Why we need the explorers | Brian Cox

Translator: Ivana Donovalova Reviewer: Richard Hrdlovič

We live in difficult and challenging

Žijeme v ťažkých a náročných

economic times, of course.

ekonomických časoch.

And one of the first victims

A jednou z prvých obetí

of difficult economic times,

ťažkej ekonomickej doby,

I think, is public spending of any kind,

podľa môjho názoru, sú akékoľvek verejné výdavky,

but certainly in the firing line at the moment

ale momentálne sú to predovšetkým

is public spending for science,

verejné výdavky na vedu,

and particularly curiosity-led science

a zvlášť na vedu a výskum

and exploration.

hnané zvedavosťou.

So I want to try and convince you in about 15 minutes

Takže počas nastávajúcich 15 minút sa vás pokúsim presvedčiť,

that that's a ridiculous

aká je to absurdná

and ludicrous thing to do.

a nezmyselná vec.

But I think to set the scene,

Pripravím si pôdu tým,

I want to show -- the next slide is not my attempt

že vám ukážem -- nasledovným snímkom sa nepokúšam

to show the worst TED slide in the history of TED,

ukázať vám najhorší snímok v histórii TEDu,

but it is a bit of a mess.

ale je to trochu chaotické.

(Laughter)

(Smiech)

But actually, it's not my fault; it's from the Guardian newspaper.

Ale vlastne to nie je moja vina, mám to z denníka Guardian.

And it's actually a beautiful demonstration

A je to v skutočnosti krásna ilustrácia toho,

of how much science costs.

koľko stojí veda.

Because, if I'm going to make the case

Pretože ak mám obhájiť myšlienku

for continuing to spend on curiosity-driven science and exploration,

potreby ďalšieho podporovania vedy a výskumu hnaného zvedavosťou,

I should tell you how much it costs.

mal by som vám povedať, koľko to stojí.

So this is a game called "spot the science budgets."

Takže toto je hra, ktorá sa volá "nájdi rozpočet pre vedu".

This is the U.K. government spend.

Toto sú výdavky vlády Veľkej Británie.

You see there, it's about 620 billion a year.

Ako môžete vidieť, je to okolo 620 miliárd ročne.

The science budget is actually --

A rozpočet na vedecké účely je -

if you look to your left, there's a purple set of blobs

ak sa pozriete vľavo, je tam skupina fialových bubliniek

and then yellow set of blobs.

a potom skupina žltých bubliniek.

And it's one of the yellow set of blobs

A je to jedna zo žltých bubliniek

around the big yellow blob.

okolo veľkej žltej bubliny.

It's about 3.3 billion pounds per year

Je to asi 3,3 miliardy libier ročne

out of 620 billion.

zo 620 miliárd.

That funds everything in the U.K.

A toto pokrýva všetko vo Veľkej Británií

from medical research, space exploration,

od lekárskeho výskumu, vesmírneho programu,

where I work, at CERN in Geneva, particle physics,

môjho pracovisko časticovej fyziky v CERNe v Ženeve,

engineering, even arts and humanities,

inžinieringu až po umenie a humanitné vedy.

funded from the science budget,

Toto všetko pokrýva rozpočet na vedu

which is that 3.3 billion, that little, tiny yellow blob

čo je tých 3,3 miliár, tá malá malilinká žltá bublinka

around the orange blob at the top left of the screen.

v okolí oranžovej bubliny vľavo hore na obrazovke.

So that's what we're arguing about.

Takže o tomto sa bavíme.

That percentage, by the way, is about the same

Mimochodom, podobné percento z rozpočtu

in the U.S. and Germany and France.

sa míňa aj v USA, v Nemecku a vo Francúzsku.

R&D in total in the economy,

Veda a vývoj celkovo v ekonomike

publicly funded, is about

kryté z verejných výdavkov

0.6 percent of GDP.

predstavuje 0,6 % z HDP.

So that's what we're arguing about.

Takže o tomto sa bavíme.

The first thing I want to say,

Najskôr by som chcel povedať,

and this is straight from "Wonders of the Solar System,"

a toto je priamo z "Wonders of the Solar System" (BBC program: Divy slnečnej sústavy),

is that our exploration of the solar system and the universe

že náš výskum slnečnej sústavy a vesmíru

has shown us that it is indescribably beautiful.

nám ukázal, aký neopísateľne krásny vesmír je.

