Paul Bloom: Can prejudice ever be a good thing?

Translator: Daniela Vargová Reviewer: Linda Magáthová

When we think about prejudice and bias,

Keď premýšľame o predsudkoch a zaujatosti,

we tend to think about stupid and evil people

zvykneme si vybaviť hlúpych a zlých ľudí,

doing stupid and evil things.

ktorí robia hlúpe a zlé veci.

And this idea is nicely summarized

Túto myšlienku pekne zhrnul

by the British critic William Hazlitt,

britský kritik William Hazlitt,

who wrote, "Prejudice is the child of ignorance."

ktorý napísal „Predsudok je dieťa nevedomosti.“

I want to try to convince you here

Ja by som vás chcel presvedčiť,

that this is mistaken.

že toto je nesprávne.

I want to try to convince you

Chcem vás presvedčiť,

that prejudice and bias

že predsudok a zaujatosť

are natural, they're often rational,

sú prirodzené, často racionálne,

and they're often even moral,

a dokonca často morálne.

and I think that once we understand this,

A myslím si, že keď toto pochopíme,

we're in a better position to make sense of them

budeme viac schopní vycítiť,

when they go wrong,

keď budú nesprávne,

when they have horrible consequences,

keď budú mať strašné následky.

and we're in a better position to know what to do

A budeme lepšie vedieť

when this happens.

čo robiť, keď sa to stane.

So, start with stereotypes. You look at me,

Tak, začnime so stereotypmi. Pozriete sa na mňa,

you know my name, you know certain facts about me,

viete moje meno, určité fakty o mne

and you could make certain judgments.

a môžete urobiť určité úsudky.

You could make guesses about my ethnicity,

Môžete odhadnúť moju etnickú príslušnosť,

my political affiliation, my religious beliefs.

moju politickú príslušnosť, moje náboženstvo.

And the thing is, these judgments tend to be accurate.

A vec sa má takto. Tieto úsudky zvyknú byť presné.

We're very good at this sort of thing.

Sme veľmi dobrí v takýchto veciach.

And we're very good at this sort of thing

A sme veľmi dobrí v takýchto veciach,

because our ability to stereotype people

pretože naša schopnosť škatuľkovať ľudí

is not some sort of arbitrary quirk of the mind,

nie je nejaký druh vrtošivého rozmaru mysle

but rather it's a specific instance

ale skôr špecifický príklad

of a more general process,

všeobecnejšieho procesu.

which is that we have experience

To znamená, že vo svete máme skúsenosti

with things and people in the world

s vecami a ľuďmi,

that fall into categories,

ktorí zapadajú do kategórií

and we can use our experience to make generalizations

a naše skúsenosti môžeme využiť na zovšeobecnenie

about novel instances of these categories.

nových príkladov týchto kategórií.

So everybody here has a lot of experience

Takže, každý má veľa skúseností

with chairs and apples and dogs,

so stoličkami a jablkami a psami

and based on this, you could see

a na základe tohoto, môžete vidieť

unfamiliar examples and you could guess,

neznáme príklady a môžete ich odhadnúť.

you could sit on the chair,

Môžete sedieť na stoličke,

you could eat the apple, the dog will bark.

môžete jesť jablko, pes bude štekať.

Now we might be wrong.

Môžeme sa mýliť.

The chair could collapse if you sit on it,

Stolička sa môže rozpadnúť, keď si na ňu sadnete,

the apple might be poison, the dog might not bark,

jablko môže byť otrávené, pes nemusí štekať

and in fact, this is my dog Tessie, who doesn't bark.

a v skutočnosti, toto je môj pes Tessie, ktorý nešteká.

But for the most part, we're good at this.

Väčšinou sme ale v tomto dobrí.

For the most part, we make good guesses

Väčšinou odhadujeme správne

both in the social domain and the non-social domain,

v spoločenskej oblasti aj nespoločenskej oblasti.

and if we weren't able to do so,

A ak by sme toho neboli schopní,

if we weren't able to make guesses about new instances that we encounter,

ak by sme neboli schopní odhadnúť nové príklady, s ktorými sa stretávame,

we wouldn't survive.

neprežili by sme.

And in fact, Hazlitt later on in his wonderful essay

A Hazlitt to vlastne neskôr v svojej úžasnej eseji

concedes this.

pripúšťa.

