Chip Conley: Measuring what makes life worthwhile

Translator: Richard Hrdlovič Reviewer: Roman Studenic

I'm going to talk about the simple truth in leadership

Budem hovoriť o prostej pravde vo vedení

in the 21st century.

v 21. storočí.

In the 21st century, we need to actually look at --

V 21. storočí sa potrebujeme pozrieť na --

and what I'm actually going to encourage you to consider today --

a to čo sa chystám dnes vo Vás podnietiť aby ste zvážili --

is to go back to our school days

je vrátiť sa spať do našich školných dni,

when we learned how to count.

kde sme sa naučili počítať.

But I think it's time for us to think about what we count.

Ale domnievam sa, že je načase popremýšľať o tom, čo sme to vlastne počítali.

Because what we actually count

Pretože len to, čo sme spočítali,

truly counts.

sa skutočne rata.

Let me start by telling you a little story.

Dovoľte my začať krátkym príbehom.

This is Van Quach.

Toto je Van Quach.

She came to this country in 1986 from Vietnam.

Prišla do tejto krajiny v roku 1986 z Vietnamu.

She changed her name to Vivian

Zmenila si svoje meno na Vivian

because she wanted to fit in here in America.

pretože tu chcela zapadnúť.

Her first job was at an inner-city motel

Jej prvá práca bola v motely v strednej časti

in San Francisco as a maid.

San Francisca, kde pracovala ako chyžná.

I happened to buy that motel

Daný motel sa mi podarilo odkúpiť

about three months after Vivian started working there.

asi tri mesiace po tom, čo tam Vivian začala pracovať.

So Vivian and I have been working together for 23 years.

Dnes je tomu už vyše 23 rokov čo s Vivian spoločne pracujeme.

With the youthful idealism of a 26-year-old,

Plný mladistvého ideálu som ako 26 ročný,

in 1987,

v roku 1987,

I started my company and I called it Joie de Vivre,

založil spoločnosť, ktorú som pomenoval Joie de Vivre (Radosť zo života),

a very impractical name,

veľmi nepraktický názov,

because I actually was looking to create joy of life.

od ktorého som očakával, že nim navodím radosť zo života.

And this first hotel that I bought, motel,

A tento prvý hotel, ktorý som si kúpil, respektívne motel,

was a pay-by-the-hour, no-tell motel

si účtoval od hodiny pobytu, tzv.motel ,,lásky“

in the inner-city of San Francisco.

v strede San Francisca :)

As I spent time with Vivian,

Ako som tak trávil čas s Vivian,

I saw that she had sort of a joie de vivre

všimol som si, že máva akúsi radosť

in how she did her work.

v tom, ako robila svoju prácu.

It made me question and curious:

Vyvolávalo to vo mne otázky a podnietilo zvedavosť:

How could someone actually find joy

Ako mohol niekto nájsť radosť v živobytí,

in cleaning toilets for a living?

akým je čistenie záchodov?

So I spent time with Vivian, and I saw that

Preto som s Vivian strávil určitý čas, a zistil som, že

she didn't find joy in cleaning toilets.

nenašla radosť v čistení toaliet.

Her job, her goal and her calling

Jej prácou, jej cieľom a jej túžbou

was not to become the world's greatest toilet scrubber.

nebolo stať sa najlepšou čističkou toaliet na svete.

What counts for Vivian was the emotional connection

Čo sa ráta u Vivian je jej emocionálne spojenie,

she created with her fellow employees and our guests.

ktoré si vytvorila s kolegami a našimi hosťami.

And what gave her inspiration and meaning

A čo jej dávalo inšpiráciu a zmysel,

was the fact that she was taking care of people

bol fakt, že sa vlastne starala o ľudí,

who were far away from home.

ktorí boli ďaleko od domova.

Because Vivian knew what it was like to be far away from home.

Vivian totižto vedela, aké to je byť ďaleko od domova.

That very human lesson,

Táto vskutku ľudská lekcia,

more than 20 years ago,

pred viac než 20 rokmi,

served me well during the last

mi dobre poslúžila počas posledného

economic downturn we had.

hospodárskeho poklesu, ktorým sme si prešli.

In the wake of the dotcom crash and 9/11,

V dôsledku dot-com krachu a udalosti z 11 septembra 2001,

San Francisco Bay Area hotels

si hotely v oblasti zálivu San Francisca

went through the largest percentage revenue drop

prešli najväčším percentuálnym poklesom príjmov

in the history of American hotels.

v histórii amerických hotelov.

