Soon We'll Cure Diseases With a Cell, Not a Pill | Siddhartha Mukherjee | TED Talks

Translator: Linda Magáthová Reviewer: Lucia Lichá

I want to talk to you about the future of medicine.

Chcem vám porozprávať o budúcnosti medicíny.

But before I do that, I want to talk a little bit about the past.

Ešte predtým vám však chcem povedať niečo o jej minulosti.

Now, throughout much of the recent history of medicine,

Väčšinu nedávnej histórie medicíny sme o chorobe a liečbe premýšľali

we've thought about illness and treatment

in terms of a profoundly simple model.

v rámci veľmi jednoduchého modelu.

In fact, the model is so simple

Vlastne, tento model je taký jednoduchý,

that you could summarize it in six words:

že by sa dal zhrnúť šiestimi slovami:

have disease, take pill, kill something.

máte chorobu, zjedzte tabletku, zabite niečo.

Now, the reason for the dominance of this model

Tento model je najrozšírenejší vďaka revolúcii, ktorú priniesli antibiotiká.

is of course the antibiotic revolution.

Many of you might not know this, but we happen to be celebrating

Mnohí z vás o tom možno nevedia,

ale práve oslavujeme sté výročie zavedenia antibiotík v USA.

the hundredth year of the introduction of antibiotics into the United States.

But what you do know

Iste však viete, že ich zavedenie prinieslo veľkú zmenu.

is that that introduction was nothing short of transformative.

Here you had a chemical, either from the natural world

Prišla chemikália, prírodná alebo umelo syntetizovaná v laboratóriu,

or artificially synthesized in the laboratory,

and it would course through your body,

ktorá prúdila vaším telom,

it would find its target,

našla svoj cieľ,

lock into its target --

ktorým bol nejaký mikrób alebo jeho časť, zamerala sa naň,

a microbe or some part of a microbe --

and then turn off a lock and a key

a potom so znamenitou šikovnosťou a presnosťou otočila kľúčom v zámku.

with exquisite deftness, exquisite specificity.

And you would end up taking a previously fatal, lethal disease --

Tým sa predtým smrteľná choroba,

a pneumonia, syphilis, tuberculosis --

ako zápal pľúc, syfilis, tuberkulóza,

zmenila na vyliečiteľnú alebo liečiteľnú.

and transforming that into a curable, or treatable illness.

You have a pneumonia,

Máte zápal pľúc,

you take penicillin,

dáte si penicilín,

you kill the microbe

zabijete mikrób

and you cure the disease.

a vyliečite chorobu.

So seductive was this idea,

Táto myšlienka bola taká lákavá,

so potent the metaphor of lock and key

tá metafora so zámkom a kľúčom a zabíjaním taká silná,

and killing something,

that it really swept through biology.

že sa biológiou doslova prehnala.

It was a transformation like no other.

Bola to jedinečná premena.

And we've really spent the last 100 years

Posledných 100 rokov sme naozaj strávili snahou tento model opakovane aplikovať

trying to replicate that model over and over again

pri neinfekčných a chronických chorobách

in noninfectious diseases,

in chronic diseases like diabetes and hypertension and heart disease.

ako sú cukrovka, hypertenzia a srdcové choroby.

And it's worked, but it's only worked partly.

Fungovalo to, ale len čiastočne.

Let me show you.

Ukážem vám to.

You know, if you take the entire universe

Viete, ak zoberiete celý vesmír chemických reakcií v ľudskom tele,

of all chemical reactions in the human body,

every chemical reaction that your body is capable of,

teda každú chemickú reakciu, ktorej je vaše telo schopné,

most people think that that number is on the order of a million.

väčšina ľudí si myslí, že ich počet je niekde okolo milióna.

Let's call it a million.

Povedzme, že je to milión.

And now you ask the question,

A teraz sa pýtate, na aký počet alebo na akú časť reakcií

what number or fraction of reactions

can actually be targeted

sa dokáže skutočne zamerať celý náš liekopis, celá medicínska chémia?

by the entire pharmacopoeia, all of medicinal chemistry?

That number is 250.

To číslo je 250.

The rest is chemical darkness.

Zvyšok je chemickou temnotou.

In other words, 0.025 percent of all chemical reactions in your body

Inými slovami, iba 0,025 % všetkých chemických reakcií vo vašom tele

are actually targetable by this lock and key mechanism.

sa dá skutočne liečiť pomocou mechanizmu zámku a kľúča.