He writes, "Without the aid of prejudice and custom,

Píše, „bez pomoci predsudkov a zvykov

I should not be able to find my way my across the room;

by som nemal byť schopný nájsť cestu naprieč izbou;

nor know how to conduct myself in any circumstances,

ani vedieť ako sa správať v rôznych situáciách,

nor what to feel in any relation of life."

ani čo cítiť v rôznych vzťahoch života.“

Or take bias.

Alebo vezmite si zaujatosť.

Now sometimes, we break the world up into

Niekedy rozdelíme svet na

us versus them, into in-group versus out-group,

„my“ versus „oni“, na skupine vlastný a skupine cudzí

and sometimes when we do this,

a niekedy keď to robíme,

we know we're doing something wrong,

vieme, že robíme niečo zlé

and we're kind of ashamed of it.

a tak trochu sa za to hanbíme.

But other times we're proud of it.

Ale inokedy sme na to hrdí.

We openly acknowledge it.

Otvorene to priznávame.

And my favorite example of this

A môj najobľúbenejší príklad tohoto

is a question that came from the audience

je otázka, ktorá prišla z publika

in a Republican debate prior to the last election.

v republikánskej diskusii pred poslednými voľbami.

(Video) Anderson Cooper: Gets to your question,

(video) Anderson Cooper: „Aby som sa dostal k vašim otázkam,

the question in the hall, on foreign aid? Yes, ma'am.

otázka vo vestibule na zahraničnú pomoc? Áno madam.“

Woman: The American people are suffering

Žena: „Američania v našej krajine

in our country right now.

práve teraz trpia.

Why do we continue to send foreign aid

Prečo stále posielame zahraničnú pomoc

to other countries

iným krajinám,

when we need all the help we can get for ourselves?

keď potrebujeme všetku pomoc pre nás?

AC: Governor Perry, what about that?

AC: „Guvernér Perry, čo vy na to?“

(Applause)

(potlesk)

Rick Perry: Absolutely, I think it's—

Rick Perry: „Rozhodne, myslím, že je to - “

Paul Bloom: Each of the people onstage

Paul Bloom: „Každý na javisku

agreed with the premise of her question,

súhlasí s predpokladom jej otázky,

which is as Americans, we should care more

ktorý je, že ako Američania by sme sa mali starať viac

about Americans than about other people.

o Američanov ako o ostatných ľudí.“

And in fact, in general, people are often swayed

A v skutočnosti, vo všeobecnosti ľudia bývajú často ovplyvnení

by feelings of solidarity, loyalty, pride, patriotism,

pocitmi solidarity, lojality, hrdosti, patriotizmu

towards their country or towards their ethnic group.

voči svojej krajine alebo voči svojej etnickej skupine.

Regardless of your politics, many people feel proud to be American,

Bez ohľadu na vaše politické názory, veľa ľudí je hrdých na to, že sú Američania.

and they favor Americans over other countries.

A uprednostňujú Ameriku pred inými krajinami.

Residents of other countries feel the same about their nation,

Obyvatelia iných krajín sa cítia rovnako ku svojmu národu

and we feel the same about our ethnicities.

a my sa cítime rovnako k našej etnickej príslušnosti.

Now some of you may reject this.

Niektorí z vás to môžu zamietnuť.

Some of you may be so cosmopolitan

Niektorí z vás môžu byť tak kozmopolitní,

that you think that ethnicity and nationality

že si myslia, že etnická príslušnosť a národnosť

should hold no moral sway.

by nemali byť ovplyvnené morálnymi zásadami.

But even you sophisticates accept

Ale aj vy sofistikovaní uznáte,

that there should be some pull

že by mala existovať nejaká príťažlivosť

towards the in-group in the domain of friends and family,

k „skupine vlastnému“ v oblasti priateľov a rodiny,

of people you're close to,

ľudí, ku ktorým máte blízko,

and so even you make a distinction

a tak robíte rozdiel

between us versus them.

medzi „my“ versus „oni“.

Now, this distinction is natural enough

Rozdiel je dostatočne prirodzený

and often moral enough, but it can go awry,

a často dostatočne morálny, ale nemusí vždy fungovať.

and this was part of the research

A toto bolo súčasťou výskumu

of the great social psychologist Henri Tajfel.

skvelého sociálneho psychológa Henriho Tajfela.

