Why our screens make us less happy | Adam Alter

Translator: Alena Tenzerova Reviewer: Linda Magáthová

So, a few years ago I heard an interesting rumor.

Pred pár rokmi som počul zaujímavú fámu.

Apparently, the head of a large pet food company

Riaditeľ jednej veľkej spoločnosti na krmivo pre zvieratá

would go into the annual shareholder's meeting

prišiel na výročnú schôdzu akcionárov

with can of dog food.

s plechovkou krmiva pre psa

And he would eat the can of dog food.

a vraj ho tam zjedol.

And this was his way of convincing them that if it was good enough for him,

Týmto chcel presvedčiť akcionárov, že ak je to dobré pre neho,

je to dobré aj pre ich zvieratká.

it was good enough for their pets.

This strategy is now known as "dogfooding,"

Táto stratégia je dnes známa ako „dogfooding“ (testovanie na sebe),

and it's a common strategy in the business world.

a je bežná vo svete obchodu.

It doesn't mean everyone goes in and eats dog food,

Neznamená, že každý je krmivo pre psa,

but businesspeople will use their own products

ale že ľudia v biznise používajú svoje vlastné produkty,

to demonstrate that they feel --

aby ukázali, že im dôverujú.

that they're confident in them.

Now, this is a widespread practice,

Toto je rozšírená prax, ale skutočne zaujímavé je,

but I think what's really interesting is when you find exceptions

ak nájdeme výnimku z tohto pravidla,

to this rule,

when you find cases of businesses or people in businesses

ak nájdeme prípad ľudí v biznise, ktorí nepoužívanú vlastné produkty.

who don't use their own products.

Ukázalo sa, že v jednom priemyselnom odvetví sa to bežne stáva,

Turns out there's one industry where this happens in a common way,

a to celkom pravidelne.

in a pretty regular way,

and that is the screen-based tech industry.

Je to technický priemysel používajúci obrazovky.

So, in 2010, Steve Jobs, when he was releasing the iPad,

A tak, v roku 2010, kedy Steve Jobs uvádzal na trh iPad,

described the iPad as a device that was "extraordinary."

opísal toto zariadenia ako „mimoriadne“.

"The best browsing experience you've ever had;

„Najlepší zážitok z prehliadania webu, aký ste kedy mali,

way better than a laptop, way better than a smartphone.

oveľa lepší než laptop, oveľa lepší než smartfón.

It's an incredible experience."

Neuveriteľný zážitok.“

A couple of months later, he was approached by a journalist

O niekoľko mesiacov mu zavolal novinár z New York Times

from the New York Times,

a dlho sa rozprávali.

and they had a long phone call.

At the end of the call,

Na konci položil novinár

the journalist threw in a question that seemed like a sort of softball.

na prvý pohľad veľmi jednoduchú otázku.

Povedal: „Vaše deti iPad určite milujú.“

He said to him, "Your kids must love the iPad."

There's an obvious answer to this,

Na čo existuje zrejmá odpoveď,

but what Jobs said really staggered the journalist.

ale to, čo Jobs povedal, novinára skutočne zarazilo.

He was very surprised,

Bol veľmi prekvapený, pretože povedal: „Oni ho ešte nepoužili.

because he said, "They haven't used it.

We limit how much technology our kids use at home."

Našim deťom dovolíme používať iba isté množstvo technológií.“

This is a very common thing in the tech world.

Toto je bežné vo svete technológií.

In fact, there's a school quite near Silicon Valley

Blízko Silicon Valley sa nachádza škola

called the Waldorf School of the Peninsula,

s názvom Peninsulská Waldorfská škola,

and they don't introduce screens until the eighth grade.

kde žiaci používajú zariadenia s obrazovkou až v ôsmom ročníku.

What's really interesting about the school

Skutočne zaujímavé je,

is that 75 percent of the kids who go there

že rodičia 75 percent detí, ktoré ju navštevujú,

have parents who are high-level Silicon Valley tech execs.

sú vysokovzdelaní technickí experti v Silicon Valley.

