My son was a Columbine shooter. This is my story | Sue Klebold | TED

Translator: Lukas Smol Reviewer: Linda Magáthová

The last time I heard my son's voice

Hlas môjho syna som naposledy počula,

was when he walked out the front door

keď vychádzal z dverí

on his way to school.

cestou do školy.

He called out one word in the darkness:

Do tmy zakričal iba jedno slovo:

"Bye."

„Ahoj.“

It was April 20, 1999.

Bol 20. apríl 1999.

Later that morning, at Columbine High School,

Neskôr v to ráno na strednej škole v Columbine

my son Dylan and his friend Eric

zabili môj syn Dylan a jeho kamarát Eric

killed 12 students and a teacher

12 študentov a učiteľa

and wounded more than 20 others before taking their own lives.

a zranili viac ako 20 ďalších, než si sami siahli na život.

Thirteen innocent people were killed,

Bolo zabitých 13 nevinných ľudí,

leaving their loved ones in a state of grief and trauma.

ktorí po sebe zanechali smútiacich a traumatizovaných blízkych.

Others sustained injuries,

Iní utrpeli zranenia,

some resulting in disfigurement and permanent disability.

niektoré s trvalými následkami.

But the enormity of the tragedy

Avšak obludnosť tejto tragédie

can't be measured only by the number of deaths and injuries that took place.

nemožno vyjadriť iba počtom úmrtí a zranení.

There's no way to quantify the psychological damage

Nemožno vyčísliť duševnú ujmu

of those who were in the school,

ľudí, ktorí sa v škole nachádzali,

or who took part in rescue or cleanup efforts.

alebo tých, ktorí sa podieľali na záchranných prácach či opravách škôd.

There's no way to assess the magnitude of a tragedy like Columbine,

Rozsah tragédie, akou bola Columbine, nemožno presne posúdiť,

especially when it can be a blueprint

obzvlášť ak môže slúžiť ako návod

for other shooters who go on to commit atrocities of their own.

pre ďalších strelcov plánujúcich vlastné zverstvá.

Columbine was a tidal wave,

Columbine bola ako prílivová vlna

and when the crash ended,

a potom ako sa prevalila,

it would take years for the community and for society

trvalo miestnej komunite i spoločnosti celé roky,

to comprehend its impact.

než pochopila jej dopad.

It has taken me years to try to accept my son's legacy.

Strávila som roky v snahe pochopiť synov odkaz.

The cruel behavior that defined the end of his life

To kruté počínanie, ktoré definovalo koniec jeho života,

showed me that he was a completely different person from the one I knew.

mi ukázalo, že bol úplne iným človekom, než akého som poznala.

Afterwards people asked,

Neskôr sa ma ľudia pýtali:

"How could you not know?

„Ako si to mohla nevedieť?“

What kind of a mother were you?"

„Čo za matku si to bola?“

I still ask myself those same questions.

Sama si stále kladiem rovnaké otázky.

Before the shootings, I thought of myself as a good mom.

Pred tou streľbou som sa považovala za dobrú mamu.

Helping my children become caring,

Viesť svoje deti k tomu, aby sa stali starostlivými,

healthy, responsible adults

zdravými a zodpovednými dospelými,

was the most important role of my life.

bolo najdôležitejšou úlohou môjho života.

But the tragedy convinced me that I failed as a parent,

Avšak táto tragédia ma presvedčila, že ako rodič som zlyhala,

and it's partially this sense of failure that brings me here today.

a tento pocit zlyhania je sčasti dôvodom, prečo tu dnes stojím.

Aside from his father,

Okrem jeho otca

I was the one person who knew and loved Dylan the most.

som to bola ja, kto Dylana poznal a miloval najviac.

If anyone could have known what was happening,

Ak si mal niekto uvedomiť, čo sa deje,

it should have been me, right?

mala som to byť ja, však?

But I didn't know.

Ale ja som nevedela nič.

