How do you know what's true? - Sheila Marie Orfano

Translator: Petra Molnárová Reviewer: Zuzana Munzarová Dziaková

A samurai is found dead in a quiet bamboo grove.

Samuraja našli mŕtveho v tichom bambusovom háji.

One by one, the crime’s only known witnesses recount their version

Jeden za druhým, jediní svedkovia zločinu rozprávajú svoje verzie

of the events that transpired.

udalostí, ktoré vyšli najavo.

But as they each tell their tale,

No ako každý rozpráva svoj príbeh,

it becomes clear that every testimony is plausible, yet different.

zisťujeme, že hoci sú všetky výpovede hodnoverné, sú odlišné.

And each witness implicates themselves.

A všetci sú do toho zapletení.

This is the premise of “In a Grove,” a short story published in the early 1920s

Toto je premisa príbehu „In a Grove“, ktorý v 20. rokoch 20. storočia napísal

by Japanese author Ryūnosuke Akutagawa.

japonský autor Rjúnosuke Akutagawa.

Though many know this tale of warring perspectives by a different name:

Mnohí však poznajú tento príbeh súperiacich perspektív pod iným menom:

“Rashomon.”

„Rašómon“.

In 1950, Japanese filmmaker Akira Kurosawa adapted two of Akutagawa’s stories

V roku 1950 spracoval japonský režisér Akira Kurosawa dva Akutagawové príbehy

into one film.

do jedného filmu.

This movie introduced the world to an enduring cultural metaphor

Tento film priniesol svetu pretrvávajúcu kultúrnu metaforu,

that has transformed our understanding of truth, justice and human memory.

ktorá zmenila naše chápanie pravdy, spravodlivosti a ľudskej pamäte.

The Rashomon effect describes a situation

Rašómonov efekt opisuje situáciu,

in which individuals give significantly different but equally conceivable accounts

kedy jedinci podávajú značne rozdielne, no rovnako uveriteľné verzie

of the same event.

tej istej udalosti.

Often used to highlight the unreliability of eyewitnesses,

Vyzdvihovaním nespoľahlivosti svedkov,

the Rashomon effect usually occurs under two specific conditions.

sa Rašómonov efekt zväčša udeje za dvoch určitých podmienok.

The first: there’s no evidence to verify what really happened.

Prvá: neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdil, čo sa stalo.

And the second: there’s pressure to achieve closure,

Druhá: vyvíja sa nátlak na uzavretie prípadu,

often provided by an authority figure trying to identify the definitive truth.

častokrát autoritou, ktorá sa snaží určiť absolútnu pravdu.

But the Rashomon effect undermines the very idea of a singular, objective truth.

Rašómonov efekt však podkopáva myšlienku objektívnej pravdy.

In the source material,

V našom zdroji

Akutagawa and Kurosawa use the tools of their media

využívajú Akutagawa a Kurosawa nástroje svojich médií tak,

to give each character’s testimony equal weight,

aby výpoveď každej postavy mala rovnakú váhu,

transforming each witness into an unreliable narrator.

čo robí z každého svedka nespoľahlivého rozprávača.

Without any hints on who’s sharing the most accurate account,

Bez akýchkoľvek náznakov toho, koho verzia je najpresnejšia,

the audience can’t tell which character to trust.

publikum nevie, ktorej postave veriť.

Instead, each testimony takes on a truthful quality,

Naopak, každá výpoveď má v sebe kúsok pravdy,

and the audience is left doubting their convictions

publikum spochybňuje vlastné presvedčenia

as they guess who ended the samurai’s life.

a len háda, kto vzal samurajovi život.

Some might find this frustrating because the plot subverts expectations

Pre niektorých je toto frustrujúce, pretože dej vyvracia očakávania toho,

of how mysteries usually end.

ako záhady zvyčajne končia.

But by refusing to provide a clear answer,

Avšak odmietaním podania jasnej odpovede

these two artists capture the messiness and complexity of truth and human memory.

títo dvaja umelci zachytávajú chaotickosť a zložitosť pravdy a ľudskej pamäte.