This is a picture that actually was sent back

Tento obrázok nám bol zaslaný

by the Cassini space probe around Saturn,

z vesmírnej sondy Cassini z blízkosti Saturnu

after we'd finished filming "Wonders of the Solar System."

po tom, ako sme dokončili natáčanie "Divov slnečnej sústavy".

So it isn't in the series.

Takže to nie je v dokumente.

It's of the moon Enceladus.

Je to mesiac Enceladus.

So that big sweeping, white

A tá veľká ohromná biela

sphere in the corner is Saturn,

guľa v rohu je Saturn,

which is actually in the background of the picture.

ktorý sa vlastne nachádza v pozadí obrázku.

And that crescent there is the moon Enceladus,

A ten polmesiac je Enceladus,

which is about as big as the British Isles.

ktorý je asi taký veľký ako sú Britské ostrovy.

It's about 500 kilometers in diameter.

Má priemer asi 500 km.

So, tiny moon.

Čiže je to maličký mesiac.

What's fascinating and beautiful ...

Čo je však fascinujúce a krásne...

this an unprocessed picture, by the way, I should say,

toto je, mimochodom, neupravená fotografia.

it's black and white, straight from Saturnian orbit.

Je čiernobiela, priamo z obežnej dráhy Saturnu.

What's beautiful is, you can probably see on the limb there

Čo je však krásne, možno vidíte tam na okraji

some faint, sort of,

akoby bledé

wisps of almost smoke

kúdoly dymu

rising up from the limb.

stúpajúce z okraja.

This is how we visualize that in "Wonders of the Solar System."

Takto to vizualizujeme v "Divoch slnečnej sústavy".

It's a beautiful graphic.

Je to prekrásna grafika.

What we found out were that those faint wisps

Zistili sme, že tie bledé kúdoly

are actually fountains of ice

sú v skutočnosti ľadové gejzíry

rising up from the surface of this tiny moon.

vyvierajúce z povrchu tohto malého mesiaca.

That's fascinating and beautiful in itself,

To je fascinujúce a krásne samo o sebe,

but we think that the mechanism

ale my si myslíme, že mechanizmus,

for powering those fountains

akým sa tieto gejzíry napájajú,

requires there to be lakes of liquid water

si vyžaduje jazerá kvapalnej vody

beneath the surface of this moon.

pod povrchom tohto mesiaca.

And what's important about that

A tu je dôležité si uvedomiť,

is that, on our planet, on Earth,

že na našej planéte, na Zemi,

wherever we find liquid water,

kdekoľvek sa nachádza kvapalná voda,

we find life.

tam je aj život.

So, to find strong evidence

Takže, nájsť presvedčivý dôkaz o

of liquid, pools of liquid, beneath the surface of a moon

tekutine, celých jazerách, pod povrchom mesiaca, ktorý

750 million miles away from the Earth

je od Zeme vzdialený 750 miliónov míľ,

is really quite astounding.

je skutočne ohromujúce.

So what we're saying, essentially,

Takže v podstate tvrdíme,

is maybe that's a habitat for life in the solar system.

že možno ide o miesto výskytu života v slnečnej sústave.

Well, let me just say, that was a graphic. I just want to show this picture.

Ale, ako vravím, toto bola grafika. Chcel by som však ukázať túto fotografiu.

That's one more picture of Enceladus.

Je to ďalší snímok Enceladusu.

This is when Cassini flew beneath Enceladus.

Záber urobila Cassini, keď letela popod Enceladus.

So it made a very low pass,

Bol to veľmi nízky prelet,

just a few hundred kilometers above the surface.

len niečo okolo stovky kilometrov nad povrchom.

And so this, again, a real picture of the ice fountains rising up into space,

Takže toto je skutočná fotografia ľadových gejzírov stúpajúcich do vesmíru,

absolutely beautiful.

úplná nádhera.

But that's not the prime candidate for life in the solar system.

Toto však nie je kandidát číslo jeden na život v slnečnej sústave.

That's probably this place,

Tento post by asi patril tomuto miestu,

which is a moon of Jupiter, Europa.

toto je Jupiterov mesiac, Európa.