You know, if you think about human physiology

Ak si ľudské telo predstavíte ako obrovskú telefónnu sieť,

as a vast global telephone network

with interacting nodes and interacting pieces,

ktorá má interaktívne uzly a časti,

then all of our medicinal chemistry

potom celá naša medicínska chémia funguje v jednom maličkom kútiku,

is operating on one tiny corner

niekde úplne na pokraji takejto siete.

at the edge, the outer edge, of that network.

It's like all of our pharmaceutical chemistry

Je to akoby celá naša medicínska chémia prevádzkovala jeden telefónny stĺp

is a pole operator in Wichita, Kansas

v meste Wichita v štáte Kansas

who is tinkering with about 10 or 15 telephone lines.

a hrala sa s asi 10 alebo 15 telefónnymi linkami.

So what do we do about this idea?

Takže čo robíme s touto myšlienkou?

What if we reorganized this approach?

Čo ak by sme tento prístup zmenili?

In fact, it turns out that the natural world

Vlastne to vyzerá tak, že prírodný svet nám poskytuje príklad,

gives us a sense of how one might think about illness

ako by sme mohli radikálne zmeniť naše zmýšľanie o chorobe,

in a radically different way,

rather than disease, medicine, target.

namiesto modelu choroba, liek, zameranie.

In fact, the natural world is organized hierarchically upwards,

Prírodný svet je hierarchicky organizovaný smerom nahor, nie nadol,

not downwards, but upwards,

and we begin with a self-regulating, semi-autonomous unit called a cell.

a preto začneme so samoregulačnou, semiautonómnou jednotkou nazývanou bunka.

These self-regulating, semi-autonomous units

Tieto samoregulačné, semiautonómne jednotky

give rise to self-regulating, semi-autonomous units called organs,

tvoria samoregulačné, semiautonómne jednotky nazývané orgány,

and these organs coalesce to form things called humans,

ktoré spoločne vytvárajú organizmy nazývané ľudia,

and these organisms ultimately live in environments,

a tieto organizmy žijú v prostrediach,

which are partly self-regulating and partly semi-autonomous.

ktoré sú čiastočne samoregulačné a čiastočne semiautonómne.

What's nice about this scheme, this hierarchical scheme

Na hierarchickej schéme organizovanej smerom nahor, a nie nadol, je pekné to,

building upwards rather than downwards,

is that it allows us to think about illness as well

že nám umožňuje premýšľať o chorobe trochu iným spôsobom.

in a somewhat different way.

Take a disease like cancer.

Zoberme si takú rakovinu.

Since the 1950s,

Od 50. rokov sme sa pri nej dosť zúfalo snažili aplikovať model zámku a kľúča.

we've tried rather desperately to apply this lock and key model to cancer.

We've tried to kill cells

Snažili sme sa zabiť bunky chemoterapiou alebo inými cielenými terapiami,

using a variety of chemotherapies or targeted therapies,

and as most of us know, that's worked.

a, ako väčšina z nás vie, fungovalo to.

It's worked for diseases like leukemia.

Fungovalo to napríklad pri leukémii,

It's worked for some forms of breast cancer,

pri niektorých formách rakoviny prsníka,

ale nakoniec sme sa dostali po strop tohto prístupu.

but eventually you run to the ceiling of that approach.

And it's only in the last 10 years or so

Len asi tak pred 10 rokmi sme začali premýšľať o využití imunitného systému,

that we've begun to think about using the immune system,

remembering that in fact the cancer cell doesn't grow in a vacuum.

pretože sme si spomenuli, že rakovinové bunky nerastú vo vákuu.

It actually grows in a human organism.

V skutočnosti rastú v ľudskom organizme.

And could you use the organismal capacity,

Mohli by sme použiť túto schopnosť organizmu,

the fact that human beings have an immune system, to attack cancer?

teda fakt, že ľudia majú imunitný systém, a napadnúť rakovinu?

In fact, it's led to the some of the most spectacular new medicines in cancer.

Vlastne nás to priviedlo k niekoľkým najúžasnejším novým liekom na rakovinu.

And finally there's the level of the environment, isn't there?

Nakoniec je tu ešte aj úroveň prostredia, však?

You know, we don't think of cancer as altering the environment.

Viete, pri rakovine nepremýšľame nad zmenou prostredia.