Keď som to počul, prekvapilo ma to a zaujalo

So when I heard about this, I thought it was interesting and surprising,

and it pushed me to consider what screens were doing to me

a primälo zamyslieť sa nad tým, ako obrazovky pôsobia na mňa,

and to my family and the people I loved,

moju rodinu, na ľudí, ktorých mám rád, a na ľudí všeobecne.

and to people at large.

So for the last five years,

A tak som, ako profesor biznisu a psychológie,

as a professor of business and psychology,

posledných päť rokov študoval účinky obrazovky na naše životy.

I've been studying the effect of screens on our lives.

And I want to start by just focusing on how much time they take from us,

Najskôr by som sa rád zameral na to, o koľko času nás oberajú,

and then we can talk about what that time looks like.

a potom si povieme, ako tento čas vyzerá.

What I'm showing you here is the average 24-hour workday

Tu vidíte priemerný 24-hodinový pracovný deň

at three different points in history:

v troch rôznych obdobiach v minulosti:

2007 -- 10 years ago --

2007 – pred desiatimi rokmi, 2015 a údaje z minulého týždňa.

2015

and then data that I collected, actually, only last week.

And a lot of things haven't changed

Až tak veľa sa toho nezmenilo.

all that much.

We sleep roughly seven-and-a-half to eight hours a day;

Spávame zhruba sedem a pol až osem hodín denne.

some people say that's declined slightly, but it hasn't changed much.

Niekto hovorí, že to trochu klesá, ale nie až tak veľmi.

We work eight-and-a-half to nine hours a day.

Pracujeme osem a pol až deväť hodín denne.

We engage in survival activities --

Tri hodiny denne sa venujeme aktivitám,

these are things like eating and bathing and looking after kids --

ktoré nás držia pri živote: jeme, umývame sa a staráme sa o deti.

about three hours a day.

That leaves this white space.

Zostáva tento biely priestor.

That's our personal time.

To je náš osobný čas.

That space is incredibly important to us.

Tento priestor je pre nás nesmierne dôležitý.

That's the space where we do things that make us individuals.

Tu robíme veci, ktorými sa líšime od ostatných.

Tu sa venujeme koníčkom, vytvárame si blízke vzťahy,

That's where hobbies happen, where we have close relationships,

where we really think about our lives, where we get creative,

kde sa zamýšľame nad svojimi životmi, kde tvoríme,

where we zoom back and try to work out

kde sa pozeráme za seba a skúmame,

whether our lives have been meaningful.

či náš život má nejaký zmysel.

We get some of that from work as well,

Istý zmysel vidíme v práci.

but when people look back on their lives

Ale keď sa ľudia na sklonku života obzerajú za seba

and wonder what their lives have been like

a uvažujú, aký bol ich život, posledné, o čom hovoria,

at the end of their lives,

you look at the last things they say --

they are talking about those moments that happen in that white personal space.

sú momenty, ktoré sa odohrali v tomto bielom osobnom priestore.

Takže je posvätný, pre nás dôležitý.

So it's sacred; it's important to us.

Now, what I'm going to do is show you

Teraz vám ukážem,

koľko nám z tohto priestoru, ako plynul čas, obsadili obrazovky.

how much of that space is taken up by screens across time.

In 2007,

V roku 2007 toľkoto.

this much.

That was the year that Apple introduced the first iPhone.

To bol rok, v ktorom Apple predstavil prvý iPhone.

Eight years later,

O osem rokov neskôr toľko.

this much.

Now, this much.

Teraz, takto veľa.

That's how much time we spend of that free time in front of our screens.

Toto je časť nášho voľného času, ktorú trávime pred obrazovkou.

This yellow area, this thin sliver, is where the magic happens.

V tejto žltej oblasti, v tomto úzkom úseku, sa deje niečo zázračné.

That's where your humanity lives.

Tu prežíva naša ľudskosť.

And right now, it's in a very small box.

