticky.

We have everything we need to start.

Máme všetko potrebné, aby sme začali.

We have each other.

Máme jeden druhého.

And we have the greatest chance of success

A máme najväčšiu šancu na úspech,

if we recognize our vulnerability.

keď si uvedomíme našu zraniteľnosť.

That we listen

Počúvame,

when technology says

keď technológia hovorí,

it will take something complicated

že vezme niečo komplikované

and promises something simpler.

a sľúbi niečo jednoduchšie.

So in my work,

Takže v mojej práci počúvam,

I hear that life is hard,

že život je ťažký,

relationships are filled with risk.

vzťahy sú plné rizík.

And then there's technology --

A potom je tu technológia --

simpler, hopeful,

jednoduchšia, plná nádeje,

optimistic, ever-young.

optimistická, vždy mladá.

It's like calling in the cavalry.

Je to ako privolávanie nepriateľských vojsk.

An ad campaign promises

Reklamná kampaň sľubuje,

that online and with avatars,

že online a s avatarmi

you can "Finally, love your friends

môžete „Mať konečne radi svojich priateľov,

love your body, love your life,

mať radi svoje telo, svoj život,

online and with avatars."

online a s avatarmi."

We're drawn to virtual romance,

Lákajú nás na virtuálny vzťah,

to computer games that seem like worlds,

počítačové hry, ktoré vyzerajú ako svet,

to the idea that robots, robots,

na myšlienku, že roboty...roboty

will someday be our true companions.

budú jedného dňa našimi skutočnými spoločníkmi.

We spend an evening on the social network

Trávime večer na sociálnej sieti

instead of going to the pub with friends.

namiesto toho, aby sme išli do krčmy s kamarátmi.

But our fantasies of substitution

Ale naše predstavy o náhradách

have cost us.

nás vyšli draho.

Now we all need to focus

Teraz sa potrebujeme všetci sústrediť

on the many, many ways

na mnoho, mnoho spôsobov,

technology can lead us back

ktorými nás technológia môže zaviesť späť

to our real lives, our own bodies,

k našim skutočným životom, k našim vlastným telám,

our own communities,

k našim spoločenstvám,

our own politics,

k našej politike,

our own planet.

k našej planéte.

They need us.

Potrebujú nás.

Let's talk about

Rozprávajme sa o tom,

how we can use digital technology,

ako môžeme použiť digitálnu technológiu,

the technology of our dreams,

technológiu našich snov,

to make this life

aby sme z tohto života spravili život,

the life we can love.

ktorý budeme milovať.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(Potlesk)