Svante Pääbo: DNA clues to our inner neanderthal

Translator: Tomáš Paulech Reviewer: Linda Magáthová

What I want to talk to you about

Chcem vám povedať o tom,

is what we can learn from studying the genomes

čo sa môžeme naučiť zo štúdia genómu

of living people

živých ľudí

and extinct humans.

a vyhynutých ľudí.

But before doing that,

Ale predtým, ako tak urobím,

I just briefly want to remind you about what you already know:

vám chcem v krátkosti pripomenúť to, čo už viete:

that our genomes, our genetic material,

že naše genómy, náš genetický materiál,

are stored in almost all cells in our bodies in chromosomes

sú uložené takmer vo všetkých bunkách našich tiel v chromozómoch

in the form of DNA,

vo forme DNA,

which is this famous double-helical molecule.

čo je táto slávna molekula v tvare dvojzávitnice.

And the genetic information

A genetická informácia

is contained in the form of a sequence

je obsiahnutá vo forme sekvencie

of four bases

štyroch báz

abbreviated with the letters A, T, C and G.

označených skrátene písmenami A, T, C a G.

And the information is there twice --

A informácia je tam dvakrát

one on each strand --

– jedna na každom reťazci –

which is important,

čo je dôležité,

pretože keď sa formujú nové bunky, tieto reťazce sa rozdelia,

because when new cells are formed, these strands come apart,

new strands are synthesized with the old ones as templates

syntetizujú sa nové reťazce so starými ako predlohami

in an almost perfect process.

v takmer bezchybnom procese.

But nothing, of course, in nature

Ale, samozrejme, nič v prírode

is totally perfect,

nie je úplne bezchybné,

so sometimes an error is made

takže niekedy sa stane chyba

and a wrong letter is built in.

a do reťazca sa zaradí zlé písmeno.

And we can then see the result

Potom môžeme vidieť výsledok

of such mutations

takýchto mutácií,

when we compare DNA sequences

keď porovnávame DNA sekvencie

among us here in the room, for example.

napríklad medzi nami tu v tejto miestnosti.

If we compare my genome to the genome of you,

Ak porovnáme môj genóm s vaším,

approximately every 1,200, 1,300 letters

približne každých 1 200 – 1 300 písmen

will differ between us.

sa vyskytne medzi nami odlišnosť.

And these mutations accumulate

Tieto mutácie sa kumulujú

approximately as a function of time.

približne lineárne s časom.

So if we add in a chimpanzee here, we will see more differences.

Takže ak sem zaradíme šimpanza, uvidíme viac rozdielov.

Approximately one letter in a hundred

Približne jedno zo sto písmen

will differ from a chimpanzee.

sa bude líšiť od šimpanza.

And if you're then interested in the history

A ak sa budete zaujímať o históriu

of a piece of DNA, or the whole genome,

časti DNA, alebo celého genómu,

you can reconstruct the history of the DNA

môžete rekonštruovať históriu DNA

with those differences you observe.

pomocou rozdielov, ktoré pozorujete.

And generally we depict our ideas about this history

Vo všeobecnosti zvykneme znázorňovať naše predstavy o tejto histórii

in the form of trees like this.

vo forme stromov, ako je tento.

In this case, it's very simple.

V tomto prípade je to veľmi jednoduché.

The two human DNA sequences

Dve ľudské DNA sekvencie

go back to a common ancestor quite recently.

zdieľajú spoločného predka pomerne nedávno.

Farther back is there one shared with chimpanzees.

O niečo ďalej sa nachádza predok zdieľaný so šimpanzmi.

And because these mutations

A keďže tieto mutácie

happen approximately as a function of time,

pribúdajú približne lineárne s časom,

you can transform these differences

môžete pretransformovať tieto rozdiely

to estimates of time,

do odhadov času,

where the two humans, typically,

pričom dve vetvy ľudí typicky

will share a common ancestor about half a million years ago,

zdieľajú spoločného predka približne pred pol miliónom rokov,

and with the chimpanzees,

a so šimpanzom

it will be in the order of five million years ago.

to bude rádovo pred 5 miliónmi rokov.

So what has now happened in the last few years

V niekoľkých posledných rokoch vznikli

is that there are account technologies around

analytické technológie,

that allow you to see many, many pieces of DNA very quickly.

ktoré nám umožňujú prezrieť mnoho a mnoho kusov DNA veľmi rýchlo.

