Robots with "soul" | Guy Hoffman

Translator: Ivana Kopisova Reviewer: Martina Salyova

My job is to design, build and study robots that communicate with people.

Náplňou mojej práce je navrhovanie, výroba a študovanie

robotov, ktorí komunikujú s ľuďmi.

But this story doesn't start with robotics at all, it starts with animation.

Na začiatku môjho príbehu však nestojí robotika,

ale animácia.

When I first saw Pixar's "Luxo Jr.,"

Keď som prvýkrát videl film Luxo junior

od spoločnosti Pixar, uchvátilo ma koľko emócií

I was amazed by how much emotion they could put

into something as trivial as a desk lamp.

zachytili v niečom takom obyčajnom,

ako je stolová lampa.

I mean, look at them -- at the end of this movie,

Len sa na nich pozrite, na konci filmu

you actually feel something for two pieces of furniture.

skutočne niečo cítite pri pohľade na dva bytové doplnky.

(Laughter)

(smiech)

And I said, I have to learn how to do this.

Povedal som si, že sa to musím naučiť.

Takže som spravil veľmi zlé rozhodnutie o svojej kariére.

So I made a really bad career decision.

(Laughter)

And that's what my mom was like when I did it.

A moja mama sa vtedy tvárila presne takto.

(Laughter)

(smiech)

I left a very cozy tech job in Israel at a nice software company

Odišiel som z veľmi dobrej práce v peknej softvérovej firme

v Izraeli a presťahoval som sa do New Yorku,

and I moved to New York to study animation.

aby som tam študoval animáciu.

And there I lived

Býval som so spolubývajúcimi v rozpadávajúcej sa budove v Harleme.

in a collapsing apartment building in Harlem with roommates.

I'm not using this phrase metaphorically --

A nemyslím to ako metaforu,

the ceiling actually collapsed one day in our living room.

jedného dňa sa nám skutočne

prepadol strop v obývačke.

Whenever they did news stories about building violations in New York,

Vždy, keď v správach hovorili o problémoch s newyorskými budovami,

they would put the report in front of our building,

reportérov poslali pred našu budovu,

ktorú používali ako pozadie, aby ukázali, že stav je skutočne kritický.

as kind of, like, a backdrop to show how bad things are.

Anyway, during the day, I went to school

Cez deň som teda chodil do školy a v noci

and at night I would sit and draw frame by frame of pencil animation.

som animoval a ceruzkou som kreslil jeden záber za druhým.

And I learned two surprising lessons.

Naučil som sa dve prekvapivé lekcie –

One of them was that when you want to arouse emotions,

prvou je, že keď chcete

v divákoch vyvolať emócie,

it doesn't matter so much how something looks;

nezáleží na tom, ako niečo vyzerá,

všetko je ukryté v pohybe –

it's all in the motion, in the timing of how the thing moves.

v načasovaní pohybu.

And the second was something one of our teachers told us.

Druhú lekciu mi dal jeden z mojich učiteľov,

ktorý dokonca animoval vačicu v Dobe ľadovej.

He actually did the weasel in "Ice Age."

And he said, "As an animator, you're not a director -- you're an actor."

Povedal:

„Ako animátor nie si režisér, ale herec.“

So, if you want to find the right motion for a character,

Takže, ak chcete nájsť správny pohyb pre svoju postavu,

don't think about it -- go use your body to find it.

nepremýšľajte o tom, nájdite ho vlastným telom –

Stand in front of a mirror, act it out in front of a camera --

postavte sa pred zrkadlo,

zahrajte si scénu pred kamerou – urobte to, čo potrebujete.

whatever you need -- and then put it back in your character.

Potom to pretransformujte do svojej postavy.

A year later I found myself at MIT in the Robotic Life Group.

O rok neskôr som sa ocitol v MIT

a pracoval som v skupine pre robotický život,

It was one of the first groups researching the relationships

ktorá ako jedna z prvých skupín skúmala vzťah medzi ľuďmi a robotmi.

between humans and robots.

