The 4 stories we tell ourselves about death | Stephen Cave

Translator: Veronika Pizano Reviewer: Júlia Trličová

I have a question:

Mám otázku:

Who here remembers when they first realized

Kto z vás si pamätá, kedy ste si prvý raz uvedomili,

they were going to die?

že zomriete?

I do. I was a young boy,

Ja áno. Bol som mladý chlapec

and my grandfather had just died,

a môj starý otec práve zomrel.

and I remember a few days later lying in bed at night

Pamätám si, že pár dní potom som v noci ležal v posteli

trying to make sense of what had happened.

a snažil som sa nájsť zmysel v tom, čo sa stalo.

What did it mean that he was dead?

Čo to vlastne znamenalo, že bol mŕtvy?

Where had he gone?

Kam sa podel?

It was like a hole in reality had opened up

Bolo to, ako keby sa otvorila diera v realite

and swallowed him.

a zhltla ho.

But then the really shocking question occurred to me:

Potom mi však napadla skutočne šokujúca otázka:

If he could die, could it happen to me too?

Keď mohol zomrieť on, môže sa to stať aj mne?

Could that hole in reality open up and swallow me?

Môže sa tá diera v realite otvoriť a zhltnúť mňa?

Would it open up beneath my bed

Otvorí sa pod mojou posteľou

and swallow me as I slept?

a zhltne ma, keď budem spať?

Well, at some point, all children become aware of death.

V istom momente sa deti dozvedia o smrti.

It can happen in different ways, of course,

Môže sa to stať rôznymi spôsobmi,

and usually comes in stages.

ale väčšinou sa to stane postupne.

Our idea of death develops as we grow older.

Naše uvedomenie rastie počas toho, ako dospievame.

And if you reach back into the dark corners

Ak sa ponoríte do tmavých zákutí

of your memory,

svojej mysle,

you might remember something like what I felt

možno tam nájdete pocit podobný tomu, ktorý som cítil ja,

when my grandfather died and when I realized

keď môj starý otec zomrel a keď som si uvedomil,

it could happen to me too,

že sa to môže stať aj mne.

that sense that behind all of this

Ten pocit, že za týmto všetkým

the void is waiting.

je prázdnota, ktorá na nás čaká.

And this development in childhood

Tento vývin v detstve sa odráža

reflects the development of our species.

vo vývine nášho druhu.

Just as there was a point in your development

Presne tak, ako bod vo vašom vývine v detstve,

as a child when your sense of self and of time

keď sa vaše vnímanie seba a času

became sophisticated enough

stalo dosť sofistikovaným na to,

for you to realize you were mortal,

aby ste si uvedomili, že ste smrteľní.

so at some point in the evolution of our species,

Takže ten bod v evolúcii nášho druhu,

some early human's sense of self and of time

keď vnímanie prvých ľudí ich samých a času

became sophisticated enough

sa stalo sofistikovaným natoľko,

for them to become the first human to realize,

aby boli prvými, ktorí si uvedomili:

"I'm going to die."

„Ja zomriem.“

This is, if you like, our curse.

Môžeme to nazvať našim prekliatím.

It's the price we pay for being so damn clever.

Je to cena, ktorú platíme za to, že sme takí inteligentní.

We have to live in the knowledge

Musíme žiť naše životy s vedomím,

that the worst thing that can possibly happen

že najhoršia vec, ktorá sa nám môže stať,

one day surely will,

sa jedného dňa určite stane.

the end of all our projects,

Koniec našich projektov,

our hopes, our dreams, of our individual world.

našich nádejí, snov, našich jednotlivých svetov.

We each live in the shadow of a personal

Každý z nás žije v tieni našej súkromnej

apocalypse.

apokalypsy.

And that's frightening. It's terrifying.

A to je strašidelné.

And so we look for a way out.

Je to desivé, a tak hľadáme cestu von.

