The biology of our best and worst selves | Robert Sapolsky

Translator: Vladimíra Molčanová Reviewer: Linda Magáthová

Chris Anderson: So Robert spent the last few years

Robert strávil posledných pár rokov

premýšľaním o tom, aké je ľudské správanie zvláštne

think about how weird human behavior is,

and how inadequate most of our language trying to explain it is.

a aký nedostačujúci je náš jazyk, keď sa ho snažíme vysvetliť.

And it's very exciting to hear him explain some of the thinking behind it

Je veľmi vzrušujúce vypočuť si jeho vysvetlenia určitých myšlienok

in public for the first time.

na túto tému po prvýkrát verejne.

Over to you now, Robert Sapolsky.

A teraz privítajte Roberta Sapolského.

(Applause)

(potlesk)

Robert Sapolsky: Thank you.

Ďakujem.

The fantasy always runs something like this.

Tá fantázia vyzerá vždy asi takto.

I've overpowered his elite guard,

Premohol som jeho najlepšieho strážcu

burst into his secret bunker

a vpadol do jeho tajného bunkru

with my machine gun ready.

s pripraveným guľometom.

He lunges for his Luger.

Vrhol sa po svojej pištoli.

I knock it out of his hand.

Vyrazím mu ju z ruky.

He lunges for his cyanide pill.

Vrhol sa po svojej kyanidovej pilulke.

I knock that out of his hand.

Tú mu vyrazím z ruky.

He snarls,

Zaškerí sa,

comes at me with otherworldly strength.

vyštartuje po mne s nadpozemskou silou.

We grapple, we fight,

Zápasíme, bijeme sa

I manage to pin him down

a mne sa podarí pritlačiť ho k zemi

and put on handcuffs.

a nasadiť mu putá.

"Adolf Hitler," I say,

„Adolf Hitler,“ poviem,

"I arrest you for crimes against humanity."

„zatýkam ťa za zločiny proti ľudstvu.“

Here's where the Medal of Honor version of the fantasy ends

A tu fantázia s medailou cti končí

and the imagery darkens.

a obraz stmavne.

What would I do if I had Hitler?

Čo by som spravil, keby som chytil Hitlera?

It's not hard to imagine once I allow myself.

Nie je ťažké si to predstaviť, akonáhle si to dovolím.

Sever his spine at the neck.

Odsekol by som mu chrbticu pri krku.

Take out his eyes with a blunt instrument.

Vypichol mu oči tupým predmetom.

Puncture his eardrums. Cut out his tongue.

Prepichol mu ušné bubienky. Vyzeral mu jazyk.

Leave him alive on a respirator,

Nechal ho nažive na respirátore, kŕmeného cez hadičky,

tube-fed, not able to speak or move or see or hear, just to feel,

neschopného hovoriť, hýbať sa, vidieť a počuť, schopného len cítiť,

and then inject him with something cancerous

a potom ho infikoval niečím rakovinotvorným,

that's going to fester and pustulate

čo bude hnisať a pulzovať,

until every cell in his body is screaming in agony,

kým každá bunka v jeho tele nebude kričať v agónii dovtedy,

until every second feels like an eternity in hell.

kým mu každá sekunda nepríde ako večnosť v pekle.

That's what I would do to Hitler.

To by som spravil Hitlerovi.

I've had this fantasy since I was a kid,

Túto fantáziu mám, odkedy som bol chlapec,

still do sometimes,

ešte stálu ju niekedy mávam,

and when I do, my heart speeds up --

keď sa to stane, zrýchli sa mi tep,

all these plans for the most evil, wicked soul in history.

všetky tieto plány pre najhoršiu, skazenú dušu v histórii.

But there's a problem,

Ale je tu jeden problém,

which is I don't actually believe in souls or evil,

a to, že vlastne neverím na dušu a zlo,

and I think wicked belongs in a musical.

a skaziť sa dá len jedlo.

But there's some people I would like to see killed,

Existujú však ľudia, ktorých by som najradšej videl mŕtvych,

but I'm against the death penalty.

ale som proti trestu smrti.

