How reliable is your memory? | Elizabeth Loftus

Translator: Katarína Durkáčová Reviewer: Zuzana Smakalova

I'd like to tell you about a legal case that I worked on

Rada by som porozprávala o súdnom prípade Steva Titusa,

involving a man named Steve Titus.

na ktorom som pracovala.

Titus pracoval ako manažér reštaurácie.

Titus was a restaurant manager.

He was 31 years old, he lived in Seattle, Washington,

Mal 31 rokov, žil v Seattli, v štáte Washington,

he was engaged to Gretchen,

a bol zasnúbený s Gretchen,

about to be married, she was the love of his life.

s láskou jeho života sa mali čoskoro brať.

And one night, the couple went out

Jedného večera si vyšli spolu von

for a romantic restaurant meal.

na romantickú večeru do reštaurácie.

They were on their way home,

Na ceste domov

and they were pulled over by a police officer.

ich zastavila polícia.

Ako môžete vidieť Titusovo auto sa dosť podobalo

You see, Titus' car sort of resembled

na auto, ktoré skorej v ten večer riadil muž,

a car that was driven earlier in the evening

by a man who raped a female hitchhiker,

ktorý znásilnil stopárku

and Titus kind of resembled that rapist.

a Titus sa naňho trochu podobal.

So the police took a picture of Titus,

Takže polícia Titusa odfotila,

they put it in a photo lineup,

jeho fotku vložila do rady fotiek,

they later showed it to the victim,

ktoré neskôr ukázali obeti

and she pointed to Titus' photo.

a ona ukázala na Titusovu fotku.

She said, "That one's the closest."

Povedala: "Ten je mu najpodobnejší."

The police and the prosecution proceeded with a trial,

Po polícii nasledovala obžaloba a súd

and when Steve Titus was put on trial for rape,

a na súde, kde bol Titus pre podozrenie zo znásilnenia,

the rape victim got on the stand

obeť vystúpila

and said, "I'm absolutely positive that's the man."

a povedala: "Som si absolútne istá, že to bol tento muž."

And Titus was convicted.

A Titusa odsúdili.

He proclaimed his innocence,

Prehlásil, že je nevinný,

his family screamed at the jury,

jeho rodina kričala na porotcov,

his fiancée collapsed on the floor sobbing,

jeho snúbenica vzlykajúc odpadla na zem a Titusa

and Titus is taken away to jail.

odviedli do väzenia.

So what would you do at this point?

Čo by ste robili vy v tejto situácii?

What would you do?

Čo by ste urobili?

Well, Titus lost complete faith in the legal system,

Titus úplne stratil vieru v súdny systém,

and yet he got an idea.

predsa však mal nápad.

He called up the local newspaper,

Zavolal do miestnych novín,

he got the interest of an investigative journalist,

vzbudil záujem v jednom novinárovi

and that journalist actually found the real rapist,

a naozaj, tento novinár vypátral skutočného násilníka.

a man who ultimately confessed to this rape,

Muž, ktorý sa nakoniec k znásilneniu priznal

a man who was thought to have committed 50 rapes

bol podozrivý z 50 znásilnení

in that area,

v tejto oblasti

and when this information was given to the judge,

a keď sa o tom sudca dozvedel,

the judge set Titus free.

Titusa prepustil na slobodu.

And really, that's where this case should have ended.

A tu mal prípad skončiť.

It should have been over.

Mal to byť koniec.

Titus should have thought of this as a horrible year,

Titus mal na toto obdobie spomínať ako na príšerný rok,

a year of accusation and trial, but over.

rok obvinení a súdov, ale skončený.

It didn't end that way.

Lenže, neskončilo sa to takto.

Titus was so bitter.

Titus zatrpkol.

He'd lost his job. He couldn't get it back.

Stratil prácu a nemohl sa do nej vrátiť.

He lost his fiancée.

Stratil snúbenicu.

She couldn't put up with his persistent anger.

Nemohol sa zmieriť so svojím neutíchajúcim hnevom.