A práve teraz je v tomto malom okienku.

So what do we do about this?

Takže, čo s tým urobíme?

Well, the first question is:

Opýtajme sa najskôr, ako tá červená časť vyzerá.

What does that red space look like?

Now, of course, screens are miraculous

Samozrejme, obrazovky sú jedinečné z mnohých aspektov.

in a lot of ways.

I live in New York,

Žijem v New Yorku,

a lot of my family lives in Australia,

veľká časť mojej rodiny žije v Austrálii.

and I have a one-year-old son.

Mám jednoročného syna.

The way I've been able to introduce them to him is with screens.

Jediný spôsob, ako mu ich predstaviť, je prostredníctvom obrazovky.

I couldn't have done that 15 or 20 years ago

To by som pred 15 alebo 20 rokmi urobiť nemohol.

in quite the same way.

So there's a lot of good that comes from them.

Takže veľa užitočného pochádza z obrazoviek.

One thing you can do is ask yourself:

Môžeme sa spýtať samých seba:

What goes on during that time?

Čo sa deje počas tohto času?

How enriching are the apps that we're using?

Ako nás obohacujú aplikácie, ktoré používame?

And some are enriching.

A niektoré také sú.

If you stop people while they're using them and say,

Ak sa spýtate ľudí počas ich používania, ako sa práve cítia,

"Tell us how you feel right now,"

they say they feel pretty good about these apps --

povedia, že majú dobrý pocit z aplikácií,

those that focus on relaxation, exercise, weather, reading,

ktoré sa zameriavajú na relax, cvičenie, počasie, čítanie,

education and health.

vzdelávanie a zdravie.

They spend an average of nine minutes a day on each of these.

Na každej z týchto trávia v priemere deväť minút denne.

These apps make them much less happy.

Tieto aplikácie robia ľudí menej šťastnými.

About half the people, when you interrupt them and say, "How do you feel?"

Približne polovica ľudí na otázku ako sa cítia, odpovie,

say they don't feel good about using them.

že z ich používania nemá dobrý pocit.

What's interesting about these --

Čo je zaujímavé, ľudia na každej z týchto:

dating, social networking, gaming,

zoznamky, sociálne siete, hry, zábava, správy, webové prehliadače,

entertainment, news, web browsing --

people spend 27 minutes a day on each of these.

trávia 27 minút denne.

We're spending three times longer on the apps that don't make us happy.

Trávime trikrát viac času na aplikáciách, ktoré nám neprinášajú radosť.

That doesn't seem very wise.

To nie je veľmi rozumné.

Jedným z dôvodov, prečo na tých, ktoré nám nerobia radosť,

One of the reasons we spend so much time on these apps

that make us unhappy

trávime tak veľa času je, že chýba podnet, aby sme prestali.

is they rob us of stopping cues.

Stopping cues were everywhere in the 20th century.

V dvadsiatom storočí boli takého podnety všade.

They were baked into everything we did.

Boli súčasťou všetkého, čo sme robili.

A stopping cue is basically a signal that it's time to move on,

Ide v podstate o signál, že je načase pohnúť sa ďalej,

to do something new, to do something different.

robiť niečo nové, niečo iné.

And -- think about newspapers; eventually you get to the end,

Zoberte si také noviny.

Napokon sa dostanete ku koncu, zložíte ich a odložíte preč.

you fold the newspaper away, you put it aside.

The same with magazines, books -- you get to the end of a chapter,

Tak isto je to s časopismi, knihami: dostanete sa na koniec kapitoly

prompts you to consider whether you want to continue.

a zvažujete, či budete pokračovať.

You watched a show on TV, eventually the show would end,

Pozeráte televíznu šou, ktorá napokon skončí

and then you'd have a week until the next one came.

a pokračovať bude až o týždeň.

There were stopping cues everywhere.

Tam všade sú podnety prestať.

But the way we consume media today is such that there are no stopping cues.

Dnes však konzumujeme médiá spôsobom, ako keby takéto podnety neexistovali.