So we can now, in a matter of hours,

Takže teraz môžeme v rámci niekoľkých hodín

determine a whole human genome.

vyhodnotiť celý ľudský genóm.

Each of us, of course, contains two human genomes --

Každý z nás, samozrejme, obsahuje dva ľudské genómy,

one from our mothers and one from our fathers.

jeden máme od našich mám a jeden od našich otcov.

And they are around three billion such letters long.

Sú dlhé asi tri miliardy takýchto písmen.

And we will find that the two genomes in me,

Zistili by sme, že dva genómy vo mne

or one genome of mine we want to use,

alebo jeden môj genóm a jeden váš,

will have about three million differences

budú mať asi tri milióny rozdielov

in the order of that.

rádovo.

And what you can then also begin to do

A môžeme sa tiež

is to say, "How are these genetic differences

spýtať: „Ako sú tieto genetické rozdiely

distributed across the world?"

rozložené po svete?“

And if you do that,

Keby ste to urobili,

you find a certain amount of genetic variation in Africa.

zistíte určitú genetickú rozmanitosť v Afrike.

And if you look outside Africa,

A keď sa pozriete mimo Afriky,

you actually find less genetic variation.

nájdete v skutočnosti menej genetickej rozmanitosti.

This is surprising, of course,

Toto je samozrejme prekvapujúce,

because in the order of six to eight times fewer people

lebo rádovo šesť až sedemkrát menej ľudí

live in Africa than outside Africa.

žije v Afrike ako mimo Afriky.

Yet the people inside Africa

Napriek tomu ľudia v Afrike

have more genetic variation.

majú vyššiu genetickú rozmanitosť.

Moreover, almost all these genetic variants

Navyše, takmer všetky genetické varianty,

we see outside Africa

ktoré vidíme mimo Afriky,

have closely related DNA sequences

sú blízko príbuzné DNA sekvenciám,

that you find inside Africa.

ktoré nájdete v rámci Afriky.

But if you look in Africa,

Ale ak sa pozriete do Afriky,

there is a component of the genetic variation

nájdete časť genetickej rozmanitosti,

that has no close relatives outside.

ktorá nemá blízkych príbuzných mimo nej.

So a model to explain this

Takže model, ktorý toto vysvetľuje,

is that a part of the African variation, but not all of it,

je, že časť africkej rozmanitosti, ale nie všetka,

[has] gone out and colonized the rest of the world.

sa dostala von a kolonizovala zvyšok sveta.

And together with the methods to date these genetic differences,

Spolu s metódami umožňujúcimi datovať tieto genetické rozdiely

this has led to the insight

toto viedlo k poznaniu

that modern humans --

že moderní ľudia –

humans that are essentially indistinguishable from you and me --

ľudia, ktorí sú v princípe nerozlíšiteľní od vás a mňa –

evolved in Africa, quite recently,

sa vyvinuli v Afrike pomerne nedávno

between 100 and 200,000 years ago.

pred 100 až 200 tisíc rokmi.

And later, between 100 and 50,000 years ago or so,

A neskôr, pred asi 100 000 až 50 000 rokmi,

went out of Africa

vyšli z Afriky

to colonize the rest of the world.

kolonizovať zvyšok sveta.

So what I often like to say

Takže, ako rád hovorievam,

is that, from a genomic perspective,

z pohľadu genómu

we are all Africans.

sme všetci Afričania.

We either live inside Africa today,

Buď žijeme v Afrike aj dnes,

or in quite recent exile.

alebo sme dosť krátku dobu v exile.

Another consequence

Ďalším dôsledkom

of this recent origin of modern humans

tohto nedávneho pôvodu moderných ľudí

is that genetic variants

je, že genetická rozmanitosť

are generally distributed widely in the world,

je široko rozdistribuovaná po svete,

in many places,

na mnohých miestach

and they tend to vary as gradients,

a má tendenciu meniť sa ako gradient

from a bird's-eye perspective at least.

minimálne z vtáčej perspektívy.