And again, we had to fly to the Jovian system

A opäť sme museli letieť do Joviálneho systému

to get any sense that this moon, as most moons,

aby sme sa presvedčili, že tento mesiac, ako väčšina mesiacov,

was anything other than a dead ball of rock.

bol niečím iným ako mŕtvou skalou.

It's actually an ice moon.

Je to vlastne ľadový mesiac.

So what you're looking at is the surface of the moon Europa,

Teraz sa pozeráte na povrch mesiaca Európa,

which is a thick sheet of ice, probably a hundred kilometers thick.

ktorý tvorí hrubá vrstva ľadu, pravdepodobne stovky kilometrov hrubá.

But by measuring the way that

Ale skúmaním spôsobu, akým

Europa interacts

Európa vzájomne pôsobí

with the magnetic field of Jupiter,

s magnetickým poľom Jupitera

and looking at how those cracks in the ice

a sledovaním pohybu tých trhlín v ľade,

that you can see there on that graphic move around,

ktoré môžete vidieť na tejto grafike,

we've inferred very strongly

sme prišli k záveru,

that there's an ocean of liquid surrounding

že celý povrch Európy pokrýva

the entire surface of Europa.

oceán tekutiny.

So below the ice, there's an ocean of liquid around the whole moon.

Takže pod ľadom sa nachádza oceán tekutiny pokrývajúci celý mesiac.

It could be hundreds of kilometers deep, we think.

Myslíme si, že môže mať hĺbku stovky kilometrov.

We think it's saltwater, and that would mean that

Myslíme si, že je to slaná voda a to by znamenalo, že

there's more water on that moon of Jupiter

že na tomto Jupiterovom mesiaci je viac vody

than there is in all the oceans of the Earth combined.

ako vo všetkých oceánoch na Zemi dokopy.

So that place, a little moon around Jupiter,

Takže toto miesto, malý mesiac pri Jupiteri,

is probably the prime candidate

je pravdepodobne kandidátom číslo jeden

for finding life on a moon

pri hľadaní života na mesiaci,

or a body outside the Earth, that we know of.

alebo na telese mimo Zeme, o ktorom máme vedomosť.

Tremendous and beautiful discovery.

Úžasný a nádherný objav.

Our exploration of the solar system

Náš výskum slnečnej sústavy

has taught us that the solar system is beautiful.

nás naučil, že slnečná sústava je krásna.

It may also have pointed the way to answering

Tiež nám naznačil cestu k odpovediam

one of the most profound questions that you can possibly ask,

na jednu z najzávažnejších otázok, ktoré si kladieme,

which is: "Are we alone in the universe?"

a to: "Sme vo vesmíre sami?"

Is there any other use to exploration and science,

Existuje aj iné využitie výskumu a vedy,

other than just a sense of wonder?

okrem pocitu úžasu nad objavom?

Well, there is.

Áno, existuje.

This is a very famous picture

Toto je veľmi známa fotka

taken, actually, on my first Christmas Eve,

ktorá vznikla na môj prvý Štedrý deň,

December 24th, 1968,

24. decembra,1968,

when I was about eight months old.

keď som mal asi osem mesiacov.

It was taken by Apollo 8

Urobilo ju Apollo Osem

as it went around the back of the moon.

keď obchádzalo zadnú stranu mesiaca.

Earthrise from Apollo 8.

Východ Zeme z Apolla 8.

A famous picture; many people have said that it's the picture

Slávna fotografia, mnohí vravia, že práve tento záber

that saved 1968,

zachránil rok 1968,

which was a turbulent year --

ktorý bol inak dosť pohnutý -

the student riots in Paris,

študentské nepokoje v Paríži,

the height of the Vietnam War.

vojna vo Vietname vrcholila.

The reason many people think that about this picture,

Dôvod, prečo si to mnohí myslia o tomto zábere,

and Al Gore has said it many times, actually, on the stage at TED,

a Al Gore to už veľakrát spomínal aj na javisku na TEDe,

is that this picture, arguably, was

je to, že tento obrázok znamenal pravdepodobne

the beginning of the environmental movement.

začiatok environmentálneho hnutia.

Because, for the first time,

Lebo po prvýkrát

we saw our world,

sme videli náš svet

not as a solid, immovable,

nielen ako pevné, nehybné,

kind of indestructible place,

takpovediac nezničiteľné miesto,

but as a very small, fragile-looking world

ale ako malý, krehko vyzerajúci svet,

just hanging against the blackness of space.

ktorý visí v temnote vesmíru.

