Does grammar matter? - Andreea S. Calude

Translator: Jessica Yu Reviewer: Zuzana Šplhová

You're telling a friend an amazing story,

Hovoríš kamáratovi skvelý príbeh

and you just get to the best part when suddenly he interrupts,

a práve si sa dostal k najlepšej časti a on ťa zrazu vyruší:

"The alien and I," not "Me and the alien."

„Napadlo mi“, nie „napadlo ma“.

Most of us would probably be annoyed,

Väčšinu z nás by to asi naštvalo,

but aside from the rude interruption,

ale okrem drzého prerušenia

does your friend have a point?

ale má tvoj kamarát pravdu?

Was your sentence actually grammatically incorrect?

Bola tvoja veta naozaj gramaticky nesprávna?

And if he still understood it, why does it even matter?

A keď tomu aj tak rozumel, prečo ťa opravil?

From the point of view of linguistics,

Z hľadiska jazykovedy

grammar is a set of patterns for how words are put together

je gramatika súbor vzorcov, ako majú byť slová spojené,

to form phrases or clauses,

aby sa vytvorili frázy alebo vety,

whether spoken or in writing.

či už ústne alebo písomne.

Different languages have different patterns.

Rôzne jazyky majú rôzne vzorce.

In English, the subject normally comes first,

V angličtine ide podmet zvyčajne ako prvý,

followed by the verb,

ďalej prísudok

and then the object,

a potom predmet,

zatiaľ čo v japončine a veľa ďalších jazykoch

while in Japanese and many other languages,

the order is subject, object, verb.

je poradie: podmet, predmet, prísudok.

Some scholars have tried to identify patterns common to all languages,

Niektorí vedci sa pokúšali identifikovať spoločné vzorce všetkých jazykov,

but apart from some basic features,

ale okrem niektorých základných funkcií,

like having nouns or verbs,

ako prítomnosť podstatných mien alebo slovies,

few of these so-called linguistic universals have been found.

sa tam vyskytovalo málo takzvaných jazykových univerzálii.

And while any language needs consistent patterns to function,

A hoci každý jazyk potrebuje na fungovanie dôsledné vzorce,

the study of these patterns opens up an ongoing debate between two positions

výskum týchto vzorcov otvoril neustálu debatu medzi dvoma názormi,

known as prescriptivism and descriptivism.

zvané ako preskriptivizmus a deskriptivizmus.

Grossly simplified,

Veľmi zjednodušene:

prescriptivists think a given language should follow consistent rules,

preskriptivisti si myslia, že daný jazyk musí dodržiavať stanovené pravidlá,

while descriptivists see variation and adaptation as a natural

zatiaľ čo deskriptivisti vnímajú zmeny a úpravy ako prirodzenú

and necessary part of language.

a nevyhnutnú súčasť jazyka.

For much of history, the vast majority of language was spoken.

V minulosti bola veľká väčšina jazyku hovorená.

But as people became more interconnected and writing gained importance,

Ale keď ľudia začali byť viac prepojení a písanie získalo na význame,

written language was standardized to allow broader communication

písaný jazyk bol štandardizovaný, aby umožnil rozsiahlejšiu komunikáciu

and ensure that people in different parts of a realm could understand each other.

a zabezpečil dorozumenie ľudí, ktorí sú z rôznych častí krajín.

In many languages, this standard form came to be considered the only proper one,

V mnohých jazykoch sa táto spisovná forma považovala za jedinú správnu,

despite being derived from just one of many spoken varieties,

napriek tomu, že bola odvodená len od jednej formy hovorených druhov,

usually that of the people in power.

zvyčajne od ľudí, ktorí mali moc.

Language purists worked to establish and propagate this standard

Jazykoví puristi sa snažili ukotviť a šíriť tento štandard

by detailing a set of rules that reflected the established grammar of their times.

s podrobným súborom pravidiel gramatiky tej doby.

And rules for written grammar were applied to spoken language, as well.