But I like schlocky violent movies,

Mám rád lacné násilné filmy,

but I'm for strict gun control.

ale som za prísnu reguláciu strelných zbraní.

But then there was a time I was at a laser tag place,

Bol však moment, keď som bol na laser tag

and I had such a good time hiding in a corner shooting at people.

a ohromne ma bavilo skrývať sa v rohu a strieľať po ľuďoch.

In other words, I'm your basic confused human when it comes to violence.

Inými slovami, som bežný zmätený človek, čo sa týka násilia.

Now, as a species, we obviously have problems with violence.

Ako živočíšny druh máme očividne problém s násilím.

We use shower heads to deliver poison gas,

Používame sprchové hlavice na podanie jedovatého plynu,

letters with anthrax, airplanes as weapons,

listy s antraxom, lietadlá ako zbrane,

mass rape as a military strategy.

masové znásilňovanie ako vojenskú stratégiu.

We're a miserably violent species.

Sme nešťastne násilný druh.

But there's a complication,

Je tu však jedna komplikácia,

which is we don't hate violence,

a to, že nám násilie ako také nevadí,

we hate the wrong kind.

vadí nám jeho nesprávny druh.

And when it's the right kind,

A keď je to ten správny druh,

we cheer it on, we hand out medals,

tak ho povzbudzujeme, rozdávame medaily,

we vote for, we mate with our champions of it.

volíme a párime sa s víťazmi.

When it's the right kind of violence,

Keď je to ten správny druh násilia,

we love it.

tak ho zbožňujeme.

And there's another complication,

A je tu ďalšia komplikácia,

which is, in addition to us being this miserably violent species,

okrem toho, že sme nešťastne násilný druh,

we're also this extraordinarily altruistic, compassionate one.

sme druh zároveň mimoriadne nesebecký a milosrdný.

So how do you make sense of the biology of our best behaviors,

Ako máme teda pochopiť biológiu nášho najlepšieho

our worst ones and all of those ambiguously in between?

a nášho najhoršieho správania a všetkého medzi tým?

Now, for starters,

Na začiatok,

what's totally boring is understanding the motoric aspects of the behavior.

čo je strašne nudné, je pochopenie motorických aspektov správania.

Your brain tells your spine, tells your muscles

Váš mozog povie vašej chrbtici, povie vašim svalom,

to do something or other,

aby niečo urobili,

and hooray, you've behaved.

a hurá, zachovali ste sa.

What's hard is understanding the meaning of the behavior,

Ťažké je pochopiť význam správania,

because in some settings, pulling a trigger is an appalling act;

pretože v istých podmienkach je stlačiť spúšť otrasný čin

in others, it's heroically self-sacrificial.

a v iných je to hrdinské a obetavé.

In some settings, putting your hand one someone else's

V istých podmienkach položiť ruku na ruku niekoho iného

is deeply compassionate.

nesie so sebou hlboký súcit.

In others, it's a deep betrayal.

V iných podmienkach to so sebou nesie hlbokú zradu.

The challenge is to understand

Výzva je pochopiť biológiu kontextu nášho správania

the biology of the context of our behaviors,

and that's real tough.

a to je naozaj ťažké.

One thing that's clear, though, is you're not going to get anywhere

Jedna vec je jasná, a to, že sa nikam nedostanete,

if you think there's going to be the brain region or the hormone

pokiaľ si myslíte, že existuje jedna časť mozgu alebo hormón,

or the gene or the childhood experience

alebo gén, alebo skúsenosť z detstva,

or the evolutionary mechanism that explains everything.

alebo vývinový mechanizmus, ktorý všetko vysvetlí.

Instead, every bit of behavior has multiple levels of causality.

Lenže každý kúsok správania má viaceré úrovne príčiny.

Let's look at an example.

Vezmime si príklad.

You have a gun.

Máte zbraň.

There's a crisis going on:

Prebieha krízová situácia:

rioting, violence, people running around.

výtržníctvo, násilie, ľudia utekajú kade-tade.