What's also not often said

Taktiež sa často nespomína, aký mal

about the space exploration, about the Apollo program,

vesmírny výskum a program Apollo

is the economic contribution it made.

ekonomický úžitok.

I mean while you can make arguments that it was wonderful

Chcem povedať, že sa môžme síce baviť o tom, aký úžasný

and a tremendous achievement

a neskutočný úspech to bol

and delivered pictures like this,

a ukazovať pritom zábery ako je tento,

it cost a lot, didn't it?

ale bolo to dosť drahé, nie?

Well, actually, many studies have been done

V skutočnosti boli vypracované mnohé štúdie

about the economic effectiveness,

o ekonomickej efektívnosti,

the economic impact of Apollo.

ekonomickom dopade Apolla.

The biggest one was in 1975 by Chase Econometrics.

Najväčšiu štúdiu vypracoval v roku 1975 Chase Econometrics.

And it showed that for every $1 spent on Apollo,

Táto štúdia dokázala, že každý dolár, ktorý sa minul na Apollo,

14 came back into the U.S. economy.

sa americkej ekonomike vrátil 14krát.

So the Apollo program paid for itself

Takže Apollo sa oplatilo

in inspiration,

z hľadiska inšpirácie,

in engineering, achievement

inžinieringu, úspechu

and, I think, in inspiring young scientists and engineers

a myslím aj inšpirácie mladých vedcov a inžinierov

14 times over.

štrnásťnásobne.

So exploration can pay for itself.

Takže výskum sa oplatí.

What about scientific discovery?

Čo však vedecké objavy?

What about driving innovation?

Čo inovácie?

Well, this looks like a picture of virtually nothing.

No, toto vyzerá ako obrázok ničoho.

What it is, is a picture of the spectrum

Je to však záber spektra

of hydrogen.

vodíka.

See, back in the 1880s, 1890s,

Viete, v 80., 90. rokoch 19. storočia

many scientists, many observers,

mnoho vedcov a výskumníkov

looked at the light given off from atoms.

pozorovalo svetlo, ktoré vydávajú atómy.

And they saw strange pictures like this.

A videli zvláštne obrázky, ako je tento.

What you're seeing when you put it through a prism

A keď pozorujete jeho rozklad hranolom, vidíte,

is that you heat hydrogen up and it doesn't just glow

že pri zohriatí vodík nežiari iba

like a white light,

bielym svetlom,

it just emits light at particular colors,

ale vydáva svetlo určitých farieb,

a red one, a light blue one, some dark blue ones.

červené, svetlomodré, tmavomodré.

Now that led to an understanding of atomic structure

A toto viedlo k porozumeniu štruktúry atómu,

because the way that's explained

pretože sa to vysvetľuje tak,

is atoms are a single nucleus

že atómy sú samostatné jadrá

with electrons going around them.

s obiehajúcimi elektrónmi.

And the electrons can only be in particular places.

A tieto elektróny sa môžu nachádzať len na určitých miestach.

And when they jump up to the next place they can be,

Takže keď vyskočia na iné miesto, kde môžu byť

and fall back down again,

a vracajú sa späť,

they emit light at particular colors.

vydávajú pritom svetlo určitých farieb.

And so the fact that atoms, when you heat them up,

Takže fakt, že atómy, keď ich zohrejete,

only emit light at very specific colors,

vydávajú svetlo určitých farieb,

was one of the key drivers

bol hlavným motorom,

that led to the development of the quantum theory,

ktorý viedol k vývoju kvantovej teórie,

the theory of the structure of atoms.

teórie o štruktúre atómov.

I just wanted to show this picture because this is remarkable.

Chcel som vám ukázať tento pozoruhodný záber.

This is actually a picture of the spectrum of the Sun.

Je to vlastne zobrazenie slnečného spektra.

And now, this is a picture of atoms in the Sun's atmosphere

A toto je záber atómov v slnečnej atmosfére, ktoré

absorbing light.

absorbujú svetlo.

And again, they only absorb light at particular colors

A opäť absorbujú svetlo len v určitých farbách,

when electrons jump up and fall down,

keď elektróny vyskočia a vracajú sa späť,

jump up and fall down.

vyskočia a spadnú naspäť.