Tajfel was born in Poland in 1919.

Tajfel sa narodil v Poľsku v roku 1919.

He left to go to university in France,

Odišiel študovať na univerzitu vo Francúzsku,

because as a Jew, he couldn't go to university in Poland,

pretože ako Žid nemohol navštevovať univerzitu v Poľsku.

and then he enlisted in the French military

Potom narukoval do francúzskej armády

in World War II.

počas druhej svetovej vojny.

He was captured and ended up

Zajali ho a skončil

in a prisoner of war camp,

vo väzení vojenského tábora.

and it was a terrifying time for him,

Toto bolo pre neho hrozné obdobie,

because if it was discovered that he was a Jew,

pretože ak by zistili, že je Žid,

he could have been moved to a concentration camp,

mohli ho presunúť do koncentračného tábora,

where he most likely would not have survived.

kde by pravdepodobne neprežil.

And in fact, when the war ended and he was released,

V skutočnosti, keď skončila vojna a on bol prepustený,

most of his friends and family were dead.

väčšina jeho kamarátov a rodiny bola mŕtva.

He got involved in different pursuits.

Zaplietol sa do rôznych prenasledovaní.

He helped out the war orphans.

Pomáhal vojnovým sirotám,

But he had a long-lasting interest

ale mal dlhotrvajúci záujem

in the science of prejudice,

o vedu predsudku

and so when a prestigious British scholarship

a tak, keď poskytovali prestížne britské štipendium

on stereotypes opened up, he applied for it,

na stereotypy, prihlásil sa

and he won it,

a vyhral.

and then he began this amazing career.

Potom začal túto skvelú kariéru.

And what started his career is an insight

A to, čo začalo jeho kariéru, bolo pochopenie

that the way most people were thinking

toho, že mnohí ľudia uvažujú

about the Holocaust was wrong.

o holokauste nesprávne.

Many people, most people at the time,

Mnohí ľudia, v tom čase väčšina,

viewed the Holocaust as sort of representing

videla holokaust ako niečo, čo reprezentovalo

some tragic flaw on the part of the Germans,

nejakú tragickú chybu zo strany Nemcov.

some genetic taint, some authoritarian personality.

Nejakú genetickú skazenosť, nejakú autoritatívnu osobnosť.

And Tajfel rejected this.

A Tajfel toto zamietol.

Tajfel said what we see in the Holocaust

Tajfel povedal, že to čo vidíme v holokauste

is just an exaggeration

je iba zveličenie

of normal psychological processes

normálnych psychologických procesov,

that exist in every one of us.

ktoré existujú v každom z nás.

And to explore this, he did a series of classic studies

A aby to preskúmal, urobil sériu klasických štúdií

with British adolescents.

s britskými adolescentmi.

And in one of his studies, what he did was he asked

V jednej jeho štúdii dával

the British adolescents all sorts of questions,

britským adolescentom všelijaké možné otázky

and then based on their answers, he said,

a potom na základe ich odpovedí povedal:

"I've looked at your answers, and based on the answers,

„Pozrel som sa na vaše odpovede a na základe nich

I have determined that you are either" —

som určil, že ste buď - “

he told half of them —

povedal polovici-

"a Kandinsky lover, you love the work of Kandinsky,

„milovníci Kandiskeho, milujete prácu Kandiskeho

or a Klee lover, you love the work of Klee."

alebo milovníci Kleeho, milujete prácu Kleea.“

It was entirely bogus.

Celé to bolo klamstvo.

Their answers had nothing to do with Kandinsky or Klee.

Ich odpovede nemali nič spoločné s Kandiskym alebo Kleeom.

They probably hadn't heard of the artists.

Pravdepodobne nikdy predtým nepočuli o týchto umelcoch.

He just arbitrarily divided them up.

On ich jednoducho rozdelil.

But what he found was, these categories mattered,

Ale to, čo objavil, bolo, že na kategórii záleží.

so when he later gave the subjects money,

Takže keď neskôr dal subjektom peniaze

they would prefer to give the money

radšej ich dali

to members of their own group

členom svojej vlastnej skupiny

than members of the other group.

ako členom skupiny druhej.