Neuroscientists have found that when we form a memory,

Neurovedci zistili, že keď si vytvárame spomienku,

our interpretation of visual information is influenced

naše podanie vizuálnej informácie ovplyvňujú

by our previous experiences and internal biases.

naše predošlé skúsenosti a vnútorné zaujatosti.

Some of these biases are unique to individuals,

Pre niektorých sú isté zaujatosti jedinečné,

but others are more universal.

ale iné sú viac všeobecne platné.

For example, egocentric bias can influence people

Napríklad egocentrická zaujatosť môže ovplyvniť ľudí tak,

to subconsciously reshape their memories

že podvedome upravia vlastné spomienky,

in ways that cast a positive light on their actions.

aby ich činy boli vnímané pozitívnejšie.

Even if we were able to encode a memory accurately,

Ak by sme aj vedeli presne zašifrovať pamäť,

recalling it incorporates new information that changes the memory.

pripomínanie si vyžaduje nové informácie, ktoré nám pamäť menia.

And when we later recall that event,

A keď neskôr spomíname na tú udalosť,

we typically remember the embellished memory instead of the original experience.

zvyčajne si ju pamätáme prikrášlene, namiesto skutočnej verzie.

These underlying psychological phenomena mean that the Rashomon effect

Tento podstatný psychologický jav znamená, že Rašómonov efekt

can pop up anywhere.

sa môže vyskytnúť kdekoľvek.

In biology, scientists starting from the same dataset

V biológii vedci, ktorí začínajú s rovnakým súborom dát

and applying the same analytical methods, frequently publish different results.

a aplikujú rovnaké analytické metódy, zverejňujú často odlišné výsledky.

Anthropologists regularly grapple with the impact personal backgrounds can have

Antropológovia často bojujú s tým, aký dopad môže mať osobná skúsenosť

on an expert's perception.

na chápanie experta.

In one famous case, two anthropologists visited the Mexican village of Tepoztlan.

Známy príklad dvoch antropológov, ktorí išli do mexického mesta Tepoztlán.

The first researcher described life in the town as happy and contented,

Prvý vedec opísal život v meste ako šťastný a spokojný,

while the second recorded residents as paranoid and disgruntled.

zatiaľ čo ten druhý tvrdil, že obyvatelia boli paranoidní a otrávení.

Experts aside, the Rashomon effect can also impact the general public,

Okrem vedcov môže Rašómonov efekt taktiež ovplyvniť všeobecnú verejnosť,

particularly when it comes to the perception of complicated world events.

najmä ak ide o vnímanie zložitých svetových udalostí.

For example, following a 2015 security summit

Napríklad v roku 2015 sa konal bezpečnostný summit

between the United States and leaders from the Arab States,

medzi USA a Ligou arabských štátov,

media reports about the summit varied enormously.

o ktorom médiá písali diametrálne odlišne.

Some stated that it had gone smoothly, while others called it a complete failure.

Niektorí tvrdili, že všetko išlo hladko, iní summit nazvali úplným neúspechom.

It's tempting to fixate on why we have competing perceptions,

Láka nás držať sa toho, prečo je naše vnímanie rozdielne,

but perhaps the more important question the Rashomon effect raises is,

ale možno dôležitejšou otázkou, ktorú vyvoláva Rašómonov efekt, je:

what is truth anyway?

čo je vlastne pravda?

Are there situations when an “objective truth” doesn’t exist?

Sú prípady, kedy „objektívna pravda“ neexistuje?

What can different versions of the same event tell us

Čo nám môžu rôzne verzie rovnakej udalosti povedať

about the time, place and people involved?

o danom čase, mieste a ľuďoch?

And how can we make group decisions if we’re all working

A ako môžeme robiť skupinové rozhodnutia, ak všetci

with different information, backgrounds, and biases?

máme rozličné informácie, vzdelanie a zaujatosti?

Like most questions, these don’t have a definitive answer.

Ako väčšina otázok, ani tieto nemajú jednoznačnú odpoveď.

But the enduring importance of Akutagawa’s story

Pretrvávajúca dôležitosť Akutagawavho príbehu naznačuje,

suggests there may be value in embracing the ambiguity.

že prijatie mnohoznačnosti môže mať svoj význam.