And since there are many genetic variants,

A keďže existuje mnoho genetických variantov

and they have different such gradients,

a tie majú rôzne takéto gradienty,

this means that if we determine a DNA sequence --

z toho vyplýva, že ak určíme DNA sekvenciu

a genome from one individual --

genómu vybraného jednotlivca,

we can quite accurately estimate

môžeme pomerne presne odhadnúť,

where that person comes from,

odkiaľ táto osoba pochádza

provided that its parents or grandparents

za predpokladu, že sa jeho rodičia alebo starí rodičia

haven't moved around too much.

nepohybovali príliš po svete.

But does this then mean,

Ale znamená to potom,

as many people tend to think,

ako si mnohí ľudia majú tendenciu myslieť,

that there are huge genetic differences between groups of people --

že existujú veľké genetické rozdiely medzi skupinami ľudí,

on different continents, for example?

napríklad na rôznych kontinentoch?

Well we can begin to ask those questions also.

Nuž, môžeme si položiť aj takéto otázky.

There is, for example, a project that's underway

Prebieha napríklad momentálne projekt

to sequence a thousand individuals --

sekvenovania genómu tisícky jednotlivcov

their genomes -- from different parts of the world.

z rôznych častí sveta.

They've sequenced 185 Africans

Sekvenovali 185 Afričanov

from two populations in Africa.

z dvoch afrických populácií.

[They've] sequenced approximately equally [as] many people

Sekvenovali približne rovnako ľudí

in Europe and in China.

v Európe a Číne.

And we can begin to say how much variance do we find,

A môžeme začať hovoriť, koľko rozmanitosti nachádzame,

how many letters that vary

koľko písmen sa líši

in at least one of those individual sequences.

aspoň v jednej z tých individuálnych sekvencií.

And it's a lot: 38 million variable positions.

Je ich veľa: 38 miliónov pozícií s variáciami.

But we can then ask: Are there any absolute differences

Ale potom sa môžeme opýtať: Existujú nejaké absolútne rozdiely

between Africans and non-Africans?

medzi Afričanmi a Neafričanmi?

Perhaps the biggest difference

Asi najväčší rozdiel,

most of us would imagine existed.

ktorý si väčšina z nás predstaví.

And with absolute difference --

Pod absolútnym rozdielom

and I mean a difference

myslím rozdiel,

where people inside Africa at a certain position,

kde ľudia žijúci v Afrike majú na danej pozícii,

where all individuals -- 100 percent -- have one letter,

kde všetci jednotlivci – 100 % – majú jedno písmeno

and everybody outside Africa has another letter.

a všetci mimo Afriky majú iné písmeno.

And the answer to that, among those millions of differences,

Odpoveď na toto je, že medzi miliónmi rozdielov

is that there is not a single such position.

neexistuje ani jedna jediná taká pozícia.

This may be surprising.

Môže to znieť prekvapujúco,

Maybe a single individual is misclassified or so.

možno bol nejaký jednotlivec nesprávne klasifikovaný

So we can relax the criterion a bit

alebo podobne, takže trocha zmiernime kritérium

and say: How many positions do we find

a povedzme: Koľko je takých pozícií,

where 95 percent of people in Africa have

kde 95 % ľudí v Afrike má

one variant,

jeden variant,

95 percent another variant,

95 % mimo Afriky iný variant?

and the number of that is 12.

A ich počet je 12.

So this is very surprising.

To je veľmi prekvapujúce.

It means that when we look at people

Znamená to, že keď pozrieme na ľudí

and see a person from Africa

a vezmeme osobu z Afriky,

and a person from Europe or Asia,

a potom osobu z Európy alebo Ázie,

we cannot, for a single position in the genome with 100 percent accuracy,

nemôžeme ani pre jedinú pozíciu v genóme so 100 % pravdepodobnosťou

predict what the person would carry.

určiť, aké písmeno na tejto pozícii bude daná osoba niesť.

And only for 12 positions

A len pre 12 pozícií

can we hope to be 95 percent right.

môžeme dúfať v 95 % správnosť.

This may be surprising,

Aj toto môže prekvapiť,

because we can, of course, look at these people

pretože keď sa na týchto ľudí pozrieme,

and quite easily say where they or their ancestors came from.

samozrejme pomerne ľahko uvidíme, odkiaľ oni alebo ich predkovia pochádzajú.

