What we don't know about Europe's Muslim kids | Deeyah Khan

Translator: Crawford Hunt Reviewer: Joanna Pietrulewicz

Translator: Linda Magáthová Reviewer: Lukas Smol

When I was a child, I knew I had superpowers.

Keď som bola malá, vedela som, že mám superschopnosti.

That's right.

Naozaj.

(Laughter)

(smiech)

I thought I was absolutely amazing because I could understand

Myslela som si, že som totálne úžasná, lebo som dokázala rozumieť

and relate to the feelings of brown people,

a stotožniť sa s pocitmi hnedých ľudí,

like my grandfather, a conservative Muslim guy.

ako bol môj starý otec, konzervatívny moslim.

And also, I could understand my Afghan mother, my Pakistani father,

A tiež som rozumela mojej afgánskej mame, môjmu pakistanskému otcovi,

not so religious but laid-back, fairly liberal.

ktorí neboli takí nábožní, skôr umiernení, dosť liberálni.

And of course, I could understand

A samozrejme, vedela som pochopiť

and relate to the feelings of white people.

a stotožniť sa s pocitmi bielych ľudí.

The white Norwegians of my country.

Bielych Nórov v mojej krajine.

You know, white, brown, whatever --

Viete, bielych, hnedých, akýchkoľvek –

I loved them all.

mala som ich rada všetkých.

I understood them all,

Všetkým som rozumela,

even if they didn't always understand each other;

hoci oni sa vždy nesnažili porozumieť jeden druhému,

they were all my people.

všetci to boli moji ľudia.

My father, though, was always really worried.

Môj otec si napriek tomu vždy robil starosti.

He kept saying that even with the best education,

Hovorieval, že dokonca aj s najlepším vzdelaním

I was not going to get a fair shake.

sa mi nedostane férových šancí.

I would still face discrimination, according to him.

Podľa neho vraj stále budem čeliť diskriminácii.

And that the only way to be accepted by white people

A vraj jedinou cestou, ako ma bieli ľudia môžu prijať,

would be to become famous.

bude stať sa slávnou.

Now, mind you, he had this conversation with me when I was seven years old.

Predstavte si, že o tom sa so mnou bavil, keď som mala 7 rokov.

So while I'm seven years old, he said,

Takže ja mám sedem rokov, a on hovorí:

"Look, so it's either got to be sports, or it's got to be music."

„Počuj, musí to byť buď šport, alebo hudba.“

He didn't know anything about sports -- bless him -- so it was music.

O športoch nič nevedel – chvalabohu – takže to bola hudba.

So when I was seven years old, he gathered all my toys, all my dolls,

Takže keď som mala 7 rokov, pozbieral všetky moje hračky, bábiky,

and he threw them all away.

a odhodil ich.

In exchange he gave me a crappy little Casio keyboard and --

Namiesto nich mi dal otrasné malé klávesy Cassio a –

(Laughter)

(smiech)

Yeah. And singing lessons.

Hej. A hodiny spevu.

And he forced me, basically, to practice for hours and hours every single day.

A nútil ma cvičiť hodiny a hodiny, každý jeden deň.

Very quickly, he also had me performing for larger and larger audiences,

Veľmi rýchlo ma tiež donútil spievať pre stále väčšie publikum,

and bizarrely, I became almost a kind of poster child

a čo je zvláštne, takmer som sa stala dieťaťom,

for Norwegian multiculturalism.

ktoré stelesňuje nórsky multikulzuralizmus.

I felt very proud, of course.

Samozrejme, bola som na seba hrdá.

Because even the newspapers at this point

Pretože v tomto bode dokonca noviny

were starting to write nice things about brown people,

začínali písať o hnedých ľuďoch pekné veci,

so I could feel that my superpower was growing.

takže som cítila, že moje superschopnosti rastú.

So when I was 12 years old, walking home from school,

Takže keď som mala 12 rokov, raz som šla zo školy,

I took a little detour

urobila som si malú obchádzku,

because I wanted to buy my favorite sweets called "salty feet."

pretože som si chcela kúpiť moje obľúbené sladkosti, „slané nohy“.

I know they sound kind of awful,

Viem, že to znie úplne nechutne,

but I absolutely love them.

ale ja ich milujem.

They're basically these little salty licorice bits in the shape of feet.

