Why you should talk to strangers | Kio Stark

Translator: Petra Zmatková Reviewer: Alena Tenzerova

There are things we say

Sú veci, ktoré povieme,

when we catch the eye of a stranger

keď sa nám pohľad stretne

or a neighbor walking by.

s okoloidúcim neznámym alebo susedom.

We say, "Hello, how are you?

Povieme: "Dobrý deň, ako sa máte?

Dnes je krásne.

It's a beautiful day.

How do you feel?"

Ako sa cítite?"

These sound kind of meaningless, right? And, in some ways, they are.

Znie to celkom bezvýznamne, však? A istým spôsom to tak aj je.

They have no semantic meaning.

Tieto otázky nemajú žiaden sémantický význam.

It doesn't matter how you are or what the day is like.

Nezáleží na tom, ako sa máte alebo aký je deň.

They have something else.

Majú niečo iné.

They have social meaning.

Majú sociálny význam.

Čo ozaj myslíme tým, keď to hovoríme je:

What we mean when we say those things is:

I see you there.

Vidím vás.

I'm obsessed with talking to strangers.

Som posadnutá rozhovormi s neznámymi.

Nadviažem očný kontakt, poviem dobrý deň,

I make eye contact, say hello,

I offer help, I listen.

ponúknem pomoc, počúvam.

I get all kinds of stories.

Vypočujem si množstvo rôznych príbehov.

About seven years ago, I started documenting my experiences

Asi pred siedmymi rokmi som začala zaznamenávať moje zážitky,

aby som zistila prečo to robím.

to try to figure out why.

What I found was that something really beautiful was going on.

Zistila som, že sa tu deje niečo nádherné.

This is almost poetic.

Je to takmer poetické.

These were really profound experiences.

Išlo o veľmi hlboké zážitky.

They were unexpected pleasures.

Boli to neočakávané potešenia.

They were genuine emotional connections.

Boli to ozajstné emočné spojenia.

They were liberating moments.

Boli to oslobodzujúce momenty.

Jedného dňa som stála na rohu, čakala som na zelenú na semaforoch,

So one day, I was standing on a corner waiting for the light to change,

which, I'm a New Yorker,

čo znamená, keďže som z New Yorku,

so that means I was actually standing in the street on the storm drain,

že som vlastne stála na ulici na kanáli,

as if that could get me across faster.

ako keby ma to malo dostať cez cestu rýchlejšie.

A vedľa mňa stál starý muž.

And there's an old man standing next to me.

Mal na sebe dlhý kabát a taký starecký klobúk.

So he's wearing, like, a long overcoat and sort of an old-man hat,

and he looked like somebody from a movie.

Vyzeral ako z filmu.

Povedal mi:

And he says to me,

"Don't stand there. You might disappear."

"Nestojte tam. Mohli by ste sa vypariť."

Absurdné, však?

So this is absurd, right?

But I did what he said. I stepped back onto the sidewalk.

Ale urobila som, ako povedal. Postavila som sa späť na chodník.

And he smiled, and he said,

A on sa usmial a povedal:

"Good. You never know.

"Dobre. Nikdy neviete.

I might have turned around,

Možno by som sa otočil

and zoop, you're gone."

a vžum, boli by ste preč."

This was weird,

Bolo to divné

and also really wonderful.

a tiež úplne skvelé.

Bol srdečný a bol tak šťastný, že ma zachránil.

He was so warm, and he was so happy that he'd saved me.

We had this little bond.

Spájalo nás malé puto.

For a minute, I felt like my existence as a person

Na minútu som cítila, že si ma, ako človeka,

niekto všimol,

had been noticed,

and I was worth saving.

že som bola hodná záchrany.

Naozaj smutná vec je,

The really sad thing is,

in many parts of the world,

že v mnohých častiach sveta

we're raised to believe that strangers are dangerous by default,

sme vychovávaní vo viere, že neznámi ľudia sú nebezpeční,

that we can't trust them, that they might hurt us.

že im nemôžme dôverovať, že nám môžu ublížiť.

But most strangers aren't dangerous.

Ale väčšina neznámych nebezpečná nie je.

We're uneasy around them because we have no context.

Cítime sa pri nich znepokojene, pretože nepoznáme súvislosti.

We don't know what their intentions are.

Nevieme, aké sú ich zámery.

Takže miesto používania zmyslov a vlastného názoru

So instead of using our perceptions and making choices,

we rely on this category of "stranger."

zaradíme ich do škatuľky "neznámy".

Mám štvorročnú dcéru.

I have a four-year-old.

When I say hello to people on the street,

Keď poviem: "dobrý deň" ľuďom na ulici,

she asks me why.

spýta sa ma, prečo.

She says, "Do we know them?"

Pýta sa: "Poznáme ich?"

I say, "No, they're our neighbor."