He lost his entire savings,

Prišiel o všetky svoje úspory

and so he decided to file a lawsuit

a rozhodol sa zažalovať políciu a všetkých,

against the police and others whom he felt

o ktorých si myslel,

were responsible for his suffering.

že boli zodpovední za jeho utrpenie.

And that's when I really started working on this case,

A vtedy som sa do prípadu zapojila ja

trying to figure out

v snahe zistiť

how did that victim go from

ako sa obeť dostala od

"That one's the closest"

"Ten je mu najpodobnejší"

to "I'm absolutely positive that's the guy."

k "Som si úplne istá, že to bol tento muž."

Well, Titus was consumed with his civil case.

Titus bol pohltený svojim súdnym sporom.

He spent every waking moment thinking about it,

Každú minútu svojich dní o ňom uvažoval

and just days before he was to have his day in court,

a iba niekoľko dní pred tým,

ako mal vystúpiť na súde,

he woke up in the morning,

sa ráno zobudil,

doubled over in pain,

dvakrát tak ubolený

and died of a stress-related heart attack.

a umrel na infarkt kvôli stresu.

He was 35 years old.

Mal vtedy 35 rokov.

So I was asked to work on Titus' case

Takže som ako psychológ-vedec

because I'm a psychological scientist.

bola pozvaná pracovať na jeho prípade.

I study memory. I've studied memory for decades.

Študujem pamäť. Už po desaťročia.

And if I meet somebody on an airplane --

A keď stretnem niekoho v lietadle -

this happened on the way over to Scotland --

to sa mi stalo na ceste do Škótska -

if I meet somebody on an airplane,

keď stretnem niekoho v lietadle

and we ask each other, "What do you do? What do you do?"

a spýtame sa: "Čo robíte. Kde pracujete?"

and I say "I study memory,"

a ja poviem: "Študujem pamäť",

they usually want to tell me how they have trouble remembering names,

zvyknú povedať že majú problém s menami,

or they've got a relative who's got Alzheimer's

alebo že majú príbuzného, čo trpí Alzheimerom,

or some kind of memory problem,

alebo podobným problémom s pamäťou,

but I have to tell them

ale ja im vravím,

I don't study when people forget.

že neštudujem zabúdanie.

I study the opposite: when they remember,

Študujem opak:

keď si ľudia pamätajú, ale niečo, čo sa nestalo,

when they remember things that didn't happen

or remember things that were different

alebo si pamätajú veci inak,

from the way they really were.

než aké v skutočnosti boli.

I study false memories.

Študujem falošné spomienky.

Nanešťastie, Steve Titus nie je jediným

Unhappily, Steve Titus is not the only person

to be convicted based on somebody's false memory.

odsúdeným na základe niekoho falošných spomienok.

In one project in the United States,

V rámci jedného projektu v USA

information has been gathered

sa zozbierali informácie

on 300 innocent people,

o 300 nevinných ľuďoch,

300 defendants who were convicted of crimes they didn't do.

300 obžalovaných a odsúdených za to, čo nespáchali.

They spent 10, 20, 30 years in prison for these crimes,

Za tieto zločini strávili vo väzení 10, 20, 30 rokov,

and now DNA testing has proven

a teraz boli vďaka DNA testom

that they are actually innocent.

zbavení viny.

And when those cases have been analyzed,

Pri analýze týchto prípadov

three quarters of them

3/4 z nich

are due to faulty memory, faulty eyewitness memory.

bolo spôsobených chybnými spomienkami očitých svedkov.

Well, why?

Ok, prečo?

Like the jurors who convicted those innocent people

Rovnako ako porotcovia, ktorí týchto nevinných odsúdili,

and the jurors who convicted Titus,

a porotcovia, čo odsúdili Titusa,

many people believe that memory

veľa ľudí verí, že pamäť

works like a recording device.

pracuje ako nahrávacie zariadenie.