We were the largest operator of hotels in the Bay Area,

Boli sme najväčším prevádzkovateľom hotelov v tejto oblasti,

so we were particularly vulnerable.

a tak sme boli obzvlášť zraniteľní.

But also back then,

Ale taktiež vtedy,

remember we stopped eating French fries in this country.

pamätáte si, dokonca sme v tejto krajine prestali jesť hranolky (French fries).

Well, not exactly, of course not.

No, nie tak celkom. Samozrejme, že nie.

We started eating "freedom fries,"

V skutočnosti sme začali jesť tzv. hranolky „slobody“.

and we started boycotting anything that was French.

A začali sme bojkotovať všetko, čo bolo francúzske.

Well, my name of my company, Joie de Vivre --

Nuž, i moju firmu, Joie de Vivre.

so I started getting these letters

Začal som dostavať listy

from places like Alabama and Orange County

z miest ako je Alabama, či Orange County,

saying to me that they were going to boycott my company

kde bolo písane, že sa chystajú bojkotovať moju spoločnosť,

because they thought we were a French company.

pretože si mysleli, že sme francúzska firma.

And I'd write them back, and I'd say, "What a minute. We're not French.

Odpísal som im, a povedal: "Ako? My nie sme Francúzi.

We're an American company. We're based in San Francisco."

Sme americká firma. So sídlom vo San Franciscu."

And I'd get a terse response: "Oh, that's worse."

A dostalo sa mi stručnej odpovedi: "Och, tak to je ešte horšie."

(Laughter)

(Smiech)

So one particular day

Takže v jeden konkrétny deň,

when I was feeling a little depressed and not a lot of joie de vivre,

kedy som sa cítil trochu deprimovaný a s nie prílišnou radosťou zo života,

I ended up in the local bookstore around the corner from our offices.

som skončil v miestnom kníhkupectve za rohom od našich kancelárii.

And I initially ended up in the business section of the bookstore

Obvykle v kníhkupectve končievam v úseku o podnikaní,

looking for a business solution.

hľadajúc obchodné riešenie.

But given my befuddled state of mind, I ended up

Ale pretože som bol v ten deň trochu zmetený, skončil som

in the self-help section very quickly.

nakoniec veľmi rýchlo v sekcii Pomôž si sám.

That's where I got reacquainted with

A to je miesto, kde som sa zoznámil s niečím novým,

Abraham Maslow's "hierarchy of needs."

a to s hierarchiou potrieb od Abrahama Maslowa.

I took one psychology class in college,

Zapísal som sa do kurzu psychológie na univerzite,

and I learned about this guy, Abraham Maslow,

kde ma naučili o tomto chlapíkovi, Abrahamovi Maslowovi,

as many of us are familiar with his hierarchy of needs.

a jeho "hierarchii potrieb" s ktorou sú mnohí z nás už zaiste oboznámení.

But as I sat there for four hours,

Ale ako som tam tak sedel štyri hodiny,

the full afternoon, reading Maslow,

celé popoludnie, čítaním Maslowa,

I recognized something

uvedomil som si niečo,

that is true of most leaders.

čo je pravdou u väčšiny lídrov.

One of the simplest facts in business

A jedným z prostoduchých faktov v podnikaní

is something that we often neglect,

je niečo, na čo často zabúdame.

and that is that we're all human.

A to je to, že všetci sme ľudia.

Each of us, no matter what our role is in business,

A každý z nás, bez ohľadu na to, akú úlohu plníme vo firme,

has some hierarchy of needs

máme nejakú tu hierarchiu potrieb

in the workplace.

na pracovisku.

So as I started reading more Maslow,

Tak ako som začal čítať viac Maslowa,

what I started to realize is that

tak čo som si začal uvedomovať je to, že

Maslow, later in his life,

Maslow vlastne, neskôr v jeho živote,

wanted to take this hierarchy for the individual

chcel aplikovať svoju hierarchie jednotlivca

and apply it to the collective,

i na skupiny,

to organizations and specifically to business.

organizácie a konkrétne na firmy.

But unfortunately, he died prematurely in 1970,

Ale bohužiaľ, zomrel predčasne v roku 1970.

and so he wasn't really able to live that dream completely.

A tak už nebol schopný svoj zámer úplne zrealizovať.

So I realized in that dotcom crash

Tak som si uvedomil počas dotcom krachu,

that my role in life was to channel Abe Maslow.

že mojou úlohu v živote bolo vziať a prerobiť Maslow model.