Sú to také malé slané kúsky zo sladkého drievka v tvare nôh.

And now that I say it out loud, I realize how terrible that sounds,

A teraz, keď to hovorím nahlas, mi dochádza, ako hrozne to znie,

but be that as it may, I absolutely love them.

ale nech je ako chce, ja ich úplne zbožňujem.

So on my way into the store,

Takže po ceste do obchodu

there was this grown white guy in the doorway blocking my way.

sa zjaví nejaký vysoký biely chlap a vo dverách mi zatarasí cestu.

So I tried to walk around him, and as I did that, he stopped me

Snažila som sa prejsť okolo neho, ale pritom ma zastavil,

and he was staring at me,

čumel na mňa,

and he spit in my face, and he said,

potom mi napľul do tváre a povedal:

"Get out of my way

„Uhni mi z cesty,

you little black bitch, you little Paki bitch,

ty malá čierna krava, ty malá paki-krava,

go back home where you came from."

choď domov, odkiaľ si prišla.“

I was absolutely horrified.

Bola som v úplnom šoku.

I was staring at him.

Uprene som naňho hľadela.

I was too afraid to wipe the spit off my face,

Veľmi som sa bála zotrieť si ten pľuvanec z tváre,

even as it was mixing with my tears.

aj vtedy, keď sa miešal s mojimi slzami.

I remember looking around, hoping that any minute now,

Pamätám si, ako som sa obzerala v nádeji, že každú chvíľu

a grown-up is going to come and make this guy stop.

príde nejaký dospelý a tohto chlapa zastaví.

But instead, people kept hurrying past me and pretended not to see me.

Ale ľudia sa okolo mňa ponáhľali a predstierali, že ma nevidia.

I was very confused because I was thinking, well,

Nevedela som, čo sa deje, lebo som premýšľala:

"My white people, come on! Where are they? What's going on?

„Moji bieli ľudia, poďme! Kde sú? Čo sa deje?

How come they're not coming and rescuing me?"

Ako to, že nikto neprichádza a nezachraňuje ma?“

So, needless to say, I didn't buy the sweets.

Iste netreba povedať, že sladkosti som nekúpila.

I just ran home as fast as I could.

Len som čo najrýchlejšie bežala domov.

Things were still OK, though, I thought.

Aj tak boli veci v poriadku, myslela som si.

As time went on, the more successful I became,

Ako plynul čas, čím úspešnejšia som bola,

I eventually started also attracting harassment from brown people.

nakoniec som začala priťahovať aj obťažovanie zo strany hnedých ľudí.

Some men in my parent's community felt that it was unacceptable

Niektorí muži v komunite rodičov si mysleli, že je neprijateľné

and dishonorable for a woman to be involved in music

a nehanebné, aby sa žena zaoberala hudbou

and to be so present in the media.

a aby bola v súvislosti s ňou v médiách.

So very quickly, I was starting to become attacked at my own concerts.

Takže veľmi rýchlo ma začínali napádať na mojich vlastných koncertoch.

I remember one of the concerts, I was onstage, I lean into the audience

Pamätám si na jeden koncert, bola som na pódiu, nahla som sa do publika

and the last thing I see is a young brown face,

a posledné, čo som videla, je mladá hnedá tvár,

and the next thing I know is some sort of chemical is thrown in my eyes

a potom som videla len nejakú chemikáliu, ktorú mi hodili do očí,

and I remember I couldn't really see and my eyes were watering

a pamätám si, že som nič nevidela, oči mi slzili,

but I kept singing anyway.

ale aj tak som ďalej spievala.

I was spit in the face in the streets of Oslo, this time by brown men.

Napľuli mi do tváre v uliciach Osla, tento raz to boli hnedí muži.

They even tried to kidnap me at one point.

Raz sa ma dokonca pokúsil niekto uniesť.

The death threats were endless.

Vyhrážky smrťou nemali konca.

I remember one older bearded guy stopped me in the street one time,

Spomínam si na jedného staršieho bradatého muža, zastavil ma na ulici

and he said, "The reason I hate you so much

a povedal: „Dôvod, prečo ťa tak nenávidím,

is because you make our daughters think

je ten, že kvôli tebe si naše dcéry myslia,

they can do whatever they want."