A stranger is running at you in an agitated state --

Neznámy človek beží vaším smerom v rozrušenom stave,

you can't quite tell if the expression is frightened, threatening, angry --

nie ste si istí, či je jeho výraz vystrašený, výhražný, nahnevaný,

holding something that kind of looks like a handgun.

a drží niečo, čo vyzerá ako zbraň.

You're not sure.

Nie ste si istí.

The stranger comes running at you

Neznámy beží priamo na vás

and you pull the trigger.

a vy stlačíte spúšť.

And it turns out that thing in this person's hand

Ukáže sa, že tá vec v jeho ruke bol mobil.

was a cell phone.

So we asked this biological question:

Pýtali sme sa túto biologickú otázku:

what was going on that caused this behavior?

aké dôvody zapríčinili toto správanie?

What caused this behavior?

Čo zapríčinilo toto správanie?

And this is a multitude of questions.

Toto je hromada otázok.

We start.

Začíname.

What was going on in your brain one second before you pulled that trigger?

Čo sa dialo vo vašom mozgu sekundu predtým, než ste stlačili spúšť?

And this brings us into the realm of a brain region called the amygdala.

Toto nás privádza do mozgovej sféry, ktorá sa nazýva amygdala.

The amygdala, which is central to violence, central to fear,

Amygdala, ktorá je centrom násilia a strachu,

initiates volleys of cascades

iniciuje nával,

that produce pulling of a trigger.

ktorý má za následok stlačenie spúšte.

What was the level of activity in your amygdala one second before?

Aká bola úroveň aktivity vo vašej amygdale sekundu predtým?

But to understand that, we have to step back a little bit.

Aby sme to pochopili, musíme sa trochu vrátiť.

What was going on in the environment seconds to minutes before

Čo sa dialo naokolo sekundy až minúty predtým,

that impacted the amygdala?

čo ovplyvnilo amygdalu?

Now, obviously, the sights, the sounds of the rioting,

Očividne obrazy, zvuky nepokoja,

that was pertinent.

to bolo jasné.

But in addition,

A naviac,

you're more likely to mistake a cell phone for a handgun

je pravdepodobnejšie, že si pomýlite mobil so zbraňou,

if that stranger was male

pokiaľ ten neznámy je muž

and large and of a different race.

a je veľký, alebo inej rasy.

Furthermore, if you're in pain,

Navyše, keď ste zranení,

if you're hungry, if you're exhausted,

keď ste hladní, keď ste vyčerpaní,

your frontal cortex is not going to work as well,

vaša frontálna kôra nebude fungovať správne,

part of the brain whose job it is to get to the amygdala in time

časť mozgu, ktorá má na starosti dostať sa k amygdale včas

saying, "Are you really sure that's a gun there?"

a opýtať sa: „Si si istý, že je to zbraň?“

But we need to step further back.

Musíme sa vrátiť ešte viac.

Now we have to look at hours to days before,

Teraz sa musíme pozrieť na hodiny až dni predtým,

and with this, we have entered the realm of hormones.

s týmto sme vstúpili do sféry hormónov.

For example, testosterone,

Napríklad testosterón,

where regardless of your sex,

nezávisle na pohlaví,

if you have elevated testosterone levels in your blood,

pokiaľ máte zvýšenú úroveň testosterónu v krvi,

you're more likely to think a face with a neutral expression

je pravdepodobnejšie, že tvár s neutrálnym výrazom

is instead looking threatening.

vám príde ohrozujúca.

Elevated testosterone levels, elevated levels of stress hormones,

Zvýšená úroveň testosterónu, zvýšená úroveň stresového hormónu

and your amygdala is going to be more active

a vaša amygdala bude aktívnejšia

and your frontal cortex will be more sluggish.

a vaša frontálna kôra pomalšia.

Pushing back further, weeks to months before,

Keď sa vrátime ešte ďalej, týždne až mesiace predtým,

where's the relevance there?

aký to má význam?

This is the realm of neural plasticity,

Toto je sféra neutrálnej tvárnosti,

the fact that your brain can change in response to experience,

skutočnosť, že váš mozog sa môže zmeniť následkom skúsenosti

and if your previous months have been filled with stress and trauma,

a pokiaľ vaše predchádzajúce mesiace boli plné stresu a traumy,

your amygdala will have enlarged.

tak sa vaša amygdala zväčšila.