So what this means now

Takže to znamená,

is that those traits we then look at

že tie črty, na ktoré sa pozrieme,

and so readily see --

a tak jednoducho spoznáme –

facial features, skin color, hair structure --

črty tváre, farba kože, štruktúra vlasov –

are not determined by single genes with big effects,

nie sú dané jednotlivými génmi s veľkým účinkom,

but are determined by many different genetic variants

ale sú určené množstvom genetických variantov,

that seem to vary in frequency

ktoré, ako sa zdá, majú premenlivú frekvenciu

between different parts of the world.

v rámci rôznych častí sveta.

There is another thing with those traits

Ešte je tu jeden fakt týkajúci sa čŕt,

that we so easily observe in each other

ktoré na sebe navzájom tak ľahko rozoznáme,

that I think is worthwhile to consider,

ktorý podľa mňa stojí za zmienku.

and that is that, in a very literal sense,

Je ním skutočnosť, že sa nachádzajú

they're really on the surface of our bodies.

doslova na povrchu našich tiel.

They are what we just said --

Sú to, ako sme už povedali,

facial features, hair structure, skin color.

črty tváre, štruktúra vlasov, farba kože.

There are also a number of features

Existuje ešte viacero vlastností,

that vary between continents like that

ktoré podobne variujú medzi kontinentami

that have to do with how we metabolize food that we ingest,

a týkajú sa spôsobu, ako trávime jedlo, ktoré prijímame,

or that have to do

alebo sa týkajú

with how our immune systems deal with microbes

spôsobu, akým sa naše imunitné systémy vyrovnávajú s mikróbmi,

that try to invade our bodies.

ktoré sa snažia vtrhnúť do našich tiel.

But so those are all parts of our bodies

Ale k priamemu kontaktu s okolitým prostredím

where we very directly interact with our environment,

alebo, povedzme, k priamej konfrontácii

in a direct confrontation, if you like.

dochádza vždy na povrchu našich tiel.

It's easy to imagine

Je ľahké si predstaviť,

how particularly those parts of our bodies

že práve tieto konkrétne časti našich tiel

were quickly influenced by selection from the environment

boli rýchlo ovplyvnené prírodným výberom zo strany prostredia

and shifted frequencies of genes

a došlo k posunu frekvencií génov,

that are involved in them.

ktoré ich ovplyvňujú.

But if we look on other parts of our bodies

Ale ak sa pozrieme na iné časti našich tiel,

where we don't directly interact with the environment --

kde priamo do styku s prostredím neprichádzame –

our kidneys, our livers, our hearts --

obličky, pečene, srdcia –

there is no way to say,

nie je možné povedať,

by just looking at these organs,

len skúmaním týchto orgánov,

where in the world they would come from.

z ktorej časti sveta pochádzajú.

So there's another interesting thing

Je tu ešte jedna dôležitá vec,

that comes from this realization

ktorá vyplýva z poznatku,

that humans have a recent common origin in Africa,

že ľudia majú nedávny spoločný pôvod v Afrike.

and that is that when those humans emerged

A síce fakt, že keď sa títo ľudia objavili

around 100,000 years ago or so,

pred asi 100 000 rokmi,

they were not alone on the planet.

neboli na planéte sami.

There were other forms of humans around,

Nachádzali sa tu aj iné formy ľudí,

most famously perhaps, Neanderthals --

z ktorých asi najznámejší boli Neandertálci.

these robust forms of humans,

Tento robustný druh ľudí,

compared to the left here

na tomto obrázku vľavo v porovnaní

with a modern human skeleton on the right --

s kostrou moderného človeka vpravo,

that existed in Western Asia and Europe

sa vyskytoval v západnej Ázii a Európe

since several hundreds of thousands of years.

už pred niekoľkými stovkami tisíc rokov.

So an interesting question is,

Zaujímavá otázka je,

what happened when we met?

čo sa stalo, keď sme sa stretli.

What happened to the Neanderthals?

Čo sa stalo s Neandertálcami?

And to begin to answer such questions,

A aby sme začali hľadať odpovede na podobné otázky,

my research group -- since over 25 years now --

moja výskumná skupina – už to je viac ako 25 rokov –

works on methods to extract DNA

pracuje na metódach extrakcie DNA

from remains of Neanderthals

zo zvyškov Neandertálcov

and extinct animals

a vyhynutých zvierat,

that are tens of thousands of years old.

ktoré sú staré niekoľko desiatok tisíc rokov.