Pravidlá písomnej gramatiky boli tiež aplikované pre hovorený jazyk.

Speech patterns that deviated from the written rules were considered corruptions,

Hovorové vzorce odchýlené od pravidiel boli považované za chyby

or signs of low social status,

alebo znak nízkeho sociálneho statusu,

and many people who had grown up speaking in these ways

a mnohí ľudia vychovávaní rozprávať takýmito spôsobmi

were forced to adopt the standardized form.

boli donútení prispôsobiť sa spisovnej forme.

More recently, however,

Nedávno však

linguists have understood that speech is a separate phenomenon from writing

jazykovedci pochopili, že rozprávanie je niečo iné ako písanie

with its own regularities and patterns.

a má vlastné pravidelnosti a vzorce.

Most of us learn to speak at such an early age that we don't even remember it.

Väčšina z nás sa učila rozprávať v skorom veku, takže si to ani nepamätáme.

We form our spoken repertoire through unconscious habits,

Náš hovorený jazyk formujeme cez podvedomné zvyky,

not memorized rules.

nie naučené pravidlá.

And because speech also uses mood and intonation for meaning,

A kvôli tomu, že v reči má význam aj spôsob a intonácia,

its structure is often more flexible,

jeho štruktúra je často flexibilnejšia

adapting to the needs of speakers and listeners.

a prispôsobuje sa potrebám tých, čo hovoria a počúvajú.

This could mean avoiding complex clauses that are hard to parse in real time,

Čiže vyhýbanie sa zložitým vetám, ktoré sa ťažko chápu v reálnom čase,

making changes to avoid awkward pronounciation,

vyhýbanie sa kostrbatej výslovnosti,

or removing sounds to make speech faster.

alebo vynechávanie niektorých zvukov, aby bola reč rýchlejšia.

The linguistic approach that tries to understand and map such differences

Jazykový prístup, ktorý sa pokúša rozumieť a zobraziť tieto rozdiely

without dictating correct ones is known as descriptivism.

bez predpisovania tých správnych, je takzvaný deskriptivizmus.

Rather than deciding how language should be used,

Nerozhoduje, ako máme jazyk používať,

it describes how people actually use it,

ale opisuje, ako ho používajú ľudia

and tracks the innovations they come up with in the process.

a zaznamenáva inovácie, ku ktorým došlo.

But while the debate between

Ale zatiaľ čo debata

prescriptivism and descriptivism continues,

medzi preskriptivizmom a desktiptivizom

the two are not mutually exclusive.

pokračuje, navzájom sa nevylučujú.

At its best, prescriptivism is useful for informing people

Preskriptivizmus je užitočný na oboznámenie ľudí

about the most common established patterns at a given point in time.

s bežnými vzorcami jazyka v danom čase.

This is important, not only for formal contexts,

To je dôležité nie len vo formálnom kontexte,

but it also makes communication easier between non-native speakers

ale uľahčuje to aj komunikáciu medzi nerodenými hovoriacimi

from different backgrounds.

z odlišných prostredí.

Descriptivism, on the other hand,

Deskriptivizmus, naopak,

gives us insight into how our minds work

nám dáva predstavu o tom, ako fungujú naše mysle

and the instinctive ways in which we structure our view of the world.

a inštinkty, ktorými budujeme náš pohľad na svet.

Ultimately, grammar is best thought of as a set of linguistic habits

Gramatiku treba brať ako súbor jazykových zvykov,

that are constantly being negotiated and reinvented

ktoré sa neustále menia a upravujú

by the entire group of language users.

prostredníctvom jazykových používateľov.

Like language itself,

A jazyk je sám o sebe

it's a wonderful and complex fabric

úžasná a komplexná látka

woven through the contributions of speakers and listeners,

tkaná pomocou práce tých, ktorí ním hovoria a počúvajú ho,

writers and readers,

a spisovateľov a čitateľov,

prescriptivists and descriptivists,

preskriptivistov a descriptivistov,

from both near and far.

z blízka a ďaleka.