Anastasia Taylor-Lind: Fighters and mourners of the Ukrainian revolution

Translator: Eva Burcinova Reviewer: Lucia Daubnerova

When I arrived in Kiev,

Keď som prišla do Kyjeva,

on February 1 this year,

1. februára tohto roku,

Independence Square was under siege,

Námestie nezávislosti bolo obkľúčené,

surrounded by police loyal to the government.

obklopené políciou vernou vláde.

The protesters who occupied Maidan,

Protestujúci, ktorí okupovali Majdan,

as the square is known,

ako je toto námestie známe,

prepared for battle,

sa pripravili na boj.

stockpiling homemade weapons

Zhromaždili po domácky vyrobené zbrane

and mass-producing improvised body armor.

a masovo vyrábané improvizované brnenie.

Euromajdanské protesty začali pokojne

The Euromaidan protests began peacefully at the end of 2013,

na konci roku 2013 po tom, čo ukrajinský

after the president of Ukraine, Viktor Yanukovych,

prezident, Viktor Janukovyč,

rejected a far-reaching accord with the European Union

odmietol ďalekosiahlu dohodu s EÚ

in favor of stronger ties with Russia.

a zvolil si silnejšie väzby s Ruskom.

In response, tens of thousands of dissatisfied citizens

Odpoveďou na to boli

desaťtisíce nespokojných občanov,

poured into central Kiev to demonstrate against this allegiance.

ktorí prišli do centra Kyjeva

demonštrovať proti tejto oddanosti.

As the months passed,

Ako mesiace utekali,

confrontations between police and civilians intensified.

konfrontácie medzi políciou

a civilistami sa stupňovali.

I set up a makeshift portrait studio by the barricades on Hrushevsky Street.

Založila som si provizórne fotoštúdium

popri barikádach na Hruševského ulici.

Tam som fotila bojovníkov

There, I photographed the fighters against a black curtain,

pred čiernym závesom,

a curtain that obscured the highly seductive and visual backdrop

závesom, ktorý zakrýval

veľmi pôsobivé pozadie

of fire, ice and smoke.

ohňa, ľadu a dymu.

Na to, aby som tu mohla vyrozprávať

In order to tell the individual human stories here,

jednotlivé ľudské príbehy,

som cítila, že musím

I felt that I needed to remove the dramatic visuals

odstrániť dramatické obrazy,

that had become so familiar and repetitive within the mainstream media.

ktoré sa toľko opakovali

v hlavných médiach.

What I was witnessing was not only news, but also history.

Stala som sa svedkom nielen správ,

ale aj histórie.

With this realization,

Vďaka tomuto poznaniu

I was free from the photojournalistic conventions

som sa oslobodila

od fotoreportérskych zvykov,

of the newspaper and the magazine.

novín a časopisov.

Oleg, Vasiliy and Maxim were all ordinary men,

Oleg, Vasilij a Maxim

boli obyčajní muži

with ordinary lives from ordinary towns.

vedúci obyčajný život, z obyčajných miest.

Ale prepracované kostýmy,

But the elaborate costumes that they had bedecked themselves in

ktorými sa vyzdobili,

were quite extraordinary.

boli úplne neobyčajné.

I say the word "costume"

Používam slovo „kostým“,

because these were not clothes that had been issued

pretože to neboli uniformy,

ktoré by bol niekto vydal

or coordinated by anyone.

alebo zjednotil.

They were improvised uniforms

Boli to improvizované uniformy

vyrobené z vojenského materiálu

made up of decommissioned military equipment,

vyradeného z používania,

irregular combat fatigues and trophies taken from the police.

neštandardné bojové maskáče

a trofeje ukradnuté polícii.

I became interested in the way they were choosing to represent themselves,

Začala som sa zaujímať o to,

ako sa rozhodli prezentovať sa

this outward expression of masculinity,

týmto vonkajším prejavom mužskosti,

the ideal of the warrior.

ideálom bojovníka.

Pracovala som pomaly,

I worked slowly, using an analog film camera

používajúc analogický fotoaparát

s manuálnym ohniskom

with a manual focusing loop and a handheld light meter.

a ručným expozimetrom.

The process is old-fashioned.

Je to staromódny postup.

It gives me time to speak with each person

Dával mi čas porozprávať sa so všetkými

a pozorovať ich, v tichosti,

and to look at them, in silence, while they look back at me.

zatiaľ čo oni sa dívali na mňa.

Rising tensions culminated in the worst day of violence

Rastúce napätie vyvrcholilo

dňom najväčšieho násilia,

on February 20,

dvadsiatym februárom,

which became known as Bloody Thursday.

ktorý sa stal známym ako krvavý štvrtok.

Snipers, loyal to the government,

Ostreľovači, verní vláde,

started firing on the civilians and protesters on Institutskaya Street.

začali paľbu na civilistov

a protestujúcich na ulici Institututskaja.

Many were killed in a very short space of time.

Vo veľmi krátkom čase mnohých zabili.