But let me give you an example of a profoundly carcinogenic environment.

Uvediem však príklad silno rakovinotvorného prostredia.

It's called a prison.

Nazýva sa väzenie.

You take loneliness, you take depression, you take confinement,

Zoberte si osamelosť, depresiu, uväznenie

and you add to that,

a pridajte k tomu niečo zašúľané v malom bielom liste papiera,

rolled up in a little white sheet of paper,

a to jeden z najsilnejších známych neurostimulantov, ktorý sa volá nikotín,

one of the most potent neurostimulants that we know, called nicotine,

and you add to that one of the most potent addictive substances that you know,

pridajte teda jednu z najnávykovejších známych látok,

and you have a pro-carcinogenic environment.

a už máte rakovinotvorné prostredie.

But you can have anti-carcinogenic environments too.

Sú však aj prostredia s opačným účinkom.

Existujú pokusy vytvoriť prostredia, tzv. milieu,

There are attempts to create milieus,

change the hormonal milieu for breast cancer, for instance.

napríklad zmeniť hormonálne milieu pre rakovinu prsníka.

We're trying to change the metabolic milieu for other forms of cancer.

Snažíme sa zmeniť metabolické milieu pre iné formy rakoviny.

Or take another disease, like depression.

Alebo si zoberte iné choroby, napríklad depresiu.

Again, working upwards,

Znovu pôjdeme smerom nahor.

Od 60. a 70. rokov sme sa znovu zúfalo snažili vypnúť molekuly,

since the 1960s and 1970s, we've tried, again, desperately

to turn off molecules that operate between nerve cells --

ktoré pracujú medzi nervovými bunkami,

serotonin, dopamine --

ako sú sérotonín, dopamín,

and tried to cure depression that way,

a takto sme skúšali liečiť depresiu,

and that's worked, but then that reached the limit.

čo aj fungovalo, ale potom sme dosiahli strop.

And we now know that what you really probably need to do

Teraz vieme, že asi potrebujeme zmeniť fyziológiu orgánu, teda mozgu,

is to change the physiology of the organ, the brain,

rewire it, remodel it,

preprogramovať ho, presmerovať signály,

and that, of course, we know study upon study has shown

a mnoho štúdií ukázalo, že práve to robí terapia rozhovorom.

that talk therapy does exactly that,

and study upon study has shown that talk therapy

Navyše nám ukázali, že kombinácia terapie a liekov je oveľa efektívnejšia

combined with medicines, pills,

really is much more effective than either one alone.

ako každá z týchto vecí osamote.

Can we imagine a more immersive environment that will change depression?

Vieme si predstaviť prostredie, ktoré vťahuje ešte viac, a mení depresiu?

Can you lock out the signals that elicit depression?

Môžeme zakázať vstup signálom, ktoré vyvolávajú depresiu?

Again, moving upwards along this hierarchical chain of organization.

Znovu sa pohybujeme nahor hierarchickou štruktúrou.

What's really at stake perhaps here

Možnože vlastne nejde o samotnú medicínu, ale o tú metaforu.

is not the medicine itself but a metaphor.

Rather than killing something,

Možno namiesto zabíjania,

in the case of the great chronic degenerative diseases --

v prípade veľkých chronických degeneratívnych chorôb,

kidney failure, diabetes, hypertension, osteoarthritis --

ako sú zlyhanie obličiek, cukrovka, hypertenzia, osteoartritída,

maybe what we really need to do is change the metaphor to growing something.

potrebujeme zmeniť metaforu na rast.

And that's the key, perhaps,

Možno to je kľúč k tomu,aby sme prehodnotili naše myslenie o medicíne.

to reframing our thinking about medicine.

Now, this idea of changing,

Myšlienka, že potrebujeme zmenu, že potrebujeme posun vo vnímaní,

of creating a perceptual shift, as it were,

came home to me to roost in a very personal manner about 10 years ago.

mi napadla z veľmi osobných dôvodov asi pred 10 rokmi.

About 10 years ago -- I've been a runner most of my life --

Asi pred 10 rokmi som si bol v sobotu ráno zabehať, pričom som väčšinu života behal,

I went for a run, a Saturday morning run,

vrátil som sa, zobudil som sa a v podstate som sa nemohol hýbať.

I came back and woke up and I basically couldn't move.

My right knee was swollen up,

Pravé koleno som mal opuchnuté

and you could hear that ominous crunch of bone against bone.

a bolo počuť to zlovestné škrípanie kosti o kosť.