So this involves a lot of technical issues

Zahŕňa to mnohé technické nástrahy

in how you extract the DNA,

v hľadaní spôsobu, ako extrahovať DNA,

how you convert it to a form you can sequence.

ako ju zmeniť do podoby, v ktorej je možné ju sekvenovať.

You have to work very carefully

Musíte pracovať veľmi pozorne,

to avoid contamination of experiments

aby ste sa vyhli kontaminácii experimentov

with DNA from yourself.

vašou vlastnou DNA.

And this then, in conjunction with these methods

A toto potom, v spojení s týmito metódami

that allow very many DNA molecules to be sequenced very rapidly,

umožňujúcimi sekvenovať veľmi rýchlo mnoho molekúl DNA,

allowed us last year

nám umožnilo minulý rok

to present the first version of the Neanderthal genome,

prezentovať prvú verziu genómu Neandertálca

so that any one of you

tak, aby sa ktokoľvek z vás

can now look on the Internet, on the Neanderthal genome,

mohol pozrieť na internet na genóm Neandertálca

or at least on the 55 percent of it

alebo aspoň na 55 % z neho,

that we've been able to reconstruct so far.

ktoré sme doteraz boli schopní zrekonštruovať.

And you can begin to compare it to the genomes

Je možné ho začať porovnávať s genómom

of people who live today.

ľudí žijúcich dnes.

And one question

A otázka,

that you may then want to ask

ktorú by ste si potom mohli položiť,

is, what happened when we met?

je: čo sa stalo, keď sme sa stretli?

Did we mix or not?

Krížili sme sa, alebo nie?

And the way to ask that question

Spôsob, ako zodpovedať túto otázku

is to look at the Neanderthal that comes from Southern Europe

je pozrieť sa na Neandertálca pochádzajúceho zo severnej Európy

and compare it to genomes

a porovnať ho s genómom

of people who live today.

ľudí žijúcich dnes.

So we then look

Tak sme s týmto začali

to do this with pairs of individuals,

s párom osôb,

starting with two Africans,

začínajúc dvoma Afričanmi.

looking at the two African genomes,

Sledovali sme genómy týchto dvoch Afričanov

finding places where they differ from each other,

hľadali sme miesta, kde sa medzi sebou líšia

and in each case ask: What is a Neanderthal like?

a pri každej odlišnosti sme zisťovali, ako je to u Neandertálca.

Does it match one African or the other African?

Zhoduje sa s jedným alebo druhým Afričanom?

We would expect there to be no difference,

Očakávali by sme, že sa nebudú vyskytovať rozdiely,

because Neanderthals were never in Africa.

pretože Neandertálec nikdy nežil v Afrike.

They should be equal, have no reason to be closer

Mali by byť zhodné, neexistuje dôvod, aby bol bližšie

to one African than another African.

k jednému, či druhému Afričanovi.

And that's indeed the case.

A je to skutočne tak.

Statistically speaking, there is no difference

Štatisticky nie je rozdiel,

in how often the Neanderthal matches one African or the other.

ako často sa nájde zhoda Neandertálca s jedným či druhým Afričanom.

But this is different

Ale toto sa zmení,

if we now look at the European individual and an African.

keď sa pozrieme na Európana a Afričana.

Then, significantly more often,

Vtedy sa signifikantne častejšie

does a Neanderthal match the European

zhoduje Neandertálec s Európanom

rather than the African.

ako s Afričanom.

The same is true if we look at a Chinese individual

To isté platí, keď porovnáme Číňana

versus an African,

s Afričanom.

the Neanderthal will match the Chinese individual more often.

Neandertálec sa bude častejšie zhodovať s Číňanom.

This may also be surprising

To môže byť tiež prekvapivé,

because the Neanderthals were never in China.

pretože Neandertálci sa v Čine nikdy nevyskytovali.

So the model we've proposed to explain this

Takže model, ktorý sme navrhli na vysvetlenie tohto javu,

is that when modern humans came out of Africa

je, že moderní ľudia vyšli z Afriky

sometime after 100,000 years ago,

zhruba pred 100 000 rokmi,

they met Neanderthals.

stretli sa s Neandertálcami.

Presumably, they did so first in the Middle East,

Pravdepodobne sa tak najprv stalo na Blízkom východe,

where there were Neanderthals living.

kde Neandertálci tiež žili.