Poviem: "Nie, sú to naši susedia."

"Are they our friend?"

"Sú to naši priatelia?"

"No, it's just good to be friendly."

"Nie. Len je dobré byť priateľský."

I think twice every time I say that to her,

Vždy, skôr ako jej to poviem, dvakrát popremýšľam,

pretože hoci to myslím naozaj, ako žena viem,

because I mean it, but as a woman, particularly,

I know that not every stranger on the street has the best intentions.

že nie každý neznámy na ulici má tie najlepšie úmysly.

It is good to be friendly, and it's good to learn when not to be,

Je dobré byť priateľský a je dobré naučiť sa, kedy radšej nebyť,

but none of that means we have to be afraid.

ale nič z toho neznamená, že sa máme báť.

There are two huge benefits

Používať naše zmysly miesto strachu

to using our senses instead of our fears.

má dve obrovské výhody.

Prvá je, že nás to oslobodzuje.

The first one is that it liberates us.

When you think about it,

Keď sa nad tým zamyslíte,

using perception instead of categories

používať zmysly miesto škatuľkovania

is much easier said than done.

sa ľahko povie než urobí.

Categories are something our brains use.

Škatuľkovanie je niečo, čo naše mozgy robia.

When it comes to people,

Keď príde na ľudí,

it's sort of a shortcut for learning about them.

je to ako skratka pre získanie informácii.

We see male, female, young, old,

Vidíme muža, ženu, mladých, starých,

black, brown, white, stranger, friend,

čiernych, hnedých, bielych, neznámych, priateľov,

and we use the information in that box.

a použijeme informácie z danej škatuľky.

Je to rýchle, jednoduché.

It's quick, it's easy

and it's a road to bias.

A je to cesta k predsudkom.

Znamená to, že o ľuďoch nerozmýšľame ako o jednotlivcoch.

And it means we're not thinking about people as individuals.

I know an American researcher who travels frequently

Poznám americkú vedkyňu, ktorá často sama cestuje

in Central Asia and Africa, alone.

po Strednej Ázii a Afrike.

She's entering into towns and cities

Vchádza do miest a veľkomiest

as a complete stranger.

ako úplný cudzinec.

She has no bonds, no connections.

Nemá žiadne väzby, žiadne známosti.

Je to cudzinka.

She's a foreigner.

Her survival strategy is this:

Jej stratégia prežitia je takáto:

get one stranger to see you as a real, individual person.

nájdi jedného neznámeho, ktorý ťa uvidí ako ozajstnú, jedinečnú bytosť.

If you can do that, it'll help other people see you that way, too.

Ak to dokážeš, budú ťa tak vidieť aj ostatní.

The second benefit of using our senses has to do with intimacy.

Druhá výhoda používania zmyslov má dočinenia s intimitou.

Viem, že to znie trochu protichodne,

I know it sounds a little counterintuitive,

intimacy and strangers,

intimita a neznámi,

but these quick interactions can lead to a feeling

ale tieto rýchle stretnutia môžu viesť k pocitu,

that sociologists call "fleeting intimacy."

ktorý sociológovia volajú "letmá intimita".

So, it's a brief experience that has emotional resonance and meaning.

Je to letmý zážitok, ktorý má emocionálny dozvuk a význam.

It's the good feeling I got

Je to dobrý pocit, ktorý som mala

from being saved from the death trap of the storm drain by the old man,

keď ma ten starý muž zachránil pred smrtiacou pascou - kanálom,

or how I feel like part of a community

alebo keď sa cítim ako súčasť komunity,

keď sa rozprávam s niekým vo vlaku cestou do práce.

when I talk to somebody on my train on the way to work.

Sometimes it goes further.

Občas tento pocit siaha ďalej.

Researchers have found that people often feel more comfortable

Vedci zistili, že ľudia sa cítia často pohodlnejšie

being honest and open about their inner selves with strangers

keď úprimne a otvorene rozprávajú o sebe

neznámym ľuďom než svojim priateľm a rodine-

than they do with their friends and their families --

že často cítia viac pochopenia od neznámych.

that they often feel more understood by strangers.

Je to médiami hlásané s veľkým povykom:

This gets reported in the media with great lament.

"Cudzí ľudia komunikujú lepšie ako manželia!"

"Strangers communicate better than spouses!"

It's a good headline, right?

Dobrý titulok, však?

I think it entirely misses the point.

Myslím, že im úplne uniká podstata veci.

The important thing about these studies

Dôležitosť týchto štúdií je v zistení,

is just how significant these interactions can be;

aké významné tieto interakcie môžu byť;

how this special form of closeness

ako nám táto špeciálna forma zblíženia

gives us something we need as much as we need our friends

dáva niečo, čo potrebujeme tak veľmi, ako potrebujeme

and our families.

našich priateľov a naše rodiny.

So how is it possible that we communicate so well with strangers?