Today, I'm here to share the experience

Dnes som tu, aby som sa podelila

of what it's like to be the mother of someone who kills and hurts.

o pocity matky niekoho, kto zabíja a ubližuje.

For years after the tragedy, I combed through memories,

Celé roky po tej tragédii som sa prehrabávala spomienkami

trying to figure out exactly where I failed as a parent.

v snahe prísť na to, kde presne som ako rodič zlyhala.

But there are no simple answers.

Jednoduché odpovede však neexistujú.

I can't give you any solutions.

Neviem ponúknuť žiadne riešenia.

All I can do

Jediné, čo môžem,

is share what I have learned.

je podeliť sa o to, čo som sa naučila.

When I talk to people who didn't know me before the shootings,

Keď sa rozprávam s ľuďmi, ktorí ma pred streľbou nepoznali,

I have three challenges to meet.

potýkam sa s tromi výzvami.

First, when I walk into a room like this,

Prvá: keď vkročím do miestnosti ako táto,

I never know if someone there has experienced loss

nikdy neviem, či niekto z prítomných neutrpel stratu

because of what my son did.

spôsobenú mojím synom.

I feel a need to acknowledge the suffering caused by a member of my family

Cítim potrebu reagovať na utrpenie spôsobené členom mojej rodiny,

who isn't here to do it for himself.

ktorý to už nemôže urobiť sám.

So first, with all of my heart,

Takže najprv sa z celého srdca

I'm sorry if my son has caused you pain.

ospravedlňujem, ak vám môj syn spôsobil bolesť.

The second challenge I have

Mojou druhou výzvou je,

is that I must ask for understanding and even compassion

že musím žiadať o porozumenie, ba i súcit,

when I talk about my son's death as a suicide.

keď hovorím o synovej smrti ako o samovražde.

Two years before he died,

Dva roky pred svojou smrťou

he wrote on a piece of paper in a notebook

napísal na kúsok papiera v zápisníku,

that he was cutting himself.

že sa sám reže.

He said that he was in agony

Že strašne trpí

and wanted to get a gun so he could end his life.

a chce si zohnať zbraň, aby mohol ukončiť svoj život.

I didn't know about any of this until months after his death.

O tomto všetkom som sa dozvedela až niekoľko mesiacov po jeho smrti.

When I talk about his death as a suicide,

Keď hovorím o jeho smrti ako o samovražde,

I'm not trying to downplay the viciousness he showed at the end of his life.

nesnažím sa zľahčovať krutosť, ktorú preukázal pred smrťou.

I'm trying to understand

Snažím sa pochopiť,

how his suicidal thinking

ako viedlo jeho samovražedné zmýšľanie

led to murder.

k vražde.

After a lot of reading and talking with experts,

Po prečítaní množstva materiálov a po mnohých rozhovoroch s expertmi

I have come to believe

som dospela k presvedčeniu,

that his involvement in the shootings was rooted not in his desire to kill

že jeho účasť na streľbe nepramenila z túžby zabiť,

but in his desire to die.

ale z túžby umrieť.

The third challenge I have when I talk about my son's murder-suicide

Treťou výzvou, ktorej čelím, keď rozprávam o synových vraždách a samovražde,

is that I'm talking about mental health --

je to, že hovorím o duševnom zdraví –

excuse me --

– prepáčte –

is that I'm talking about mental health,

– že hovorím o duševnom zdraví

or brain health, as I prefer to call it, because it's more concrete.

či skôr, ako to radšej nazývam, o zdraví mozgu, čo je konkrétnejší pojem.

And in the same breath, I'm talking about violence.

A pritom jedným dychom hovorím aj o násilí.

The last thing I want to do is to contribute to the misunderstanding

Posledné, čo chcem, je ešte viac zvýšiť nepochopenie,

that already exists around mental illness.

ktorým sú duševné choroby obklopené už teraz.