If they then mixed with each other there,

Keď sa navzájom krížili,

then those modern humans

potom títo moderní ľudia,

that became the ancestors

ktorí sa stali predkami

of everyone outside Africa

každého mimo Afriky,

carried with them this Neanderthal component in their genome

niesli so sebou túto neandertálsku zložku vo svojom genóme

to the rest of the world.

do zvyšných kútov sveta.

So that today, the people living outside Africa

Takže dnes ľudia žijúci mimo Afriky

have about two and a half percent of their DNA

majú asi dva a pol percenta svojej DNA

from Neanderthals.

od Neandertálcov.

So having now a Neanderthal genome

Keď teraz máme genóm Neandertálca

on hand as a reference point

k dispozícii ako referenčný bod

and having the technologies

a máme k dispozícii technológie

to look at ancient remains

na preskúmanie prastarých pozostatkov

and extract the DNA,

a extrakciu DNA,

we can begin to apply them elsewhere in the world.

môžeme ich použiť inde vo svete.

And the first place we've done that is in Southern Siberia

A prvým miestom, kde sme tento prístup použili, je južná Sibír

in the Altai Mountains

v pohorí Altaj

at a place called Denisova,

na mieste zvanom Denisova

a cave site in this mountain here,

jaskyňa v tejto hore,

where archeologists in 2008

kde archeológovia v roku 2008

found a tiny little piece of bone --

objavili drobučký úlomok kosti.

this is a copy of it --

Toto je jej kópia,

that they realized came from the last phalanx

ktorá, ako si uvedomili, pochádzala z posledného článku

of a little finger of a pinky of a human.

malíčka človeka.

And it was well enough preserved

Úlomok bol dostatočne dobre zachovaný,

so we could determine the DNA from this individual,

takže sme boli schopní určiť DNA tohto jedinca

even to a greater extent

dokonca vo väčšej miere

than for the Neanderthals actually,

ako pre samotného Neandertálca

and start relating it to the Neanderthal genome

a začali sme ho porovnávať s génom Neandertálca

and to people today.

a dnešného človeka.

And we found that this individual

A zistili sme, že tento jedinec

shared a common origin for his DNA sequences

zdieľal spoločný pôvod jeho DNA sekvencií

with Neanderthals around 640,000 years ago.

s Neandertálcom pred asi 640 000 rokmi.

And further back, 800,000 years ago

A ešte predtým, pred 800 000 rokmi,

is there a common origin

nachádzame spoločný pôvod

with present day humans.

so súčasným človekom.

So this individual comes from a population

Takže tento jedinec pochádzal z populácie,

that shares an origin with Neanderthals,

ktorá zdieľala pôvod s Neandertálcami,

but far back and then have a long independent history.

avšak dávno, a potom mala dlhé obdobie nezávislej histórie.

We call this group of humans,

Túto skupinu ľudí,

that we then described for the first time

ktorú sme ako prví popísali

from this tiny, tiny little piece of bone,

z veľmi drobného kúska kosti,

the Denisovans,

nazývame Denisovania,

after this place where they were first described.

na počesť miesta, kde boli prvýkrát zaznamenaní.

So we can then ask for Denisovans

Takže následne sa môžeme pri Denisovanoch opýtať

the same things as for the Neanderthals:

rovnakú otázku ako pri Neandertálcoch:

Did they mix with ancestors of present day people?

Krížili sa s predkami dnešných ľudí?

If we ask that question,

Ak si položíme takúto otázku

and compare the Denisovan genome

a porovnáme genóm Denisovanov

to people around the world,

s ľuďmi po celom dnešnom svete,

we surprisingly find

na prekvapenie sme nezistili

no evidence of Denisovan DNA

žiadny dôkaz denisovanskej DNA

in any people living even close to Siberia today.

u ľudí žijúcich dnes aspoň v blízkosti Sibíri.

But we do find it in Papua New Guinea

Ale našli sme ho na Papui-Novej Guinei

and in other islands in Melanesia and the Pacific.

a ostatných ostrovoch v Melanézii a v Tichom oceáne.

So this presumably means

Podľa všetkého to znamená,

that these Denisovans had been more widespread in the past,

že títo Denisovania boli v minulosti rozšírenejší,

since we don't think that the ancestors of Melanesians

pretože si nemyslíme, že predkovia Melanézanov

were ever in Siberia.

by boli niekedy na Sibíri.