And in my case, as I was about five years old,

V mojom prípade, keď som mal asi 5 rokov,

this meant asking my mum.

to znamenalo spýtať sa mamy.

Now when I first started asking

Keď som sa začal pýtať:

what happens when we die,

„Čo sa stane, keď zomrieme?“

the grown-ups around me at the time

dospeláci v mojom okolí

answered with a typical English mix of awkwardness

odpovedali s typickou anglickou zmesou trápnosti

and half-hearted Christianity,

a neúprimného kresťanstva.

and the phrase I heard most often

Fráza, ktorú som počúval najčastejšie,

was that granddad was now

znela, že starý otec

"up there looking down on us,"

„je teraz tam hore a pozerá sa na nás“.

and if I should die too, which wouldn't happen of course,

A keby som zomrel ja, čo sa samozrejme nestane,

then I too would go up there,

tiež by som šiel tam hore.

which made death sound a lot like

Vďaka tomu smrť znela ako

an existential elevator.

existenčný výťah.

Now this didn't sound very plausible.

A to sa nezdalo veľmi uveriteľné.

I used to watch a children's news program at the time,

V tom čase som zvykol sledovať detský spravodajský program,

and this was the era of space exploration.

bola to doba objavovania vesmíru.

There were always rockets going up into the sky,

Ukazovali rakety vystreľované do oblohy,

up into space, going up there.

do vesmíru, smerom „tam hore“.

But none of the astronauts when they came back

Ale ani jeden z astronautov, keď sa vrátil,

ever mentioned having met my granddad

nikdy nespomenul stretnutie s mojím starým otcom.

or any other dead people.

Alebo inými mŕtvymi ľuďmi.

But I was scared,

Ale ja som bol vystrašený.

and the idea of taking the existential elevator

A vidina nastúpenia do existenčného výťahu,

aby som mohol vidieť svojho starého otca,

to see my granddad

sounded a lot better than being swallowed

znela oveľa lepšie, než byť zhltnutý prázdnotou,

by the void while I slept.

kým som spal.

And so I believed it anyway,

Takže som tomu veril,

even though it didn't make much sense.

aj keď to nedávalo zmysel.

And this thought process that I went through

Tento myšlienkový proces, ktorým som prešiel ako dieťa

as a child, and have been through many times since,

a ktorým som prešiel veľakrát aj potom,

including as a grown-up,

čo som sa stal dospelým,

is a product of what psychologists call

je vecou, ktorú psychológovia nazývajú

a bias.

skreslenie.

Now a bias is a way in which we systematically

Skreslenie je postup, pri ktorom nám systematicky

get things wrong,

niečo uniká.

ways in which we miscalculate, misjudge,

Pri ktorom zle odhadujeme, zle súdime,

distort reality, or see what we want to see,

ohýbame realitu, alebo vidíme, čo chceme vidieť.

and the bias I'm talking about

A skreslenie, o ktorom hovorím ja,

works like this:

funguje takto:

Confront someone with the fact

Konfrontujte niekoho s faktom,

that they are going to die

že zomrie,

and they will believe just about any story

a uverí každému príbehu,

that tells them it isn't true

ktorý mu bude tvrdiť, že to nie je pravda

and they can, instead, live forever,

a že môže žiť večne.

even if it means taking the existential elevator.

Aj keď to bude znamenať nastúpenie do existenčného výťahu.

Now we can see this as the biggest bias of all.

Toto môžeme chápať ako najväčšie skreslenie zo všetkých.

It has been demonstrated in over 400

Bolo dokázané vo viac ako 400

empirical studies.

empirických štúdiách.

Now these studies are ingenious, but they're simple.

Tieto štúdie sú dômyselné, ale pritom jednoduché.

They work like this.

Fungujú asi takto:

You take two groups of people

Zoberiete si dve skupiny ľudí,

who are similar in all relevant respects,

ktorí sa navzájom podobajú vo všetkých dôležitých aspektoch

and you remind one group that they're going to die

a jednu skupinu upozorníte na to, že zomrú,

but not the other, then you compare their behavior.

ale tú druhú skupinu nie a následne pozorujete ich správanie.

