The beauty of human skin in every color | Angélica Dass

Translator: Martin Stefanovic Reviewer: Zuzana Šplhová

It has been 128 years

Je to 128 rokov,

since the last country in the world abolished slavery

čo posledná krajina na svete zrušila otroctvo.

and 53 years

A je tomu 53 rokov, čo Martin Luther King

since Martin Luther King pronounced his "I Have A Dream" speech.

predniesol svoj prejav, ktorý začal slovami: „Mám sen“.

But we still live in a world

My však stále žijeme vo svete,

where the color of our skin not only gives a first impression,

kde farba pokožky zanecháva nielen prvý dojem,

but a lasting one that remains.

ale aj ten, čo pretrváva.

I was born in a family full of colors.

Narodila som sa v rodine plnej farieb.

My father is the son of a maid

Môj otec, syn slúžky,

from whom he inherited an intense dark chocolate tone.

po ktorej zdelil intenzívny odtieň tmavej čokolády.

He was adopted by those who I know as my grandparents.

Adoptovali si ho tí, ktorých ja poznám ako svojich prarodičov.

Moja babička, hlava rodiny, má porcelánovú kožu

The matriarch, my grandma,

has a porcelain skin and cotton-like hair.

a vlasy ako bavlnu.

My grandpa was somewhere between a vanilla and strawberry yogurt tone,

Pokožka môjho deda bola niečo medzi vanilkou a jahodovým jogurtom.

like my uncle and my cousin.

Rovnaká, ako môjho strýka a bratranca.

My mother is a cinnamon-skin daughter of a native Brazilian,

Moja mama má škoricový odtieň pokožky a je dcérou pôvodnej Brazílčanky

with a pinch of hazel and honey,

s troškou farby lieskovca a medu.

and a man [who is] a mix of coffee with milk,

Mamin otec bol ako mix kávy a mlieka, s prevahou kávy.

but with a lot of coffee.

She has two sisters.

Moja mama má dve sestry.

One in a toasted-peanut skin

Prvá, adoptovaná, s farbou pražených arašidov

and the other,

a druhá, tiež adoptovaná, má farbu skôr béžovú.

also adopted,

more on the beige side,

like a pancake.

Ako palacinka.

(Laughter)

(smiech)

Growing up in this family,

Vyrastajúc v tejto rodine, farba pokožky u mňa nikdy nerozhodovala.

color was never important for me.

Outside home, however, things were different soon.

Avšak mimo domov veci vyzerali zrazu inak.

Color had many other meanings.

Farba mala mnoho ďalších významov.

I remember my first drawing lessons in school

Pamätám sa na svoju prvú hodinu kreslenia ako plnú protichodných pocitov.

as a bunch of contradictory feelings.

It was exciting and creative

Bolo to vzrušujúce a kreatívne.

but I never understood the unique flesh-colored pencil.

Ale nikdy som nepochopila farbičke pleťovej farby.

I was made of flesh but I wasn't pink.

Som síce z mäsa, ale nie som ružová.

My skin was brown, and people said I was black.

Moje koža bola hnedá, ale ľudia vraveli, že som čierna.

I was seven years old with a mess of colors in my head.

Mala som sedem rokov a v hlave zmätok zo všetkých tých farieb.

Later,

Neskôr, keď som viedla bratranca do školy

when I took my cousin to school,

I was usually taken for the nanny.

ma ľudia zvyčajne považovali za pestúnku.

By helping in the kitchen at a friend's party,

Keď som pomáhala kamarátke na párty v kuchyni

people thought I was the maid.

ľudia si mysleli, že som slúžka.

I was even treated like a prostitute

Dokonca sa ku mne chovali ako k prostitútke

just because I was walking alone on the beach with European friends.

len preto, že som šla po pláži s kamarátmi z Európy.

And many times,

Častokrát, keď som bola na návšteve u babičky

visiting my grandma or friends in upper class buildings,

alebo priateľov v budovách vyššej triedy,

I was invited not to use the main elevator.

bolo mi odporučené nepoužívať hlavný výťah.

Because in the end,

Pretože s touto farbou kože a vlasmi na niektoré miesta nepatrím.

with this color and this hair,

I cannot belong to some places.

In some way,

Nejakým spôsobom som si na to zvykla a čiastočne to aj prijala.

I get to used to it and accept part of it.

However, something inside of me keeps revolving and struggling.

Ale niečo sa vo mne neustále vzpiera a zápasí.

O niekoľko rokov neskôr som sa vydala za Španiela.

Years later I married a Spaniard.

But not any Spaniard.

Ale nie za hocijakého.

I chose one with the skin color of a lobster when sunburnt.

Vzala som si Španiela, ktorý bol červený ako rak vždy,

keď sa spálil na slnku.