že si môžu robiť, čo chcú.“

A younger guy warned me to watch my back.

Jeden mladík mi poradil, aby som si dávala pozor.

He said music is un-Islamic and the job of whores,

Povedal, že hudba je neislamská, že je to práca kuriev,

and if you keep this up, you are going to be raped

a ak budem pokračovať, znásilnia ma

and your stomach will be cut out so that another whore like you will not be born.

a vyrežú mi brucho, aby sa ďalšia kurva ako ja nemohla narodiť.

Again, I was so confused.

Znovu som bola zmätená.

I couldn't understand what was going on.

Nechápala som, čo sa deje.

My brown people now starting to treat me like this -- how come?

Moji hnedí ľudia sa ku mne začínali správať takto – ako to?

Instead of bridging the worlds, the two worlds,

Miesto toho, aby som premostila svety, tie dva svety,

I felt like I was falling between my two worlds.

som sa cítila, akoby som pomedzi moje dva svety padala.

I suppose, for me, spit was kryptonite.

Myslím, že pre mňa boli pľuvance ako kryptonit.

So by the time I was 17 years old,

Takže kým som mala 17 rokov,

the death threats were endless, and the harassment was constant.

vyhrážky smrťou boli nekonečné, a neustále ma niekto obťažoval.

It got so bad, at one point my mother sat me down and said,

Nakoniec to bolo také zlé, že ma mama posadila a povedala:

"Look, we can no longer protect you, we can no longer keep you safe,

„Pozri, už ťa nedokážeme ochraňovať, ani udržať v bezpečí,

so you're going to have to go."

takže budeš musieť odísť.“

So I bought a one-way ticket to London, I packed my suitcase and I left.

Tak som si kúpila jednosmerný lístok do Londýna, zbalila si kufor a odišla som.

My biggest heartbreak at that point was that nobody said anything.

Najviac sa ma vtedy dotklo, že nikto nič nepovedal.

I had a very public exit from Norway.

Môj odchod z Nórska bol veľmi verejný.

My brown people, my white people -- nobody said anything.

Moji hnedí ľudia, moji bieli ľudia – nikto nič nepovedal.

Nobody said, "Hold on, this is wrong.

Nikto nepovedal: „Počkať, toto je chyba.

Support this girl, protect this girl, because she is one of us."

Podporujte toto dievča, chráňte ho, lebo ona je jedna z nás.“

Nobody said that.

Nikto to nepovedal.

Instead, I felt like -- you know at the airport,

Namiesto toho som sa cítila – viete, ako na letisku,

on the baggage carousel you have these different suitcases

kde máte na páse s kuframi rôzne kufre,

going around and around,

ktoré idú dokola a dokola,

and there's always that one suitcase left at the end,

a vždy sa na konci zjavuje posledný kufor,

the one that nobody wants, the one that nobody comes to claim.

ktorý nikto nechce, ku ktorému sa nikto neprizná.

I felt like that.

Tak som sa cítila.

I'd never felt so alone. I'd never felt so lost.

Nikdy som sa necítila taká sama, nikto som sa necítila taká stratená.

So, after coming to London, I did eventually resume my music career.

Po príchode do Londýna som nakoniec nadviazala na kariéru v hudbe.

Different place, but unfortunately the same old story.

Iné miesto, ale, žiaľ, rovnaký starý príbeh.

I remember a message sent to me saying that I was going to be killed

Spomínam si na správu, čo som dostala, kde sa písalo, že ma zabijú,

and that rivers of blood were going to flow

a že sa prelejú rieky krvi,

and that I was going to be raped many times before I died.

a že predtým, ako zomriem, ma mnohokrát znásilnia.

By this point, I have to say,

Musím povedať, že v tomto bode

I was actually getting used to messages like this,

som si vlastne zvykala na takéto správy,

but what became different was that now they started threatening my family.

ale zmenilo sa to, že teraz sa začali vyhrážať mojej rodine.

So once again, I packed my suitcase, I left music and I moved to the US.

Takže som si znovu zbalila kufor, opustila hudbu a presťahovala sa do USA.

I'd had enough.

Už som toho mala dosť.

I didn't want to have anything to do with this anymore.

Už som s týmto nechcela mať nič spoločné.

And I was certainly not going to be killed for something

A iste som sa nechystala dať sa zabiť kvôli niečomu,

that wasn't even my dream -- it was my father's choice.