So you're observing how it biases behavior

Takže teraz sledujete ako skresľuje správanie to,

when people become aware of their mortality.

keď ľuďom pripomeniete ich smrteľnosť.

And every time, you get the same result:

A vždy dostanete rovnaký výsledok:

People who are made aware of their mortality

ľudia, ktorým pripomenuli ich smrteľnosť,

are more willing to believe stories

skôr uveria príbehom,

that tell them they can escape death

ktoré im tvrdia, že môžu uniknúť smrti

and live forever.

a žiť večne.

So here's an example: One recent study

Dám vám príklad: v jednom výskume

took two groups of agnostics,

boli vybrané dve skupiny agnostikov,

that is people who are undecided

to sú ľudia, ktorí sú nerozhodní

in their religious beliefs.

ohľadom svojho náboženského presvedčenia.

Now, one group was asked to think about being dead.

Jednu skupinu sme požiadali, aby premýšľali o svojej smrti.

The other group was asked to think about

Druhú skupinu sme požiadali,

being lonely.

aby premýšľali o osamelosti.

They were then asked again about their religious beliefs.

Potom sme im znova položili otázku o ich náboženskom presvedčení.

Those who had been asked to think about being dead

Tí, ktorí mali premýšľať o smrti,

were afterwards twice as likely to express faith

boli potom dvakrát ochotnejší priznať vieru

in God and Jesus.

v Boha a Ježiša.

Twice as likely.

Dvakrát viac.

Even though the before they were all equally agnostic.

Aj keď predtým boli rovnako agnostickí.

But put the fear of death in them,

Vnuknite ľuďom strach zo smrti

and they run to Jesus.

a utečú k Ježišovi.

Now, this shows that reminding people of death

To poukazuje na to, že pripomenutím smrti

biases them to believe, regardless of the evidence,

si ľudia skreslia smrť aj bez dôkazov.

and it works not just for religion,

Toto funguje nielen v náboženstve,

but for any kind of belief system

ale aj v rôznych iných systémoch viery,

that promises immortality in some form,

ktoré sľubujú nesmrteľnosť v akejkoľvek podobe.

whether it's becoming famous

Či už je to stanie sa slávnym,

or having children

či byť rodičom

or even nationalism,

alebo aj nacionalistom,

which promises you can live on as part of a greater whole.

keď máte prisľúbenú spoluúčasť vo väčšom celku.

This is a bias that has shaped

Toto je skreslenie,

the course of human history.

ktoré udalo tvar ľudskej histórii.

Now, the theory behind this bias

Teória za týmto skreslením

in the over 400 studies

vo viac ako 400 štúdiách

is called terror management theory,

je nazývaná teóriou riadenej hrôzy.

and the idea is simple. It's just this.

A jej myšlienka je jednoduchá:

We develop our worldviews,

Rozvíjame naše pohľady na svet,

that is, the stories we tell ourselves

to sú tie príbehy, ktoré si nahovárame

about the world and our place in it,

o svete a našom mieste v ňom,

in order to help us manage

aby sme si pomohli zvládnuť

the terror of death.

hrôzu zo smrti.

And these immortality stories

Tieto príbehy o nesmrteľnosti

have thousands of different manifestations,

majú tisíce rôznych prejavov.

but I believe that behind the apparent diversity

No ja verím, že za touto zjavnou rozmanitosťou

there are actually just four basic forms

sa skrývajú len 4 základné druhy,

that these immortality stories can take.

ktoré tieto príbehy o nesmrteľnosť môžu mať.

And we can see them repeating themselves

A my môžeme sledovať, ako sa opakujú

throughout history, just with slight variations

počas celých dejín, len s malými úpravami,

to reflect the vocabulary of the day.

aby odrážali svoju dobu.