And that's what I did a few years ago

A to je to, čo som spravil pár rokov dozadu,

when I took that five-level hierarchy of needs pyramid

keď som vzal tú päť-úrovňovú pyramídu hierarchie potrieb

and turned it into what I call the transformation pyramid,

a prerobil ju na to, čomu ja hovorím transformačná pyramída,

which is survival, success and transformation.

kam patrí prežitie, úspech a transformácia.

It's not just fundamental in business, it's fundamental in life.

Nie je len podstatou v podnikaní v oblasti obchodu, je tiež podstatou v živote.

And we started asking ourselves the questions

A začali sme si klásť otázky

about how we were actually addressing

ako sme vlastne uspokojovali

the higher needs, these transformational needs

tieto vyššej potreby, tieto transformačné potreby

for our key employees in the company.

našich kľúčových zamestnancov vo firme.

These three levels of the hierarchy needs

Tieto tri úrovne hierarchie potrieb

relate to the five levels

skutočne súvisia s piatimi úrovňami

of Maslow's hierarchy of needs.

Maslowovej hierarchie potrieb.

But as we started asking ourselves about how we were addressing

Ale ako sme sa sami seba začali pýtať, akým spôsobom sme uspokojovali

the higher needs of our employees and our customers,

samotné potreby našich zamestnancov či našich zákazníkov,

I realized we had no metrics.

uvedomil som si, že sme pre dané posúdenie nemali žiadnu metriku.

We had nothing that actually could tell us whether we were actually getting it right.

Nemali sme nič, čo by nám mohlo povedať, či to, čo robíme, robíme správne.

So we started asking ourselves:

Tak sme sa začali pýtať sami seba:

What kind of less obvious metrics

Aký druh menej-zrejmej metriky

could we use to actually evaluate

by sme mohli použiť, aby sme ohodnotili

our employees' sense of meaning,

pocit zmysluplnosti našich zamestnancov,

or our customers' sense of emotional connection with us?

alebo emocionálne spojenie zákazníkov s našou firmou?

For example, we actually started asking our employees,

Ku príkladu, začali sme sa pýtať našich zamestnancov,

do they understand the mission of our company,

či rozumejú poslaniu našej spoločnosti,

and do they feel like they believe in it,

či sa s ním stotožňujú,

can they actually influence it,

či ho majú možnosť naozaj ovplyvniť,

and do they feel that their work actually has an impact on it?

a či majú pocit, že ich práca má skutočne na neho vplyv.

We started asking our customers,

Začali sme tiež pýtať i našich zákazníkov,

did they feel an emotional connection with us,

či s nami pociťovali emocionálne spojenie,

in one of seven different kinds of ways.

v jednom zo siedmich rôznych spôsobov.

Miraculously, as we asked these questions

Ako zázrakom, ako sme sa tak pýtali na tieto otázky

and started giving attention higher up the pyramid,

a upriamili sa na vyššie stupne pyramídy,

what we found is we created more loyalty.

to čo sme zistili je, že sme tím vytvorili viac lojality.

Our customer loyalty skyrocketed.

Vernosť našich zákazníkov rapídne vzrástla.

Our employee turnover dropped

Náš obrat zamestnancov poklesol

to one-third of the industry average,

na tretinu priemernej hodnoty odvetia.

and during that five year dotcom bust,

A počas tých piatich rokov po dotcom kríze,

we tripled in size.

sme sa strojnásobili vo veľkosti.

As I went out and started spending time with other leaders out there

Teraz, ako som si vyrazil von a začal tráviť čas s ostatnými lídrami,

and asking them how they were getting through that time,

pýtal som sa ich, ako sa z danej kríze dostavali von,

what they told me over and over again

to čo mi odpovedali stále dokola

was that they just manage what they can measure.

bolo, že jednoducho zvládali manažovať iba to, čo mohli nejako zmerať.

What we can measure is that tangible stuff

A čo môžeme nejako zmerať sú len hmatateľné veci,

at the bottom of the pyramid.

na spodku pyramídy.

They didn't even see the intangible stuff

Oni ani len nevideli nehmatateľné veci

higher up the pyramid.

na vyšších stupňoch pyramídy.

So I started asking myself the question:

Tak som sa začal pýtať sám seba:

How can we get leaders to start valuing the intangible?

Ako môžeme lídrov prinútiť k tomu, aby začali merať tu nehmatateľnú časť?

If we're taught as leaders to just manage what we can measure,

Ak sme ako lídri naučení riadiť iba to, čo môžeme nejako zmerať

and all we can measure is the tangible in life,

a všetko, čo môžeme nejako zmerať, je to hmatateľné v živote,

we're missing a whole lot of things at the top of the pyramid.

strácame tím v živote spustu veci na vrchole pyramídy.