You just record the information,

Iba zaznamenáte informáciu,

then you call it up and play it back

ktorú môžte znovu vyvolať a prehrať si ju,

when you want to answer questions or identify images.

keď chcete odpoveď na otázku alebo identifikovať obraz.

But decades of work in psychology

Ale desaťročia práce v psychológii

has shown that this just isn't true.

ukázali, že to jednoducho nie je pravda.

Our memories are constructive.

Naše spomienky sú konštruktívne.

They're reconstructive.

Sú rekonštruktívne.

Memory works a little bit more like a Wikipedia page:

Pamäť pracuje skôr ako stránka na Wikipédii:

You can go in there and change it, but so can other people.

môžete ju otvoriť, zmeniť ju,

a rovnako aj iní ľudia.

I first started studying this constructive memory process

Prvý krát som začala konštruktívny proces študovať

in the 1970s.

v 70-tych rokoch.

I did my experiments that involved showing people

Robila som experimenty, kde sme ľuďom ukazovali

simulated crimes and accidents

simulované zločiny a nehody

and asking them questions about what they remember.

a potom sme sa ich pýtali, čo si zapamätali.

In one study, we showed people a simulated accident

V jednej štúdii, sme účastníkom ukázali simulovanú nehodu

and we asked people,

a spýtali sme sa ich,

how fast were the cars going when they hit each other?

ako rýchlo išli autá, keď do seba narazili?

And we asked other people,

A spýtali sme ďalších ľudí,

how fast were the cars going when they smashed into each other?

ako rýchlo šli tieto autá, keď do seba nabúrali?

And if we asked the leading "smashed" question,

Ak sme sa najprv pýtali na "nabúranie"

the witnesses told us the cars were going faster,

svedkovia odhadovali vyššiu rýchlosť,

and moreover, that leading "smashed" question

táto otázka dokonca spôsobila,

caused people to be more likely to tell us

že účastníci zvykli odpovedať,

that they saw broken glass in the accident scene

že videli pri nehode rozbité sklo,

when there wasn't any broken glass at all.

aj keď žiadne rozbité sklá v scéne neboli.

V inej štúdii sme ľuďom prehrali nehodu,

In another study, we showed a simulated accident

where a car went through an intersection with a stop sign,

kde auto prešlo križovatku so značkou STOP,

and if we asked a question that insinuated it was a yield sign,

a keď sme sa spýtali tak, aby sa zdalo, že tam bolo Daj prednosť v jazde,

many witnesses told us they remember seeing a yield sign

mnohí vypovedali, že si pamätajú značku Prednosť v jazde

at the intersection, not a stop sign.

a nie značku STOP.

And you might be thinking, well, you know,

Dobre, môžete si myslieť -

these are filmed events,

toto sú hrané udalosti,

they are not particularly stressful.

nie sú zvlášť stresujúce.

Would the same kind of mistakes be made

Urobili by ľudia rovnakú chybu

with a really stressful event?

v reálnom stresujúcom prípade?

V štúdii, ktorú sme publikovali pred pár mesiacmi,

In a study we published just a few months ago,

we have an answer to this question,

sme dostali na túto otázku odpoveď.

because what was unusual about this study

Nezvyčajné na tejto štúdii bolo,

is we arranged for people to have a very stressful experience.

že sme pre ľudí pripravili veľmi stresujúci zážitok.

The subjects in this study

Subjektmi v tomto experimente

were members of the U.S. military

boli členovia armády USA

who were undergoing a harrowing training exercise

ktorí práve podstupovali trýznivý výcvik,

to teach them what it's going to be like for them

ktorý ich mal naučiť aké to bude,

if they are ever captured as prisoners of war.

ak sa raz stanú zajatcami vo vojne.

And as part of this training exercise,

A v rámci tohto výcviku,

these soldiers are interrogated in an aggressive,

boli vojaci vypočúvaní veľmi agresívnym, nepriateľským

hostile, physically abusive fashion for 30 minutes

fyzicky hrubým spôsobom počas 30 minút

and later on they have to try to identify

a neskôr sa mali pokúsiť identifikovať

the person who conducted that interrogation.

osobu, ktorá viedla ich vypočúvanie.