The neurons will have become more excitable,

Neuróny sú viac podráždené,

your frontal cortex would have atrophied,

vaša frontálna kôra zakrpatela,

all relevant to what happens in that one second.

všetko je dôležité pre to, čo sa stalo v tú sekundu.

But we push back even more, back years,

Vrátime späť ešte viac, pár rokov,

back, for example, to your adolescence.

napríklad späť do dospievania.

Now, the central fact of the adolescent brain

Hlavným faktom dospievajúceho mozgu je,

is all of it is going full blast

že celý funguje naplno,

except the frontal cortex,

okrem frontálnej kôry,

which is still half-baked.

ktorá je len napoly vyvinutá.

It doesn't fully mature until you're around 25.

Nevyvinie sa naplno, až kým nebudete mať 25 rokov.

And thus, adolescence and early adulthood

Preto sú dospievanie a raná dospelosť

are the years where environment and experience sculpt your frontal cortex

rokmi, keď vašu frontálnu kôru tvarujú prostredie a skúsenosti

into the version you're going to have as an adult in that critical moment.

do verzie, ktorú budete mať ako dospelý človek v tom kritickom momente.

But pushing back even further,

Vrátime sa ešte viac,

even further back to childhood and fetal life

ďalej do detstva a obdobia plodu

and all the different versions that that could come in.

a všetkých rôznych období, ktoré tam spadajú.

Now, obviously, that's the time that your brain is being constructed,

Očividne, toto je čas, keď sa váš mozog vyvíja

and that's important,

a to je veľmi dôležité,

but in addition, experience during those times

ale okrem toho zážitky počas tohto obdobia

produce what are called epigenetic changes,

vytvárajú niečo, čo nazývame epigenetické zmeny,

permanent, in some cases,

ktoré sú v istých prípadoch trvalé,

permanently activating certain genes, turning off others.

permanentne aktivujú a deaktivujú určité gény.

And as an example of this,

A ako príklad,

if as a fetus you were exposed to a lot of stress hormones through your mother,

ak ste ako plod boli vystavení množstvu stresových hormónov cez vašu matku,

epigenetics is going to produce your amygdala in adulthood

epigenetika vyprodukuje vašu amygdalu v dospelosti

as a more excitable form,

v podráždenejšej forme,

and you're going to have elevated stress hormone levels.

a tak budete mať zvýšenú hladinu stresových hormónov.

But pushing even further back,

Keď sa vrátime ešte ďalej,

back to when you were just a fetus,

do obdobia, keď ste boli len plodom,

back to when all you were was a collection of genes.

späť, keď ste boli len zhluk génov.

Now, genes are really important to all of this,

Gény sú pre toto všetko veľmi dôležité,

but critically, genes don't determine anything,

ale kriticky gény o ničom nerozhodujú,

because genes work differently in different environments.

pretože v odlišných prostrediach fungujú odlišne.

Key example here:

Hlavný príklad:

there's a variant of a gene called MAO-A,

existuje variant génu, ktorý sa nazýva MAO-A,

and if you have that variant,

a pokiaľ máte tento variant,

you are far more likely to commit antisocial violence

je omnoho pravdepodobnejšie, že spáchate protispoločenské násilie,

if, and only if, you were abused as a child.

a to len pokiaľ ste boli ako dieťa týraní.

Genes and environment interact,

Gény a prostredie sa navzájom ovlyvňujú

and what's happening in that one second before you pull that trigger

a čo sa deje počas tej jednej sekundy predtým než stlačíte spúšť,

reflects your lifetime of those gene-environment interactions.

odráža vašu časovú os týchto interakcií medzi génmi a prostredím.

Now, remarkably enough, we've got to push even further back now,

Pozoruhodnejšie je, že sa musíme teraz vrátiť ešte ďalej,

back centuries.

a to o storočia späť.

What were your ancestors up to.

Čo robili vaši predkovia.