And I still had this dream to make an actual, physical Luxo Jr. lamp.

Stále som sníval o tom, že vytvorím

skutočnú, živú lampu Luxo junior.

But I found that robots didn't move at all in this engaging way

Ale zistil som, že roboty

sa vôbec nehýbu tak plynulo,

ako som bol zvyknutý zo štúdia animácie.

that I was used to from my animation studies.

Všetky boli veľmi...

Instead, they were all -- how should I put it --

ako by som to – veľmi robotické.

they were all kind of robotic.

(Laughter)

(smiech)

And I thought, what if I took whatever I learned in animation school,

Povedal som si, že využijem svoje vedomosti zo štúdia animácie

and used that to design my robotic desk lamp.

pri dizajne svojej robotickej stolovej lampy.

So I went and designed frame by frame

Takže som ju navrhol jeden záber po druhom

to try to make this robot as graceful and engaging as possible.

a snažil som sa vytvoriť robota,

ktorý bude čo najelegantnejší a najpriateľskejší.

And here when you see the robot interacting with me on a desktop --

Tu vidíte, ako so mnou robot interaguje

na stole.

and I'm actually redesigning the robot,

Tu práve vytváram nový dizajn tohto robota,

so, unbeknownst to itself,

takže on to nevie,

it's kind of digging its own grave by helping me.

ale tým, že mi pomáha, si kope vlastný hrob.

(Laughter)

(smiech)

I wanted it to be less of a mechanical structure giving me light,

Chcel som, aby to nebola len mechanická štruktúra,

ktorá mi dáva svetlo,

and more of a helpful, kind of quiet apprentice

ale skôr nápomocný, tichý učeň,

that's always there when you need it and doesn't really interfere.

ktorý vám je vždy poruke, a pritom nezasahuje do vašej práce.

And when, for example, I'm looking for a battery that I can't find,

Ak napríklad hľadám batériu

a neviem ju nájsť,

in a subtle way, it'll show me where the battery is.

nepatrne mi ukáže, kde je.

So you can see my confusion here.

Tu vidíte, že som zmätený.

I'm not an actor.

Nie som dobrý herec.

And I want you to notice how the same mechanical structure

Chcem vám predviesť,

ako rovnaká mechanická štruktúra vie byť

can, at one point, just by the way it moves,

nežná a starostlivá, a to len tým, ako sa hýbe,

seem gentle and caring and in the other case,

seem violent and confrontational.

a hneď nato je zúrivá a konfliktná.

And it's the same structure, just the motion is different.

Štruktúra ostáva rovnaká, mení sa len pohyb.

Actor: "You want to know something? Well, you want to know something?

Herec: „Chceš niečo vedieť? Tak chceš to vedieť?

He was already dead!

Už bol mŕtvy!

Just laying there, eyes glazed over!"

Len tam ležal... so skleneným pohľadom!“

(Laughter)

(smiech)

But, moving in a graceful way is just one building block

Ale vznešený pohyb je iba jedným z pilierov štruktúry

of this whole structure called human-robot interaction.

zvanej interakcia medzi robotom a človekom.

I was, at the time, doing my PhD, I was working on human-robot teamwork,

Keď som si robil doktorát,

skúmal som tímovú prácu medzi ľuďmi a robotmi,

pri ktorej spolupracovali tímy ľudí s tímami robotov.

teams of humans and robots working together.

I was studying the engineering,

Študoval som inžinierstvo,

the psychology, the philosophy of teamwork,

psychológiu a filozofiu tímovej práce.

and at the same time,

Vtedy som zažil aj istú

I found myself in my own kind of teamwork situation,

situáciu spojenú s tímovou prácou

pri spolupráci s mojím dobrým priateľom, ktorý je aj dnes tu.

with a good friend of mine, who's actually here.

And in that situation, we can easily imagine robots

V takej situácii je jednoduché predstaviť si,

in the near future being there with us.