Worse, they were actually most interested

Horšie. Mali vlastne väčší záujem o to,

in establishing a difference

aby vytvorili rozdiel

between their group and other groups,

medzi svojou skupinou a druhými skupinami,

so they would give up money for their own group

takže by sa vzdali peňazí pre svoju vlastnú skupinu,

if by doing so they could give the other group even less.

ak by to znamenalo, že druhá skupina dostane menej.

This bias seems to show up very early.

Takáto zaujatosť sa ukazuje veľmi skoro.

So my colleague and wife, Karen Wynn, at Yale

Môj kolega a jeho žena, Karen Wynn, na univerzite Yale

has done a series of studies with babies

uskutočnili sériu štúdii s bábätkami,

where she exposes babies to puppets,

pri ktorých vystavili bábätká bábkam.

and the puppets have certain food preferences.

Bábky uprednostňovali určité jedlá.

So one of the puppets might like green beans.

Takže jedna bábka má rada zelené fazuľky,

The other puppet might like graham crackers.

druhá má rada grahamové sušienky.

They test the babies own food preferences,

Otestovali aké jedlo uprednostňujú bábätká a

and babies typically prefer the graham crackers.

bábätká zvyčajne uprednostnili grahamové sušienky.

But the question is, does this matter to babies

Ale otázka je, záleží bábätkám na tom, ako

in how they treat the puppets? And it matters a lot.

zaobchádzajú s bábkami? Záleží. A veľmi.

They tend to prefer the puppet

Zvyknú uprednostniť bábku,

who has the same food tastes that they have,

ktorá má rovnaké chute ako oni.

and worse, they actually prefer puppets

A čo je horšie, dávajú prednosť bábkam, ktoré

who punish the puppet with the different food taste.

trestajú bábku s inými chuťami.

(Laughter)

(smiech)

We see this sort of in-group, out-group psychology all the time.

Túto „skupine-vlastný“ a „skupine-cudzí“ psychológiu vidíme stále.

We see it in political clashes

V politických konfliktoch

within groups with different ideologies.

v skupinách s rozličnými ideológiami.

We see it in its extreme in cases of war,

V extrémnych prípadoch vojny,

where the out-group isn't merely given less,

kde cudzím nedávajú iba menej,

but dehumanized,

ale dehumanizujú ich.

as in the Nazi perspective of Jews

Tak ako nacistická perspektíva o Židoch

as vermin or lice,

ako o hávedi alebo všiach.

or the American perspective of Japanese as rats.

Alebo americká perspektíva o Japoncoch ako o potkanoch.

Stereotypes can also go awry.

Stereotypy tiež môžu prestať fungovať.

So often they're rational and useful,

Tak často sú racionálne a užitočné,

but sometimes they're irrational,

ale niekedy sú iracionálne.

they give the wrong answers,

Dávajú nesprávne odpovede

and other times

a inokedy

they lead to plainly immoral consequences.

vedú k nepochybne amorálnym následkom.

And the case that's been most studied

Prípad, ktorý bol najviac preštudovaný,

is the case of race.

je prípad rasy.

There was a fascinating study

Pred voľbami v roku 2008

prior to the 2008 election

sa uskutočnila fascinujúca štúdia,

where social psychologists looked at the extent

v ktorej sa sociálni psychológovia pozreli na rozsah,

to which the candidates were associated with America,

akým boli kandidáti spätí s Amerikou

as in an unconscious association with the American flag.

ako v nevedomom spojení s americkou vlajkou.

And in one of their studies they compared

V jednej ich štúdii porovnali

Obama and McCain, and they found McCain

Obamu a McCaina a zistili, že McCain

is thought of as more American than Obama,

je viac považovaný za Američana ako Obama.

and to some extent, people aren't that surprised by hearing that.

Do určitej miery, ľudia tým nie sú vôbec prekvapení.

McCain is a celebrated war hero,

McCain je oslavovaný ako vojnový hrdina

and many people would explicitly say

a veľa ľudí by otvorene povedalo, že

he has more of an American story than Obama.

má viac americký príbeh ako Obama.

But they also compared Obama

Obamu však porovnali aj s britským

to British Prime Minister Tony Blair,

predsedom vlády Tony Blairom

and they found that Blair was also thought of

a zistili, že Blair bol takisto viac považovaný

as more American than Obama,

za Američana ako Obama,

even though subjects explicitly understood

aj keď subjekty zreteľne pochopili,

that he's not American at all.