And if, for example, they were nomadic pastoralists,

Napríklad, pokiaľ boli kočovní pastieri,

they were pastoralists,

boli pastieri,

people living in deserts or grasslands

ľudia, ktorí žili na púšti, alebo na pastvinách

with their herds of camels, cows, goats,

so stádom tiav, kráv, kôz,

odds are they would have invented what's called a culture of honor

je pravdepodobné, že vynašli niečo ako kultúru cti,

filled with warrior classes,

plnú tried bojovníkov,

retributive violence, clan vendettas,

odvetného násilia, rodových pômst

and amazingly, centuries later,

a prekvapivo, o storočia neskôr

that would still be influencing the values with which you were raised.

to stále ovplyvňuje hodnoty, s ktorými sme vychovávaní.

But we've got to push even further back,

Musíme sa však vrátiť ďalej,

back millions of years,

späť milióny rokov,

because if we're talking about genes,

pretože keď sa rozprávame o génoch,

implicitly we're now talking about the evolution of genes.

tak sa samozrejme teraz rozprávame o evolúcii génov.

And what you see is, for example,

Napríklad, to, čo vidíte,

patterns across different primate species.

sú vzory naprieč rôznymi druhmi primátov.

Some of them have evolved for extremely low levels of aggression,

Niektoré z nich sa vyvinuli s extrémne nízkou úrovňou agresivity,

others have evolved in the opposite direction,

iné sa vyvinuli opačným smerom

and floating there in between by every measure are humans,

a niekde medzi nimi sa vznášajú ľudia,

once again this confused, barely defined species

znovu tento zmätený, ledva začlenený druh,

that has all these potentials to go one way or the other.

ktorý má všetok tento potenciál ísť jedným alebo druhým smerom.

So what has this gotten us to?

Kde nás to dostalo?

Basically, what we're seeing here is,

V podstate tu vidíme,

if you want to understand a behavior,

že pokiaľ chceme pochopiť správanie,

whether it's an appalling one, a wondrous one,

či je odstrašujúce, obdivuhodné,

alebo zmätené niekde medzi,

or confusedly in between,

if you want to understand that,

pokiaľ to chcete pochopiť,

you've got take into account what happened a second before

musíte vziať do úvahy, čo sa stalo sekundu

to a million years before,

a až milióny rokov predtým

everything in between.

a všetko medzitým.

So what can we conclude at this point?

Čo si z tohto môžme odvodiť?

Officially, it's complicated.

Oficiálne je to komplikované.

Wow, that's really helpful.

Wow, to je teda nápomocné.

It's complicated,

Je to komplikované

and you'd better be real careful, real cautious

a mali by ste byť vážne opatrní a obozretní predtým,

before you conclude you know what causes a behavior,

než usúdite, že viete, čo je príčinou správania,

especially if it's a behavior you're judging harshly.

hlavne pokiaľ je to správanie, ktoré prísne odsudzujete.

Now, to me, the single most important point about all of this

Pre mňa má najdôležitejší bod v tomto všetkom

is one having to do with change.

do činenia so zmenou.

Every bit of biology I have mentioned here can change in different circumstances.

Každá súčasť biológie, ktorú som tu doteraz spomenul,

sa môže za istých okolností zmeniť.

For example, ecosystems change.

Napríklad, ako sa menia ekosystémy.

Thousands of years ago, the Sahara was a lush grassland.

Pred tisíckami rokov bola Sahara bujná lúka.

Cultures change.

Kultúra sa mení.

In the 17th century, the most terrifying people in Europe were the Swedes,

V 17. storočí boli najhrozivejší Európania Švédi,

rampaging all over the place.

ktorí všade zúrili.

This is what the Swedish military does now.

Švédska armáda momentálne?

They haven't had a war in 200 years.

Nemali vojnu približne 200 rokov.

Most importantly,

Ale čo je najdôležitejšie,

brains change.

mení sa mozog.

Neurons grow new processes.

Neuróny sa naučia nové procesy.

Circuits disconnect.

Obvody sa prerušia.

Everything in the brain changes,

Všetko sa v mozgu zmení

and out of this come extraordinary examples of human change.

a z tohto plynú mimoriadne príklady ľudských zmien.