And when we feed them suggestive information

V keď sme im podsunuli sugestívne informácie,

that insinuates it's a different person,

že išlo o inú osobu,

mnohí identifikovali vyšetrovateľa nesprávne

many of them misidentify their interrogator,

often identifying someone who doesn't even remotely

a často identifikovali osobu, ktorá sa ani vzdialene

resemble the real interrogator.

nepodobala na skutočného vyšetrovateľa.

And so what these studies are showing

Takže tieto štúdie nám ukazujú,

is that when you feed people misinformation

že keď ľuďom podsuniete mylné informácie

about some experience that they may have had,

o nejakej udalosti, ktorú prežili,

you can distort or contaminate or change their memory.

môžete tým skresliť, nakaziť či zmeniť ich spomienky.

Tam vonku, v reálnom svete

Well out there in the real world,

misinformation is everywhere.

sú desinformácie prítomné všade.

Získame ich nielen vtedy,

We get misinformation

not only if we're questioned in a leading way,

keď sa nás niekto niečo pýta návodným spôsobom,

but if we talk to other witnesses

ale aj keď hovoríme s inými svedkami,

who might consciously or inadvertently feed us

ktorí nám môžu vedome či nevedome podsunúť

some erroneous information,

nejakú chybnú informáciu,

or if we see media coverage about some event we might have experienced,

alebo keď vidíme mediálny obraz udalosti, ktorej sme boli súčasťou.

all of these provide the opportunity

To všetko poskytuje príležitosť

for this kind of contamination of our memory.

pre takéto nakazenie našej pamäte.

In the 1990s, we began to see

V deväťdesiatych rokoch sme začali pozorovať

an even more extreme kind of memory problem.

ešte extrémnejší druh problému pamäti.

Some patients were going into therapy with one problem --

Istí pacienti prichádzali do terapie s problémom,

maybe they had depression, an eating disorder --

mohli mať depresiu, poruchu príjmu potravy,

and they were coming out of therapy

a z terapie odchádzali

with a different problem.

s iným problémom.

Extreme memories for horrific brutalizations,

S extrémnymi spomienkami na hrôzostrašné brutálnosti,

sometimes in satanic rituals,

niekedy v rámci satanských rituálov,

sometimes involving really bizarre and unusual elements.

niekedy s naozaj bizarnými a neobyčajnými prvkami.

One woman came out of psychotherapy

Jedna žena odchádzala z psychoterapie

believing that she'd endured years

s presvedčením, že pretrpela roky

of ritualistic abuse, where she was forced into a pregnancy

ritualizovaného zneužívania, počas ktorého otehotnela

and that the baby was cut from her belly.

a dieťa jej bolo vyrezané z brucha.

But there were no physical scars

Ale neexistovali žiadne jazvy

or any kind of physical evidence

či iné fyzické dôkazy,

that could have supported her story.

ktoré by mohli podporiť jej príbeh.

And when I began looking into these cases,

A keď som začala sledovať tieto prípady,

I was wondering,

čudovala som sa,

where do these bizarre memories come from?

odkiaľ sa tieto bizarné spomienky vzali?

And what I found is that most of these situations

Zistila som, že vo väčšine týchto prípadov

involved some particular form of psychotherapy.

figurovala nejaká forma psychoterapie.

And so I asked,

Pýtala som sa teda,

were some of the things going on in this psychotherapy --

mohlo niečo z toho, čo sa deje v psychoterapii –

like the imagination exercises

ako imaginatívne cvičenia,

or dream interpretation,

alebo interpretácia snov,

or in some cases hypnosis,

niekedy hypnóza,

or in some cases exposure to false information --

alebo v istých prípadoch vystavenie falošným informáciám –

were these leading these patients

mohli tieto techniky viesť u pacientov

to develop these very bizarre,

k rozvinutiu veľmi bizarných

unlikely memories?

a nepravdepodobných spomienok?

