What is imposter syndrome and how can you combat it? - Elizabeth Cox

Translator: Daniel Javoran Reviewer: Linda Magáthová

Even after writing eleven books and winning several prestigious awards,

Ani po napísaní jedenástich kníh a získaní niekoľkých prestížnych ocenení

Maya Angelou couldn’t escape the nagging doubt

Maya Angelou nevedela utiecť pred naliehavou pochybnosťou,

that she hadn’t really earned her accomplishments.

že si v skutočnosti svoje úspechy nezaslúžila.

Albert Einstein experienced something similar:

Albert Einstein zažíval niečo podobné:

he described himself as an “involuntary swindler”

samého seba opísal ako „neúmyselného podvodníka“,

whose work didn’t deserve as much attention as it had received.

ktorého práca si nezaslúži takú pozornosť, akú dostala.

Accomplishments at the level of Angelou’s or Einstein’s are rare,

Úspechy na úrovni Angelou alebo Einsteina sú vzácne,

but their feeling of fraudulence is extremely common.

ale ich pocit podvodu je extrémne bežný.

Why can’t so many of us shake feelings

Prečo sa mnohí z nás nevedia zbaviť pocitu,

that we haven’t earned our accomplishments,

že si naše úspechy nezaslúžime,

or that our ideas and skills aren’t worthy of others’ attention?

alebo, že naše nápady a zručnosti nie sú hodné pozornosti druhých?

Psychologist Pauline Rose Clance was the first to study

Psychologička Pauline Rose Clance ako prvá študovala

this unwarranted sense of insecurity.

túto bezdôvodnú neistotu.

In her work as a therapist,

Vo svojej praxi terapeutky si všimla,

she noticed many of her undergraduate patients shared a concern:

že mnohí z jej vysokoškolských pacientov boli znepokojení rovnakou vecou:

though they had high grades,

aj keď mali nadpriemerné známky,

they didn’t believe they deserved their spots at the university.

neverili, že si svoje miesta na univerzite zaslúžia.

Some even believed their acceptance had been an admissions error.

Niektorí dokonca verili, že ich prijatie bola administratívna chyba.

While Clance knew these fears were unfounded,

Clance síce vedela, že tieto obavy sú neopodstatnené,

she could also remember feeling the exact same way in graduate school.

ale pamätala si, že sa na vysokej škole cítila rovnako.

She and her patients experienced something that goes by a number of names--

Spolu so svojimi pacientmi zažívala niečo známe pod množstvom názvov –

imposter phenomenon,

fenomén podvodníka,

imposter experience,

pocit podvodníka,

and imposter syndrome.

či impostor syndróm.

Together with colleague Suzanne Imes,

Spolu s kolegyňou Suzzane Imes,

Clance first studied imposterism in female college students and faculty.

Clance najprv študovala tento syndróm u študentiek a členiek fakulty.

Their work established pervasive feelings of fraudulence in this group.

Ich výskum potvrdil v tejto skupine výrazné pocity podvodu.

Since that first study,

Od tejto prvej štúdie

the same thing has been established across gender,

bola rovnaká vec potvrdená naprieč rodom, rasou a vekom

race,

age,

and a huge range of occupations,

a širokou škálou povolaní,

though it may be more prevalent and disproportionately affect

aj keď je rozšírenejšia a neprimerane postihuje

the experiences of underrepresented or disadvantaged groups.

nedostatočne zastúpené alebo znevýhodnené skupiny.

To call it a syndrome is to downplay how universal it is.

Nazvať tento jav syndrómom znamená bagatelizovať, aký je rozšírený.

It's not a disease or an abnormality,

Nie je to choroba alebo anomália,

and it isn’t necessarily tied to depression,

a nie je nutne viazaný na depresiu, úzkosť alebo sebavedomie.

anxiety,

or self-esteem.

Where do these feelings of fraudulence come from?

Odkiaľ tieto pocity podvodu prichádzajú?

People who are highly skilled or accomplished

Ľudia, ktorí sú veľmi zruční alebo úspešní,

tend to think others are just as skilled.

majú sklon myslieť si, že ostatní sú zruční rovnako.

This can spiral into feelings that they don’t deserve accolades

Toto môže viesť až k pocitu, že si nezaslúžia viac pôct

and opportunities over other people.

a príležitostí ako ostatní.