že v blízkej budúcnosti budú s nami aj roboti.

It was after a Passover Seder.

Bolo to po sederovej večeri.

We were folding up a lot of folding chairs,

Skladali sme rozkladacie stoličky

and I was amazed at how quickly we found our own rhythm.

a prekvapilo ma, ako rýchlo sme našli vlastný spoločný rytmus.

Každý robil svoje.

Everybody did their own part, we didn't have to divide our tasks.

Nemuseli sme si rozdeliť úlohy.

We didn't have to communicate verbally about this --

Nemuseli sme o tom verbálne komunikovať.

it all just happened.

Jednoducho sa to stalo.

And I thought, humans and robots don't look at all like this.

Pomyslel som si,

že s robotmi to tak nefunguje.

When humans and robots interact, it's much more like a chess game:

Keď ľudia interagujú s robotmi,

pripomína to šachovú partiu.

Človek niečo urobí,

the human does a thing, the robot analyzes whatever the human did,

robot to rozanalyzuje,

potom sa rozhodne, čo spraviť,

the robot decides what to do next, plans it and does it.

naplánuje to a urobí.

Then the human waits, until it's their turn again.

Človek zatiaľ čaká, kým zase príde na rad.

Skutočne to pripomína šach

So it's much more like a chess game, and that makes sense,

a dáva to zmysel, pretože šach je skvelý

because chess is great for mathematicians and computer scientists.

pre matematikov a IT vedcov.

Ide v ňom o analýzu informácií,

It's all about information, analysis, decision-making and planning.

robenie rozhodnutí a plánovanie.

But I wanted my robot to be less of a chess player,

Ja som však chcel, aby môj robot nebol len hráčom šachu,

and more like a doer

ale skôr aktívnym kolegom,

that just clicks and works together.

ktorý zapadne do tímu a spolupracuje.

So I made my second horrible career choice:

Vtedy som urobil moje druhé hrozné rozhodnutie o mojej kariére:

I decided to study acting for a semester.

rozhodol som sa jeden semester študovať herectvo.

I took off from the PhD, I went to acting classes.

Odišiel som z doktorandúry priamo na hodiny herectva.

I actually participated in a play --

Dokonca som hral v jednej hre,

I hope there’s no video of that around still.

dúfam, že z nej už neexistuje žiadne video.

(Laughter)

And I got every book I could find about acting,

Prečítal som každú knihu o herectve, ktorú som zohnal,

including one from the 19th century that I got from the library.

dokonca aj jednu z 19. storočia,

požičanú z knižnice.

And I was really amazed, because my name was the second name on the list --

Bol som úplne mimo z toho, že moje meno bolo druhé na zozname –

the previous name was in 1889.

to predo mnou bolo z roku 1889. (smiech)

(Laughter)

And this book was kind of waiting for 100 years

Táto kniha akoby čakala 100 rokov,

to be rediscovered for robotics.

aby bola znova objavená na účely robotiky.

And this book shows actors

V knihe sa píše o tom,

how to move every muscle in the body

ako majú herci pohybovať každým svalom tela tak,

to match every kind of emotion that they want to express.

aby správne vyjadrili emóciu, ktorú chcú vyjadriť.

But the real revelation was when I learned about method acting.

Skutočný objav pre mňa nastal, keď som

sa dozvedel o metodickom herectve.

It became very popular in the 20th century.

V 20. stor. bolo populárne.

And method acting said

Podľa neho nemáte naplánovať pohyb každého svalu.

you don't have to plan every muscle in your body;

Vaše telo má samo nájsť ten správny pohyb.

instead, you have to use your body to find the right movement.

Pomocou zmyslovej pamäti

You have to use your sense memory to reconstruct the emotions

máte rekonštruovať emócie

and kind of think with your body to find the right expression --

a akoby myslieť telom na to, aby ste našli správne vyjadrenie.

improvise, play off your scene partner.

Improvizujte a reagujte na partnera v scéne.