Now I'm going to briefly introduce these four

Teraz vám trochu priblížim tieto

basic forms of immortality story,

4 základné druhy príbehov o nesmrteľnosti.

and I want to try to give you some sense

Chcem sa pokúsiť demonštrovať spôsob,

of the way in which they're retold by each culture

akým sú prerozprávané v každej kultúre

or generation

alebo generácii

using the vocabulary of their day.

s použitím slovníka ich doby.

Now, the first story is the simplest.

Prvý príbeh je najjednoduchší:

We want to avoid death,

chceme sa vyhnúť smrti.

and the dream of doing that in this body

Sen ostať v našom tele,

in this world forever

na tomto svete, už navždy,

is the first and simplest kind of immortality story,

je tým prvým a najjednoduchším druhom príbehu o nesmrteľnosti.

and it might at first sound implausible,

Spočiatku sa to môže zdať nepravdepodobné,

but actually, almost every culture in human history

ale popravde, skoro každá kultúra v histórii ľudstva,

has had some myth or legend

má nejaký mýtus alebo legendu

of an elixir of life or a fountain of youth

o elixíre života, fontáne mladosti

or something that promises to keep us going

alebo hocičom inom, čo nám sľubuje

forever.

večný život.

Ancient Egypt had such myths,

Staroveký Egypt mal také mýty,

ancient Babylon, ancient India.

staroveký Babylon, staroveká India.

Throughout European history, we find them in the work of the alchemists,

V európskej histórii ich nájdeme v práci alchymistov.

and of course we still believe this today,

A dodnes tomu veríme,

only we tell this story using the vocabulary

akurát dnes používame

of science.

jazyk vedy.

So 100 years ago,

Pred 100 rokmi,

hormones had just been discovered,

keď boli práve objavené hormóny,

and people hoped that hormone treatments

ľudia verili, že hormonálna liečba

were going to cure aging and disease,

vylieči starnutie a rôzne choroby.

and now instead we set our hopes on stem cells,

Dnes zas vkladáme našu vieru do kmeňových buniek,

genetic engineering, and nanotechnology.

genetického inžinierstva a nanotechnológií.

But the idea that science can cure death

Ale idea, že veda môže vyliečiť smrť,

is just one more chapter in the story

je len ďalšou kapitolou v príbehu

of the magical elixir,

o nájdení kúzelného elixíru,

a story that is as old as civilization.

v príbehu starom ako ľudstvo samo.

But betting everything on the idea of finding the elixir

Ale vsádzanie všetkého na myšlienku nájdenia elixíru

and staying alive forever

a následného večného života,

is a risky strategy.

je riskantnou stratégiou.

When we look back through history

Keď sa pozrieme späť,

at all those who have sought an elixir in the past,

na všetkých tých, ktorí hľadali elixír,

the one thing they now have in common

jediná vec, ktorú majú spoločnú,

is that they're all dead.

je, že sú všetci mŕtvi.

So we need a backup plan, and exactly this kind of plan B

Takže potrebujeme záložný plán.

is what the second kind of immortality story offers,

A presne tento druh plánu B, je druhým príbehom o nesmrteľnosti,

and that's resurrection.

a tým je vzkriesenie.

And it stays with the idea that I am this body,

Zastáva ideu, že ja som toto telo,

I am this physical organism.

ja som tento fyzický organizmus.

It accepts that I'm going to have to die

Akceptuje to, že musím zomrieť,

but says, despite that,

ale napriek tomu tvrdí,

I can rise up and I can live again.

že môžem vstať a znovu žiť.

In other words, I can do what Jesus did.

Inak povedané, môžem urobiť to, čo Ježiš.

Jesus died, he was three days in the [tomb],

Ježiš zomrel, bol tri dni v hrobke,

and then he rose up and lived again.

potom vstal a opäť žil.

And the idea that we can all be resurrected to live again

Táto idea, že môžeme byť všetci vzkriesení a žiť znova

is orthodox believe, not just for Christians

je ortodoxnou vierou nielen pre kresťanov,

but also Jews and Muslims.

ale aj židov a moslimov.