Recepcia hotela Ukrajina sa premenila

The reception of the Hotel Ukraine became a makeshift morgue.

na provizórnu márnicu.

There were lines of bodies laid in the street.

Rady tiel ležali na ulici.

And there was blood all over the pavements.

Všade na chodníkoch bola krv.

Na ďalší deň prezident Janukovyč

The following day, President Yanukovych fled Ukraine.

z Ukrajiny ušiel.

In all, three months of protests

Dokopy tri mesiace protestov

resulted in more than 120 confirmed dead

skončili s viac ako 120 potvrdenými

mŕtvymi a množstvom nezvestných.

and many more missing.

History unfolded quickly,

Boj prebehol rýchlo,

but celebration remained elusive in Maidan.

ale Majdan oslavoval stroho.

As the days passed in Kiev's central square,

Ako dni utekali

na kyjevskom centrálnom námestí sa k davom ozbrojených vojakov

streams of armed fighters

were joined by tens of thousands of ordinary people,

pripojili desaťtisíce obyčajných ľudí,

zaplnili ulice a trúchlili spolu.

filling the streets in an act of collective mourning.

Many were women who often carried flowers

Bolo tam veľa žien,

ktoré nosili kvety,

that they had brought to lay as marks of respect for the dead.

prinášali ich k mŕtvym

ako znak úcty.

They came day after day

Prichádzali deň čo deň

and they covered the square with millions of flowers.

a zasypávali námestie miliónmi kvetov.

Sadness enveloped Maidan.

Majdan obklopil smútok.

Bolo tam ticho a počula som

It was quiet and I could hear the birds singing.

spievať vtáky.

I hadn't heard that before.

Nikdy predtým som ich nepočula.

Keď sa ženy priblížili k barikádam, aby vzdali poctu mŕtvym,

I stopped women as they approached the barricades

to lay their tributes

zastavila som ich a spýtala sa, či ich môžem odfotiť.

and asked to make their picture.

Most women cried when I photographed them.

Väčšina plakala, keď som ich fotila.

On the first day, my fixer, Emine, and I cried

V prvý deň sme s mojím technikom Eminom plakali

with almost every woman who visited our studio.

takmer s každou ženou,

ktorá do nášho štúdia vošla.

There had been such a noticeable absence of women

Až do tej chvíle

up until that point.

tam ženy chýbali.

And the color of their pastel coats,

Farba ich pastelových kabátov,

their shiny handbags,

ich lesklé kabelky

and the bunches of red carnations,

a kytice červených karafiátov, bielych tulipánov a žltých ruží,

white tulips and yellow roses that they carried

ktoré nosili, rušili sčernelé námestie

jarred with the blackened square

and the blackened men who were encamped there.

a sčernelých mužov, ktorí sa tu utáborili.

It is clear to me that these two sets of pictures

Je mi zrejmé, že tieto dve sady fotografií

don't make much sense without the other.

nedávajú veľký zmysel bez ďalších.

They are about men and women and the way we are --

Sú o mužoch a ženách a o tom, akí sme,

nie o tom, ako vyzeráme, ale o tom, akí sme.

not the way we look, but the way we are.

They speak about different gender roles in conflict,

Vypovedajú o rozdielnych rodových úlohách v konflikte,

not only in Maidan, and not only in Ukraine.

nielen na Majdane a nielen na Ukrajine.

Men fight most wars and women mourn them.

Muži vo väčšine vojen bojujú

a ženy trúchlia.

If the men showed the ideal of the warrior,

Ak muži predstavujú ideál bojovníka,

then the women showed the implications of such violence.

potom ženy predstavujú dôsledky tohto násilia.

When I made these pictures,

Keď som robila tieto fotky,

I believed that I was documenting the end of violent events in Ukraine.

verila som, že dokumentujem koniec

násilných udalostí na Ukrajine.

But now I understand that it is a record of the beginning.

Ale teraz chápem,

že zaznamenávajú začiatok.

Today, the death toll stands around 3,000,

Dnes je počet obetí okolo 3000

while hundreds of thousands have been displaced.

a státisíce ľudí stratili svoj domov.

I was in Ukraine again six weeks ago.

Pred šiestimi týždňami som sa vrátila na Ukrajinu.

In Maidan, the barricades have been dismantled,

Na Majdane boli barikády rozobrané

a dlažba, ktorú počas protestov použili ako zbraň, vymenili,

and the paving stones which were used as weapons during the protests replaced,

so that traffic flows freely through the center of the square.

takže doprava uprostred námestia

fungovala bez problémov.

The fighters, the women and the flowers are gone.

Bojovníci, ženy a kvety tam už nie sú.

A huge billboard depicting geese flying over a wheat field

Obrovský plagát zobrazujúci hus prelietajúcu ponad pšeničné pole

covers the burned-out shell of the trade union's building

zakrýva vyhoretú škrupinu budovy odborov

and proclaims,

a hlása: „Sláva Ukrajine. Sláva hrdinom.“

"Glory to Ukraine.

Glory to heroes."

Thank you.

Ďakujem!

(Applause).

(potlesk)