The news feed just rolls on,

Tok noviniek stále pokračuje, všetko je bezodné:

and everything's bottomless: Twitter, Facebook, Instagram,

Twitter, Facebook, Instagram, e-mail, SMS, správy.

email, text messaging, the news.

A použitím ďalších rôznych zdrojov môžete takto pokračovať donekonečna.

And when you do check all sorts of other sources,

you can just keep going on and on and on.

So, we can get a cue about what to do from Western Europe,

Isté inšpirácie, čo s tým urobiť, môžeme čerpať zo západnej Európy,

where they seem to have a number of pretty good ideas in the workplace.

kde uviedli na pracoviskách do praxe celkom pekné myšlienky.

Here's one example. This is a Dutch design firm.

Tu je príklad jednej holandskej dizajnérskej firmy.

And what they've done is rigged the desks to the ceiling.

Čo urobili je, že upevnili pracovné stoly k stropu.

And at 6pm every day,

Každý večer o šiestej, bez ohľadu na to,

it doesn't matter who you're emailing or what you're doing,

komu píšete e-mail, alebo čo práve robíte,

the desks rise to the ceiling.

stoly sa vytiahnu ku stropu.

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

(potlesk)

Four days a week, the space turns into a yoga studio,

Štyri dni v týždni sa tento priestor mení na joga štúdio,

one day a week, into a dance club.

raz týždenne na tanečný klub.

It's really up to you which ones you stick around for.

Je iba na vás, ktorého sa zúčastníte.

But this is a great stopping rule,

Je to úžasné pravidlo, podnet prestať,

because it means at the end of the day,

pretože znamená, že na konci dňa všetko zastane, nepracuje sa.

everything stops, there's no way to work.

At Daimler, the German car company, they've got another great strategy.

V nemeckej automobilke Daimler majú inú skvelú stratégiu.

When you go on vacation,

Keď niekto ide na dovolenku, namiesto oznamu:

instead of saying, "This person's on vacation,

„Tento človek má dovolenku, ozve sa vám neskôr.“

they'll get back to you eventually,"

oznámia: „Tento človek má dovolenku, váš e-mail bol zmazaný.

they say, "This person's on vacation, so we've deleted your email.

This person will never see the email you just sent."

Nikdy neuvidí e-mail, ktorý ste mu práve poslali.“

(Laughter)

(smiech)

"You can email back in a couple of weeks,

„Môžete mu poslať e-mail o pár týždňov

or you can email someone else."

alebo kontaktujte niekoho iného.“

(Laughter)

And so --

(smiech)

A tak...

(Applause)

(potlesk)

You can imagine what that's like.

Môžete si to predstaviť.

You go on vacation, and you're actually on vacation.

Idete na dovolenku a naozaj na dovolenke ste.

The people who work at this company feel

Ľudia, ktorí tu pracujú, cítia, že si naozaj môžu od práce oddýchnuť.

that they actually get a break from work.

But of course, that doesn't tell us much

Ale to nám samozrejme nehovorí, čo máme robiť doma,

about what we should do at home in our own lives,

vo vlastnom živote, a tak tu je zopár tipov.

so I want to make some suggestions.

It's easy to say, between 5 and 6pm, I'm going to not use my phone.

Je ľahké povedať: večer, medzi 5. a 6. hodinou, nebudem používať mobil.

The problem is, 5 and 6pm looks different on different days.

Ale 5. a 6. hodina vyzerá každý deň inak.

I think a far better strategy is to say,

Myslím si, že oveľa lepšie je povedať:

I do certain things every day,

Urobím isté veci pri istých príležitostiach,

there are certain occasions that happen every day,

ktoré sa opakujú každý deň, napríklad pri večeri.

like eating dinner.

Sometimes I'll be alone,

Niekedy budem sám, niekedy s inými ľuďmi,

sometimes with other people,

sometimes in a restaurant,

niekedy v reštaurácii, niekedy doma,

sometimes at home,

but the rule that I've adopted is: I will never use my phone at the table.

ale pravidlo, ktoré som prijal, je: Nikdy pri stole nepoužijem mobil.