čo ani nebol môj sen – bol to výber môjho otca.

So I kind of got lost.

Takže som sa celkom stratila.

I kind of fell apart.

V podstate sa zrútila.

But I decided that what I wanted to do

Ale rozhodla som sa, že chcem

is spend the next however many years of my life

niekoľko, hocikoľko rokov môjho života

supporting young people

stráviť podporou mladých ľudí,

and to try to be there in some small way,

pokúsiť sa byť tam pre nich, akokoľvek krátko,

whatever way that I could.

ako len budem môcť.

I started volunteering for various organizations

Začala som s dobrovoľníctvom pre rôzne organizácie,

that were working with young Muslims inside of Europe.

ktoré pracovali s mladými moslimami v Európe.

And, to my surprise, what I found was

A na svoje prekvapenie som zistila,

so many of these young people were suffering and struggling.

že mnohí títo mladí ľudia trpia a bojujú.

They were facing so many problems with their families and their communities

Čelili mnohým problémom so svojimi rodinami a spoločenstvami,

who seemed to care more about their honor and their reputation

ktoré, ako sa zdalo, sa zaujímali viac o svoju česť a dobré meno

than the happiness and the lives of their own kids.

než o šťastie a život svojich vlastných detí.

I started feeling like maybe I wasn't so alone, maybe I wasn't so weird.

Začala som mať pocit, že možno nie som taká sama, že nie som taká divná.

Maybe there are more of my people out there.

Možno že na svete je viac mojich ľudí.

The thing is, what most people don't understand

Problém je, že väčšina ľudí nerozumie,

is that there are so many of us growing up in Europe

že v Európe vyrastalo tak veľa z nás,

who are not free to be ourselves.

ktorí nemôžeme byť sami sebou.

We're not allowed to be who we are.

Nedovolia nám byť tým, kým sme.

We are not free to marry

Nesmieme si vziať za muža či ženu

or to be in relationships with people that we choose.

alebo mať vzťah s tými, ktorých si vyberieme my.

We can't even pick our own career.

Nesmieme si dokonca vybrať povolanie.

This is the norm in the Muslim heartlands of Europe.

Toto je v moslimských centrách Európy štandardom.

Even in the freest societies in the world, we're not free.

Hoci sme v najslobodnejších spoločnostiach na svete, nie sme slobodní.

Our lives, our dreams, our future does not belong to us,

Naše životy, sny, naša budúcnosť nám nepatria,

it belongs to our parents and their community.

patria našim rodičom a ich komunite.

I found endless stories of young people

Našla som nekonečne veľa príbehov mladých ľudí,

who are lost to all of us,

ktorí sú od nás ďaleko,

who are invisible to all of us

ktorí sú nám všetkým neviditeľní,

but who are suffering, and they are suffering alone.

ale ktorí trpia, a trpia osamotení.

Kids we are losing to forced marriages, to honor-based violence and abuse.

Deti, čo prehrávajú s núteným manželstvom, násilím a zneužívaním kvôli cti.

Eventually, I realized after several years of working with these young people,

Po niekoľkých rokoch práce s týmito mladými som nakoniec pochopila,

that I will not be able to keep running.

že už nebudem ďalej vládať utekať.

I can't spend the rest of my life being scared and hiding

Nemôžem stráviť zvyšok svojho života v strachu a v úkryte,

and that I'm actually going to have to do something.

a že skutočne niečo budem musieť urobiť.

And I also realized that my silence, our silence,

A pochopila som tiež, že moje ticho, naše ticho,

allows abuse like this to continue.

umožňuje, aby sa v tomto zneužívaní pokračovalo.

So I decided that I wanted to put my childhood superpower to some use

Takže som sa rozhodla, že chcem svoje detské superschopnosti trochu využiť

by trying to make people on the different sides of these issues understand

a pokúsim sa, aby ľudia na opačných stranách týchto problémov pochopili,

what it's like to be a young person stuck between your family and your country.

aké to je byť mladým človekom zakliesneným medzi rodinou a krajinou.

So I started making films, and I started telling these stories.

Tak som začala natáčať filmy a začala som rozprávať tieto príbehy.