And this came at the same time

V tom čase som čítal o trende

as I was reading about this trend in cognitive psychology,

v kognitívnej psychológii zvanom vtelená kognícia.

called embodied cognition, which also talks about the same ideas.

Hovorí o tých istých myšlienkach –

We use our bodies to think;

myslíme pomocou tiel,

nerozmýšľame len mozgom

we don't just think with our brains and use our bodies to move,

a telá nepoužívame len na pohyb.

but our bodies feed back into our brain

Naše telá radia mozgu

to generate the way that we behave.

akým spôsobom máme zareagovať.

Ako blesk z jasného neba.

And it was like a lightning bolt.

I went back to my office,

Vrátil som sa do kancelárie.

I wrote this paper, which I never really published,

Napísal som článok – nikdy som ho však nezverejnil –

called "Acting Lessons for Artificial Intelligence."

volal sa „Hodiny herectva pre umelú inteligenciu“.

And I even took another month

Nasledujúci mesiac som strávil

to do what was then the first theater play

prípravou dovtedy prvej divadelnej hry,

with a human and a robot acting together.

v ktorej spolu hrali človek a robot.

That's what you saw before with the actors.

Úryvok z nej ste pred chvíľou videli.

And I thought:

Chcel som zistiť,

How can we make an artificial intelligence model --

ako môžeme vytvoriť model umelej inteligencie –

a computer, computational model --

počítač, model ovládaný počítačom –

that will model some of these ideas of improvisation,

ktorý bude zosobňovať myšlienku improvizácie,

riskovania a využívania šancí,

of taking risks, of taking chances,

dokonca aj robenia chýb.

even of making mistakes?

Maybe it can make for better robotic teammates.

Možno tak vzniknú lepší robotickí tímoví spolupracovníci.

So I worked for quite a long time on these models

Na týchto modeloch som dosť dlho pracoval

and I implemented them on a number of robots.

a implementoval som ich do mnohých robotov.

Here you can see a very early example

Tu vidíte veľmi raný príklad,

with the robots trying to use this embodied artificial intelligence

pri ktorom sa roboti snažili použiť túto vtelenú umelú inteligenciu

na čo najpresnejšie kopírovanie mojich pohybov.

to try to match my movements as closely as possible.

It's sort of like a game.

Je to niečo ako hra.

Let's look at it.

Pozrime sa na to.

You can see when I psych it out, it gets fooled.

Vidíte, že keď ho zdeptám, skočí mi na to.

And it's a little bit like what you might see actors do

Je to niečo, ako keď sa herci

snažia navzájom kopírovať svoje pohyby

when they try to mirror each other

to find the right synchrony between them.

a hľadajú správnu synchronizáciu.

And then, I did another experiment,

Potom som urobil ďalší experiment.

and I got people off the street to use the robotic desk lamp,

Ľudí na ulici som žiadal, aby vyskúšali robotickú stolnú lampu

and try out this idea of embodied artificial intelligence.

s vtelenou umelou inteligenciou.

So, I actually used two kinds of brains for the same robot.

Pre jedného robota som vlastne použil dva druhy mozgu.

The robot is the same lamp that you saw,

Je to tá robotická lampa,

ktorú ste už videli. Dal som do nej 2 mozgy.

and I put two brains in it.

For one half of the people,

Pre polovicu ľudí

I put in a brain that's kind of the traditional,

som v lampe použil mozog, ktorý je viac-menej tradičný,

calculated robotic brain.

vykalkulovaný robotický mozog.

It waits for its turn, it analyzes everything, it plans.

Počká na svoj ťah, všetko rozanalyzuje a naplánuje.

Let's call it the calculated brain.

Nazvime ho vykalkulovaný mozog.

Pre ostatných som použil herecký mozog, ktorý viac riskuje.

The other got more the stage actor, risk-taker brain.

Let's call it the adventurous brain.

Nazvime ho dobrodružný mozog.