But our desire to believe this story

Ale naša túžba veriť v tento príbeh

is so deeply embedded

je v nás tak hlboko zakorenená,

that we are reinventing it again

že to znovu a znovu objavujeme

for the scientific age,

aj vo vedeckej dobe.

for example, with the idea of cryonics.

Napríklad idea o kryokomorách.

That's the idea that when you die,

Je to myšlienka, že keď zomriete,

you can have yourself frozen,

môžete sa dať zmraziť.

and then, at some point when technology

A potom, keď na to bude technológia

has advanced enough,

dosť pokročilá,

you can be thawed out and repaired and revived

budete rozmrazení, opravení a oživení,

and so resurrected.

takže vzkriesení.

And so some people believe an omnipotent god

Niektorí ľudia veria vo všemohúceho Boha,

will resurrect them to live again,

ktorý ich vzkriesi, aby mohli znova žiť,

and other people believe an omnipotent scientist will do it.

a iní veria vo všemohúceho vedca, ktorý to urobí.

But for others, the whole idea of resurrection,

Pre niektorých je celá idea vzkriesenia,

of climbing out of the grave,

vyskočenia z hrobu,

it's just too much like a bad zombie movie.

len niečo ako zlý zombie film.

They find the body too messy, too unreliable

Telo sa im zdá príliš špinavé, príliš nespoľahlivé

to guarantee eternal life,

na to, aby zabezpečilo večný život.

and so they set their hopes on the third,

Takže vsádzajú svoje nádeje na tretí,

more spiritual immortality story,

viac spirituálny príbeh o nesmrteľnosti.

the idea that we can leave our body behind

Myšlienka, že môžeme nechať naše telo za nami

and live on as a soul.

a žiť ďalej ako duša.

Now, the majority of people on Earth

Väčšina ľudí na Zemi verí,

believe they have a soul,

že majú dušu

and the idea is central to many religions.

a to je centrálnou ideou mnohých náboženstiev.

But even though, in its current form,

Napriek tomu, že vo svojej terajšej podobe,

in its traditional form,

vo svojej tradičnej forme,

the idea of the soul is still hugely popular,

je idea o duši veľmi populárna,

nonetheless we are again

aj tak ju stále pretvárame

reinventing it for the digital age,

pre náš digitálny vek.

for example with the idea

Napríklad,

that you can leave your body behind

že môžete opustiť vaše telo

by uploading your mind, your essence,

nahratím vašej mysle, vašej podstaty,

the real you, onto a computer,

vášho ozajstného ja do počítača,

and so live on as an avatar in the ether.

a tak žiť ďalej ako avatar v éteri.

But of course there are skeptics who say

Samozrejme, existujú skeptici,

if we look at the evidence of science,

ktorí hovoria, že ak sa pozrieme

particularly neuroscience,

na dôkazy vedy, najmä neurovedy,

it suggests that your mind,

naznačuje to, že vaša myseľ,

your essence, the real you,

vaša esencia, vaše skutočné ja,

is very much dependent on a particular part

je veľmi závislé na určitej časti

of your body, that is, your brain.

vášho tela, a to na vašom mozgu.

And such skeptics can find comfort

A práve títo skeptici nachádzajú pokoj

in the fourth kind of immortality story,

v štvrtom druhu príbehu o nesmrteľnosti

and that is legacy,

a tým je dedičstvo.

the idea that you can live on

Idea, že môžete žiť ďalej

through the echo you leave in the world,

v ozvene, ktorú tu zanecháte.

like the great Greek warrior Achilles,

Ako veľký grécky bojovník Achilles,

who sacrificed his life fighting at Troy

ktorý obetoval svoj život v boji proti Tróji,

so that he might win immortal fame.

aby mohol získať nesmrteľnú slávu.