But look at the number of black lines in that spectrum.

Ale všimnite si množstvo čiernych čiar v tom spektre.

And the element helium

A prvok hélium

was discovered just by staring at the light from the Sun

bol objavený práve sledovaním svetla zo Slnka,

because some of those black lines were found

pretože sa objavilo pár tých čiernych čiar,

that corresponded to no known element.

ktoré nekorešpondovali so žiadnym známym prvkom.

And that's why helium's called helium.

A preto sa hélium volá hélium.

It's called "helios" -- helios from the Sun.

Zo slova "hélios" - Slnko.

Now, that sounds esoteric,

Toto znie trochu ezotericky,

and indeed it was an esoteric pursuit,

a skutočne, toto bádanie bolo ezoterické,

but the quantum theory quickly led

ale kvantová teória rýchlo viedla k

to an understanding of the behaviors of electrons in materials

pochopeniu správania sa elektrónov v materiáloch,

like silicon, for example.

akým je napríklad silikón.

The way that silicon behaves,

Spôsob, akým sa správa silikón,

the fact that you can build transistors,

fakt, že môžeme vyrábať tranzistory,

is a purely quantum phenomenon.

je čisto kvantový fenomén.

So without that curiosity-driven

Takže bez zvedavosťou hnaného

understanding of the structure of atoms,

pochopenia štruktúry atómov,

which led to this rather esoteric theory, quantum mechanics,

ktoré viedlo k tejto takpovediac ezoterickej teórii, kvantovej mechanike,

then we wouldn't have transistors, we wouldn't have silicon chips,

by sme nemali tranzistory, nemali by sme silikónové čipy,

we wouldn't have pretty much the basis

v podstate by sme nemali základ

of our modern economy.

našej modernej ekonomiky.

There's one more, I think, wonderful twist to that tale.

Tento príbeh skrýva, myslím, ešte jednu úžasnú pointu.

In "Wonders of the Solar System,"

V "Divoch slnečnej sústavy"

we kept emphasizing the laws of physics are universal.

neustále zdôrazňujeme, že fyzikálne zákony sú univerzálne.

It's one of the most incredible things about the physics

Jednou z najúžasnejších vecí na fyzike a

and the understanding of nature that you get on Earth,

na pochopení prírody tu na Zemi je,

is you can transport it, not only to the planets,

že ho možno preniesť nielen na planéty,

but to the most distant stars and galaxies.

ale aj na najvzdialenejšie hviezdy a galaxie.

And one of the astonishing predictions

A jednou z úžasných predpovedí

of quantum mechanics,

kvantovej mechaniky,

just by looking at the structure of atoms --

len skúmaním štruktúry atómov -

the same theory that describes transistors --

úplné rovnakej teórie, ktorá opisuje tranzistory -

is that there can be no stars in the universe

je, že vo vesmíre neexistuje hviezda,

that have reached the end of their life

ktorá by bola ku koncu svojho života

that are bigger than, quite specifically, 1.4 times the mass of the Sun.

väčšia ako, úplne presne, 1,4 násobok veľkosti Slnka.

That's a limit imposed on the mass of stars.

Takáto je hraničná veľkosť hviezd.

You can work it out on a piece of paper in a laboratory,

Môžete ju vypočítať na papieri v laboratóriu,

get a telescope, swing it to the sky,

potom vziať teleskop, zamieriť ho na oblohu

and you find that there are no dead stars

a zistíte, že tam nie je žiadna mŕtva hviezda

bigger than 1.4 times the mass of the Sun.

väčšia ako 1,4 násobok veľkosti Slnka.

That's quite an incredible prediction.

To je úplne neuveriteľný odhad.

What happens when you have a star that's right on the edge of that mass?

Čo sa teda stane, ak máte hviezdu, ktorej veľkosť je presne na hranici?

Well, this is a picture of it.

Vidíte to na tomto obrázku.

This is the picture of a galaxy, a common "our garden" galaxy

Toto je fotografia galaxie, bežnej galaxie ako je tá naša

with, what, 100 billion

s povedzme 100 miliardami

stars like our Sun in it.

hviezd podobných našemu Slnku.

It's just one of billions of galaxies in the universe.