It sometimes acts without knowing everything it has to know.

Niekedy koná bez toho, aby vedel všetko, čo má vedieť.

It sometimes makes mistakes and corrects them.

Občas spraví chybu a opraví ju.

And I had them do this very tedious task that took almost 20 minutes,

Mali splniť veľmi fádnu úlohu,

ktorá trvala asi 20 minút,

and they had to work together,

a museli spolupracovať.

somehow simulating, like, a factory job

Niečo ako simulácia práce v továrni –

of repetitively doing the same thing.

neustále opakovanie rovnakej veci.

What I found is that people actually loved the adventurous robot.

Zistil som, že ľudia si veľmi obľúbili

dobrodružného robota.

They thought it was more intelligent,

Pokladali ho za inteligentnejšieho,

more committed, a better member of the team,

angažovanejšieho a lepšieho člena tímu,

contributed to the success of the team more.

ktorý sa viac podieľal na tímovom úspechu.

They even called it "he" and "she,"

Dokonca mu hovorili „on“ alebo „ona“,

whereas people with the calculated brain

zatiaľ čo robotovi s vykalkulovaným mozgom hovorili „to“.

called it "it," and nobody ever called it "he" or "she."

Nikto mu nehovoril „on“ ani „ona“.

When they talked about it after the task, with the adventurous brain,

Po vykonaní úlohy

o dobrodružnom mozgu povedali:

they said, "By the end, we were good friends and high-fived mentally."

„Ku koncu sme už boli dobrými priateľmi a mentálne sme si ťapli rukami.“

Whatever that means.

Nech to už znamená čokoľvek.

(Laughter)

(smiech) Znie to bolestivo.

Sounds painful.

O vykalkulovanom mozgu však ľudia povedali,

Whereas the people with the calculated brain

said it was just like a lazy apprentice.

že bol ako lenivý učeň.

It only did what it was supposed to do and nothing more,

Urobil len to, čo mal, a nič navyše.

which is almost what people expect robots to do,

To vlastne ľudia od robotov očakávajú,

so I was surprised that people had higher expectations of robots

preto ma prekvapilo, že mali väčšie očakávania,

ako väčšina ľudí pracujúcich v oblasti robotiky.

than what anybody in robotics thought robots should be doing.

Povedal som si, že možno nadišiel ten čas –

And in a way, I thought, maybe it's time --

rovnako, ako keď metodické herectvo

just like method acting changed the way people thought

zmenilo v 19. stor. pohľad na herectvo –

about acting in the 19th century,

from going from the very calculated, planned way of behaving,

na prechod od vykalkulovaného,

naplánovaného správania

to a more intuitive, risk-taking, embodied way of behaving --

k intuitívnejšiemu, riskantnejšiemu, vtelenému spôsobu správania.

maybe it's time for robots to have the same kind of revolution.

Možno nastal čas

na akúsi revolúciu robotov.

A few years later, I was at my next research job at Georgia Tech in Atlanta,

O pár rokov neskôr

som pracoval ako výskumník

na atlantskej univerzite Georgia Tech

and I was working in a group dealing with robotic musicians.

v skupine, ktorá sa zaoberala hudobníkmi-robotmi.

And I thought, music: that's the perfect place

Pomyslel som si, že hudba poskytuje dokonalú príležitosť

to look at teamwork, coordination, timing, improvisation --

na výskum tímovej práce, koordinácie,

načasovania, improvizácie –

začali sme pracovať s robotom, ktorý hral na marimbu.

and we just got this robot playing marimba.

And the marimba, for everybody like me,

Marimba, pre tých, čo sú ako ja,

it was this huge, wooden xylophone.

je obrovský drevený xylofón.

And when I was looking at this,

Ako som ho sledoval, zisťoval som viac aj o iných prácach

I looked at other works in human-robot improvisation --

zameraných na improvizáciu človeka a robota –

yes, there are other works in human-robot improvisation --

áno, takých prác existuje viacero –

and they were also a little bit like a chess game.

a tiež trochu pripomínali šachovú partiu.