že vôbec nie je Američan.

But they were responding, of course,

Reagovali však, samozrejme, na

to the color of his skin.

jeho farbu pleti.

These stereotypes and biases

Tieto stereotypy a zaujatosti

have real-world consequences,

majú skutočné následky.

both subtle and very important.

Nepatrné, ale aj veľmi závažné.

In one recent study, researchers

V jednej nedávnej štúdii vedci

put ads on eBay for the sale of baseball cards.

umiestnili reklamu na eBay s ponukou bejzbalových kartičiek.

Some of them were held by white hands,

Niektoré z nich držali biele ruky,

others by black hands.

iné držali čierne ruky.

They were the same baseball cards.

Boli rovnaké bejzbalové kartičky.

The ones held by black hands

Tie, ktoré držali čierne ruky

got substantially smaller bids

dostali výrazne menej ponúk

than the ones held by white hands.

ako tie, ktoré držali biele ruky.

In research done at Stanford,

V prieskume na Standforde

psychologists explored the case of people

psychológovia skúmali prípady ľudí

sentenced for the murder of a white person.

odsúdených za vraždu bielej osoby.

It turns out, holding everything else constant,

Ukázalo sa, že ak je všetko ostatné konštantné,

you are considerably more likely to be executed

boli by ste s oveľa väčšou pravdepodobnosťou odsúdení

if you look like the man on the right

ak by ste vyzerali ako muž napravo

than the man on the left,

než ako muž naľavo.

and this is in large part because

A je to najmä preto,

the man on the right looks more prototypically black,

lebo muž napravo vyzerá typickejšie čierno,

more prototypically African-American,

typickejšie africko-americky.

and this apparently influences people's decisions

Toto očividne ovplyvňuje rozhodnutie ľudí

over what to do about him.

o tom, čo s ním urobiť.

So now that we know about this,

Takže teraz, keď toto vieme,

how do we combat it?

ako s tým môžeme bojovať?

And there are different avenues.

Existujú rôzne cesty.

One avenue is to appeal

Jedna z nich je

to people's emotional responses,

vyžadovať od ľudí emočné reakcie,

to appeal to people's empathy,

vyžadovať od nich empatiu.

and we often do that through stories.

Často to robíme prostredníctvom príbehov.

So if you are a liberal parent

Takže ak ste liberálny rodič

and you want to encourage your children

a chcete povzbudiť vaše dieťa

to believe in the merits of nontraditional families,

aby verilo v hodnoty netradičných rodín,

you might give them a book like this. ["Heather Has Two Mommies"]

môžete im dať napríklad takúto knihu. („Heather má dve mamy“)

If you are conservative and have a different attitude,

Ak ste konzervatívny a máte iný postoj,

you might give them a book like this.

môžete im dať takúto knihu.

(Laughter) ["Help! Mom! There Are Liberals under My Bed!"]

(„Mami! Pomoc! Pod mojou posteľou sú liberáli!“)

But in general, stories can turn

Ale vo všeobecnosti, príbehy môžu premeniť

anonymous strangers into people who matter,

anonymných cudzincov na ľudí, ktorí sú dôležití.

and the idea that we care about people

Myšlienka, že sa zaujímame o ľudí

when we focus on them as individuals

keď sa na nich sústredíme ako na jednotlivcov,

is an idea which has shown up across history.

sa prejavovala už v minulosti.

So Stalin apocryphally said,

Takže Stalin falošne povedal:

"A single death is a tragedy,

„Jedna smrť je tragédia,

a million deaths is a statistic,"

milión smrtí je štatistika,“

and Mother Teresa said,

a Matka Tereza povedala:

"If I look at the mass, I will never act.

„Ak sa pozriem na dav, nikdy nebudem konať.

If I look at the one, I will."

Ak sa pozriem na jednotlivca, budem.“

Psychologists have explored this.

Psychológovia to preskúmali.

For instance, in one study,

Napríklad, v jednej štúdii

people were given a list of facts about a crisis,

dali ľuďom zoznam faktov o kríze

and it was seen how much they would donate

a pozreli sa na to koľko by darovali,

to solve this crisis,

aby túto krízu vyriešili.

and another group was given no facts at all

Inej skupine nedali žiadne fakty

but they were told of an individual

ale povedali im o jednotlivcovi

and given a name and given a face,

s menom a tvárou

and it turns out that they gave far more.

a ukázalo sa, že ľudia dali oveľa viac.