Tak ako je možné, že komunikujeme tak dobre s neznámymi?

There are two reasons.

Sú na to dva dôvody.

The first one is that it's a quick interaction.

Prvý: ide o rýchlu interakciu,

It has no consequences.

ktorá nemá žiadne následky.

Je ľahké byť úprimným pri niekom, koho už nikdy neuvidíte, však?

It's easy to be honest with someone you're never going to see again, right?

That makes sense.

Dáva to zmysel.

Druhý dôvod je o niečo zaujímavejší.

The second reason is where it gets more interesting.

Keď príde na ľudí, s ktorými sme si blízki, máme predsudky.

We have a bias when it comes to people we're close to.

Očakávame, že nám rozumejú.

We expect them to understand us.

Predpokladáme to,

We assume they do,

and we expect them to read our minds.

a očakávame, že nám čítajú myšlienky.

So imagine you're at a party,

Predstavte si, že ste na párty

a nemôžte uveriť tomu, že váš priateľ či manžel

and you can't believe that your friend or your spouse

isn't picking up on it that you want to leave early.

nechápe vaše narážky, že chcete odísť skôr.

And you're thinking,

Pomyslíte si:

"I gave you the look."

"Jasne som ti to naznačila pohľadom."

With a stranger, we have to start from scratch.

S cudzím človekom musíme začať od úplného začiatku.

We tell the whole story,

Rozpovedať celý príbeh,

we explain who the people are, how we feel about them;

vysvetliť, kto sú tí ľudia, čo k nim cítime;

we spell out all the inside jokes.

vysvetliť všetky osobné žartíky.

And guess what?

A hádajte čo?

Sometimes they do understand us a little better.

Niekedy nás chápu o niečo viac.

Dobre.

OK.

So now that we know that talking to strangers matters,

Takže teraz keď už vieme, že má zmysel rozprávať sa s neznámymi,

how does it work?

ako to teda funguje?

There are unwritten rules we tend to follow.

Sú nepísané pravidlá, ktorými sa riadime.

The rules are very different depending on what country you're in,

Tieto pravidlá sú rôzne, záleží na krajine, v ktorej ste;

what culture you're in.

na kultúre, v ktorej ste.

Vo väčšine USA

In most parts of the US,

the baseline expectation in public

sa očakáva, že ľudia na verejnosti

is that we maintain a balance between civility and privacy.

dodržia rovnováhu medzi zdvorilosťou a súkromím.

This is known as civil inattention.

Je to známe ako zdvorilá nevšímavosť.

So, imagine two people are walking towards each other on the street.

Predstavte si dvoch ľudí kráčajúcich oproti sebe po ulici.

Pozerajú na seba už z diaľky.

They'll glance at each other from a distance.

To je zdvorilosť, berú sa na vedomie.

That's the civility, the acknowledgment.

And then as they get closer, they'll look away,

A potom, ako sa priblížia, pozrú iným smerom,

to give each other some space.

aby si dopriali priestor.

V iných kultúrach

In other cultures,

people go to extraordinary lengths not to interact at all.

ľudia zachádzajú do extrémov len, aby sa vyhli akejkoľvek interakcii.

People from Denmark tell me

Ľudia z Dánska mi hovoria,

that many Danes are so averse to talking to strangers,

že mnoho Dánov má takú averziu voči osloveniu neznámych,

that they would rather miss their stop on the bus

že radšej na svojej zastávke nevystúpia z autobusu

than say "excuse me" to someone that they need to get around.

než by povedali "prepáčte" niekomu, okolo koho musia prejsť.

Instead, there's this elaborate shuffling of bags

Komplikovane presúvajú tašky

and using your body to say that you need to get past,

a používajú svoje telo, aby naznačili že musia prejsť okolo,

instead of using two words.

miesto toho, aby použili slová.

Počula som, že v Egypte,

In Egypt, I'm told,

it's rude to ignore a stranger,

je drzé ignorovať neznámeho,

a že táto kultúra je výnimočná svojou pohostinnosťou.

and there's a remarkable culture of hospitality.

Jeden neznámy si môže vypýtať od druhého hlt vody.

Strangers might ask each other for a sip of water.

Or, if you ask someone for directions,

Alebo, ak sa niekoho opýtate na smer,

pravdepodobne vás pozve k sebe domov na kávu.

they're very likely to invite you home for coffee.

We see these unwritten rules most clearly when they're broken,

Tieto nepísané pravidlá vidíme najlepšie, keď ich porušíme,

or when you're in a new place

alebo keď sme na novom mieste

and you're trying to figure out what the right thing to do is.

a snažíme sa zistiť, čo sa patrí.

Sometimes breaking the rules a little bit is where the action is.

Niekedy musíme pravidlá porušiť, aby ľudia zareagovali.

In case it's not clear, I really want you to do this. OK?