So I went out and studied a bunch of things,

Tak som si vyšiel von a naštudoval kopec vecí.

and I found a survey that showed

Podarilo sa mi nájsť prieskum, ktorý ukazoval,

that 94 percent

že 94 percent

of business leaders worldwide

vedúcich pracovníkov na celom svete

believe that the intangibles are important in their business,

verí, že to nehmotné, nehmatateľné je v podnikaní dôležité,

things like intellectual property,

veci ako duševné vlastníctvo,

their corporate culture, their brand loyalty,

firemná kultúra, či vernosť ich značke.

and yet, only five percent of those same leaders

A predsa, iba päť percent tých istých lídrov

actually had a means of measuring the intangibles in their business.

malo prostriedky, ktorými boli schopní ohodnotiť to nehmotné v ich podnikaní.

So as leaders, we understand

Takže ako lídri sme si síce vedomí,

that intangibles are important,

že nehmatateľné veci sú v podnikaní dôležité,

but we don't have a clue how to measure them.

ale zväčša nemáme ani paru, ako ich ohodnotiť.

So here's another Einstein quote:

Tu je jeden z Einsteinových citátov:

"Not everything that can be counted counts,

"Nie všetko, čo je možno spočítať, sa počíta

and not everything that counts can be counted."

a nie všetko, čo sa počíta je možné spočítať."

I hate to argue with Einstein,

Nerád Einsteinovi protirečím,

but if that which is most valuable

ale ak to, čo je najcennejšie

in our life and our business

v našom živote a v našom podniku

actually can't be counted or valued,

nemožno spočítať, či oceniť,

aren't we going to spend our lives

nechystáme sa premrhať život

just mired in measuring the mundane?

bláznivým meraním nepodstatného?

It was that sort of heady question about what counts

Bola to takáto záludná otázka, o tom čo sa počíta,

that led me to take my CEO hat off for a week

ktorá ma primäla k tomu, aby som si dal od šéfovania pauzu

and fly off to the Himalayan peaks.

a odletel do Himalájí.

I flew off to a place that's been shrouded in mystery for centuries,

Odletel som na miesto, ktoré bola zahalené tajomstvom po celé stáročia,

a place some folks call Shangri-La.

na miesto, ktoré niektorí ľudia nazývajú Šangri la.

It's actually moved from the survival base of the pyramid

Miesto, ktoré sa premiestnilo z preživšej časti pyramídy

to becoming a transformational

a ma namierené k tomu stať sa transformačným

role model for the world.

vzorom pre celý svet.

I went to Bhutan.

Šiel som do Bhutánu.

The teenage king of Bhutan was also a curious man,

Mladistvý kráľ Bhutánu bol taktiež zvedavým človekom,

but this was back in 1972,

ale to bolo v roku 1972,

when he ascended to the throne

keď zasadol na trón

two days after his father passed away.

dva dni po smrti svojho otca.

At age 17, he started asking the kinds of questions

Vo veku 17 rokov začal klásť také typy otázok,

that you'd expect of someone with a beginner's mind.

ktoré by ste boli očakávali od niekoho oveľa mladšieho.

On a trip through India,

Na ceste okolo Indie,

early in his reign as king,

na začiatku jeho vlády,

he was asked by an Indian journalist

mu bola tamojším žurnalistom položená otázka

about the Bhutanese GDP,

ohľadom Bhutánskeho HDP,

the size of the Bhutanese GDP.

konkrétne sa pýtal na jeho veľkosť.

The king responded in a fashion

A kráľ odpovedal spôsobom,

that actually has transformed us four decades later.

ktorý nás "pozmenil" až o štyridsať rokov neskôr.

He said the following, he said: "Why are we so obsessed

Povedal nasledujúce: "Prečo sme tak posadnutí

and focused with gross domestic product?

a zameraní na hrubý domáci produkt?

Why don't we care more about

Prečo sa viac nezaujímame o

gross national happiness?"

hrubé národné šťastie?"

Now, in essence, the king was asking us to consider

V podstate nás kráľ žiadal, aby sme zvážili

an alternative definition of success,

alternatívne merítko úspechu,

what has come to be known as

ktoré začalo byť známe

GNH, or gross national happiness.

ako GNH, čiže hrubé národné šťastie.

Most world leaders didn't take notice,

Väčšina svetových lídrov to ani nezaregistrovala,

and those that did thought this was just "Buddhist economics."

a tí, ktorí to zaregistrovali, tak si len pomysleli, že to je iba akýsi budhistický výmysel.

But the king was serious.

Ale kráľ to myslel vážne.