First one:

Prvý príklad:

this is a man named John Newton,

toto je muž menom John Newton,

a British theologian

britský teológ,

who played a central role in the abolition of slavery from the British Empire

ktorý hral hlavnú úlohu v zrušení otroctva v Britskej ríši

in the early 1800s.

na začiatku 19. storočia.

And amazingly, this man spent decades as a younger man

Prekvapivo, tento muž strávil ako mladík desiatky rokov

as the captain of a slave ship,

ako kapitán otrockej lode

and then as an investor in slavery,

a následne ako investor do otroctva,

growing rich from this.

kde sa týmto obohacoval.

And then something changed.

A potom sa niečo zmenilo.

Something changed in him,

Niečo sa v ňom zmenilo,

something that Newton himself celebrated in the thing that he's most famous for,

niečo, čo sám Newton oslavoval v tom, čím sa preslávil,

a hymn that he wrote:

hymna, ktorú napísal:

"Amazing Grace."

„Amazing Grace“ (úžasná milosť).

This is a man named Zenji Abe on the morning of December 6, 1941,

Toto je muž menom Zenji Abe v ráno 6. decembra 1941,

about to lead a squadron of Japanese bombers to attack Pearl Harbor.

ktorý povedie eskadru japonských bombardérov k útoku na Pearl Harbor.

And this is the same man 50 years later to the day

A toto je ten istý muž o 50 rokov neskôr, v ten istý deň,

hugging a man who survived the attack on the ground.

objímajúc muža, ktorý prežil útok na základňu.

And as an old man,

Ako starý muž prišiel

Zenji Abe came to a collection of Pearl Harbor survivors

Zenji Abe na zhromaždenie preživších Pearl Harbor,

at a ceremony there

na ich ceremóniu

and in halting English apologized for what he had done as a young man.

a v lámavej angličtine sa ospravedlnil za to, čo urobil ako mladý muž.

Now, it doesn't always require decades.

Nie vždy to trvá desiatky rokov.

Sometimes, extraordinary change could happen in just hours.

Niekedy môže mimoriadna zmena nastať v priebehu pár hodín.

Consider the World War I Christmas truce of 1914.

Vezmime si Vianočné prímerie v roku 1914 počas prvej svetovej vojny.

The powers that be had negotiated a brief truce

Vyššie moci sa dohodli na krátkom prímerí,

so that soldiers could go out,

aby vojaci mohli vyjsť von

collect bodies from no-man's-land in between the trench lines.

a pozbierať telá z neutrálneho územia medzi zákopovými líniami.

And soon British and German soldiers

Čoskoro to britskí a nemeckí vojaci začali vykonávať,

were doing that,

and then helping each other carry bodies,

a potom si navzájom pomáhali niesť telá

and then helping each other dig graves in the frozen ground,

a navzájom si pomáhali vykopať hroby v zamrznutej zemi,

and then praying together,

a potom sa spolu modlili

and then having Christmas together and exchanging gifts,

a mali spoločné Vianoce, kde si vymenili darčeky

and by the next day, they were playing soccer together

a na ďalší deň spolu hrali futbal

and exchanging addresses so they could meet after the war.

a vymieňali si adresy, aby sa mohli po vojne stretnúť.

That truce kept going until the officers had to arrive

Mier pokračoval, pokiaľ neprišli velitelia

and said, "We will shoot you

a neoznámili: „Zastrelíme vás,

unless you go back to trying to kill each other."

pokiaľ sa nevrátite k vzájomnému vraždeniu.“

And all it took here was hours

Stačili hodiny na to,

for these men to develop a completely new category of "us,"

aby títo muži prišli na novú kategóriu „my“,

all of us in the trenches here

my všetci, čo sme tu v zákopoch,

on both sides, dying for no damn reason,

na oboch stranách, umierajúc bez dôvodu

and who is a "them," those faceless powers behind the lines

a kto sú „oni“, beztvaré sily za líniami,

who were using them as pawns.

ktoré ich využívali ako figúrky.