And one of the perks of being a physician is that you get to order your own MRIs.

Jednou z výhod, keď ste lekárom, je to, že si môžete objednať vlastnú MRI.

And I had an MRI the next week, and it looked like that.

Bol som na nej na ďalší týždeň a tak to vyzeralo.

Essentially, the meniscus of cartilage that is between bone

Chrupkovitá vložka v kĺboch, ktorá sa volá meniskus, sa natrhla

had been completely torn and the bone itself had been shattered.

a samotná kosť sa roztrieštila.

Now, if you're looking at me and feeling sorry,

Ak sa teraz na mňa pozeráte s ľútosťou,

let me tell you a few facts.

musím vám povedať zopár faktov.

If I was to take an MRI of every person in this audience,

Ak by ma som na MRI vzal každého z vás,

60 percent of you would show signs

60 % z vás by vykazovalo znaky takejto degenerácie kosti a chrupky.

of bone degeneration and cartilage degeneration like this.

85 percent of all women by the age of 70

Až 85 % žien do veku 70 rokov by malo miernu až vážnu degeneráciu chrupky.

would show moderate to severe cartilage degeneration.

50 až 60 % mužov v tomto publiku by tiež malo takéto príznaky.

50 to 60 percent of the men in this audience

would also have such signs.

So this is a very common disease.

Takže je to veľmi rozšírená choroba.

Well, the second perk of being a physician

Ďalšia výhoda, keď ste lekár, je tá,

is that you can get to experiment on your own ailments.

že máte šancu experimentovať na vlastných chorobách.

So about 10 years ago we began,

Takže asi pred 10 rokmi sme s tým začali.

we brought this process into the laboratory,

Tento proces sme priniesli do laboratória,

and we began to do simple experiments,

začali sme robiť jednoduché pokusy

mechanically trying to fix this degeneration.

a snažili sme sa degeneráciu mechanicky opraviť.

We tried to inject chemicals into the knee spaces of animals

Pokúšali sme sa zvieratám vstrekovať do kolien chemické látky,

to try to reverse cartilage degeneration,

ktoré mali zvrátiť degeneráciu chrupky,

and to put a short summary on a very long and painful process,

a aby som krátko zhrnul tento veľmi dlhý a bolestný proces,

essentially it came to naught.

v podstate nám to bolo úplne nanič.

Nothing happened.

Nič sa nestalo.

And then about seven years ago, we had a research student from Australia.

A potom, pred asi 7 rokmi, k nám prišiel na výskum študent z Austrálie.

The nice thing about Australians

Na Austrálčanoch je fajn to,

is that they're habitually used to looking at the world upside down.

že sú už zvyknutí pozerať sa na svet dolu hlavou.

(Laughter)

(smiech)

And so Dan suggested to me, "You know, maybe it isn't a mechanical problem.

Dan mi navrhol: „Vieš, možno to nie je mechanický problém.

Maybe it isn't a chemical problem. Maybe it's a stem cell problem."

Možno to nie je chemický problém. Možno je to problém kmeňových buniek.“

In other words, he had two hypotheses.

Inými slovami, mal dve hypotézy.

Number one, there is such a thing as a skeletal stem cell --

Prvá bola, že existuje kostná kmeňová bunka,

a skeletal stem cell that builds up the entire vertebrate skeleton,

ktorá vytvára celú kostru stavovcov, kosti, chrupku a vláknitú zložku,

bone, cartilage and the fibrous elements of skeleton,

just like there's a stem cell in blood,

rovnako ako existuje kmeňová bunka v krvi a v nervovej sústave.

just like there's a stem cell in the nervous system.

And two, that maybe that, the degeneration or dysfunction of this stem cell

Druhá bola, že degenerácia alebo dysfunkcia tejto kmeňovej bunky

is what's causing osteochondral arthritis, a very common ailment.

je možno príčinou osteoartritídy, ktorá je veľmi bežná.

So really the question was, were we looking for a pill

Takže skutočná otázka bola to, či sme nehľadali pilulku,

when we should have really been looking for a cell.

keď sme v skutočnosti mali hľadať bunku.

So we switched our models,

Takže sme pozmenili naše modely

and now we began to look for skeletal stem cells.

a začali sme hľadať kostné kmeňové bunky.