It's far away,

Odložím ho tak ďaleko, ako je to len možné.

as far away as possible.

Because we're really bad at resisting temptation.

Pretože nevieme odolať pokušeniu.

But when you have a stopping cue that, every time dinner begins,

Ale keď odložíte mobil nabok vždy, keď sa začne večera,

my phone goes far away,

you avoid temptation all together.

pokušeniu sa úplne vyhnete.

At first, it hurts.

Spočiatku to bolí.

I had massive FOMO.

Prežíval som obrovský FOMO (strach, že mi niečo ujde).

(Laughter)

I struggled.

Zápasil som.

But what happens is, you get used to it.

Ale časom si na to zvyknete.

You overcome the withdrawal the same way you would from a drug,

Prekonáte abstinenčné príznaky rovnako, ako je to pri drogách,

and what happens is, life becomes more colorful, richer,

a život sa stane farebnejším, bohatším, zaujímavejším.

more interesting --

you have better conversations.

Budete lepšie komunikovať s ľuďmi.

You really connect with the people who are there with you.

Vytvoríte si skutočné väzby s ľuďmi, ktorí sú okolo vás.

I think it's a fantastic strategy,

Myslím si, že to je fantastická stratégia,

and we know it works, because when people do this --

a vieme, že funguje, pretože keď sa ňou ľudia riadia,

and I've tracked a lot of people who have tried this --

a viem o mnohých, ktorí ju vyskúšali,

it expands.

tak sa šíri ďalej.

They feel so good about it,

Vďaka nej sa cítia tak dobre,

they start doing it for the first hour of the day in the morning.

že sa ňou začnú riadiť každý deň od prvej rannej hodiny.

Cez víkend si nastavujú mobily na režim lietadlo.

They start putting their phones on airplane mode on the weekend.

That way, your phone remains a camera, but it's no longer a phone.

Takto funguje ako fotoaparát, ale nie ako telefón.

It's a really powerful idea,

Je to veľmi účinné

and we know people feel much better about their lives when they do this.

a vieme, že ľudia, ktorí to robia, cítia, že ich život je oveľa lepší.

So what's the take home here?

Takže čo by sme si mali pamätať?

Screens are miraculous; I've already said that,

Ako som už povedal, obrazovky sú úžasné,

and I feel that it's true.

a cítim, že to pravda je.

But the way we use them is a lot like driving down a really fast, long road,

Ale spôsob, akým ich používame, je ako dlhá rýchla jazda

and you're in a car where the accelerator is mashed to the floor,

s plynovým pedálom stlačeným až k podlahe,

it's kind of hard to reach the brake pedal.

keď je ťažké stúpiť na brzdu.

You've got a choice.

Máte na výber.

You can either glide by, past, say, the beautiful ocean scenes

Môžete takto preletieť, povedzme, prekrásnou prímorskou krajinou

and take snaps out the window -- that's the easy thing to do --

a urobiť zopár rýchlych záberov z okna, čo je jednoduché,

or you can go out of your way to move the car to the side of the road,

alebo môžete vybočiť zo smeru jazdy, aby ste zastavili pri krajnici,

to push that brake pedal,

stlačiť brzdový pedál, vyjsť z auta,

to get out,

take off your shoes and socks,

vyzuť sa, dať si dolu ponožky,

take a couple of steps onto the sand,

urobiť zopár krokov po piesku, precítiť piesok pod nohami,

feel what the sand feels like under your feet,

vojsť do vody, nechať oceán, nech vám obmýva členky.

walk to the ocean,

and let the ocean lap at your ankles.

Your life will be richer and more meaningful

Váš život bude bohatší a zmysluplnejší,

because you breathe in that experience,

pretože tento zážitok vás vnútorne naplní, a pretože ste nechali telefón v aute.

and because you've left your phone in the car.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)