And I also wanted people to understand the deadly consequences of us

A tiež som chcela, aby ľudia pochopili smrteľné následky toho,

not taking these problems seriously.

keď tieto problémy nebudeme brať vážne.

So the first film I made was about Banaz.

Prvý film, ktorý som natočila, bol o Banaz.

She was a 17-year-old Kurdish girl in London.

Bola 17-ročným kurdským dievčaťom v Londýne.

She was obedient, she did whatever her parents wanted.

Bola poslušná, urobila všetko, čo chceli jej rodičia.

She tried to do everything right.

Snažila sa všetko urobiť správne.

She married some guy that her parents chose for her,

Vydala sa za nejakého chlapa, ktorého jej vybrali rodičia,

even though he beat and raped her constantly.

hoci ju neustále mlátil a znásilňoval.

And when she tried to go to her family for help, they said,

A keď sa pokúsila ísť po pomoc k rodine, povedali:

"Well, you got to go back and be a better wife."

„No, musíš sa vrátiť a byť lepšou manželkou.“

Because they didn't want a divorced daughter on their hands

Pretože nechceli mať na svedomí rozvedenú dcéru,

because, of course, that would bring dishonor on the family.

pretože by to, samozrejme, prinieslo rodine zneuctenie.

She was beaten so badly her ears would bleed,

Bil ju tak strašne, až jej krvácali uši,

and when she finally left and she found a young man that she chose

a keď konečne utiekla a našla mladého muža, ktorého si vybrala

and she fell in love with,

a zaľúbila sa doňho,

the community and the family found out

zistila to jej komunita a rodina

and she disappeared.

a ona zmizla.

She was found three months later.

Našla sa o 3 mesiace.

She'd been stuffed into a suitcase and buried underneath the house.

Napchali ju do kufra a pochovali pod domom.

She had been strangled, she had been beaten to death

Škrtili ju, zbili až na smrť,

by three men, three cousins, on the orders of her father and uncle.

a urobili to traja muži, traja bratranci, na rozkaz jej otca a strýka.

The added tragedy of Banaz's story

K tragédii príbehu Banaz ešte pridáva,

is that she had gone to the police in England five times asking for help,

že predtým v Anglicku žiadala políciu o pomoc päťkrát,

telling them that she was going to be killed by her family.

hovorila im, že sa ju jej rodina chystá zabiť.

The police didn't believe her so they didn't do anything.

Policajti jej neverili, takže nič neurobili.

And the problem with this

A problém s týmto je ten,

is that not only are so many of our kids facing these problems

že nielen že sa s takýmito problémami potýka tak veľa našich detí

within their families and within their families' communities,

v rámci svojich rodín a komunít svojich rodín,

but they're also meeting misunderstandings

ale že sa stretávajú s nepochopením

and apathy in the countries that they grow up in.

a apatiou krajín, v ktorých vyrastajú.

When their own families betray them, they look to the rest of us,

Keď ich zradí ich vlastná rodina, obracajú sa na nás ostatných,

and when we don't understand,

a keď im my nerozumieme,

we lose them.

strácame ich.

So while I was making this film, several people said to me,

Počas natáčania filmu mi povedalo niekoľko ľudí:

"Well, Deeyah, you know, this is just their culture,

„No, Deeyah, vieš, toto je prosto ich kultúra,

this is just what those people do to their kids

toto títo ľudia robia svojim deťom

and we can't really interfere."

a my vlastne nevieme zasiahnuť.“

I can assure you being murdered is not my culture.

Môžem vás ubezpečiť, že vražda nie je moja kultúra.

You know?

Chápete?

And surely people who look like me,

A iste, ľudia, ktorí vyzerajú ako ja,

young women who come from backgrounds like me,

mladé ženy, ktoré pochádzajú z prostredia ako ja,

should be subject to the same rights, the same protections

by mali mať rovnaké práva, rovnakú ochranu

as anybody else in our country, why not?

ako hocikto iný v našej krajine, pravda?

So, for my next film, I wanted to try and understand

Takže pri svojom ďalšom filme som sa chcela pokúsiť pochopiť,

why some of our young Muslim kids in Europe

prečo niektorých z našich mladých moslimov v Európe

are drawn to extremism and violence.

priťahuje extrémizmus a násilie.