And to cut again a long story short,

Tu to znovu skrátim a poviem vám,

about five years ago, we found these cells.

že pred asi 5 rokmi sme tieto bunky našli.

They live inside the skeleton.

Existujú v kostre.

Here's a schematic and then a real photograph of one of them.

Tu je schéma a potom skutočná fotografia jednej z nich.

The white stuff is bone,

To biele je kosť, a tie červené stĺpiky a žlté bunky sú bunky,

and these red columns that you see and the yellow cells

ktoré vznikli z jednej jedinej kostnej kmeňovej bunky.

are cells that have arisen from one single skeletal stem cell --

columns of cartilage, columns of bone coming out of a single cell.

Stĺpce chrupky a stĺpce kosti vznikajúce z jedinej bunky.

These cells are fascinating. They have four properties.

Tieto bunky sú fascinujúce. Majú štyri vlastnosti.

Number one is that they live where they're expected to live.

Prvá je tá, že žijú tam, kde by sme očakávali, že budú žiť.

They live just underneath the surface of the bone,

Žijú priamo pod povrchom kosti, pod chrupkou.

underneath cartilage.

You know, in biology, it's location, location, location.

Viete, v biológii ide o miesto, miesto, miesto.

And they move into the appropriate areas and form bone and cartilage.

Bunky sa sťahujú do vhodných oblastí a tvoria kosť a chrupku.

That's one.

To je jedna vlastnosť.

Here's an interesting property.

Ďalšia vlastnosť je zaujímavá.

You can take them out of the vertebrate skeleton,

Môžete ich odobrať z kostry stavovcov,

you can culture them in petri dishes in the laboratory,

kultivovať ich v Petriho miskách v laboratóriu,

and they are dying to form cartilage.

a túžia vytvoriť chrupku.

Remember how we couldn't form cartilage for love or money?

Pamätáte si, ako sme nevedeli vytvoriť chrupku za lásku či peniaze?

These cells are dying to form cartilage.

Tieto bunky ju túžia vytvoriť.

They form their own furls of cartilage around themselves.

Tvoria okolo seba vlastné zvitky chrupky.

They're also, number three,

Tretia vlastnosť je, že sú najefektívnejšími opravármi fraktúr,

the most efficient repairers of fractures that we've ever encountered.

na akých sme kedy narazili.

This is a little bone, a mouse bone that we fractured

Toto je kostička myši, ktorú sme zlomili a nechali ju, nech sa sama zahojí.

and then let it heal by itself.

These stem cells have come in and repaired, in yellow, the bone,

Bunky skoro úplne opravili kosť, označenú žltou, a chrupku, označenú bielou.

in white, the cartilage, almost completely.

So much so that if you label them with a fluorescent dye

Až tak, že keď ich označíte fluoreskujúcou farbou,

you can see them like some kind of peculiar cellular glue

budú vyzerať ako nejaké zvláštne bunkové lepidlo,

coming into the area of a fracture,

ktoré sa dostáva do oblasti fraktúry,

fixing it locally and then stopping their work.

lokálne ju opraví a potom svoju prácu ukončí.

Now, the fourth one is the most ominous,

Tá štvrtá vlastnosť je najzlovestnejšia,

and that is that their numbers decline precipitously,

lebo ich počet klesá náhle, desaťnásobne, päťdesiatnásobne,

precipitously, tenfold, fiftyfold, as you age.

počas toho, ako starnete.

And so what had happened, really,

Čiže v skutočnosti došlo k zmene vnímania.

is that we found ourselves in a perceptual shift.

We had gone hunting for pills

Išli sme loviť tabletky,

but we ended up finding theories.

a nakoniec sme našli teórie.

And in some ways

Istým spôsobom sme sa vrátili k myšlienke modelu bunky, organizmy, prostredia,

we had hooked ourselves back onto this idea:

cells, organisms, environments,

pretože teraz sme premýšľali o kostných kmeňových bunkách

because we were now thinking about bone stem cells,

we were thinking about arthritis in terms of a cellular disease.

a o artritíde sme premýšľali ako o chorobe buniek.

And then the next question was, are there organs?

A potom prišla ďalšia otázka: sú tu orgány?

Can you build this as an organ outside the body?

Môžeme toto vybudovať ako orgán mimo tela?

Can you implant cartilage into areas of trauma?

Vieme chrupku implantovať do poškodených oblastí?

