Why is the Mona Lisa so famous? - Noah Charney

Translator: Lenka Unge Reviewer: Zuzana Munzarová Dziaková

As dawn broke over Paris on August 21st, 1911,

Keď 21. augusta 1911 začínalo v Paríži svitať,

Vincenzo Peruggia hoisted a painting off the wall

Vincenzo Peruggia zvesil zo steny obraz

and slipped down the back stairs of the Louvre.

a vykradol sa zadnými schodami Louvra.

He was close to freedom, the exit just before him

Bol už takmer na slobode a východ mal rovno pred nosom,

when he encountered a two-pronged problem:

keď natrafil na dvojnásobný problém.

the door was locked and footsteps were approaching.

Dvere boli zamknuté a zvuk krokov sa približoval.

Tucked under Peruggia’s arm was Leonardo da Vinci’s “Mona Lisa.”

Peruggia mal pod pazuchou „Monu Lízu“ Leonarda da Vinciho.

It's arguably the world's most famous painting today.

Dnes je to pravdepodobne najslávnejšia maľba na svete.

But how did it achieve its status?

Ako ale prišla k takémuto uznaniu?

Leonardo is thought to have started the portrait in 1503

Domnievame sa, že Leonardo začal na portréte pracovať v roku 1503

at the request of a Florentine businessman

na žiadosť florentínskeho kupca,

who wanted a portrait of his wife, Lisa Gherardini.

ktorý chcel mať portrét svojej manželky Lisy Gherardini.

Leonardo continued working on the painting for more than 10 years,

Leonardo pracoval na tejto maľbe viac ako 10 rokov,

but it was unfinished by the time he died.

ale nestihol ju pred smrťou dokončiť.

Over his lifetime, Leonardo conducted groundbreaking studies on human optics,

Počas svojho života sa Leonardo zaoberal priekopníckym výskumom ľudskej optiky,

which led him to pioneer certain artistic techniques.

ktorý ho priviedol k vytvoreniu určitých umeleckých techník.

Some can be seen in the “Mona Lisa.”

Niektoré z nich môžeme pozorovať na „Mone Líze“.

Using “atmospheric perspective,” he made images at greater distances hazier,

Aplikovaním „atmosférickej perspektívy“ zahmlil objekty v pozadí,

producing the illusion of profound depth.

čím vytvoril ilúziu skutočnej hĺbky.

And with “sfumato,” he created subtle gradations between colors

Takzvanou „šerosvitou maľbou“ dosiahol jemné odstupňovanie farieb

that softened the edges of the forms he depicted.

a zjemnil tak obrysy zobrazovaných tvarov.

All of this is striking,

Toto všetko je pozoruhodné,

but is it enough to make the “Mona Lisa” the world’s most famous painting?

ale stačí to nato, aby bola „Mona Líza“ najslávnejším obrazom na svete?

Many scholars consider it an outstanding Renaissance portrait—

Viacerí odborníci ho pokladajú za výnimočný renesančný portrét,

but one among plenty.

ale aj tak iba jeden z mnohých.

And history is full of great paintings.

A história nám dala veľa fantastických obrazov.

Indeed, the “Mona Lisa’s” rise to worldwide fame

Vzostup „Mony Lízy“ na vrchol svetovej slávy

depended largely on factors beyond the canvas.

sa vo veľkom odvíjal od faktorov, ktoré nesúvisia s maliarskym plátnom.

King François the First of France purchased the painting

Tento obraz si kúpil francúzsky kráľ František I.

and began displaying it after Leonardo’s death.

a po Leonardovej smrti ho začal vystavovať.

Then, in 1550, Italian scholar Giorgio Vasari

Potom v roku 1550 vydal taliansky učenec Giorgio Vasari

published a popular biography of Italian Renaissance artists,

populárny životopis renesančných umelcov Talianska

Leonardo included.

vrátane Leonarda.

The book was translated and distributed widely,

Kniha bola preložená a široko-ďaleko distribuovaná,

and it contained a gushing description of the “Mona Lisa”

a „Mona Líza“ v nej bola nadšene opísaná

as a hypnotic imitation of life.

ako hypnotizujúca imitácia života.

Over the years, the “Mona Lisa” became one of the most enviable pieces

V priebehu rokov sa „Mona Líza“ stala jedným z najviac závideniahodných kúskov

in the French Royal Collection.

vo francúzskej kráľovskej zbierke.

It hung in Napoleon’s bedroom and eventually went on public display

Visela v Napoleonovej spálni a nakoniec sa dostala na verejnú výstavu

in the Louvre Museum.

do Múzea Louvre.

There, visitors flocked to see the once-private treasures

Návštevníci sa hrnuli obzrieť si poklady, ktoré boli kedysi súkromným vlastníctvom

of the deposed aristocracy.

zosadenej aristokracie.