The human would play,

Chvíľu hral človek,

the robot analyzed what was played,

robot rozanalyzoval zahrané

a improvizoval vlastnú časť.

and would improvise their own part.

So, this is what musicians called a call-and-response interaction,

Hudobníci to nazývajú

interakciou akcie a reakcie

and it also fits very well robots and artificial intelligence.

a tiež to dobre sedí na robotov a umelú inteligenciu.

But I thought, if I use the same ideas I used in the theater play

Ja som si však povedal, že ak použijem

rovnakú myšlienku ako pri divadelnej hre a štúdii o tímovej práci,

and in the teamwork studies,

maybe I can make the robots jam together like a band.

roboti by mohli spolu jamovať

ako kapela.

Everybody's riffing off each other, nobody is stopping for a moment.

Hrali by jeden podľa druhého a bez prestávok.

And so I tried to do the same things, this time with music,

Skúsil som teda rovnakú metódu, tentokrát pri hudbe.

Robot v skutočnosti nevedel,

where the robot doesn't really know what it's about to play,

čo bude o chvíľu hrať.

it just sort of moves its body and uses opportunities to play,

Len hýbe telom

a využíva príležitosti, keď môže hrať.

and does what my jazz teacher when I was 17 taught me.

A robí to, čo ma naučila moja učiteľka džezu, keď som mal 17.

She said, when you improvise,

Povedala mi: „Pri improvizácii

sometimes you don't know what you're doing, and you still do it.

niekedy nevieš, čo urobíš,

ale aj tak to urobíš.“

Skúsil som teda vytvoriť robota,

So I tried to make a robot that doesn't actually know what it's doing,

ktorý vlastne nevie, čo robí, ale aj tak to robí.

but is still doing it.

Pozrime si pár sekúnd tohto predstavenia.

So let's look at a few seconds from this performance,

Robot tu počúva človeka-hudobníka

where the robot listens to the human musician

a improvizuje.

and improvises.

And then, look how the human musician also responds

A všimnite si, ako človek-hudobník

reaguje na to, čo robí robot,

to what the robot is doing

and picking up from its behavior,

a odráža sa od jeho správania.

and at some point can even be surprised by what the robot came up with.

V istom momente ho dokonca prekvapí, čo robot vymyslel.

(Music)

(hudba)

(Music ends)

(Applause)

(potlesk)

Being a musician is not just about making notes,

Poslaním hudobníka však nie je len vydávať tóny,

otherwise nobody would ever go see a live show.

inak by nikto nechodil na koncerty.

Musicians also communicate with their bodies,

Hudobníci tiež komunikujú telom

with other band members, with the audience,

s ostatnými členmi kapely a publikom

they use their bodies to express the music.

a pomocou svojho tela aj vyjadrujú hudbu.

And I thought, we already have a robot musician on stage,

Keď už teda máme na pódiu robota-hudobníka,

prečo ho nespraviť plnohodnotným hudobníkom.

why not make it be a full-fledged musician?

And I started designing a socially expressive head

Začal som teda s návrhom

for the robot.

hlavy so spoločenskými prejavmi.

The head doesn’t actually touch the marimba,

Hlava sa marimby nedotýka,

it just expresses what the music is like.

iba vyjadruje danú hudbu.

These are some napkin sketches from a bar in Atlanta

Toto sú nákresy na obrúsku z baru v Atlante,

that was dangerously located exactly halfway

ktorý bol nebezpečne umiestnený na polceste

medzi labákom a mojím domom. (smiech)

between my lab and my home.

So I spent, I would say, on average, three to four hours a day there.

Takže som tam trávil v priemere

tri-štyri hodinky denne.

I think.