This was a notable moment,

A to bol pozoruhodný okamžik,

because this was the first time a world leader

pretože to bolo po prvýkrát, čo svetový líder,

in almost 200 years

za posledných 200 rokov,

had suggested

navrhol

that intangible of happiness --

aby to nehmatateľné šťastie --

that leader 200 years ago,

naposledy to bol, pred vyše 200 rokmi

Thomas Jefferson with the Declaration of Independence --

Thomas Jefferson v jeho Deklarácii nezávislosti --

200 years later,

200 rokov po ňom,

this king was suggesting that intangible of happiness

tento kráľ navrhoval aby to nehmatateľné šťastie

is something that we should measure,

sa stalo niečím, čo by sme mali merať,

and it's something we should actually value

a niečím, čo by sme mali hodnotiť

as government officials.

ako vládny úradníci.

For the next three dozen years as king,

Najbližšie tri desiatky rokov ako kráľ,

this king actually started measuring

tento panovník vskutku začal merať

and managing around happiness in Bhutan --

a spravovať šťastie v Bhutáne.

including, just recently, taking his country

A k tomu, len nedávno, prešiel

from being an absolute monarchy to a constitutional monarchy

z absolútnej monarchie na konštitučnou monarchiu

with no bloodshed, no coup.

a to bez krviprelievania, či bez štátneho prevratu.

Bhutan, for those of you who don't know it,

A Bhután, pre tých z Vás, ktorí to nevedia,

is the newest democracy in the world, just two years ago.

je najmladšou demokracie vo svete, vytvorenou len pred dvoma rokmi.

So as I spent time with leaders in the GNH movement,

Tak ako som trávil čas s vodcami v GNH hnutí,

I got to really understand what they're doing.

začínal som do hĺbky chápať tomu čo robia.

And I got to spend some time with the prime minister.

A strávil som i nejaký čas s premiérom.

Over dinner, I asked him an impertinent question.

Počas večera som mu položil nemiestnu otázku.

I asked him,

Spýtal som sa ho:

"How can you create and measure

"Ako môžete vytvárať a merať

something which evaporates --

niečo, čo sa tak rýchlo vytráca,

in other words, happiness?"

inými slovami, šťastie?"

And he's a very wise man, and he said,

Je to veľmi múdry muž, a odpovedal mi na to:

"Listen, Bhutan's goal is not to create happiness.

"Počuj, cieľom Bhutánu nie je vytvoriť šťastie.

We create the conditions for happiness to occur.

My len vytvárame podmienky pre to, aby šťastie mohlo nastať.

In other words, we create a habitat of happiness."

Inak povedané, vytvárame tzv.stanovištia šťastie."

Wow, that's interesting.

Wau. To je zaujímavé.

He said that they have a science behind that art,

Dodal, že za tým je celá veda.

and they've actually created four essential pillars,

Vytvorili vraj štyri základné piliere,

nine key indicators

deväť kľúčových ukazovateľov

and 72 different metrics

a 72 rôznych metrík,

that help them to measure their GNH.

ktoré pomáhajú merať ich GNH.

One of those key indicators is:

Vlastne, jedným z tých kľúčových ukazovateľov je:

How do the Bhutanese feel about

Ako ľudia v Bhutáne vnímajú to,

how they spend their time each day?

akým spôsobom trávia denne svoj čas?

It's a good question. How do you feel about

Dobrá otázka. Ako vnímate to,

how you spend your time each day?

akým spôsobom trávite svoj čas každý deň?

Time is one of the scarcest resources

Čas je jedným z najvzácnejšieho statkov

in the modern world.

v modernom svete.

And yet, of course,

A napriek tomu, samozrejme,

that little intangible piece of data

táto nepatrná nehmatateľná časť dát

doesn't factor into our GDP calculations.

nie je zakomponovaná v našich výpočtoch HDP.

As I spent my week up in the Himalayas,

Takže, ako som trávil týždeň v Himalájach,

I started to imagine

začal som si lepšie predstavovať to,

what I call an emotional equation.

čo som nazýval emočná rovnica.

And it focuses on something I read long ago

A ktorá sa zameriava na niečo, čo som čítal už dávnejšie

from a guy named Rabbi Hyman Schachtel.

od chlapíka menom Rabi Hyman Schachtel.

How many know him? Anybody?

Koľko z Vás ho pozná? Nikto?

1954, he wrote a book called "The Real Enjoyment of Living,"

Rok 1954, vtedy napísal knihu s názvom "Skutočná radosť žitia."

and he suggested that happiness

Poznamenal v nej, že šťastie

is not about having what you want;

nie je o tom mať to po čom túžime.

instead, it's about wanting what you have.