But with that topic,

Ale pri tejto téme

I also recognized that I was going to have to face my worst fear:

som zistila, že musím čeliť svojmu najhoršiemu strachu:

the brown men with beards.

hnedým chlapom s bradami.

The same men, or similar men,

Rovnakí muži alebo podobní tým,

to the ones that have hounded me for most of my life.

ktorí ma prenasledovali väčšinu môjho života.

Men that I've been afraid of most of my life.

Muži, ktorých som sa bála väčšinu svojho života.

Men that I've also deeply disliked,

Muži, ktorých som zhlboka neznášala,

for many, many years.

a to dlhé, dlhé roky.

So I spent the next two years interviewing convicted terrorists,

Takže ďalšie dva roky som strávila rozhovormi s odsúdenými teroristami,

jihadis and former extremists.

džihádistami a niekdajšími extrémistami.

What I already knew, what was very obvious already,

Už som vedela, pretože to bolo zreteľné,

was that religion, politics, Europe's colonial baggage,

že náboženstvo, politika, koloniálna minulosť Európy,

also Western foreign policy failures of recent years,

aj zlyhania západnej zahraničnej politiky v posledných rokoch

were all a part of the picture.

boli súčasťou problému.

But what I was more interested in finding out was what are the human,

Ale mňa skôr zaujímalo zistiť, aké boli ľudské,

what are the personal reasons

aké boli osobné dôvody,

why some of our young people are susceptible to groups like this.

prečo niektorí naši mladí ľudia podliehajú takýmto skupinám.

And what really surprised me was that I found wounded human beings.

A čo ma naozaj prekvapilo, bol fakt, že som našla zranené ľudské bytosti.

Instead of the monsters that I was looking for,

Namiesto tých monštier, ktoré som hľadala,

that I was hoping to find --

ktoré som dúfala, že nájdem –

quite frankly because it would have been very satisfying --

naozaj, úprimne, pretože to by bolo veľmi uspokojivé –

I found broken people.

našla som zlomených ľudí.

Just like Banaz,

Rovnako ako Banaz,

I found that these young men were torn apart

zistila som, že títo mladí muži boli rozháraní

from trying to bridge the gaps

od snahy preklenúť priepasti

between their families and the countries that they were born in.

medzi svojimi rodinami a krajinami, v ktorých sa narodili.

And what I also learned is that extremist groups, terrorist groups

A zistila som tiež, že extrémistické teroristické skupiny

are taking advantage of these feelings of our young people

využívajú tieto pocity našich mladých ľudí

and channeling that -- cynically -- channeling that toward violence.

a presmerúvajú ich – čo je cynické – smerom k násiliu.

"Come to us," they say.

„Poďte k nám,“ hovoria im.

"Reject both sides, your family and your country

„Zavrhnite obe strany, vašu rodinu aj vašu krajinu,

because they reject you.

pretože oni zavrhli vás.

For your family, their honor is more important than you

Lebo pre vašu rodinu je jej česť dôležitejšia ako vy

and for your country,

a pre vašu krajinu

a real Norwegian, Brit or a French person will always be white and never you."

bude skutočný Nór, Brit či Francúz vždy beloch a nikdy nie ako vy.“

They're also promising our young people the things that they crave:

Sľubujú našim mladým ľuďom veci, po ktorých prahnú:

significance, heroism, a sense of belonging and purpose,

dôležitosť, hrdinstvo, pocit, že niekam patrím a mám cieľ,

a community that loves and accepts them.

komunita, ktorá ich miluje a prijíma.

They make the powerless feel powerful.

Vďaka nim sa bezmocní cítia mocní.

The invisible and the silent are finally seen and heard.

Neviditeľných a tichých je konečne vidieť a počuť.

This is what they're doing for our young people.

Toto robia s našimi mladými ľuďmi.

Why are these groups doing this for our young people and not us?

Prečo to tieto skupiny robia našim mladým, a nie nám?

The thing is,

Vec sa má tak,

I'm not trying to justify

že sa nesnažím odôvodniť

or excuse any of the violence.

alebo ospravedlniť akékoľvek násilie.

What I am trying to say is that we have to understand

Snažím sa povedať, že musíme porozumieť tomu,

why some of our young people are attracted to this.

prečo toto priťahuje niektorých našich mladých ľudí.