Aspoň myslím. (smiech)

(Laughter)

And I went back to my animation tools and tried to figure out

Potom som sa vrátil k animátorským nástrojom

not just what a robotic musician would look like,

a snažil som sa prísť nielen na to,

ako by robot-hudobník mal vyzerať, ale hlavne, ako by sa mal pohybovať.

but especially what a robotic musician would move like,

to sort of show that it doesn't like what the other person is playing --

Aby vedel prejaviť, že sa mu nepáči to, čo druhý hudobník hrá,

and maybe show whatever beat it's feeling at the moment.

a možno aj vyjadriť, aký beat

momentálne cíti.

So we ended up actually getting the money to build this robot, which was nice.

Nakoniec sme na vybudovanie tohto robota dokonca dostali financie, čo bolo super.

I'm going to show you now the same kind of performance,

Teraz vám ukážem podobné predstavenie,

tentokrát s hlavou so spoločenskými prejavmi.

this time with a socially expressive head.

And notice one thing --

Všimnite si,

how the robot is really showing us

ako robot skutočne prejavuje

the beat it's picking up from the human,

beat, ktorý preberá od človeka.

while also giving the human a sense that the robot knows what it's doing.

Človek potom tiež lepšie vníma, že robot vie, čo robí.

And also how it changes the way it moves

Tiež si všimnite, ako zmení pohyby,

as soon as it starts its own solo.

keď začne svoje sólo.

(Music)

(hudba)

Now it's looking at me, showing that it's listening.

Teraz sa pozerá na mňa, aby sa ubezpečil, že počúvam.

(Music)

(hudba)

Teraz si znovu pozrieme posledný akord skladby,

Now look at the final chord of the piece again.

And this time the robot communicates with its body

tentokrát robot komunikuje svojím telom,

when it's busy doing its own thing,

keď je zaneprázdnený vlastnou činnosťou

and when it's ready to coordinate the final chord with me.

a keď bude pripravený

na koordináciu so mnou pri poslednom akorde.

(Music)

(hudba)

(Music ending)

(Final chord)

(Applause)

(potlesk)

Thanks.

Vďaka. Dúfam, že ste si všimli,

I hope you see

how much this part of the body that doesn't touch the instrument

ako táto časť tela, ktorá sa vôbec nedotýka nástroja,

pomáha pri hudobnom prejave.

actually helps with the musical performance.

And at some point -- we are in Atlanta,

Keďže sme boli v Atlante, bolo len otázkou času,

so obviously some rapper will come into our lab at some point --

kedy do nášho labáku zavíta aj nejaký raper.

and we had this rapper come in and do a little jam with the robot.

Raz teda jeden prišiel,

aby si zajamoval s naším robotom.

Here you can see the robot basically responding to the beat.

Teraz uvidíte, ako robot

reaguje na beat

Notice two things:

a všimnite si dve veci. Po prvé: aké neodolateľné je

one, how irresistible it is to join the robot while it's moving its head.

pridať sa k robotovi, keď začne hýbať hlavou,

You kind of want to move your own head when it does it.

pretože vtedy aj vy pocítite nutkanie hýbať hlavou.

And second, even though the rapper is really focused on his iPhone,

A po druhé: aj keď sa raper plne sústredí na svoj iPhone,

as soon as the robot turns to him, he turns back.

keď sa k nemu robot otočí, otočí sa aj on na robota.

So even though it's just in the periphery of his vision,

Takže, aj keď ho vidí len periférne,

kútikom oka, je to veľmi účinné.

in the corner of his eye, it's very powerful.

Je to preto, že nedokážeme ingorovať

And the reason is that we can't ignore

fyzické veci, ktoré sa pohybujú v našom okolí.

physical things moving in our environment.

Máme to v sebe.

We are wired for that.