Namiesto toho, je to o chcení toho, čo už máme.

Or in other words, I think the Bhutanese believe

Alebo inými slovami, myslím, že ľudia v Bhutáne veria

happiness equals wanting what you have --

že šťastie je rovno chceniu toho čo máte --

imagine gratitude --

predstavte si vďačnosť --

divided by having what you want --

delené vlastnením toho čo chcete --

gratification.

uspokojenie.

The Bhutanese aren't on some aspirational treadmill,

Bhutánčania nie sú na niektorom s aspiračných treadmilov,

constantly focused on what they don't have.

neustále zameraní na to, čo nemajú.

Their religion, their isolation,

Ich náboženstvo, ich izolácia,

their deep respect for their culture

ich hlboký rešpekt k ich kultúre

and now the principles of their GNH movement

a teraz i ich smerovanie k GNH,

all have fostered a sense of gratitude

všetko to v nich podporuje zmysel pre vďačnosť

about what they do have.

nad tým, čo majú.

How many of us here, as TEDsters in the audience,

Koľko z nás tu v publiku,

spend more of our time

trávi väčšinu nášho času

in the bottom half of this equation, in the denominator?

v spodnej polovici tejto rovnice, v menovateli?

We are a bottom-heavy culture

Sme kultúrou žijúcou hlboko na spodku pyramídy,

in more ways than one.

a to v niekoľkých ohľadoch.

(Laughter)

(Smiech)

The reality is, in Western countries,

Skutočnosťou je, že na západe

quite often we do focus on the pursuit of happiness

sme často zameraní na hľadanie šťastia (pursuit of happiness),

as if happiness is something that we have to go out --

akoby šťastie bolo niečím, čo musíme hľadať mimo --

an object that we're supposed to get, or maybe many objects.

vec, ktorú dúfame, že dostaneme, alebo možno viac takýchto vecí.

Actually, in fact, if you look in the dictionary,

Vlastne, ak sa pozriete do slovníka,

many dictionaries define pursuit

veľa slovníkov definujú pursuit

as to "chase with hostility."

ako "honbu za nepriateľom."

Do we pursue happiness with hostility?

Je to spôsob akým si predstavujete hľadanie šťastia?

Good question. But back to Bhutan.

Dobrá otázka. Ale späť k Bhutánu.

Bhutan's bordered on its north and south

Bhután je ohraničený na severe a juhu krajiny

by 38 percent of the world's population.

38-mi percentami svetovej populácie.

Could this little country,

Mohla by táto nepatrná krajina,

like a startup in a mature industry,

ako spúšťač vo vyspelom priemyselnom svete,

be the spark plug that influences

byť zápalnou iskrou, ktorá následne ovplyvní,

a 21st century

v 21.storočí,

of middle-class in China and India?

strednú triedu v Číne a Indii?

Bhutan's created the ultimate export,

Bhután vlastne vytvoril základ pre export

a new global currency of well-being,

novej globálnej meny, a to blahobytu.

and there are 40 countries around the world today

Po celom svete je dnes asi 40 krajín,

that are studying their own GNH.

ktoré študujú vlastné GNH.

You may have heard, this last fall

Možno ste to počuli, vlani na jeseň,

Nicolas Sarkozy in France

Nicolas Sarkozy vo Francúzsku

announcing the results of an 18-month study

vyhlásil výsledky 18-mesačnej štúdie

by two Nobel economists,

dvoch nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu,

focusing on happiness and wellness in France.

zameranej na šťastie a pohodu vo Francúzsku.

Sarkozy suggested that

Sarkozy navrhol, aby sa

world leaders should stop

svetoví lídri prestali

myopically focusing on GDP

krátkozrako zameriavať na HDP

and consider a new index,

a zvážili nový index,

what some French are calling a "joie de vivre index."

ktorý niektorí Francúzi nazývajú "joie de vivre index."

I like it.

Páči sa mi to.

Co-branding opportunities.

Príležitosť pre co-branding.

Just three days ago, three days ago here at TED,

A len pred troma dňami, tri dni dozadu tu na TED,

we had a simulcast of David Cameron,

sme mali simultánne vysielanie s Davidom Cameronom,

potentially the next prime minister of the UK,

možným budúcim ministerským predsedom Veľkej Británie,

quoting one of my favorite speeches of all-time,

citujúceho jeden z mojich obľúbených prejavov všetkých čias,

Robert Kennedy's poetic speech from 1968

básnický prejav od Roberta Kennedyho z roku 1968,

when he suggested that we're

v ktorom tvrdil, že sme

myopically focused on the wrong thing

krátkozrako zameraní na chybnú vec

and that GDP is a misplaced metric.

a že GDP je nevhodný ukazovateľ.