Only a very small percent of those who have a mental illness

Len veľmi malé percento tých, ktorí trpia duševnou poruchou,

are violent toward other people,

sa správajú násilne voči ostatným.

but of those who die by suicide,

Avšak medzi tými, ktorí spáchali samovraždu,

it's estimated that about 75 to maybe more than 90 percent

je podľa odhadov 75 až možno vyše 90 percent

have a diagnosable mental health condition of some kind.

ľudí s nejakou formou duševnej poruchy.

As you all know very well,

Ako všetci dobre viete,

our mental health care system is not equipped to help everyone,

náš zdravotný systém nie je schopný pomôcť každému

and not everyone with destructive thoughts

a nie každý s deštruktívnymi myšlienkami

fits the criteria

spĺňa kritériá

for a specific diagnosis.

pre špecifickú diagnózu.

Many who have ongoing feelings

Mnohým ľuďom s pretrvávajúcimi pocitmi

of fear or anger or hopelessness

strachu, hnevu alebo beznádeje

are never assessed or treated.

nie je poskytnuté vyšetrenie či liečba.

Too often, they get our attention only if they reach a behavioral crisis.

Príliš často si získajú našu pozornosť, až keď dospejú do krízy správania.

If estimates are correct

Ak sú správne odhady,

that about one to two percent of all suicides

že približne 1 až 2 percentá všetkých samovrážd

involves the murder of another person,

je spojených s vraždou ďalšej osoby,

when suicide rates rise, as they are rising for some populations,

potom v dôsledku pribúdajúcich samovrážd, keďže v istých skupinách ich počet rastie,

the murder-suicide rates will rise as well.

bude rásť aj počet samovrážd spojených s vraždou.

I wanted to understand what was going on in Dylan's mind prior to his death,

Chcela som pochopiť, čo sa odohrávalo v Dylanovej mysli pred jeho smrťou

so I looked for answers from other survivors of suicide loss.

a tak som začala hľadať odpovede u ľudí, ktorí tiež zažili samovraždu blízkeho.

I did research and volunteered to help with fund-raising events,

Robila som výskum a ako dobrovoľníčka pomáhala pri dobročinných zbierkach.

and whenever I could,

A vždy, keď som mala príležitosť,

I talked with those who had survived their own suicidal crisis

rozprávala som sa ľuďmi, ktorí prekonali svoju vlastnú samovražednú krízu

or attempt.

alebo pokus.

One of the most helpful conversations I had

Jeden z najprínosnejších rozhovorov

was with a coworker

som mala s kolegyňou,

who overheard me talking to someone else

ktorá začula, ako sa vo svojej kóji rozprávam s niekým iným.

in my office cubicle.

She heard me say that Dylan could not have loved me

Počula, ako som povedala, že Dylan ma nemohol milovať,

if he could do something as horrible as he did.

ak bol schopný vykonať taký hrozný čin.

Later, when she found me alone,

Neskôr, keď ma zastihla samu,

she apologized for overhearing that conversation,

ospravedlnila sa, že načúvala,

but told me that I was wrong.

povedala mi však, že sa mýlim.

She said that when she was a young, single mother

Povedala mi, že keď bola mladou slobodnou matkou

with three small children,

s tromi malými deťmi,

she became severely depressed and was hospitalized to keep her safe.

začala trpieť ťažkými depresiami a musela byť pre vlastné bezpečie hospitalizovaná.

At the time, she was certain

V tom čase bola presvedčená o tom,

that her children would be better off if she died,

že jej deti na tom budú lepšie ak umrie,

so she had made a plan to end her life.

preto sa rozhodla ukončiť svoj život.

She assured me that a mother's love was the strongest bond on Earth,

Uisťovala ma, že materinská láska je to najsilnejšie puto na Zemi

and that she loved her children more than anything in the world,

a že svoje deti milovala viac než čokoľvek iné na svete.

but because of her illness,

Ale kvôli svojej chorobe

she was sure that they would be better off without her.

bola presvedčená, že bez nej im bude lepšie.