Je to len jedna z miliárd galaxií vo vesmíre.

There are a billion stars in the galactic core,

V galaktickom jadre je miliarda hviezd,

which is why it's shining out so brightly.

preto tak jasne svieti.

This is about 50 million light years away,

Vzdialená je asi 50 miliónov svetelných rokov,

so one of our neighboring galaxies.

čiže je to jedna z našich susedných galaxií.

But that bright star there

Ale tá žiarivá hviezda tam

is actually one of the stars in the galaxy.

je vlastne jedna z hviezd v galaxii.

So that star is also

Čiže tá hviezda je tiež

50 million light years away.

vzdialená 50 miliónov svetelných rokov.

It's part of that galaxy, and it's shining as brightly

Je súčasťou tej galaxie a svieti tak jasne

as the center of the galaxy

ako stred galaxie

with a billion suns in it.

s miliardou sĺnk.

That's a Type Ia supernova explosion.

Ide o explóziu supernovy typu Ia.

Now that's an incredible phenomena,

Tento fenomén je neuveriteľný,

because it's a star that sits there.

pretože je to hviezda, ktorá tam visí ..

It's called a carbon-oxygen dwarf.

..nazývame ju uhlíkovo-kyslíkový trpaslík.

It sits there about, say, 1.3 times the mass of the Sun.

Takže visí tam, povedzme 1,3 krát väčšia ako Slnko.

And it has a binary companion that goes around it,

A okolo nej obieha jej binárny spoločník,

so a big star, a big ball of gas.

čiže veľká hviezda, veľká plynová guľa

And what it does is it sucks gas

A tento trpaslík vysáva plyn z jej

off its companion star,

spoločníka, až kým

until it gets to this limit called the Chandrasekhar limit,

nedosiahne hranicu, ktorú nazývame Chandrasekharova medza

and then it explodes.

a potom exploduje.

And it explodes, and it shines as brightly

Exploduje a žiari tak jasne

as a billion suns for about two weeks,

ako miliardy sĺnk po dobu asi dvoch týždňov

and releases, not only energy,

a uvoľňuje pritom do vesmíru nielen energiu,

but a huge amount of chemical elements into the universe.

ale aj obrovské množstvo chemických prvkov.

In fact, that one is a carbon-oxygen dwarf.

V skutočnosti, táto hviezda je uhlíkovo-kyslíkový trpaslík.

Now, there was no carbon and oxygen

Ale vo vesmíre nebol v čase Veľkého tresku

in the universe at the Big Bang.

žiadny uhlík či kyslík.

And there was no carbon and oxygen in the universe

Nebol tam žiadny uhlík a kyslík

throughout the first generation of stars.

ani počas prvej generácie hviezd.

It was made in stars like that,

Vznikli vo hviezdach ako je táto,

locked away and then returned to the universe

najskôr uzavreté v nich a potom sa vracajúce do vesmíru

in explosions like that

v explóziách, ako je táto,

in order to recondense into planets,

aby sa znovu skondenzovali do planét,

stars, new solar systems

hviezd, nových slnečných sústav

and, indeed, people like us.

a pravdaže, ľudí ako sme my.

I think that's a remarkable demonstration of the power

Myslím, že je to pozoruhodná ukážka sily

and beauty and universality of the laws of physics,

a krásy a univerzálnosti fyzikálnych zákonov,

because we understand that process,

pretože rozumieme tomu procesu

because we understand

vďaka tomu, že rozumieme

the structure of atoms here on Earth.

štruktúre atómov tu na Zemi.

This is a beautiful quote that I found --

Mám tu krásny citát, čo som našiel -

we're talking about serendipity there -- from Alexander Fleming:

týka sa náhodných objavov - od Alexandra Fleminga.

"When I woke up just after dawn

"Keď som sa zobudil tesne po úsvite

on September 28, 1928,

ráno 28. septembra 1928,

I certainly didn't plan to revolutionize all medicine

určite som neplánoval obrátiť celú medicínu naruby

by discovering the world's first antibiotic."

tým, že objavím prvé antibiotikum na svete."

Now, the explorers of the world of the atom

Čiže výskumníci sveta atómov

did not intend to invent the transistor.

nezamýšľali vynájsť tranzistor.