None of this I think is a secret

Nič z tohto nie je tajomstvo

to the people who are engaged in charity work.

pre ľudí, ktorí sa venujú charite.

People don't tend to deluge people

Nezvyknú zaplavovať ľudí

with facts and statistics.

faktami a štatistikami.

Rather, you show them faces,

Ukážu im radšej tváre

you show them people.

a ukážu im ľudí.

It's possible that by extending our sympathies

Je možné, že ak sa zväčšia naše sympatie

to an individual, they can spread

k jednotlivcovi, môžu sa potom rozšíriť

to the group that the individual belongs to.

k skupine, ku ktorej ten jednotlivec patrí.

This is Harriet Beecher Stowe.

Toto je Harriet Beecher Stowe.

The story, perhaps apocryphal,

Príbeh, pravdepodobne nepravý,

is that President Lincoln invited her

hovorí o tom, že prezident Lincoln ju pozval

to the White House in the middle of the Civil War

do Bieleho domu uprostred občianskej vojny

and said to her,

a povedal jej:

"So you're the little lady who started this great war."

„Takže vy ste tá malá dáma, ktorá začala túto veľkú vojnu.“

And he was talking about "Uncle Tom's Cabin."

Hovoril o „Chate strýka Toma“

"Uncle Tom's Cabin" is not a great book of philosophy

„Chata strýka Toma“ nie je veľká kniha filozofie

or of theology or perhaps not even literature,

alebo teológie alebo možno ani literatúry,

but it does a great job

ale darí sa jej

of getting people to put themselves in the shoes

dostať ľudí do situácie

of people they wouldn't otherwise be in the shoes of,

iných ľudí, do ktorej by sa inak nevložili.

put themselves in the shoes of slaves.

Vložiť sa do situácie otrokov.

And that could well have been a catalyst

A to mohol byť dokonca urýchľovač

for great social change.

veľkej spoločenskej zmeny.

More recently, looking at America

V poslednej dobe, hľadiac na Ameriku

in the last several decades,

v posledných desaťročiach,

there's some reason to believe that shows like "The Cosby Show"

je tu dôvod, že Šou Billa Cosbyho

radically changed American attitudes towards African-Americans,

radikálne zmenila postoj Američanov k černochom,

while shows like "Will and Grace" and "Modern Family"

kým šou ako Will a Grace a Moderná rodina

changed American attitudes

zmenila postoj Američanov

towards gay men and women.

k homosexuálom.

I don't think it's an exaggeration to say

Nemyslím si, že je prehnané povedať,

that the major catalyst in America for moral change

že hlavný urýchľovač morálnych zmien v Amerike

has been a situation comedy.

bola situačná komédia.

But it's not all emotions,

Nie sú to však všetko emócie

and I want to end by appealing

a chcel by som skončiť odvolaním sa

to the power of reason.

na silu rozumu.

At some point in his wonderful book

Na určitom mieste vo svojej skvelej knihe

"The Better Angels of Our Nature,"

„Lepší anjeli našej povahy“

Steven Pinker says,

Steven Pinker hovorí:

the Old Testament says love thy neighbor,

„Starý zákon hovorí - miluj svojho blížneho

and the New Testament says love thy enemy,

a Nový zákon hovorí - miluj svojho nepriateľa.

but I don't love either one of them, not really,

Ja v skutočnosti nemilujem ani jedného z nich,

but I don't want to kill them.

no nechcem ich zabiť.

I know I have obligations to them,

Viem, že mám voči nim povinnosti,

but my moral feelings to them, my moral beliefs

ale moje morálne pocity k nim, moje morálne presvedčenia

about how I should behave towards them,

o tom, ako by som sa k nim mal správať,

aren't grounded in love.

nie sú založené na láske.

What they're grounded in is the understanding of human rights,

Sú založené na pochopení ľudských práv

a belief that their life is as valuable to them

a viere, že ich život je pre nich rovnako

as my life is to me,

cenný ako ten môj pre mňa.“

and to support this, he tells a story

A aby to potvrdil, rozpráva príbeh

by the great philosopher Adam Smith,

veľkého filozofa Adama Smitha.

and I want to tell this story too,

Ja by som tiež chcel povedať tento príbeh,

though I'm going to modify it a little bit

aj keď, trochu ho upravím

for modern times.

vzhľadom k súčasnej dobe.

