The history of African-American social dance - Camille A. Brown

Translator: Boris Vojtech Reviewer: Petra Skubanova

This is the Bop.

The Bop is a type of social dance.

Toto je Bop.

Dance is a language,

Bop je druh spoločenského tanca.

and social dance is an expression that emerges from a community.

A social dance isn't choreographed by any one person.

Tanec je jazyk,

spoločenský tanec je vyjadrenie, ktoré vychádza z komunity.

It can't be traced to any one moment.

Each dance has steps that everyone can agree on,

Spoločenský tanec nemá choreografiu,

but it's about the individual and their creative identity.

neviaže sa na žiadny moment,

každý tanec má kroky, na ktorých sa všetci zhodnú,

Because of that,

ale je to o jednotlivcovi a jeho tvorivej identite.

social dances bubble up,

they change,

and they spread like wildfire.

Spoločenské tance sa preto vynárajú,

They are as old as our remembered history.

menia sa

a šíria ako požiar.

In African-American social dances,

Sú také staré ako naša známa história.

we see over 200 years

of how African and African-American traditions influenced our history.

V africko-amerických spoločenských tancoch

vidíme vyše dvesto rokov

vplyvu afrických a africko-amerických zvykov na našu históriu.

The present always contains the past.

And the past shapes who we are

and who we will be.

Súčasnosť vždy obsahuje minulosť.

(Clapping)

A minulosť určuje, kým sme

The Juba dance was born from enslaved Africans' experience

a kým budeme.

(tlieskanie)

on the plantation.

Brought to the Americas,

Tanec Juba sa zrodil zo skúseností zotročených Afričanov

stripped of a common spoken language,

this dance was a way for enslaved Africans to remember where they're from.

na plantáži.

Dovezených do Ameriky,

zbavených spoločnej reči,

It may have looked something like this.

tento tanec bol cestou pre zotročených Afričanov,

ako si pripomenúť, odkiaľ pochádzajú.

Takto nejako mohol asi vyzerať.

Slapping thighs,

shuffling feet

and patting hands:

this was how they got around the slave owners' ban on drumming,

Plieskanie po stehnách,

pohyb nôh

improvising complex rhythms

a tlesk rúk:

takto obišli otrokárov zákaz bubnovania.

just like ancestors did with drums in Haiti

or in the Yoruba communities of West Africa.

Improvizovali komplexné rytmy,

tak ako ich predkovia s bubnami na Haiti

alebo v Yoruba komunitách v západnej Afrike.

It was about keeping cultural traditions alive

and retaining a sense of inner freedom

under captivity.

Bolo to o udržiavaní kultúrnych zvykov nažive

It was the same subversive spirit that created this dance:

a zachovaní pocitu vnútornej slobody

v otroctve.

the Cakewalk,

a dance that parodied the mannerisms of Southern high society --

Bol to ten istý podvratný duch, čo stvoril tento tanec:

a way for the enslaved to throw shade at the masters.

Cakewalk.

Tanec, ktorý parodoval maniere južanskej smotánky –

The crazy thing about this dance

is that the Cakewalk was performed for the masters,

cesta pre zotročených, ako verejne zosmiešniť svojich pánov.

who never suspected they were being made fun of.

Šialené na tomto tanci je,

že Cakewalk predvádzali pre pánov,

Now you might recognize this one.

ktorí nikdy nemali podozrenie, že si z nich uťahujú.

1920s --

the Charleston.

Tento tanec možno spoznáte.

20. roky –

The Charleston was all about improvisation and musicality,

Charleston.

making its way into Lindy Hop,

Charleston je celý o improvizácii a muzikálnosti.

swing dancing

and even the Kid n Play,

originally called the Funky Charleston.

Postupne sa premenil na Lindy Hop,

Swing tanec

a dokonca Kid n Play,

ktorý sa pôvodne volal Funky Charleston.

Started by a tight-knit Black community near Charleston, South Carolina,

the Charleston permeated dance halls

where young women suddenly had the freedom to kick their heels

Charleston má pôvod v úzko spätej černošskej komunite

and move their legs.

pri Charlestone v Južnej Karolíne a rýchlo zaplnil tanečné sály,

kde mali zrazu mladé ženy slobodu kopať podpätkami

a hýbať nohami.

Now, social dance is about community and connection;

if you knew the steps,

it meant you belonged to a group.

Spoločenský tanec je o komunite a nadväzovaní vzťahov.

But what if it becomes a worldwide craze?

Ak si poznal kroky,

Enter the Twist.

znamenalo to, že patríš do skupiny.

It's no surprise that the Twist can be traced back to the 19th century,

Ale čo ak sa stane celosvetovým ošiaľom?

brought to America from the Congo

Predstavujem vám Twist.

Nie je žiadnym prekvapením, že sa dá Twist vystopovať až do 19. storočia,

during slavery.

But in the late '50s,

right before the Civil Rights Movement,

do Ameriky bol z Konga prinesený

the Twist is popularized by Chubby Checker and Dick Clark.

počas otroctva.

Ale v neskorých 50. rokoch,

Suddenly, everybody's doing the Twist:

tesne pred Hnutím za občianske práva,

white teenagers,

sa Twist stal populárnym vďaka Chubbymu Checkerovi a Dickovi Clarkovi.

kids in Latin America,

making its way into songs and movies.

Odrazu tancuje Twist každý:

Through social dance,

bieli tínedžeri,

the boundaries between groups become blurred.

decká v Latinskej Amerike,

dostal sa aj do piesní a filmov.

Cez spoločenský tanec

The story continues in the 1980s and '90s.

sa hranice medzi spoločnosťou rozmazali.

Along with the emergence of hip-hop,

African-American social dance took on even more visibility,

Príbeh pokračuje v 80. a 90. rokoch.

Spolu so vznikom hip-hopu

borrowing from its long past,

shaping culture and being shaped by it.

sa africko-americký tanec zviditeľnil ešte viac,

keď staval na svojej dlhej minulosti,

formoval kultúru a nechal sa ňou formovať.

Today, these dances continue to evolve, grow and spread.

Why do we dance?

Dnes sa tieto tance stále vyvíjajú, rastú a šíria.

To move,

to let loose,

to express.

Why do we dance together?

Prečo tancujeme?

To heal,

Aby sme sa hýbali,

to remember,

aby sme sa uvoľnili,

to say: "We speak a common language.

aby sme sa vyjadrili.

Prečo tancujeme spolu?

We exist

and we are free."

Aby sme sa vyliečili,

aby sme si pamätali,

aby sme mohli povedať: „Hovoríme spoločným jazykom.“

Existujeme

a sme slobodní.