And they certainly didn't intend to

A celkom určite nezamýšlali

describe the mechanics of supernova explosions,

opísať mechanizmus zániku supernov,

which eventually told us where

z ktorého sme sa nakoniec dozvedeli,

the building blocks of life

kde sa vo vesmíre zlúčili

were synthesized in the universe.

základné kamene života.

So, I think science can be --

Takže, myslím si, že veda môže byť -

serendipity is important.

náhodné objavy sú dôležité.

It can be beautiful. It can reveal quite astonishing things.

Môže byť krásna. Môže odhaliť úplne neuveriteľné veci.

It can also, I think, finally

A môže nám nakoniec

reveal the most profound

odkryť najzávažnejšie

ideas to us

otázky

about our place in the universe

o našom mieste vo vesmíre

and really the value of our home planet.

a o skutočnej hodnote našej domácej planéty.

This is a spectacular picture of our home planet.

Toto je jedinečný záber na našu domovskú planétu.

Now, it doesn't look like our home planet.

Teda, toto nevyzerá ako naša domovská planéta.

It looks like Saturn because, of course, it is.

Vyzerá to ako Saturn a samozrejme, aj je.

It was taken by the Cassini space probe.

Záber urobila vesmírna sonda Cassini.

But it's a famous picture, not because of

Ale tento snímok je známy nie kvôli

the beauty and majesty of Saturn's rings,

kráse a majestátnosti saturnových prstencov,

but actually because of a tiny, faint blob

ale kvôli maličkej bledej škvrnke,

just hanging underneath one of the rings.

ktorá sa nachádza pod jedným z prstencov.

And if I blow it up there, you see it.

Keď na ňu takto ukážem, môžete ju vidieť.

It looks like a moon,

Vyzerá ako mesiac,

but in fact, it's a picture of Earth.

ale v skutočnosti je to záber Zeme.

It was a picture of Earth captured in that frame of Saturn.

Je to obraz Zeme zachytený v ráme Saturnu.

That's our planet from 750 million miles away.

Toto je naša planéta zo 750 miliónov míľovej diaľky.

I think the Earth has got a strange property

Myslím, že Zem má tú zvláštnu vlastnosť,

that the farther away you get from it,

že čím viac sa od nej vzdialite,

the more beautiful it seems.

tým krajšia sa zdá.

But that is not the most distant or most famous picture of our planet.

Toto však nie je najvzdialenejší ani najznámejší záber našej planéty.

It was taken by this thing, which is called the Voyager spacecraft.

Ten odfotografovala táto vec, ktorá sa volá sonda Voyager.

And that's a picture of me in front of it for scale.

A toto je fotka mňa pred ňou - na porovnanie.

The Voyager is a tiny machine.

Voyager je maličký stroj.

It's currently 10 billion miles away from Earth,

V súčasnosti sa nachádza 10 miliárd míľ od Zeme,

transmitting with that dish, with the power of 20 watts,

vysiela pomocou tohto satelitu, ktorý má výkon 20 wattov,

and we're still in contact with it.

a sme s ním stále v kontakte.

But it visited Jupiter, Saturn,

Navštívila však Jupiter, Saturn,

Uranus and Neptune.

Urán a Neptún.

And after it visited all four of those planets,

A potom, čo navštívila všetky štyri tieto planéty,

Carl Sagan, who's one of my great heroes,

Carl Sagan, jeden z mojich veľkých hrdinov,

had the wonderful idea

mal úžasný nápad

of turning Voyager around

otočiť Voyager

and taking a picture of every planet it had visited.

a odfotiť každú planétu, ktorú navštívil.

And it took this picture of Earth.

A tak vznikla táto fotografia Zeme.

Now it's very hard to see the Earth there, it's called the "Pale Blue Dot" picture,

Ťažko tu rozoznať Zem, volá sa to záber "bledej modrej bodky",

but Earth is suspended in that red shaft of light.

ale Zem sa skrýva v tom lúči svetla.

That's Earth from four billion miles away.

Toto je Zem zo vzdialenosti 4 miliárd míľ.

And I'd like to read you what

Na záver by som Vám rád prečítal,

Sagan wrote about it, just to finish,

čo o tom napísal Sagan,

because I cannot say words as beautiful as this

lebo ja nenájdem také krásne slová,

to describe what he saw

akými opísal čo videl

in that picture that he had taken.

na tej fotografii, ktorú urobil.