And the pursuit of fame is as widespread

Snaha nadobudnúť slávu je rozšírená teraz,

and popular now as it ever was,

ako bola aj v minulosti.

and in our digital age,

A v našom digitálnom veku

it's even easier to achieve.

je oveľa jednoduchšie ju získať.

You don't need to be a great warrior like Achilles

Nemusíte byť veľkým bojovníkom, akým bol Achilles,

or a great king or hero.

ani veľkým kráľom alebo hrdinom.

All you need is an Internet connection and a funny cat. (Laughter)

Potrebujete len internetové pripojenie a smiešnu mačku.

(smiech)

But some people prefer to leave a more tangible,

Niektorí ľudia však preferujú viac hmatateľné,

biological legacy -- children, for example.

biologické dedičstvo, napríklad deti.

Or they like, they hope, to live on

Alebo by chceli, dúfajú, že budú žiť

as part of some greater whole,

ako súčasť väčšieho celku –

a nation or a family or a tribe,

národa, rodiny, kmeňa

their gene pool.

alebo genofondu.

But again, there are skeptics

Ale znovu sú tu skeptici,

who doubt whether legacy

ktorí pochybujú, že dedičstvo

really is immortality.

znamená nesmrteľnosť.

Woody Allen, for example, who said,

Woody Allen, napríklad povedal:

"I don't want to live on in the hearts of my countrymen.

„Nechcem žiť v srdciach mojich spoluobčanov.

I want to live on in my apartment."

Chcem žiť vo svojom byte.“

So those are the four

Takže toto boli

basic kinds of immortality stories,

4 základné druhy príbehov o nesmrteľnosti

and I've tried to give just some sense

a snažil som len trochu objasniť,

of how they're retold by each generation

ako sú prerozprávané každou generáciou,

with just slight variations

len s malými odchýlkami,

to fit the fashions of the day.

aby pasovali do danej doby.

And the fact that they recur in this way,

Fakt, že sa vynárajú takýmto spôsobom,

v tak veľmi podobnej forme, ale tak veľmi odlišných systémoch viery,

in such a similar form but in such different belief systems,

suggests, I think,

myslím, naznačuje,

that we should be skeptical of the truth

že by sme mali byť skeptickí voči pravdivosti

of any particular version of these stories.

ktorejkoľvek verzie týchto príbehov.

The fact that some people believe

Fakt, že niektorí ľudia veria,

an omnipotent god will resurrect them to live again

že všemocný Boh ich vzkriesi a budú žiť znova

and others believe an omnipotent scientist will do it

a iní veria, že to zas dokáže všemocný vedec,

suggests that neither are really believing this

nasvedčuje, že tomu neveria

on the strength of the evidence.

na základe sily dôkazov.

Rather, we believe these stories

Skôr týmto príbehom veríme,

because we are biased to believe them,

pretože sme im naučení veriť.

and we are biased to believe them

A naučení sme tomu preto,

because we are so afraid of death.

lebo sa tak veľmi bojíme smrti.

So the question is,

Takže otázka znie,

are we doomed to lead the one life we have

sme odkázaní viesť jeden život,

in a way that is shaped by fear and denial,

ktorý je tvorený strachom a popieraním?

or can we overcome this bias?

Alebo môžeme prekonať toto skreslenie?

Well the Greek philosopher Epicurus

Grécky filozof Epikuros

thought we could.

si myslel, že môžeme.

He argued that the fear of death is natural,

Tvrdil, že strach zo smrti je prirodzený,

but it is not rational.

ale nie racionálny.

"Death," he said, "is nothing to us,

Povedal: „Smrť pre nás nič neznamená,

because when we are here, death is not,

pretože keď sme tu, smrť nie je,

and when death is here, we are gone."

a keď je tu smrť, my sme preč.“

Now this is often quoted, but it's difficult

Táto idea je veľmi často citovaná,

to really grasp, to really internalize,

ale je veľmi zložité pochopiť a osvojiť si ju,

because exactly this idea of being gone

pretože práve myšlienka na to, že sme preč,

is so difficult to imagine.

sa tak ťažko predstavuje.