So it suggests that the momentum is shifting.

To iba nasvedčuje tomu, že stav vecí sa začína hýbať.

I've taken that Robert Kennedy quote,

Vzal som si tú citáciu od Roberta Kennedyho,

and I've turned it into a new balance sheet for just a moment here.

a premenil som ju, len na chvíľu a tu, do novej súvahy.

This is a collection of things

Toto je vlastne kolekcia myšlienok,

that Robert Kennedy said in that quote.

ktoré Robert Kennedy povedal v danej citácií.

GDP counts everything from air pollution

HDP meria všetko, od znečistenia ovzdušia

to the destruction of our redwoods.

až po rúbanie našich stromov.

But it doesn't count the health of our children

Ale nezaratúva zdravie našich deti

or the integrity of our public officials.

alebo čestnosť našich verejných predstaviteľov.

As you look at these two columns here,

Ako sa dívate na tieto dva stĺpce tu,

doesn't it make you feel like it's time for us

nemáte pocit, že je načase,

to start figuring out a new way to count,

aby sme začali vymýšľať nový spôsob, ako počítať,

a new way to imagine

nový spôsob, akým si skutočne predstaviť to,

what's important to us in life?

čo je pre nás v živote dôležité?

(Applause)

(Potlesk)

Certainly Robert Kennedy suggested at the end of the speech exactly that.

Ovšem i Robert Kennedy navrhol na konci prejavu to isté.

He said GDP "measures everything in short,

Povedal, že HDP "meria všetko v stručnosti,

except that which makes life worthwhile."

mimo to, čo robí život skutočne plnohodnotným."

Wow.

Wau.

So how do we do that?

Tak ako to spravíme?

Let me say one thing we can just start doing

Dovoľte mi povedať jednu vec, ktorú môžeme začať robiť

ten years from now, at least in this country.

desať rokov odo dneška, aspoň v tejto krajine.

Why in the heck in America

Prečo do čerta, v Amerike

are we doing a census in 2010?

robíme sčítanie ľudu v roku 2010.

We're spending 10 billion dollars on the census.

Mrháme desiatky miliárd dolárov na sčítanie.

We're asking 10 simple questions -- it is simplicity.

A pýtame sa 10 jednoduchých otázok -- to je jednoduchosť.

But all of those questions are tangible.

Ale všetky tieto otázky sú hmatateľné.

They're about demographics.

Sú o demografii.

They're about where you live, how many people you live with,

Sú o tom, kde žijete, koľko ľudí žije s Vami,

and whether you own your home or not.

a či vlastníte svoj dom alebo nie.

That's about it.

To je tak všetko.

We're not asking meaningful metrics.

Nepýtame sa na zmysluplné metriky.

We're not asking important questions.

Nekladieme dôležité otázky.

We're not asking anything that's intangible.

Nepýtame sa na nič, čo je nehmatateľné.

Abe Maslow said long ago

Abe Maslow kedysi dávno povedal

something you've heard before, but you didn't realize it was him.

niečo, čo ste už iste predtým počuli, len ste si neuvedomili, že to bolo od neho.

He said, "If the only tool you have is a hammer,

Povedal: "Ak jediný nástroj, ktorý máte, je kladivo,

everything starts to look like a nail."

tak všetko čoskoro začne vyzerať ako klinec."

We've been fooled by our tool.

Boli sme zmetení naším náčiním.

Excuse that expression.

Prepáčte ten výraz.

(Laughter)

(Smiech)

We've been fooled by our tool.

Nechali sme sa zmiasť naším nástrojom.

GDP has been our hammer.

HDP je naším kladivom.

And our nail has been a 19th- and 20th-century

A našimi klincami je industriálny model úspechu

industrial-era model of success.

devätnásteho a dvadsiateho storočia.

And yet, 64 percent

A napriek tomu 64 percent

of the world's GDP today

svetového HDP je dnes

is in that intangible industry we call service,

v tom nehmatateľnom odvetví, ktoré nazývame služby,

the service industry, the industry I'm in.

sektor služieb, priemysel v ktorom podnikám i ja.

And only 36 percent is in the tangible industries

A len 36 percent je v hmotnej časti priemyslu,

of manufacturing and agriculture.

vo výrobe a v poľnohospodárstve.

So maybe it's time that we get a bigger toolbox, right?