And I designed some experiments

Navrhla som teda experimenty

to try to study the processes that were being used

v snahe skúmať procesy, ktoré boli použité

v psychoterapii, aby som mohla študovať

in this psychotherapy so I could study

the development of these very rich false memories.

vývoj týchto veľmi bohatých falošných spomienok.

V jednej z prvých štúdií,

In one of the first studies we did,

we used suggestion,

sme použili sugesciu,

a method inspired by the psychotherapy we saw in these cases,

metódu inšpirovanú psychoterapiou, ktorú sme videli v týchto prípadoch.

we used this kind of suggestion

Použili sme tento druh sugescie

and planted a false memory

pre vloženie falošných spomienok

that when you were a kid, five or six years old,

na to, že ako 6 ročné dieťa

you were lost in a shopping mall.

ste sa stratili v nákupnom centre.

You were frightened. You were crying.

Báli ste sa. Plakali ste.

You were ultimately rescued by an elderly person

A nakoniec vás zachránila nejaká staršia osoba

and reunited with the family.

a vrátila vás opäť k vašej rodine.

And we succeeded in planting this memory

Túto spomienku sa nám podarilo vložiť

in the minds of about a quarter of our subjects.

do mysle asi u štvrtiny účastníkov.

And you might be thinking, well,

Môžete si myslieť: "Ok,

that's not particularly stressful.

ale to nie je nijak stresujúce."

But we and other investigators have planted

Ale my a iní výskumníci sme vložili

rich false memories of things that were

bohaté falošné spomienky na veci, ktoré

much more unusual and much more stressful.

boli ešte oveľa neobvyklejšie a stresujúcejšie.

So in a study done in Tennessee,

Tak v štúdii prevedenej v Tenessee,

researchers planted the false memory

výskumníci vložili falošné spomienky na to,

that when you were a kid, you nearly drowned

ako ste sa ako dieťa skoro utopili

and had to be rescued by a life guard.

a museli byť zachránení plavčíkom.

And in a study done in Canada,

A v jednej Kanadskej štúdii

researchers planted the false memory

vedci vložili ľuďom spomienky na to,

that when you were a kid,

že ako deti zažili

something as awful as being attacked by a vicious animal

niečo tak strašné ako

happened to you,

útok rozzúreného zvieraťa.

succeeding with about half of their subjects.

Uspeli v polovici prípadov.

And in a study done in Italy,

V inej štúdii prevedenej v Taliansku,

researchers planted the false memory,

vložili vedci ľuďom spomienky

when you were a kid, you witnessed demonic possession.

že ako deti boli svedkami posadnutia diablom.

I do want to add that it might seem

Chcem dodať, že to môže vyzerať

like we are traumatizing these experimental subjects

ako traumatizácia účastníkov týchto výskumov

in the name of science,

v mene vedy,

but our studies have gone through thorough evaluation

ale naše štúdie prešli dôkladným hodnotením

by research ethics boards

výskumnej etickej komisie,

that have made the decision

ktorá rozhodla,

that the temporary discomfort that some

že dočasné nepohodlie, ktoré niektorí

of these subjects might experience in these studies

z účastníkov môžu zažiť počas experimentov,

is outweighed by the importance of this problem

je vyvážené dôležitosťou problematiky

for understanding memory processes

pre pochopenie pamäťových procesov

and the abuse of memory that is going on

a zneuživania pamäte, ktoré sa deje

in some places in the world.

vo svete.

Well, to my surprise,

No, na moje prekvapenie,

when I published this work and began to speak out

keď som túto prácu publikovala a začala otvorene vystupovať

against this particular brand of psychotherapy,

proti tomuto konkrétnemu druhu psychoterapie,

it created some pretty bad problems for me:

spôsobila som si dosť vážne problémy:

nevraživosť hlavne od terapeutov

hostilities, primarily from the repressed memory therapists,

who felt under attack,

ktorí sa cítili napadnutí,

and by the patients whom they had influenced.

a od pacientov, ktorých ovplyvnili.