So 2,000 years later, another philosopher,

Takže o 2000 rokov to ďalší filozof,

Ludwig Wittgenstein, put it like this:

Ludwig Wittgenstein, predniesol takto:

"Death is not an event in life:

„Smrť nie je udalosťou v živote,

We do not live to experience death.

nežijeme, aby sme zažili smrť.“

And so," he added,

A dodal:

"in this sense, life has no end."

„V tomto zmysle, život nemá konca.“

So it was natural for me as a child

Takže pre mňa ako dieťa bolo prirodzené

to fear being swallowed by the void,

báť sa zhltnutia prázdnotou,

but it wasn't rational,

ale nebolo to racionálne,

because being swallowed by the void

pretože byť zhltnutý prázdnotou

is not something that any of us

nie je niečo,

will ever live to experience.

čo niekto z nás zažije.

Now, overcoming this bias is not easy because

Prekonanie tohto skreslenia nie je jednoduché,

the fear of death is so deeply embedded in us,

pretože strach zo smrti je v nás hlboko zakorenený.

yet when we see that the fear itself is not rational,

Ale práve keď si uvedomíme, že samotný strach nie je racionálny

and when we bring out into the open

a keď si priznáme spôsoby,

the ways in which it can unconsciously bias us,

ktorými nás to nevedome ovplyvňuje,

then we can at least start

potom môžeme aspoň skúsiť

to try to minimize the influence it has

minimalizovať vplyv,

on our lives.

ktorý to má na naše životy.

Now, I find it helps to see life

Myslím, že pomôže, ak si predstavíme

as being like a book:

život ako knihu:

Just as a book is bounded by its covers,

Presne ako kniha je zviazaná obalom

by beginning and end,

na začiatku a konci,

so our lives are bounded by birth and death,

aj naše životy sú ohraničené narodením a smrťou.

and even though a book is limited by beginning and end,

A aj keď je kniha ohraničená začiatkom a koncom,

it can encompass distant landscapes,

môže obsahovať vzdialené krajiny,

exotic figures, fantastic adventures.

exotické postavy, fantastické dobrodružstvá.

And even though a book is limited by beginning and end,

A aj keď je kniha ohraničená začiatkom a koncom,

the characters within it

postavy v nej

know no horizons.

nepoznajú hranice.

They only know the moments that make up their story,

Poznajú len momenty, ktoré tvoria ich príbeh,

even when the book is closed.

aj keď je kniha zatvorená.

And so the characters of a book

Takže postavy v knihe

are not afraid of reaching the last page.

sa neboja dosiahnuť poslednú stranu.

Long John Silver is not afraid of you

Long John Silver sa nebojí,

finishing your copy of "Treasure Island."

že dočítate Ostrov pokladov.

And so it should be with us.

A tak isto by sme to mali vnímať aj my.

Imagine the book of your life,

Predstavte si knihu vášho života,

its covers, its beginning and end, and your birth and your death.

jej obal, jej začiatok a koniec sú vaše narodenie a smrť.

You can only know the moments in between,

Môžete poznať len momenty medzi nimi,

the moments that make up your life.

momenty, ktoré tvoria váš život.

It makes no sense for you to fear

Nedáva zmysel, aby ste sa báli toho,

what is outside of those covers,

čo je mimo obalu,

whether before your birth

či už pred vaším narodením

or after your death.

alebo po vašej smrti.

And you needn't worry how long the book is,

A taktiež, by ste sa nemali zaoberať tým,

or whether it's a comic strip or an epic.

aká dlhá je vaša kniha, alebo či je to komiks alebo epos.

The only thing that matters

Jediné, na čom záleží,

is that you make it a good story.

je, že vy z nej urobíte dobrý príbeh.

Thank you.

Ďakujem.

(potlesk)

(Applause)