(Laughter)

(smiech)

Since then, a new question started to chase me.

Odvtedy ma začala prenasledovať nová otázka,

What will be the color of your children?

aká bude farba kože tvojich detí?

As you can understand, this is my last concern.

Asi tušíte, že toto bol môj najmenší problém.

But thinking about it,

Ale keď som o tom premýšľala a vzhľadom na môj pôvod,

with my previous background,

my story led me to make my personal exercise as a photographer.

ma môj príbeh priviedol vo fotografovaní k osobnému cvičeniu.

A takto sa zrodil Humanae.

And that is how Humanae was born.

Humanae is a pursuit to highlight our true colors,

Humanae má za cieľ zdôrazniť, naše skutočné farby,

rather than the untrue

nie nepravdivé farby ako biela, červená, čierna alebo žltá,

white, red, black or yellow associated with race.

ktoré sú pridelené rasám.

It's a kind of game to question our codes.

Ide o druh hry, kde zpochybňujeme zaužívané.

It's a work in progress from a personal story to a global history.

Ide o dielo, v ktorom prechádzam z osobného príbehu

do svetovej histórie.

I portray the subjects in a white background.

Ľudí vždy fotím pred bielym pozadím.

Then I choose an 11-pixel square from the nose,

Potom vyberiem štvorec s 11 pixelmi z oblasti nosu.

paint the background,

A nafarbím pozadie touto farbou

and look for the corresponding color in the industrial palette, Pantone.

a vyhľadám túto farbu v katalógu farieb Pantone.

I started with my family and friends,

Začala som s rodinou a priateľmi,

then more and more people joined the adventure,

neskôr sa pripojilo viac a viac ľudí.

thanks to public calls coming through the social media.

Vďaka verejným výzvam cez sociálne siete.

I thought that the main space to show my work was the Internet

Myslela som, že hlavným priestorom na šírenie mojej práce je internet.

because I want an open concept that invites everybody

Chcem koncept otvorený pre každého.

to push the share button in both the computer and their brain.

Aby tlačili na tlačidlo „zdieľať“ nielen na počítači, ale aj v mysli.

The snowball started to roll.

Začalo sa to nabaľovať ako snehová guľa.

The project had a great welcome --

Projekt bol prijatý veľmi dobre.

invitations, exhibitions,

Pozvania, exhibície, výstavy, galérie a múzea.

physical formats,

galleries and museums ...

just happened.

Spomedzi všetkých foriem mám však najradšej,

And among them, my favorite:

when Humanae occupies public spaces

keď je Humanae realizovaný na verejnosti

and appears in the street,

a objavuje sa na uliciach.

it fosters a popular debate

Podporuje to diskusiu a vytvára pocit komunity.

and creates a feeling of community.

I have portrayed more than 3,000 people

Vyfotila som viac ako 3000 ľudí, v 13 rôznych krajinách,

in 13 different countries,

19 different cities around the world.

v 19 rôznych mestách po celom svete.

Just to mention some of them --

Spomeniem aspoň niektoré z nich.

from someone included in the Forbes list,

Od boháčov zo zoznamu Forbes,

to refugees who crossed the Mediterranean by boat.

až po utečencov, ktorí na lodi preplávali Stredozemné more.

In Paris, from the UNESCO Headquarters to a shelter.

Od hlavného sídla UNESCO v Paríži po útulok.

And students both in Switzerland and favelas in Rio de Janeiro.

A študentov. Zo Švajčiarska i slamov v Rio de Janeiro.

All kinds of beliefs,

Všetky druhy viery, rodové identity alebo fyzické postihnutia.

gender identities

or physical impairments,

a newborn or terminally ill.

Novorodencov alebo smrteľne chorých.

We all together build Humanae.

My všetci tvoríme Humanae.

Those portraits make us rethink how we see each other.

Tieto portréty nás nútia zamyslieť sa ako vidíme jeden druhého.

When modern science is questioning the race concept,

Keď moderná veda spochybňuje koncept rasy,

čo to pre nás znamená byť čierny, biely, žltý alebo červený?

what does it mean for us to be black, white, yellow, red?

Is it the eye, the nose, the mouth, the hair?

Sú to oči, nos, ústa alebo vlasy?

Or does it have to do with our origin,

Alebo náš pôvod, národnosť alebo účet v banke?

nationality

or bank account?

This personal exercise turned out to be a discovery.

Toto osobné cvičenie sa zmenilo na objav.

Suddenly I realized that Humanae was useful for many people.

Zrazu som si uvedomila význam Humanae pre mnoho ľudí.

It represents a sort of mirror

Predstavuje to akési zrkadlo pre tých, ktorí sa nemôžu nájsť v žiadnej kategórii.

for those who cannot find themselves reflected in any label.