And perhaps most interestingly,

A čo je možno ešte zaujímavejšie,

can you ascend right up and create environments?

môžete ísť vyššie a vytvárať prostredia?

You know, we know that exercise remodels bone,

Vieme, že cvičenie môže zmeniť kosť,

but come on, none of us is going to exercise.

ale hej, nikto z nás nebude cvičiť.

So could you imagine ways of passively loading and unloading bone

Viete si teda predstaviť pasívne zaťažovanie a odľahčovanie kosti tak,

so that you can recreate or regenerate degenerating cartilage?

že by ste dokázali znovu vytvoriť alebo regenerovať degenerujúcu chrupku?

And perhaps more interesting, and more importantly,

Zaujímavejšia a dôležitejšia otázka je,

the question is, can you apply this model more globally outside medicine?

či tento model dokážeme aplikovať globálnejšie, mimo medicíny?

What's at stake, as I said before, is not killing something,

Ako som už povedal, nejde o to niečo zabiť, ale o to niečo vypestovať.

but growing something.

And it raises a series of, I think, some of the most interesting questions

Podľa mňa tu vznikajú niektoré z najzaujímavejších otázok o tom,

about how we think about medicine in the future.

ako premýšľame o medicíne budúcnosti.

Could your medicine be a cell and not a pill?

Mohla by liekom byť bunka, a nie tabletka?

How would we grow these cells?

Ako by sme tieto bunky kultivovali?

What we would we do to stop the malignant growth of these cells?

Ako by sme zastavili zhubný rast týchto buniek?

We heard about the problems of unleashing growth.

Počuli sme o problémoch so spustením rastu.

Could we implant suicide genes into these cells

Mohli by sme do týchto buniek vložiť samovražedné gény,

aby sme im zabránili rásť?

to stop them from growing?

Could your medicine be an organ that's created outside the body

Mohol by liekom byť orgán, ktorý sa vytvorí mimo tela,

a potom sa vám implantuje?

and then implanted into the body?

Could that stop some of the degeneration?

Mohlo by to sčasti zastaviť degeneráciu?

What if the organ needed to have memory?

Čo ak by orgán potreboval mať pamäť?

In cases of diseases of the nervous system some of those organs had memory.

V prípade chorôb nervového systému niektoré z tých orgánov mali pamäť.

How could we implant those memories back in?

Ako by sme ju vedeli implantovať naspäť?

Could we store these organs?

Mohli by sme tieto orgány skladovať?

Would each organ have to be developed for an individual human being

Musel by byť každý orgán vytvorený každému človeku na mieru a potom mu implantovaný?

and put back?

And perhaps most puzzlingly,

A čo je možno najväčšia záhada:

could your medicine be an environment?

mohlo by liečbou byť prostredie?

Could you patent an environment?

Mohli by ste si prostredia patentovať?

You know, in every culture,

V každej kultúre používali šamani prostredia ako liečbu.

shamans have been using environments as medicines.

Could we imagine that for our future?

Vedeli by sme si to predstaviť v našej budúcnosti?

I've talked a lot about models. I began this talk with models.

Veľa som hovoril o modeloch. Túto prednášku som nimi začal.

So let me end with some thoughts about model building.

Preto mi dovoľte skončiť niekoľkými myšlienkami o tvorbe modelov.

That's what we do as scientists.

Tým sa ako vedci zaoberáme.

You know, when an architect builds a model,

Viete, keď model buduje architekt,

he or she is trying to show you a world in miniature.

snaží sa vám ukázať svet ako miniatúru.

But when a scientist is building a model,

Keď však model vytvára vedec,

he or she is trying to show you the world in metaphor.

pokúša sa vám ukázať svet ako metaforu.

He or she is trying to create a new way of seeing.

Snaží sa vytvoriť nový spôsob, ako sa na veci pozerať.

The former is a scale shift. The latter is a perceptual shift.

To prvé je zmena veľkosti. To druhé je zmena vnímania.

Now, antibiotics created such a perceptual shift

Antibiotiká priniesli takú zmenu vnímania medicíny,

in our way of thinking about medicine that it really colored, distorted,

že veľmi úspešne zafarbili a skreslili to,

very successfully, the way we've thought about medicine for the last hundred years.

ako sme o nej za posledných sto rokov premýšľali.

But we need new models to think about medicine in the future.

Potrebujeme však nové modely premýšľania o medicíne v budúcnosti.

That's what's at stake.