I would like to also show you, actually --

Chcela by som vám tiež ukázať –

these are childhood photos of some of the guys in the film.

toto sú fotky z detstva niektorých chlapcov z toho filmu.

What really struck me is that so many of them --

Skutočne ma zasiahlo, že toľko veľa z nich –

I never would have thought this --

toto by som si nikdy nepomyslela –

but so many of them have absent or abusive fathers.

tak veľa z nich má žiadnych alebo hrubých otcov.

And several of these young guys

A niekoľkí z týchto mladých chlapcov

ended up finding caring and compassionate father figures

nakoniec našli starostlivých a milosrdných zástupcov otcov

within these extremist groups.

v týchto extrémistických skupinách.

I also found men brutalized by racist violence,

Našla som tiež mužov zhrubnutých rasistickým násilím,

but who found a way to stop feeling like victims

takých, ktorí našli cestu, ako sa prestať cítiť obeťou,

by becoming violent themselves.

keď sa sami stali násilníkmi.

In fact, I found something, to my horror, that I recognized.

Vlastne, na svoje zdesenie som našla niečo, čo som spoznala.

I found the same feelings that I felt as a 17-year-old as I fled from Norway.

Našla som rovnaké pocity, ako keď som mala 17 rokov, keď som utiekla z Nórska.

The same confusion, the same sorrow,

Rovnaký zmätok, rovnaký smútok,

the same feeling of being betrayed

rovnaký pocit, že ma zrádzajú

and not belonging to anyone.

a že k nikomu nepatrím.

The same feeling of being lost and torn between cultures.

Rovnaký pocit stratenosti a rozháranosti medzi kultúrami.

Having said that, I did not choose destruction,

Ako som povedala, nevybrala som si ničenie,

I chose to pick up a camera instead of a gun.

zvolila som si vziať do ruky kameru a nie zbraň.

And the reason I did that is because of my superpower.

A dôvodom na to bola moja supermoc.

I could see that understanding is the answer, instead of violence.

Videla som, že práve porozumenie je odpoveďou, a nie násilie.

Seeing human beings

Že treba vidieť ľudí

with all their virtues and all their flaws

so všetkými ich cnosťami a ich chybami,

instead of continuing the caricatures:

a nie pokračovať s karikatúrami:

the us and them, the villains and victims.

my a oni, zloduchovia a obete.

I'd also finally come to terms with the fact

A tiež som sa zmierila s faktom,

that my two cultures didn't have to be on a collision course

že moje dve kultúry nemusia na seba narážať,

but instead became a space where I found my own voice.

namiesto toho sa stali priestorom, kde som našla svoj hlas.

I stopped feeling like I had to pick a side,

Prestala som cítiť, že si potrebujem vybrať stranu,

but this took me many, many years.

ale trvalo mi to mnoho, mnoho rokov.

There are so many of our young people today

Dnes je tu mnoho mladých ľudí,

who are struggling with these same issues,

ktorí bojujú s rovnakými problémami,

and they're struggling with this alone.

a bojujú s nimi osamote.

And this leaves them open like wounds.

A preto sú otvorení ako rany.

And for some, the worldview of radical Islam

A pre niektorých sa pohľad radikálneho islamu

becomes the infection that festers in these open wounds.

stane infekciou, ktorej sa v týchto ranách darí.

There's an African proverb that says,

Jedno africké príslovie hovorí:

"If the young are not initiated into the village,

„Ak sa mladí nezačlenia do dediny,

they will burn it down just to feel its warmth."

zapália ju, len aby cítili teplo z nej.“

I would like to ask --

Chcela by som sa spýtať –

to Muslim parents and Muslim communities,

moslimských rodičov a moslimských komunít –

will you love and care for your children

budete milovať a starať sa o svoje deti

without forcing them to meet your expectations?

bez toho, aby ste ich nútili do splnenia vašich očakávaní?

Can you choose them instead of your honor?

Viete si vybrať ich, a nie vašu česť?

Can you understand why they're so angry and alienated

Dokážete pochopiť, prečo sú takí nahnevaní a cítia sa sami,

when you put your honor before their happiness?

keď je vám vaša česť dôležitejšia ako ich šťastie?