It was amazing

Bolo úžasné, že ľudia so mnou začali zdielať myšlienky o mojej práci.

that people started to share their thoughts about the work with me.

Mám ich stovky a podelím sa o ne aj s vami.

I have hundreds of that,

I will share with you, too.

A mother of 11 years --

Matka 11-ročného dievčaťa mi napísala:

A mother of an 11-year-old girl wrote me,

"Very good for me as a tool to work on her confidence,

„Je to pre mňa veľmi dobrý nástroj, ako jej zvýšiť sebavedomie,

as this past weekend

lebo minulý víkend jej kamarátka povedala,

one of her girlfriends argued with her that she does not belong

že sem nepatrí a nemala by mať dovolené žiť v Nórsku.

and should not be allowed to live in Norway.

So your work has a very special place in my heart

Preto si vašu prácu veľmi vážim.“

and it's very important for me."

A woman shared her portrait on Facebook and wrote,

Jedna žena zdieľala svoju fotku na Facebooku

a napísala:

"All my life,

„Celý svoj život majú ľudia z celého sveta problém

people from across the globe had difficulties to place me in a group,

zaradiť ma do nejakej skupiny, do stereotypu, do škatuľky.

a stereotype,

a box.

Perhaps we should stop.

Možno je načase s tým skončiť.

Namiesto zaradzovania by sme sa mali opýtať,

Instead of framing, ask the individual,

'How would you label yourself?'

kam by sa zaradili oni?

Then I would say,

A potom by som povedala:

„Ahoj, ja som Massiel. Som Dominikánka a Holanďanka,

'Hi. I'm Massiel.

I'm a Dominican-Dutch,

I grew up in a mixed family

vyrástla som v zmiešanej rodine a som bisexuálka.“

and I'm a bisexual woman.' "

Besides these unexpected and touching reactions,

Popri týchto neočakávaných a dojemných reakciách,

Humanae sa našlo v rôznorodých a nových oblastiach.

Humanae finds a new life in a different variety of fields.

Just to show you some examples,

Napríklad ilustrátori a študenti umenia to začali používať

illustrators and art students

using it as a reference for their sketches and their studies.

používať ako referenčnú pomôcku pri kreslení počas štúdia.

It's a collection of faces.

Je to zbierka tvárí.

Researchers in the fields of anthropology,

Vedci v oblasti antropológie, fyziky a neurológie používajú Humanae

physics and neuroscience

use Humanae with different scientific approaches

rôznymi vedeckými prístupmi v kontexte ľudského etnika,

related to human ethnicity,

optophysiology,

optiky, rozpoznávania tvárí alebo Alzheimerovej choroby.

face recognition

or Alzheimer's.

One of the most important impacts of the project

Jeden z najdôležitejších vplyvov môjho projektu,

is that Humanae was chosen to be the cover of Foreign Affairs,

bolo, že Humanae bolo vybraté na obálku časopisu Foreign Affairs,

one of the most relevant political publications.

ktorý je jeden z nejrelevantnejších politických publikácií.

And talking about foreign affairs,

Keď už hovoríme o Foreign Affairs,

I found the perfect ambassadors for my project ...

vďaka nim som našla pre svoj projekt perfektných ambasádorov.

teachers.

Učitelia. Tí používajú Humanae ako nástroj pri výučbe.

They are the ones that use Humanae as a tool for educational purposes.

Their passion encourages me to go back to drawing classes,

Ich vášeň mi dáva elán, aby som sa vrátila na hodiny kreslenia,

but this time as a teacher myself.

ale tentokrát ako učiteľka.

My students,

Moji študenti, dospelí ako aj deti,

both adults and kids,

paint their self-portraits,

maľujú svoje autoportréty a snažia sa nájsť vlastnú farbu.

trying to discover their own unique color.

As a photographer,

Ako fotografka si uvedomujem,

I realize that I can be a channel for others to communicate.

že môžem pomôcť iným komunikovať.

As an individual,

Ako človek, ako Angelica,

as Angélica,

every time I take a picture,

vždy keď urobím záber, mám pocit, že sedím u terapeuta.

I feel that I am sitting in front of a therapist.

All the frustration, fear and loneliness

Všetky pocity frustrácie, strach a samota,

that I once felt ...

ktoré som kedysi prežívala, sa menia na lásku.

becomes love.

The last country --

Posledná krajina na svete, ktorá zrušila otroctvo,

the last country in the world who abolished slavery

is the country where I was born,

je krajina, v ktorej som sa narodila.

Brazil.

Brazília.

We still have to work hard to abolish discrimination.

Stále musíme tvrdo pracovať na zastavení diskriminácie,

That remains a common practice worldwide,

ktorá zostáva prítomná na celom svete

and that will not disappear by itself.

a nezmizne len tak sama od seba.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)

Thank you.