So Adam Smith starts by asking you to imagine

Takže Adam Smith začína tým, že vás požiada, aby ste si predstavili

the death of thousands of people,

smrť tisícky ľudí.

and imagine that the thousands of people

Predstavte si, že tých tisíc ľudí

are in a country you are not familiar with.

je v krajine, ktorú nepoznáte.

It could be China or India or a country in Africa.

Mohla by to byť Čína alebo India alebo nejaká krajina v Afrike.

And Smith says, how would you respond?

Smith hovorí: „Ako by ste reagovali?“

And you would say, well that's too bad,

A vy by ste povedali: „No, to je veľmi zlé,“

and you'd go on to the rest of your life.

a pokračovali by ste vo svojom živote.

If you were to open up The New York Times online or something,

Ak by ste otvorili The New York Times na internete alebo niekde

and discover this, and in fact this happens to us all the time,

a toto by ste objavili, a to sa nám vlastne stáva stále,

we go about our lives.

pokračujeme vo svojom živote.

But imagine instead, Smith says,

„Ale predstavte si namiesto toho,“ Smith hovorí

you were to learn that tomorrow

„že by ste sa zajtra mali dozvedieť,

you were to have your little finger chopped off.

že vám odrežú malíček.“

Smith says, that would matter a lot.

Smith hovorí: „Na tom by vám veľmi záležalo.

You would not sleep that night

Premýšľajúc nad tým,

wondering about that.

tú noc by ste prebdeli.

So this raises the question:

Takže otázka znie:

Would you sacrifice thousands of lives

Obetovali by ste tisíc životov

to save your little finger?

aby ste si zachránili malíček?

Now answer this in the privacy of your own head,

Teraz si v duchu odpovedzte,

but Smith says, absolutely not,

ale Smith hovorí: „Určite nie,

what a horrid thought.

aká hrozná myšlienka.“

And so this raises the question,

A tak vyvstáva otázka

and so, as Smith puts it,

a Smith to vysvetľuje takto:

"When our passive feelings are almost always

„Keď sú naše pasívne pocity takmer vždy

so sordid and so selfish,

tak pevné a sebecké,

how comes it that our active principles

ako to, že naše aktívne zásady

should often be so generous and so noble?"

by mali byť často tak štedré a tak vznešené?“

And Smith's answer is, "It is reason,

Smith odpovedá: „Je to rozum,

principle, conscience.

zásada, svedomie.

[This] calls to us,

Hovorí k nám

with a voice capable of astonishing the most presumptuous of our passions,

s hlasom schopným udiviť naše najtrúfalejšie vášne,

that we are but one of the multitude,

že sme iba jedným z davu,

in no respect better than any other in it."

vo všetkej úcte, o nič lepší ako ostatní v ňom.

And this last part is what is often described

Táto posledná časť je to, čo je často opisované

as the principle of impartiality.

ako princíp nezaujatosti.

And this principle of impartiality manifests itself

Tento princíp nezaujatosti je vyjadrený

in all of the world's religions,

vo všetkých svetových náboženstvách,

in all of the different versions of the golden rule,

vo všetkých verziách zlatého pravidla

and in all of the world's moral philosophies,

a vo všetkých svetových morálnych filozofiách,

which differ in many ways

ktoré sú v mnohom odlišné,

but share the presupposition that we should judge morality

ale spoločne predpokladajú, že by sme mravnosť mali súdiť

from sort of an impartial point of view.

z určitého hľadiska nezaujatosti.

The best articulation of this view

Najlepšie vysvetlenie tohoto názoru pre mňa

is actually, for me, it's not from a theologian or from a philosopher,

je vlastne nie od teológa alebo filozofa,

but from Humphrey Bogart

ale od Humphreyho Bogarta

at the end of "Casablanca."

na konci Kasablanky.