I had sometimes armed guards at speeches

Niekedy som na prednáškach, na ktoré som bola pozvaná

that I was invited to give,

mala so sebou ozbrojenú ochranku,

people trying to drum up letter-writing campaigns to get me fired.

ľudia zháňali podporu na kampaň za moje prepustenie z práce.

But probably the worst

No najhoršie asi bolo,

was I suspected that a woman

keď som označila jednu ženu,

was innocent of abuse

ako nevinnú zo zneužívania,

that was being claimed by her grown daughter.

ktoré tvrdila jej dospelá dcéra.

She accused her mother of sexual abuse

Obvinila svoju matku zo sexuálneho zneužívania,

based on a repressed memory.

na základe potlačených spomienok.

And this accusing daughter had actually allowed her story

Dcéra dokonca dovolila, aby jej príbeh

to be filmed and presented in public places.

bol sfilmovaný a zobrazovaný.

I was suspicious of this story,

Bola som nedôverčivá voči tomu príbehu,

and so I started to investigate,

a tak som začala pátrať,

and eventually found information that convinced me

a nakoniec som aj našla informáciu, ktorá ma presvedčila,

that this mother was innocent.

že jej matka je nevinná.

I published an exposé on the case,

Vydala som vyhlásenie o prípade

and a little while later, the accusing daughter

a o niečo neskôr ma dcéra tejto ženy

filed a lawsuit.

zatiahla do súdneho procesu.

Even though I'd never mentioned her name,

Hoci som nikdy nespomenula jej meno,

she sued me for defamation and invasion of privacy.

zažalovala ma za urážku na cti a porušenie práva na súkromie.

And I went through nearly five years

Prešla som si skoro 5 ročným

of dealing with this messy, unpleasant litigation,

vyrovnávaním sa s touto špinavou, nepríjmenou žalobou,

but finally, finally, it was over and I could really

ale nakoniec, nakoniec, sa to skončilo a ja som sa

get back to my work.

mohla vrátiť do práce.

In the process, however, I became part

V priebehu procesu som sa ale stala súčasťou

of a disturbing trend in America

znepokojujúceho trendu v Amerike,

where scientists are being sued

kedy sú vedci žalovaní

for simply speaking out on matters of great public controversy.

za to, že sa otvorene vyjadria ku kontorverzným verejným diskusiám.

When I got back to my work, I asked this question:

Po návrate do práce, som si položila otázku:

ak vložím do vašej pamäte falošnú spomienku,

if I plant a false memory in your mind,

does it have repercussions?

má táto nejaký dôsledok?

Does it affect your later thoughts,

Ovplyvní to vaše budúce myšlienky

your later behaviors?

alebo budúce správanie?

Our first study planted a false memory

V jednej štúdii sme vložili falošné spomienky

that you got sick as a child eating certain foods:

na to, že vám v detstve prišlo zle z

hard-boiled eggs, dill pickles, strawberry ice cream.

vajíčka, uhoriek, či jahodovej zmrzliny.

And we found that once we planted this false memory,

Zistili sme, že potom, čo sme spomienky vložili,

people didn't want to eat the foods as much

ľudia veľmi nechceli jesť tieto jedlá

at an outdoor picnic.

na pikniku.

The false memories aren't necessarily bad or unpleasant.

Falošné spomienky nemusia byť iba zlé alebo nepríjmené.

Ak sme vložili do pamäte príjemné spomienky

If we planted a warm, fuzzy memory

involving a healthy food like asparagus,

obsahujúce zdravé jedlá ako špargľu,

we could get people to want to eat asparagus more.

spôsobili sme, že ľudia chceli jesť viac špargle.

And so what these studies are showing

Tieto štúdie ukazujú, že môžte

is that you can plant false memories

vložiť falošné spomienky

and they have repercussions

a tie vytvárajú následky v správaní

that affect behavior long after the memories take hold.

dávno potom, čo boli vložené.