And as Angelou and Einstein experienced,

A rovnako ako u Angelou a Einsteina,

there’s often no threshold of accomplishment

často neexistuje prah úspechu,

that puts these feelings to rest.

ktorého prekročenie by tieto pocity zastavilo.

Feelings of imposterism aren’t restricted to highly skilled individuals, either.

Navyše, pocity podvodu nie sú obmedzené na veľmi zručných jedincov.

Everyone is susceptible to a phenomenon known as pluralistic ignorance,

Všetci sme náchylní k fenoménu známemu ako pluralitná ignorancia,

where we each doubt ourselves privately,

pričom všetci o sebe pochybujeme,

but believe we’re alone in thinking that way

ale sme presvedčení, že takto myslíme sami,

because no one else voices their doubts.

pretože všetci o svojich pochybnostiach mlčia.

Since it’s tough to really know how hard our peers work,

Keďže je ťažké skutočne vedieť, s akou námahou naši rovesníci pracujú,

how difficult they find certain tasks,

aké obtiažne sa im zdajú určité úlohy,

or how much they doubt themselves,

alebo ako veľmi o sebe pochybujú,

there’s no easy way to dismiss feelings that we’re less capable

neexistuje ľahký spôsob, ako z hlavy vypustiť pocity, že sme neschopnejší

than the people around us.

ako ľudia okolo nás.

Intense feelings of imposterism

Silné pocity podvodu

can prevent people from sharing their great ideas

môžu zabrániť ľuďom deliť sa o skvelé myšlienky

or applying for jobs and programs where they’d excel.

alebo uchádzať sa o zamestnania a programy, v ktorých by vynikali.

At least so far,

Aspoň zatiaľ

the most surefire way to combat imposter syndrome

je najúčinnejším spôsobom boja s týmto syndrómom

is to talk about it.

rozprávanie sa o ňom.

Many people suffering from imposter syndrome

Mnohí ľudia trpiaci impostor syndrómom

are afraid that if they ask about their performance,

sa boja, že ak sa opýtajú na svoj výkon, ich obavy budú potvrdené.

their fears will be confirmed.

And even when they receive positive feedback,

A aj keď dostanú pozitívnu spätnú väzbu,

it often fails to ease feelings of fraudulence.

často to ich pocity podvodu nezmierni.

But on the other hand,

Ale na druhej strane,

hearing that an advisor or mentor has experienced feelings of imposterism

počuť od poradcu alebo mentora, že aj oni poznajú tieto pocity,

can help relieve those feelings.

môže tieto pocity zmierniť.

The same goes for peers.

Rovnako je to s rovesníkmi.

Even simply finding out there’s a term for these feelings

Aj jednoduché zistenie, že tieto pocity majú názov,

can be an incredible relief.

môže priniesť neuveriteľnú úľavu.

Once you’re aware of the phenomenon,

Akonáhle o tomto jave viete, môžete s ním bojovať

you can combat your own imposter syndrome

by collecting and revisiting positive feedback.

zbieraním a spomínaním si na pozitívnu spätnú väzbu.

One scientist who kept blaming herself for problems in her lab

Jedna vedkyňa, ktorá sa vinila za problémy v jej laboratóriu,

started to document the causes every time something went wrong.

začala dokumentovať príčiny vždy, keď sa niečo pokazilo.

Eventually, she realized most of the problems

Časom si uvedomila, že väčšina problémov

came from equipment failure,

bola spôsobená zlyhaním techniky,

and came to recognize her own competence.

a tak si uvedomila svoju hodnotu.

We may never be able to banish these feelings entirely,

Možno sa nám nikdy nepodarí tieto pocity úplne odstrániť,

but we can have open conversations about academic or professional challenges.

ale môžeme sa otvorene rozprávať o akademických a profesijných výzvach.

With increasing awareness of how common these experiences are,

S rastúcim povedomím o tom, aké bežné sú tieto skúsenosti,

perhaps we can feel freer to be frank about our feelings

môžeme o svojich pocitoch hovoriť slobodne a úprimne,

and build confidence in some simple truths:

a budovať dôveru v jednoduché pravdy:

you have talent,

máte talent, ste schopní a patríte sem.

you are capable,

and you belong.