Takže možno je načase, aby sme mali po ruke väčšiu súpravu náradia, pravda?

Maybe it's time we get a toolbox that

Možno je načase, aby sme skutočne dostali súpravu naradia,

doesn't just count what's easily counted, the tangible in life,

ktorá nie len počíta to, čo je ľahko spočítateľné, hmatateľné v živote,

but actually counts what we most value,

ale vskutku počíta i to, čo má pre nás najväčšiu hodnotu,

the things that are intangible.

veci, ktoré sú nehmatateľné.

I guess I'm sort of a curious CEO.

Myslím, že som trochu zvedavý CEO.

I was also a curious economics major as an undergrad.

Bol som tiež zvedavý, už ako študent ekonómie.

I learned that economists measure everything

A naučil som sa, že ekonómovia merajú všetko

in tangible units of production and consumption

v hmatateľných jednotkách výroby a spotreby,

as if each of those tangible units

ako keby každá z týchto hmatateľných jednotiek

is exactly the same.

bola úplne rovnaká.

They aren't the same.

Nie sú rovnaké.

In fact, as leaders, what we need to learn

V skutočnosti, ako lídri, to čo sa potrebujeme naučiť

is that we can influence

je, že môžeme ovplyvniť

the quality of that unit of production

kvalitu tejto jednotky produkcie tým,

by creating the conditions

že vytvoríme podmienky

for our employees to live their calling.

pre našich zamestnancov, aby žili svojím povolaním.

In Vivian's case,

A v skutočnosti, vo Vivianinom prípade,

her unit of production

jej jednotkou produkcie

isn't the tangible hours she works,

nie je hmatateľný počet hodín, ktoré odpracuje.

it's the intangible difference she makes

Je to ten ťažko merateľný rozdiel, ktorý vytvorí

during that one hour of work.

počas tej jednej hodiny.

This is Dave Arringdale who's actually

Toto je Dave Arringdale,

been a longtime guest at Vivian's motel.

pravidelný hosť vo Vivianinom moteli.

He stayed there a hundred times

Prebýval v ňom už stovky krát

in the last 20 years,

za posledných 20 rokov.

and he's loyal to the property because of the relationship

A ostal nášmu motelu lojálny a to hlavne vďaka vzťahu,

that Vivian and her fellow employees have created with him.

ktorý si Vivian a jej kolegovia s ním vytvorili.

They've created a habitat of happiness for Dave.

Vytvorili mu tým priestor k realizácii šťastia.

He tells me that he can always count

Vždy mi vravieva, že sa môže kedykoľvek spoľahnúť

on Vivian and the staff there

na Vivian a personál,

to make him feel at home.

ktorí mu vždy vytvoria také podmienky, aby sa cítil ako doma.

Why is it that

Prečo je tomu tak, že

business leaders and investors

vedúci firiem a investori

quite often don't see the connection

pomerne často nevidia súvislosť

between creating the intangible

medzi vytvorením nehmatateľného

of employee happiness

šťastia zamestnancov

with creating the tangible

a vytvorením hmatateľného

of financial profits in their business?

finančného zisku v ich podnikaní.

We don't have to choose between

Nemusíme voliť medzi

inspired employees and sizable profits,

motivovanými zamestnancami a značnými ziskami.

we can have both.

Môžeme mať oboje.

In fact, inspired employees quite often

A vskutku, motivovaní zamestnanci, pomerne často,

help make sizable profits, right?

pomáhajú generovať značné zisky, či nie?

So what the world needs now,

Takže to, čo svet dnes potrebuje,

in my opinion,

podľa môjho názoru,

is business leaders and political leaders

je vedúcich podniku a politických vodcov,

who know what to count.

ktorí vedia, čo počítať.

We count numbers.

Počítame čísla.

We count on people.

Spoliehame sa na ľudí.

What really counts is when we actually use our numbers

Čo sa ale skutočne ráta je, keď naše čísla využijeme takým spôsobom,

to truly take into account our people.

ktorý naozaj vezme do úvahy i našich ľudí.

I learned that from a maid in a motel

Naučil som sa to od chyžnej v moteli

and a king of a country.

a kráľa Bhutánu.

What can you

Čo môžete

start counting today?

dnes začať počítať?

What one thing can you start counting today

Ktorú jednu vec môžete dnes začať počítať,

that actually would be meaningful in your life,

ktorá by bola nejako zmysluplná vo Vašom živote,

whether it's your work life or your business life?

či už to je Váš pracovný život, alebo Váš podnikateľský život?

Thank you very much.

Ďakujem veľmi pekne.

(Applause)

(Potlesk)