What she said and what I've learned from others

Čo tým povedala a čo som sa naučila aj od iných

is that we do not make the so-called decision or choice

je, že to takzvané „rozhodnutie“ či „voľbu“

to die by suicide

umrieť vlastnou rukou

in the same way that we choose what car to drive

nevykonávame rovnakým spôsobom, akým si vyberáme auto

or where to go on a Saturday night.

alebo program na sobotný večer.

When someone is in an extremely suicidal state,

Ľudia, ktorí sú v kriticky samovražednom stave,

they are in a stage four medical health emergency.

sa nachádzajú v štvrtom štádiu zdravotnej pohotovosti.

Their thinking is impaired and they've lost access to tools of self-governance.

Ich myslenie je narušené a strácajú schopnosť sebaovládania.

Even though they can make a plan and act with logic,

Aj keď sú schopní plánovať a konať premyslene,

their sense of truth is distorted by a filter of pain

ich zmysel pre realitu je skreslený bolesťou,

through which they interpret their reality.

cez ktorú interpretujú skutočnosť.

Some people can be very good at hiding this state,

Niektorí ľudia dokážu tento stav veľmi dobre skrývať

and they often have good reasons for doing that.

a často na to majú dobré dôvody.

Many of us have suicidal thoughts at some point,

Mnohí z nás v určitých chvíľach myslia na samovraždu,

but persistent, ongoing thoughts of suicide

ale vytrvalé a neprestajné samovražedné myšlienky

and devising a means to die

a premýšľanie nad spôsobmi ich uskutočnenia

are symptoms of pathology,

sú symptómami choroby.

and like many illnesses,

A ako pri mnohých chorobách

the condition has to be recognized and treated

musí byť tento stav rozpoznaný a liečený

before a life is lost.

skôr, než dôjde k strate života.

But my son's death was not purely a suicide.

Ale smrť môjho syna nebola iba samovraždou,

It involved mass murder.

zahŕňala hromadnú vraždu.

I wanted to know how his suicidal thinking became homicidal.

Chcela som zistiť ako sa jeho samovražedné správanie zmenilo na vražedné.

But research is sparse and there are no simple answers.

Ale výskumov je málo a jednoduché odpovede neexistujú.

Yes, he probably had ongoing depression.

Áno, pravdepodobne trpel depresiami.

He had a personality that was perfectionistic and self-reliant,

Bol perfekcionista a spoliehal sa sám na seba,

and that made him less likely to seek help from others.

čo znižovalo šancu, že vyhľadá pomoc u iných.

He had experienced triggering events at the school

V škole predtým zažil spúšťacie udalosti,

that left him feeling debased and humiliated and mad.

ktoré v ňom zanechali pocity pokorenia, poníženia a hnevu.

And he had a complicated friendship

Mal tiež zložité kamarátstvo

with a boy who shared his feelings of rage and alienation,

s chlapcom, ktorý zdieľal jeho pocity zúrivosti a odcudzenia

and who was seriously disturbed,

a ktorý mal vážne duševné problémy,

controlling and homicidal.

bol manipulatívny a mal vražedné sklony.

And on top of this period in his life

A na vrchole tohto životného obdobia

of extreme vulnerability and fragility,

extrémnej zraniteľnosti a krehkosti

Dylan found access to guns

získal Dylan prístup k zbraniam,

even though we'd never owned any in our home.

napriek tomu, že sme doma nikdy žiadne nemali.

It was appallingly easy for a 17-year-old boy to buy guns,

Je desivé ako jednoducho si mohol 17-ročný chlapec kúpiť zbraň,

both legally and illegally, without my permission or knowledge.

či už legálne alebo nelegálne, bez môjho dovolenia alebo vedomia.