So, spoiler alert, he's telling his lover

Takže pozor, prezradenie rozuzlenia filmu. Hovorí svojej milenke,

that they have to separate

že sa musia rozísť

for the more general good,

pre všeobecné dobro

and he says to her, and I won't do the accent,

a hovorí jej, neurobím prízvuk,

but he says to her, "It doesn't take much to see

ale hovorí jej: „Netreba veľa aby si videla,

that the problems of three little people

že v tomto bláznivom svete

don't amount to a hill of beans in this crazy world."

problémy troch malých ľudí nesiahajú ani po vrch fazúľ.“

Our reason could cause us to override our passions.

Náš rozum môže spôsobiť, že naše pohnútky by mohli prevážiť naše vášne.

Our reason could motivate us

Naše pohnútky by nás mohli motivovať,

to extend our empathy,

aby sme rozšírili našu empatiu,

could motivate us to write a book like "Uncle Tom's Cabin,"

motivovať nás napísať knihu ako „Chata strýka Toma“

or read a book like "Uncle Tom's Cabin,"

alebo prečítať si knihu ako „Chata strýka Toma“

and our reason can motivate us to create

a náš rozum nás môže motivovať, aby sme vytvorili

customs and taboos and laws

zvyky a tabu a zákony,

that will constrain us

ktoré nás budú obmedzovať

from acting upon our impulses

v pôsobení na naše impulzy,

when, as rational beings, we feel

keď, ako rozumné bytosti, cítime,

we should be constrained.

že by sme mali byť obmedzení.

This is what a constitution is.

Toto je to, čo je ústava.

A constitution is something which was set up in the past

Ústava je niečo, čo bolo zriadené v minulosti

that applies now in the present,

a platí v súčasnosti

and what it says is,

a hovorí, že

no matter how much we might to reelect

nezáleží na tom, ako často môžeme obľúbeného prezidenta

a popular president for a third term,

zvoliť znova na tretie volebné obdobie,

no matter how much white Americans might choose

nezáleží na tom, ako často si môžu bieli Američania vybrať,

to feel that they want to reinstate the institution of slavery, we can't.

že sa znovu cítia na to, aby zaviedli otroctvo. Nemôžeme.

We have bound ourselves.

Zaviazali sme sa.

And we bind ourselves in other ways as well.

A zaviazali sme sa aj v iných spôsoboch.

We know that when it comes to choosing somebody

Vieme, že keď príde k tomu, aby sme vybrali

for a job, for an award,

niekoho pre prácu, odmenu,

we are strongly biased by their race,

sme silno zaujatí ich rasou,

we are biased by their gender,

Sme silno zaujatí ich pohlavím,

we are biased by how attractive they are,

sme silno zaujatí ich atraktívnosťou.

and sometimes we might say, "Well fine, that's the way it should be."

Niekedy môžeme povedať: „No, dobre. Tak to má byť.“

But other times we say, "This is wrong."

Inokedy ale hovoríme: „Toto je nesprávne.“

And so to combat this,

A tak aby sme to porazili,

we don't just try harder,

nesnažíme sa iba viac,

but rather what we do is we set up situations

ale vytvárame situácie,

where these other sources of information can't bias us,

kde nás tieto druhé zdroje informácií nemôžu ovplyvniť.

which is why many orchestras

Preto mnohé orchestre

audition musicians behind screens,

vypočúvajú hudobníkov za scénou.

so the only information they have

Takže jedinú informáciu, ktorú majú,

is the information they believe should matter.

je informácia, o ktorej veria, že na nej záleží.

I think prejudice and bias

Myslím si, že predsudky a zaujatosť

illustrate a fundamental duality of human nature.

ilustrujú základnú dualitu ľudského charakteru.

We have gut feelings, instincts, emotions,

Máme pocity, inštinkty, emócie,

and they affect our judgments and our actions

a ovplyvňujú naše úsudky a reakcie

for good and for evil,

pre dobro a zlo.

but we are also capable of rational deliberation

No sme tiež schopní rozumného uvažovania

and intelligent planning,

a inteligentného plánovania

and we can use these to, in some cases,

a toto môžeme použiť v niektorých prípadoch

accelerate and nourish our emotions,

na zrýchlenie a podporu našich emócií,

and in other cases staunch them.

a v iných zase na ich zastavenie.

And it's in this way

A takýmto spôsobom

that reason helps us create a better world.

nám rozum pomáha vytvoriť lepší svet.

Thank you.

Ďakujem

(Applause)

(Potlesk)