During the 1800s, a series of European scholars further hyped the “Mona Lisa” up,

Počas 19. st. niekoľko európskych učencov znova zveličilo „Monu Lízu“ tak,

fixating to a conspicuous degree on the subject's allure.

že sa vyslovene zameriavali na jej pôvab.

In 1854, Alfred Dumesnil said that Mona Lisa’s smile imparted

Alfred Dumesnil v roku 1854 povedal, že úsmev Mony Lízy

a “treacherous attraction.”

je „zradne príťažlivý“.

A year later, Théophile Gautier wrote of her “mocking lips”

O rok neskôr napísal Théophile Gautier o jej „uštipačných perách“

and “gaze promising unknown pleasures.”

a „pohľade sľubujúcom nepoznanú rozkoš“.

And in 1869, Walter Pater described Mona Lisa

A v roku 1869 opísal Walter Pater Monu Lízu

as the embodiment of timeless feminine beauty.

ako stelesnenie nadčasovej ženskej krásy.

By the 20th century, the portrait was an iconic piece

Do 20. storočia sa stala maľba kultovým kúskom

in one of the world’s most famous museums.

v jednom z najznámejších múzeí sveta.

But the “Mona Lisa” wasn’t yet a household name.

Ale „Mona Líza“ nebola vtedy ešte všeobecne známa.

It was Peruggia’s 1911 heist that helped it skyrocket to unprecedented fame.

Peruggiova lúpež v roku 1911 napomohla rýchlemu vzostupu jej neslýchanej slávy.

Having been contracted to make protective cases for the Louvre,

Kedže bol zazmluvnený na výrobu ochranných obalov pre Louvre,

it wasn’t totally inconceivable for Peruggia to be locked inside the museum.

nebolo úplne nepredstaviteľné, že by Peruggia mohol byť uzamknutý v múzeu.

And, lucky for him, when a workman encountered him in the stairwell,

A našťastie pre neho, keď ho jeden zo zamestnancov stretol na schodoch,

he simply helped Peruggia open the door and let him walk out into the morning.

jednoducho pomohol Peruggiovi otvoriť dvere a nechal ho vykročiť v ústrety ránu.

The theft made international headlines.

Krádež sa dostala na medzinárodné titulky.

People gathered to see the blank space where the “Mona Lisa” once hung.

Ľudia si prichádzali obzrieť prázdnu stenu, kde kedysi visela „Mona Líza“.

The police interviewed Peruggia because he had worked at the Louvre,

Polícia vypočúvala Peruggia, keďže pracoval v Louvre,

but they never considered him a suspect.

ale nikdy ho nepokladala za podozrivého.

Meanwhile, they interrogated Pablo Picasso because of his connection

Medzičasom podrobili výsluchu Pabla Picassa pre prepojenie

to a previous Louvre theft, but eventually let him go.

na predošlú krádež v Louvre, ale nakoniec ho prepustili.

For two years, Peruggia kept the painting in a false-bottom suitcase,

2 roky uchovával Peruggia obraz v kufri s falošným dnom,

then smuggled the “Mona Lisa” to Italy

potom prepašoval „Monu Lízu“ do Talianska

and arranged to sell it to a Florentine art dealer.

a dohodol jej predaj florentínskemu priekupníkovi s umením.

Peruggia saw himself as an Italian patriot returning an old master’s work.

Peruggia sa videl ako taliansky vlastenec, ktorý prinavracia dielo dávneho majstra.

But instead of being celebrated as such, he was immediately arrested.

Ale namiesto toho, aby bol tak oslavovaný, bol okamžite zatknutý.

With the mystery solved, the “Mona Lisa” went back on display to large crowds,

Hneď po vyriešení záhady „Monu Lízu“ opäť vystavili širokému publiku

and newspapers took the story for a victory lap.

a médiá pomohli tento príbeh dotiahnuť do víťazného konca.

In the following decades, conceptual artist Marcel Duchamp mocked it;

V nastávajúcich desaťročiach si z nej uťahoval abstraktný umelec Marcel Duchamp,

Nazi art thieves pursued it; Nat King Cole sang about it;

mali na ňu zálusk nacistickí zlodeji umenia, spieval o nej Nat King Cole

and museumgoers wielding stones, paint, acid, and teacups attacked it.

a návštevníci múzea na ňu útočili kameňmi, farbou, kyselinou či pohármi na čaj.

More than 500 years after its creation— eyebrows and eyelashes long since faded—

Viac ako 500 rokov po jej vzniku, po vyblednutí jej obočia a mihalníc

the “Mona Lisa” is protected by a bulletproof, earthquake-safe case.

je „Mona Líza“ uchovávaná v nepriestrelnom kryte, ktorý obstojí aj pri zemetrasení.

Now, it stands perhaps less as an exemplary Renaissance portrait

V súčasnosti nie je až tak príkladom renesančného portrétu,

and more as a testament to how we create and maintain celebrity.

ako svedectvom o tom, ako si vytvárame a udržiavame slávne osobnosti.