O tom to je.

You know, there's a popular trope out there

Viete, existuje populárne tvrdenie,

that the reason we haven't had the transformative impact

že stále nemáme veľký vplyv na liečbu choroby preto,

on the treatment of illness

is because we don't have powerful-enough drugs,

že nemáme dosť silné lieky,

and that's partly true.

čo je sčasti pravda.

Možno je však skutočným dôvodom to,

But perhaps the real reason is

that we don't have powerful-enough ways of thinking about medicines.

že nemáme dosť silné spôsoby premýšľania o liekoch.

It's certainly true that

Je iste pravda, že by bolo skvelé mať nové lieky.

it would be lovely to have new medicines.

But perhaps what's really at stake are three more intangible M's:

Možno však v skutočnosti ide o tri abstraktnejšie M-ká:

mechanisms, models, metaphors.

mechanizmy, modely, metafory.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)

Chris Anderson: I really like this metaphor.

Chris Anderson: Veľmi sa mi páči táto metafora.

How does it link in?

Aký má súvis?

There's a lot of talk in technologyland

V oblasti technológií sa veľa diskutuje o personalizácii medicíny,

about the personalization of medicine,

that we have all this data and that medical treatments of the future

o tom, že máme všetky možné údaje a že liečby budúcnosti budú určené

will be for you specifically, your genome, your current context.

špecificky pre vás, váš genóm, váš momentálny kontext.

Does that apply to this model you've got here?

Ako tento model zapadá do toho, čo tu máte vy?

Siddhartha Mukherjee: It's a very interesting question.

Siddhartha Mukherjee: To je veľmi zaujímavá otázka.

We've thought about personalization of medicine

O personalizácii medicíny sme dosť premýšľali v spojitosti s genomikou.

very much in terms of genomics.

That's because the gene is such a dominant metaphor,

Gén je v dnešnej medicíne taká silná metafora, aby som použil rovnaké slovo,

again, to use that same word, in medicine today,

that we think the genome will drive the personalization of medicine.

že si myslíme, že genóm bude poháňať personalizáciu medicíny.

But of course the genome is just the bottom

Genóm je samozrejme iba na začiatku dlhého reťazca bytia.

of a long chain of being, as it were.

That chain of being, really the first organized unit of that, is the cell.

Jeho prvá organizovaná jednotka je bunka.

So, if we are really going to deliver in medicine in this way,

Takže ak naozaj chceme vykonávať medicínu takto,

we have to think of personalizing cellular therapies,

musíme premýšľať o personalizácii bunkových terapií

and then personalizing organ or organismal therapies,

a potom o personalizácii orgánov alebo terapií organizmu

and ultimately personalizing immersion therapies for the environment.

a nakoniec o personalizácii hĺbkových terapií pre prostredie.

So I think at every stage, you know --

Myslím si, že na každom stupni, viete...

there's that metaphor, there's turtles all the way.

je tu tá metafora o korytnačkách odvrchu až nadol.

Well, in this, there's personalization all the way.

Tu je to personalizácia odvrchu až nadol.

CA: So when you say medicine could be a cell

CA: Takže keď hovoríte, že medicína by mohla byť o bunke a nie o pilulke,

and not a pill,

hovoríte teoreticky o svojich vlastných bunkách.

you're talking about potentially your own cells.

SM: Absolutely. CA: So converted to stem cells,

SM: V každom prípade. CA: Čiže bunky zmenené na kmeňové bunky,

perhaps tested against all kinds of drugs or something, and prepared.

možno testované proti rôznym liekom a podobne, a pripravené.

SM: And there's no perhaps. This is what we're doing.

SM: Nie je tam žiadne možno. Toto naozaj robíme.

This is what's happening, and in fact, we're slowly moving,

Toto sa deje a vlastne namiesto vzďaľovania sa od genomiky,

not away from genomics, but incorporating genomics

ju začleňujeme do toho,

into what we call multi-order, semi-autonomous, self-regulating systems,

čo voláme multisystémové, semiautonómne, samoregulačné systémy,

like cells, like organs, like environments.

ako sú bunky, orgány a prostredia.

CA: Thank you so much.

CA: Ďakujem veľmi pekne.

SM: Pleasure. Thanks.

SM: Bolo mi cťou. Vďaka.

(potlesk)

[TED kniha Zákony medicíny od Siddharthu Mukherjee je v predaji.]