So from studying

Takže štúdiom

these genomes of extinct humans,

týchto genómov vyhynutých ľudí

we're beginning to arrive at a picture of what the world looked like

sa pred nami vynára obraz toho, ako svet vyzeral,

when modern humans started coming out of Africa.

keď moderní ľudia začali vychádzať z Afriky.

In the West, there were Neanderthals;

Na západe boli Neandertálci,

in the East, there were Denisovans --

na východe boli Denisovania –

maybe other forms of humans too

možno tiež aj iné druhy ľudí,

that we've not yet described.

ktoré ešte neboli popísané.

We don't know quite where the borders between these people were,

Nevieme celkom presne, kde sa nachádzala hranica medzi týmito populáciami,

but we know that in Southern Siberia,

ale vieme, že na južnej Sibíri

there were both Neanderthals and Denisovans

sa vyskytovali ako Neandertálci, tak aj Denisovania,

at least at some time in the past.

prinajmenšom v nejakom období histórie.

Then modern humans emerged somewhere in Africa,

Následne sa objavili moderní ľudia niekde v Afrike,

came out of Africa, presumably in the Middle East.

vyšli z Afriky pravdepodobne na Blízky východ,

They meet Neanderthals, mix with them,

stretli sa s Neandertálcami, krížili sa s nimi,

continue to spread over the world,

pokračovali ďalej, aby osídlili zvyšok sveta,

and somewhere in Southeast Asia,

a niekde v juhovýchodnej Ázii

they meet Denisovans and mix with them

sa stretli s Denisovanmi a krížili sa s nimi.

and continue on out into the Pacific.

Následne pokračovali ďalej do Pacifiku.

And then these earlier forms of humans disappear,

A neskôr tieto skoršie druhy ľudí vyhynuli,

but they live on a little bit today

ale z malej časti žijú ďalej

in some of us --

v niektorých z nás

in that people outside of Africa have two and a half percent of their DNA

v tom, že ľudia mimo Afriky majú 2,5 % svojej DNA

from Neanderthals,

z Neandertálcov

and people in Melanesia

a ľudia v Melanézii

actually have an additional five percent approximately

v skutočnosti majú dodatočných približne 5 %

from the Denisovans.

z Denisovanov.

Does this then mean that there is after all

Znamená to teda, že predsalen existuje

some absolute difference

nejaký absolútny rozdiel

between people outside Africa and inside Africa

medzi ľuďmi mimo Afriky a vnútri Afriky

in that people outside Africa

v tom, že ľudia mimo Afriky

have this old component in their genome

majú túto starú zložku vo svojom genóme

from these extinct forms of humans,

z popísaných vyhynutých foriem človeka,

whereas Africans do not?

kým Afričania ju nemajú?

Well I don't think that is the case.

No, nemyslím si, že je to tak.

Presumably, modern humans

Moderní ľudia

emerged somewhere in Africa.

sa objavili na území Afriky,

They spread across Africa also, of course,

rozšírili sa samozrejme v rámci Afriky

and there were older, earlier forms of humans there.

a aj tam existovali staršie, skoršie formy človeka.

And since we mixed elsewhere,

A keďže sme sa krížili inde,

I'm pretty sure that one day,

som si celkom istý, že jedného dňa,

when we will perhaps have a genome

keď budeme mať k dispozícii genóm

of also these earlier forms in Africa,

aj týchto skorších foriem v Afrike,

we will find that they have also mixed

zistíme, že aj ony sa krížili

with early modern humans in Africa.

s ranými modernými ľuďmi v Afrike.

So to sum up,

Takže, aby sme to zhrnuli –

what have we learned from studying genomes

čo sme sa naučili štúdiom genómu

of present day humans

súčasného človeka

and extinct humans?

a vyhynutých ľudí?

We learn perhaps many things,

Naučili sme sa zrejme veľa vecí,

but one thing that I find sort of important to mention

ale dôležité je podľa mňa zmieniť,

is that I think the lesson is that we have always mixed.

že sme zistili, že sme sa vždy krížili.

We mixed with these earlier forms of humans,

Krížili sme sa s týmito skoršími druhmi ľudí,

wherever we met them,

kdekoľvek sme sa s nimi stretli

and we mixed with each other ever since.

a krížime sme sa medzi sebou navzájom až doteraz.

Thank you for your attention.

Ďakujem za pozornosť.

(Applause)

(potlesk)