He said, "Consider again that dot.

Povedal, "Zamyslite sa opäť nad tou bodkou.

That's here. That's home. That's us.

To je tu. To je domov. To sme my.

On it, everyone you love,

Na nej sú všetci, čo milujete,

everyone you know, everyone you've ever heard of,

každý, koho poznáte, každý, o kom ste kedy počuli,

every human being who ever was

každá ľudská bytosť, ktorá kedy bola

lived out their lives.

a prežila svoj život.

The aggregates of joy and suffering

Je v nej všetka radosť a utrpenie

thousands of confident religions,

tisícky sebavedomých náboženstiev,

ideologies and economic doctrines,

ideológií a ekonomických doktrín,

every hunter and forager, every hero and coward,

každý lovec, aj chovateľ, každý hrdina a zbabelec,

every creator and destroyer of civilization,

každý stvoriteľ aj ničiteľ civilizácie,

every king and peasant, every young couple in love,

každý kráľ a poddaný, každý zaľúbený párik,

every mother and father, hopeful child,

každá matka a otec, nádejné dieťa,

inventor and explorer,

vynálezca a výskumník,

every teacher of morals, every corrupt politician,

každý moralista, každý skorumpovaný politik,

every superstar, every supreme leader,

každá celebrita, každý popredný vodca,

every saint and sinner in the history of our species,

každý svätý a hriešnik v histórií nášho druhu,

lived there, on a mote of dust,

žili tam, na tej smietke prachu,

suspended in a sunbeam.

ktorá sa skýva v slnečnom lúči.

It's been said that astronomy's a humbling

Vraví sa, že astronómia je pokorujúci

and character-building experience.

a charakter budujúci zážitok.

There is perhaps no better demonstration

Možno neexistuje lepšia ukážka

of the folly of human conceits

pomýlenosti ľudskej ješitnosti,

than this distant image of our tiny world.

ako je tento vzdialený obrázok nášho maličkého sveta.

To me, it underscores our responsibility

Pre mňa to zdôrazňuje našu zodpovednosť

to deal more kindly with one another

správať sa k sebe milšie

and to preserve and cherish the pale blue dot,

a zachovať a vážiť si bledú modrú bodku,

the only home we've ever known."

jediný domov, aký máme."

Beautiful words about

Krásne slová o

the power of science and exploration.

sile vedy a výskumu.

The argument has always been made, and it will always be made,

Vždy sa argumentovalo, aj sa argumentuje,

that we know enough about the universe.

že už vieme o vesmíre dosť.

You could have made it in the 1920s; you wouldn't have had penicillin.

Mohli sme si to povedať v 20. rokoch 20. storočia, a nemali by sme penicilín.

You could have made it in the 1890s; you wouldn't have the transistor.

Mohli sme si to povedať v 90. rokoch 19. storočia, a nemali by sme tranzistor.

And it's made today in these difficult economic times.

A argumentuje sa tak aj dnes v týchto náročných ekonomických časoch.

Surely, we know enough.

Iste, vieme dosť.

We don't need to discover anything else about our universe.

Nepotrebujeme už objaviť nič iné o našom vesmíre.

Let me leave the last words to someone

Dovoľte mi prenechať posledné slová niekomu,

who's rapidly becoming a hero of mine,

kto sa stáva mojim hrdinom,

Humphrey Davy, who did his science at the turn of the 19th century.

Humphrey Davy-mu, ktorý bol vedcom na sklonku 19. storočia.

He was clearly under assault all the time.

On bol celý čas tvrdo kritizovaný.

"We know enough at the turn of the 19th century.

Vieme predsa dosť na sklonku 19. storočia.

Just exploit it; just build things."

Stačí len z toho ťažiť, len budovať.

He said this, he said, "Nothing is more fatal

On povedal toto, povedal: "Nič nebrzdí

to the progress of the human mind

vývoj ľudskej mysle tak,

than to presume that our views of science

ako predpoklad, že naše vedecké poznanie

are ultimate,

je konečné,

that our triumphs are complete,

že naše víťazstvá sú kompletné

that there are no mysteries in nature,

že v prírode už niet viac záhad,

and that there are no new worlds to conquer."

a že už nejestvujú nové svety, ktoré treba dobyť".

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(Potlesk)