And sometimes, change can occur in seconds.

Niekedy môže zmena nastať v priebehu sekúnd.

Probably the most horrifying event in the Vietnam War

Pravdepodobne najhrozivejšia udalosť Vietnamskej vojny

was the My Lai Massacre.

bol Masaker v My Lai.

A brigade of American soldiers

Oddiel amerických vojakov

went into an undefended village full of civilians

prišiel do bezbrannej dediny plnej civilistov

and killed between 350 and 500 of them,

a zabil medzi 350 až 500 ľudí,

mass-raped women and children,

masovo znásilnil ženy a deti

mutilated bodies.

a zmrzačil telá.

It was appalling.

Bolo to desivé.

It was appalling because it occurred, because the government denied it,

Bolo to desivé, pretože sa to stalo, pretože to vláda poprela,

because the US government eventually did nothing more than a slap on the wrist,

pretože americká vláda nakoniec neurobila nič, okrem upozornenia,

and appalling because it almost certainly was not a singular event.

desivé, pretože to dozaista nebola ojedinelá udalosť.

This man, Hugh Thompson, this is the man who stopped the My Lai Massacre.

Tento muž, Hugh Thompson, toto je muž, ktorý zastavil Masaker v My Lai.

He was piloting a helicopter gunship,

Pilotoval bojovú helikoptéru,

landed there, got out

pristál na mieste, vystúpil

and saw American soldiers shooting babies,

a uvidel amerických vojakov strieľať deti a staré ženy,

shooting old women,

figured out what was going on,

domyslel si, čo sa deje,

and he then took his helicopter

nato vzlietol so svojou helikoptérou

and did something that undid his lifetime of conditioning

a urobil niečo, čo odčinilo jeho doživotné predpoklady

as to who is an "us" and who is a "them."

kto sme „my“ a kto sú „oni“.

He landed his helicopter

Pristál so svojou helikoptérou

in between some surviving villagers and American soldiers

medzi pár preživšími dedinčanmi a americkými vojakmi

and he trained his machine guns on his fellow Americans,

a namieril svoj guľomet na vlastných Američanov

and said, "If you don't stop the killing, I will mow you down."

a povedal: „Pokiaľ neprestanete s týmto vraždením, tak vás všetkých rozsekám.“

Now, these people are no more special than any of us.

Títo ľudia nie sú výnimočnejší než my.

Same neurons, same neurochemicals,

Rovnaké neuróny, rovnaké neurochemikálie,

same biology.

rovnaká biológia.

What we're left with here is this inevitable cliche:

Čo nám to zostalo, je nevyhnutné klišé:

"Those who don't study history are destined to repeat it."

„Tí, ktorí sa z minulosti nič nenaučili,

sú odsúdení k tomu, aby ju zopakovali.“

What we have here is the opposite of it.

Čo tu máme, je pravý opak.

Those who don't study the history of extraordinary human change,

Tí, ktorí neštudujú históriu neobyčajných ľudských zmien,

those who don't study the biology of what can transform us

tí, ktorí neštudujú biológiu toho, čo nás môže zmeniť,

from our worst to our best behaviors,

od nášho najhoršieho až po naše najlepšie správanie,

those who don't do this are destined not to be able

tí, ktorí to nerobia, sú odsúdení k neschopnosti

to repeat these incandescent, magnificent moments.

zopakovať tieto žiarivé magické momenty.

So thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)

CA: Talks that really give you a new mental model about something,

Prednášky, ktoré vám dajú nový rozhľad,

those are some of my favorite TED Talks,

sú jedny z mojich obľúbených TED prednášok,

and we just got one.

a jednu sme práve zažili.

Robert, thank you so much for that. Good luck with the book.

Robert, vrelá vďaka. Veľa šťastia s tvojou knihou.

That was amazing,

Bolo to úžasné,

and we're going to try and get you to come here in person one year.

a budeme sa snažiť ťa sem priviesť na budúci rok.

Veľmi pekne ďakujem.

Thank you so much.

(potlesk)

RS: Thank you. Thank you all.

Ďakujem. Ďakujem vám všetkým.