Can you try to be a friend to your child

Viete sa pokúsiť byť vášmu dieťaťu priateľom,

so that they can trust you

aby vám mohlo dôverovať

and want to share with you their experiences,

a aby sa s vami chcelo deliť o svoje zážitky,

rather than having to seek it somewhere else?

a nie nútiť ho, aby si to hľadalo niekde inde?

And to our young people tempted by extremism,

A vy, mladí ľudia zvádzaní extrémizmom,

can you acknowledge that your rage is fueled by pain?

dokážete priznať, že vašu zúrivosť poháňa bolesť?

Will you find the strength to resist those cynical old men

Nájdete v sebe silu odolať tým cynickým starcom,

who want to use your blood for their own profits?

ktorí chcú zneužiť vašu krv pre svoj vlastný prospech?

Can you find a way to live?

Dokážete nájsť spôsob, akým žiť?

Can you see that the sweetest revenge

Dokážete vidieť, že najsladšia pomsta

is for you to live a happy, full and free life?

je žiť svoj život šťastne, plne a slobodne?

A life defined by you and nobody else.

Život, ktorý určujete vy a nikto iný.

Why do you want to become just another dead Muslim kid?

Prečo sa chcete stať ďalším mŕtvym moslimským deckom?

And for the rest of us, when will we start listening to our young people?

A my, zvyšok, kedy začneme počúvať našich mladých?

How can we support them

Ako im vieme pomôcť

in redirecting their pain into something more constructive?

premeniť ich bolesť na niečo konštruktívnejšie?

They think we don't like them.

Oni si myslia, že ich nemáme radi.

They think we don't care what happens to them.

Myslia si, že nám je jedno, čo sa s nimi stane.

They think we don't accept them.

Myslia si, že ich neprijímame.

Can we find a way to make them feel differently?

Vieme to zmeniť, aby sa cítili inak?

What will it take for us to see them and notice them

Čo potrebujeme na to, aby sme ich uvideli a všimli si ich,

before they become either the victims or the perpetrators of violence?

kým sa stanú obeťami alebo páchateľmi násilia?

Can we make ourselves care about them and consider them to be our own?

Vieme sa prinútiť starať sa o nich a považovať ich za svojich?

And not just be outraged when the victims of violence look like ourselves?

A nielen cítiť sa pobúrene, keď obete tohto násilia vyzerajú ako my?

Can we find a way to reject hatred and heal the divisions between us?

Vieme nájsť spôsob, ako odmietnuť nenávisť a preklenúť hranice medzi nami?

The thing is we cannot afford to give up on each other or on our kids,

Vec sa má tak, že si nemôžeme dovoliť vzdať sa jeden druhého či našich detí,

even if they've given up on us.

hoci oni na nás už rezignovali.

We are all in this together.

Sme v tom všetci spoločne.

And in the long term, revenge and violence will not work against extremists.

A z dlhodobého hľadiska pomsta a násilie na extrémistov nebudú fungovať.

Terrorists want us to huddle in our houses in fear,

Teroristi chcú, aby sme sa krčili strachom v našich domovoch,

closing our doors and our hearts.

aby sme zavreli naše dvere aj srdcia.

They want us to tear open more wounds in our societies

Chcú rozjatriť v našich spoločnostiach viac rán,

so that they can use them to spread their infection more widely.

aby ich mohli zneužiť na väčšie rozšírenie ich infekcie.

They want us to become like them:

Chcú, aby sme sa stali takými, ako oni:

intolerant, hateful and cruel.

netolerantnými, nenávistnými a krutými.

The day after the Paris attacks,

Deň po útokoch v Paríži

a friend of mine sent this photo of her daughter.

mi jedna moja priateľka poslala túto fotku svojej dcéry.

This is a white girl and an Arab girl.

Toto je biele dievča a arabské dievča.

They're best friends.

Sú najlepšie priateľky.

This image is the kryptonite for extremists.

Tento obrázok je pre extrémistov ako kryptonit.

These two little girls with their superpowers

Tieto dve dievčatká so svojimi superschopnosťami

are showing the way forward

ukazujú cestu vpred,

towards a society that we need to build together,

k spoločnosti, ktorú musíme spolu vybudovať,

a society that includes and supports,

spoločnosť, ktorá začleňuje a podporuje,

rather than rejects our kids.

a nie odmieta svoje deti.

Thank you for listening.

Ďakujem, že ste ma vypočuli.

(Applause)

(potlesk)