And somehow, 17 years and many school shootings later,

A z nejakých dôvodov je to, o 17 rokov a niekoľko školských strelieb neskôr,

it's still appallingly easy.

stále desivo jednoduché.

What Dylan did that day broke my heart,

To, čo Dylan v ten deň vykonal, mi zlomilo srdce.

and as trauma so often does,

A ako to pri traumách často býva,

it took a toll on my body and on my mind.

odnieslo si to moje telo a moja myseľ.

Two years after the shootings, I got breast cancer,

Dva roky po streľbe som ochorela na rakovinu prsníka.

and two years after that, I began to have mental health problems.

A dva roky potom som začala mať psychické problémy.

On top of the constant, perpetual grief

Okrem neustáleho, nekončiaceho zármutku

I was terrified that I would run into a family member

som bola vydesená z toho, že stretnem príbuzného niekoho,

of someone Dylan had killed,

koho Dylan zabil,

or be accosted by the press

alebo, že ma budú obťažovať novinári

or by an angry citizen.

či nejaký rozhnevaný občan.

I was afraid to turn on the news,

Bála som sa zapnúť správy

afraid to hear myself being called a terrible parent or a disgusting person.

zo strachu, že začujem ako ma označujú za strašného rodiča či odpudivú osobu.

I started having panic attacks.

Začala som trpieť záchvatmi paniky.

The first bout started four years after the shootings,

Prvý záchvat prišiel štyri roky po streľbe,

when I was getting ready for the depositions

keď som sa pripravovala na svedecké výpovede

and would have to meet the victims' families face to face.

a vedela som, že budem musieť osobne čeliť rodinám obetí.

The second round started six years after the shootings,

Druhé kolo začalo šesť rokov po streľbe,

when I was preparing to speak publicly about murder-suicide

keď som sa pripravovala na svoje prvé verejné vystúpenie

for the first time at a conference.

o samovraždách spojených s vraždou.

Both episodes lasted several weeks.

Obe epizódy trvali niekoľko týždňov.

The attacks happened everywhere:

Záchvaty prichádzali kdekoľvek:

in the hardware store, in my office,

v železiarstve, v mojej kancelárii

or even while reading a book in bed.

alebo dokonca aj pri čítaní knihy v posteli.

My mind would suddenly lock into this spinning cycle of terror

Moja myseľ sa zrazu zasekla v akomsi vírivom cykle hrôzy

and no matter how I hard I tried

a bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažila

to calm myself down or reason my way out of it,

upokojiť alebo si to sama vyhovoriť,

I couldn't do it.

nešlo to.

It felt as if my brain was trying to kill me,

Mala som pocit, ako keby sa ma môj mozog pokúšal zabiť

and then, being afraid of being afraid

a potom strach zo strachu

consumed all of my thoughts.

pohltil všetky moje myšlienky.

That's when I learned firsthand

Vtedy som si prvýkrát sama zažila,

what it feels like to have a malfunctioning mind,

aké to je, mať poruchu mysle.

and that's when I truly became a brain health advocate.

A vtedy som sa naozaj stala obhajkyňou zdravého mozgu.

With therapy and medication and self-care,

Vďaka terapii, liekom a sebaopatere

life eventually returned

sa môj život nakoniec vrátil

to whatever could be thought of as normal under the circumstances.

do stavu, ktorý bolo za daných okolností možné považovať za normálny.

When I looked back on all that had happened,

Keď sa pozriem späť na všetko, čo sa udialo,

I could see that my son's spiral into dysfunction

uvedomujem si, že synov postupný úpadok do choroby

probably occurred over a period of about two years,

prebiehal pravdepodobne počas asi dvojročného obdobia,

plenty of time to get him help,

čo by bolo viac než dosť času pomôcť mu,

if only someone had known that he needed help

ak by niekto vedel, že pomoc potrebuje,

and known what to do.

a vedel tiež, ako na to.