V prípade, že to nie je jasné, chcem, aby ste urobili toto, dobre?

So here's how it's going to go.

Takže urobíme to takto.

Find somebody who is making eye contact.

Nájdite niekoho, kto sa na vás pozerá.

That's a good signal.

To je dobrý signál.

The first thing is a simple smile.

Prvý krok je jednoduchý úsmev.

If you're passing somebody on the street or in the hallway here, smile.

Míňate niekoho na ulici alebo tu na chodbe, usmejte sa.

See what happens.

Uvidíte, čo sa stane.

Inou metódou je zameranie.

Another is triangulation.

There's you, there's a stranger,

Tu ste vy, tu neznámy,

there's some third thing that you both might see and comment on,

tu nejaká tretia vec, ktorú obaja vidíte a môžete okomentovať,

napríklad pouličné umenie

like a piece of public art

alebo niekto, kto na ulici prednáša,

or somebody preaching in the street

or somebody wearing funny clothes.

či niekto, kto má na sebe smiešne oblečenie.

Give it a try.

Skúste to.

Make a comment about that third thing, and see if starts a conversation.

Okomentujte tú tretiu vec a uvidíte, či tým začnete rozhovor.

Another is what I call noticing.

Ďalej je niečo, čo volám povšimnutie.

This is usually giving a compliment.

Zvyčajne ide o lichotenie.

Rada si všímam topánky iných ľudí.

I'm a big fan of noticing people's shoes.

I'm actually not wearing fabulous shoes right now,

Tieto moje nie sú ničím jedinečné,

ale topánky sú zaujímavé sami o sebe.

but shoes are fabulous in general.

And they're pretty neutral as far as giving compliments goes.

A komplimenty na topánky sú celkom neutrálne.

People always want to tell you things about their awesome shoes.

Ľudia vám vždy chcú porozprávať o ich super topánkach.

You may have already experienced the dogs and babies principle.

Možno ste sa už stretli s princípom psov a bábätiek.

It can be awkward to talk to someone on the street;

Môže byť trápne osloviť niekoho na ulici,

you don't know how they're going to respond.

neviete ako zareaguje.

Ale vždy môžete osloviť jeho psa či bábätko.

But you can always talk to their dog or their baby.

The dog or the baby

Pes či bábätko

is a social conduit to the person,

je sociálne prepojenie k danej osobe

a podľa toho, ako zareaguje viete povedať,

and you can tell by how they respond

či je ochotná pokračovať v rozhovore.

whether they're open to talking more.

Posledné, k čomu vás vyzývam

The last one I want to challenge you to

is disclosure.

je odhalenie.

This is a very vulnerable thing to do,

To vás môže zraniť,

and it can be very rewarding.

ale vám môže byť aj odmenou.

Takže nabudúce, keď sa budete rozprávať s neznámym

So next time you're talking to a stranger

and you feel comfortable,

a budete sa cítiť pohodlne,

tell them something true about yourself,

povedzte mu niečo pravdivé o sebe,

something really personal.

niečo ozaj osobné.

Môžete zažiť to, o čom som hovorila, ten pocit pochopenia.

You might have that experience I talked about of feeling understood.

Sometimes in conversation, it comes up,

Občas v rozhovore príde k momentu,

people ask me, "What does your dad do?" or, "Where does he live?"

kedy sa ma ľudia pýtajú: "Čo robí tvoj otec?"

alebo "Kde žije?"

And sometimes I tell them the whole truth,

Občas im poviem celú pravdu,

which is that he died when I was a kid.

ktorou je, že zomrel, keď som bola dieťa.

Always in those moments,

V takom momente sa vždy podelia

they share their own experiences of loss.

o vlastný zážitok straty.

We tend to meet disclosure with disclosure,

Zvyčajne odhalíme niečo osobné až keď ten druhý niečo odhalí.

even with strangers.

So, here it is.

Takže, je to takto.

When you talk to strangers, you're making beautiful interruptions

Keď hovoríte s neznámymi, príjemne narúšate

into the expected narrative of your daily life

očakávané plynutie vášho a

ich dňa.

and theirs.

You're making unexpected connections.

Tvoríte nečakané spojenia.

If you don't talk to strangers, you're missing out on all of that.

Ak nehovoríte s neznámymi, všetko toto vám uniká.

We spend a lot of time

Trávime veľa času

teaching our children about strangers.

poučovaním našich detí o neznámych.

What would happen if we spent more time teaching ourselves?

Čo by sa stalo, keby sme strávili viac času učením seba samých?

We could reject all the ideas that make us so suspicious of each other.

Mohli by sme odvrhnúť všetky tie vzájomné podozrievavé myšlienky.

We could make a space for change.

Mohli by sme urobiť priestor pre zmenu.

Ďakujem.

Thank you.

(Applause)

(Potlesk)