Well, along with this ability

Ok, zároveň s možnosťou

to plant memories and control behavior

vkladať spomienky a kontrolovať správanie

obviously come some important ethical issues,

sa objavujú niektoré dôležité etické problémy ako,

like, when should we use this mind technology?

kedy možno používať túto technológiu?

And should we ever ban its use?

A mali by sme ju vôbec zakázať?

Therapists can't ethically plant false memories

Terapeuti nemôžu vložiť falošné spomienky

in the mind of their patients

do mysle svojich pacientov,

even if it would help the patient,

aj keby im to mohlo pomôcť,

but there's nothing to stop a parent

ale nič nezastaví rodičov,

from trying this out on their overweight or obese teenager.

aby to vyskúšali na svojom tínedžerovi s nadváhou či obezitou.

And when I suggested this publicly,

A keď som to verejne odporúčila,

it created an outcry again.

vyvolala som opäť pobúrenie.

"There she goes. She's advocating that parents lie to their children."

"Pozrime sa na ňu. Obhajuje klamanie detí rodičmi."

Hello, Santa Claus. (Laughter)

Haló, Santa Claus. (smiech)

I mean, another way to think about this is,

Myslím tým, že sa dá no to pozrieť inak.

which would you rather have,

Čo by ste si vybrali:

dieťa s obezitou, cukrovkou, kratšou dĺžkou života,

a kid with obesity, diabetes, shortened lifespan,

all the things that go with it,

a všetkým okolo toho

or a kid with one little extra bit of false memory?

alebo dieťa s 1 falošnou spomienkou navyše?

I know what I would choose for a kid of mine.

Ja viem, čo by som si vybrala pre svoje dieťa.

But maybe my work has made me different from most people.

Ale možno ma moja práca odlíšila od väčšiny ľudí.

Most people cherish their memories,

Väčšina si svoje spomienky cení,

know that they represent their identity,

vediac, že je to ich identita,

who they are, where they came from.

kto sú a odkiaľ pochádzajú.

And I appreciate that. I feel that way too.

A ja to uznávam. Cítim to tak isto.

But I know from my work

Ale zo svojej práce viem,

how much fiction is already in there.

koľko fikcie sa v nich už skrýva.

If I've learned anything from these decades

Ak som sa niečo pri tejto práci

of working on these problems, it's this:

za tie desaťročia naučila, je to toto:

just because somebody tells you something

Len preto, že vám niekto niečo povie,

and they say it with confidence,

a povie to presvedčivo,

just because they say it with lots of detail,

len preto, že pridá množstvo detailov,

just because they express emotion when they say it,

a že prejaví emócie, keď to hovorí,

it doesn't mean that it really happened.

tak to ešte neznamená, že sa to naozaj stalo.

We can't reliably distinguish true memories from false memories.

Nedokážeme presne odlíšiť pravé spomienky od falošných.

We need independent corroboration.

Potrebujeme nezávislý doklad.

Such a discovery has made me more tolerant

Tento objav ma urobil tolerantnejšou

of the everyday memory mistakes

voči každodenným chybám pamäte,

that my friends and family members make.

ktoré robia moji priatelia a rodina.

Such a discovery might have saved Steve Titus,

Tento objav mohlo zachrániť Steva Titusa,

the man whose whole future was snatched away

muža, ktorý bol náhle zbavený celej svojej budúcnosti

by a false memory.

falošnou spomienkou.

But meanwhile, we should all keep in mind,

Ale zatiaľ urobíme dobre, ak

we'd do well to,

budeme mať na mysli,

that memory, like liberty,

že pamäť, rovnako ako sloboda,

is a fragile thing.

je krehká vec.

Thank you. Thank you.

Ďakujem vám. Ďakujem.

Thank you. (Applause)

Ďakujem. (potlesk)

Thanks very much. (Applause)

Ďakujem vám veľmi pekne. (potlesk)