Every time someone asks me,

Vždy, keď sa ma niekto pýta:

"How could you not have known?",

„Ako to, že si to nevedela?“,

it feels like a punch in the gut.

je to ako rana do žalúdka.

It carries accusation and taps into my feelings of guilt

Nesie to v sebe obvinenie a napája sa na môj pocit viny,

that no matter how much therapy I've had

ktorého sa, napriek všetkej tej terapii,

I will never fully eradicate.

nikdy úplne nezbavím.

But here's something I've learned:

Ale niečo som sa naučila:

if love were enough

Ak by láska stačila na to,

to stop someone who is suicidal

aby zabránila niekomu so sklonom k samovražde,

from hurting themselves,

aby si ublížil,

suicides would hardly ever happen.

samovraždy by takmer neexistovali.

But love is not enough,

Ale láska nestačí

and suicide is prevalent.

a samovraždy prevládajú.

It's the second leading cause of death

Sú druhou najčastejšou príčinou smrti

for people age 10 to 34,

u ľudí vo veku 10 až 34 rokov.

and 15 percent of American youth

A 15 percent americkej mládeže

report having made a suicide plan

sa priznalo k plánovaniu samovraždy

in the last year.

počas uplynulého roku.

I've learned that no matter how much we want to believe we can,

Naučila som sa, že bez ohľadu na to, ako veľmi chceme veriť, že to dokážeme,

we cannot know or control

nie sme schopní rozpoznať alebo ovládať

everything our loved ones think and feel,

všetko, čo si naši milovaní myslia alebo cítia.

and the stubborn belief that we are somehow different,

A tá tvrdohlavá viera, že práve my sme v niečom iní,

that someone we love would never think of hurting themselves

že niekoho, koho máme radi, by nikdy nenapadlo ublížiť sebe

or someone else,

alebo niekomu inému,

can cause us to miss

môže spôsobiť, že prehliadneme to,

what's hidden in plain sight.

čo je nám skryté a pritom to máme priamo pred očami.

And if worst case scenarios do come to pass,

A ak dôjde na najhoršie,

we'll have to learn to forgive ourselves for not knowing

musíme sa naučiť odpustiť sami sebe nevedomosť

or for not asking the right questions

či neschopnosť položiť tie správne otázky

or not finding the right treatment.

alebo nájsť ten správny prístup.

We should always assume

Vždy musíme predpokladať,

that someone we love may be suffering,

že niekto z našich milovaných môže trpieť,

regardless of what they say

bez ohľadu na to, čo hovorí

or how they act.

alebo ako sa správa.

We should listen with our whole being,

Mali by sme načúvať celou svojou bytosťou,

without judgments,

nesúdiť

and without offering solutions.

a neponúkať riešenia.

I know that I will live with this tragedy,

Viem, že budem žiť s touto tragédiou,

with these multiple tragedies,

s týmito mnohými tragédiami,

for the rest of my life.

po zvyšok svojho života.

I know that in the minds of many,

Viem, že v mysliach mnohých

what I lost can't compare to what the other families lost.

je nemožné porovnať moju stratu so stratou ostatných rodín.

I know my struggle doesn't make theirs any easier.

Viem, že môj zápas nijako neuľahčuje ten ich.

I know there are even some who think I don't have the right to any pain,

Viem, že existujú aj takí, ktorí si myslia,

že vôbec nemám právo na bolesť,

but only to a life of permanent penance.

ale iba na celoživotné pokánie.

In the end what I know comes down to this:

V konečnom dôsledku sa dá všetko, čo viem, zhrnúť do tohto:

the tragic fact is that even the most vigilant and responsible of us

Tragickým faktom je, že dokonca ani tí najostražitejší a najzodpovednejší z nás

may not be able to help,

nemusia byť schopní pomôcť,

but for love's sake,

ale v mene lásky

we must never stop trying

sa nikdy nesmieme prestať snažiť

to know the unknowable.

spoznať nespoznateľné.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)