So if you have a problem --

Takže, ak máte problém získať si pozornosť svojho partnera,

maybe your partner is looking at their iPhone or smartphone too much --

ktorý trávi priveľa času pozeraním na iPhone alebo smartfón,

you might want to have a robot there to get their attention.

skúste si zohnať robota,

ktorý upúta jeho pozornosť. (smiech)

(Laughter)

(hudba)

(Music)

(Music ends)

(Applause)

(potlesk)

Teraz predstavím posledného robota,

Just to introduce the last robot that we've worked on,

na ktorom sme pracovali.

it came out of something surprising that we found:

Vznikol ako odpoveď na prekvapivé zistenie:

Some point people didn't care about the robot being intelligent,

od určitého okamihu ľudí už nezaujímalo, aký inteligentný je robot

a že dokáže improvizovať a počúvať,

able to improvise and listen,

and do all these embodied intelligence things that I spent years developing.

ani ostatné prvky vtelenej inteligencie, ktoré som vyvíjal celé roky.

They really liked that the robot was enjoying the music.

Páčilo sa im len, že robot si vychutnáva hudbu. (smiech)

(Laughter)

And they didn't say the robot was moving to the music,

Nevraveli, že sa hýbe podľa hudby,

ale že si ju vychutnáva.

they said "enjoying" the music.

And we thought, why don't we take this idea,

Využili sme teda tento nápad

and I designed a new piece of furniture.

a vytvoril som ďalší nový kus nábytku.

This time it wasn't a desk lamp, it was a speaker dock,

Tentokrát nie stolovú lampu, ale dokovací reproduktor.

one of those things you plug your smartphone in.

Taký, do ktorého môžete zapojiť svoj smartfón.

And I thought,

Napadlo mi, čo by sa stalo,

what would happen if your speaker dock didn't just play the music for you,

keby váš reproduktor hudbu len neprehrával,

but would actually enjoy it, too?

ale si ju s vami aj vychutnával. (smiech)

And so again, here are some animation tests from an early stage.

Takže tu znova máme animačné testy

z prvých etáp vývoja. (smiech)

(Laughter)

And this is what the final product looked like.

Takto vyzeral finálny produkt.

(Music)

(„Drop it like it's hot“)

(Music ends)

So, a lot of bobbing heads.

Takže veľa kývania hlavou.

(Applause)

(potlesk)

A lot of bobbing heads in the audience,

V publiku sa už hýbe veľa hláv,

so we can still see robots influence people.

takže vidíme, aký vplyv majú roboti na ľudí.

And it's not just fun and games.

Ale nie je to len o zábave a hrách.

I think one of the reasons I care so much

Jedným z dôvodov, prečo mi tak záleží na tom,

about robots that use their body to communicate

aby roboti komunikovali telom

and use their body to move is --

a hýbali telom, –

I'm going to let you in on a little secret we roboticists are hiding --

a to vám poviem malé tajomstvo, ktoré my robotici držíme v tajnosti –

is that every one of you is going to be living with a robot

je, že každý z vás raz bude

at some point in your life.

žiť s robotom.

V budúcnosti bude skrátka robot súčasťou vášho života.

Somewhere in your future, there will be a robot in your life.

A ak nie vášho, tak potom života vašich detí.

If not in yours, your children's lives.

Preto chcem, aby títo roboti

And I want these robots to be more fluent, more engaging, more graceful

boli plynulejší, angažovanejší a pôvabnejší,

akými sa zdajú byť teraz.

than currently they seem to be.

And for that I think maybe robots need to be less like chess players

Práve preto by sa podľa mňa mali roboti

menej podobať hráčom šachu

and more like stage actors and more like musicians.

a viac hercom a hudobníkom.

Maybe they should be able to take chances and improvise.

Mali by dokázať využívať príležitosti a improvizovať.

Maybe they should be able to anticipate what you're about to do.

Mali by vedieť predpokladať, čo urobíte.

Maybe they even need to be able to make mistakes and correct them,

Možno by mali dokázať aj robiť chyby

a naprávať ich,

pretože, koniec-koncov, sme len ľudia.

because in the end, we are human.

And maybe as humans, robots that are a little less than perfect

A možno ako ľudia, roboti, ktorí nie sú úplne dokonalí,

are just perfect for us.

sú dokonalí pre nás.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)