How the arts help homeless youth heal and build | Malika Whitley

Translator: Vladimíra Winkler Reviewer: Tamara Wells

Don't you love a good nap?

Tiež si radi chvíľu zdriemnete?

(Laughter)

(smiech)

Just stealing away that small block of time

Ukradnúť si malý kúsok času,

to curl up on your couch for that sweet moment of escape.

schúliť sa na gauči a na sladkú chvíľu utiecť.

It's one of my favorite things,

Je to jedna z mojich najobľúbenejších vecí,

but something I took for granted

niečo, čo som brala za samozrejmosť

before I began experiencing homelessness as a teenager.

predtým, než som zažila bezdomovectvo ako tínedžerka.

The ability to take a nap is only reserved for stability and sureness,

Možnosť zdriemnuť si je rezervovaná pre stabilitu a istotu,

niečo, čo nenájdete,

something you can't find

when you're carrying everything you own in your book bag

keď si všetko, čo máte, nesiete v batohu na chrbte

and carefully counting the amount of time you're allowed to sit in any given place

a starostlivo počítate čas, ktorý niekde presedíte,

before being asked to leave.

kým vás povedia, aby ste odišli.

Vyrástla som v Atlante, v Georgii,

I grew up in Atlanta, Georgia,

kde sme menili jedno ubytovanie za druhým

bouncing from house to house

with a loving, close-knit family

s milujúcou nerozlučnou rodinou,

as we struggled to find stability

keď sme sa usilovali nájsť stabilitu

in our finances.

v našej finančnej situácii.

But when my mom temporarily lost herself to mania

Ale keď moja mama prepadla mánii

and when that mania chose me as its primary scapegoat

a keď si táto mánia vybrala mňa za obetného baránka

through both emotional and physical abuse,

cez emocionálne a fyzické zneužívanie,

I fled for my safety.

utiekla som z nebezpečia.

I had come to the conclusion that homelessness was safer for me

Prišla som k záveru, že bezdomovectvo bolo pre mňa bezpečnejšie

than being at home.

ako zostať doma.

I was 16.

Mala som 16 rokov.

During my homelessness, I joined Atlanta's 3,300 homeless youth

Ako bezdomovec, som sa pridala k 3 300 mladým bezdomovcom v Atlante

in feeling uncared for,

s pocitom, že na mne nikomu nezáleží,

left out and invisible each night.

že som vyradená a akoby neviditeľná každú noc.

Pre maloletého bezdomovca na ulici

There wasn't and still is not any place

for a homeless minor to walk off the street

tam nebolo kde ísť

to access a bed.

a mať posteľ na prenocovanie.

I realized that most people thought of homelessness

Uvedomila som si, že väčšina ľudí vidí bezdomovcov

as some kind of lazy, drug-induced squalor and inconvenience,

ako lenivých, zanedbaných ľudí, ktorí berú drogy a spôsobujú problémy,

but that didn't represent my book bag full of clothes and schoolbooks,

ale to vôbec nebol môj prípad, so školskou taškou plnou šiat a kníh,

or my A+ grade point average.

ani moje výborné známky.

I would sit on my favorite bench downtown

Sedela som na svojej obľúbenej lavičke v centre

and watch as the hours passed by

a sledovala som, ako ubiehali hodiny,

until I could sneak in a few hours of sleep

dokým sa mi podarilo chytiť zopár hodín spánku

on couches, in cars,

na gaučoch, v autách,

in buildings or in storage units.

v budovách alebo v skladoch.

I, like thousands of other homeless youth, disappeared into the shadows of the city

Tak ako tisíce ďalších mladých bezdomovcov som zmizla v tieňoch mesta,

while the whole world kept spinning

pokým sa celý svet točil,

as if nothing at all had gone terribly wrong.

akoby sa vôbec nič hrozné nedialo.

The invisibility alone almost completely broke my spirit.

Tá neviditeľnosť sama o sebe ma skoro zlomila.

But when I had nothing else, I had the arts,

Ale keď som nemala už nič iné, mala som aspoň umenie,

niečo, čo odomňa nežiadalo

something that didn't demand

material wealth from me in exchange for refuge.

materiálne bohatstvo výmenou za útočisko.

A few hours of singing, writing poetry

Zopár hodín spevu, písania poézie

or saving up enough money

alebo nasporenie si dosť peňazí,

to disappear into another world at a play

aby som mohla zmiznúť vo svete divadla,

kept me going and jolting me back to life when I felt at my lowest.

ma udržali nad hladinou a vrátili ma späť do života, keď som sa cítila na dne.

I would go to church services on Wednesday evenings

Chodila som na bohoslužbu v stredy večer

and, desperate for the relief the arts gave me,

a bolestne túžila po úľave, ktoré mi dávalo umenie,

I would go a few hours early,

vždy som prišla o niekoľko hodín skôr,

slip downstairs

skĺzla som dole schodmi

and into a part of the world where the only thing that mattered

do sveta, kde jediné, na čom záležalo,

was whether or not I could hit the right note in the song

bolo, či viem zaspievať tú správnu notu v piesni,

I was perfecting that week.

ktorú som vtedy cvičila.

I would sing for hours.

Spievala som dlhé hodiny.

It gave me so much strength to give myself permission

Dávalo mi to takú silu,

dovoliť si proste na všetko zabudnúť a spievať.

to just block it all out and sing.

Five years later, I started my organization, ChopArt,

O päť rokov neskôr som založila organizáciu ChopArt,

which is a multidisciplinary arts organization for homeless minors.

je to multidisciplinárna umelecká organizácia pre neplnoletých bezdomovcov.

ChopArt uses the arts as a tool for trauma recovery

ChopArt využíva umenie ako nástroj na zotavenie sa z traumy

by taking what we know about building community

pomocou toho, čo vieme o budovaní komunity

and restoring dignity

a obnovení dôstojnosti,

and applying that to the creative process.

čo potom využívame v tvorivom procese.

ChopArt is headquartered in Atlanta, Georgia,

Centrála ChopArtu je v Atlante v Georgii,

with additional programs in Hyderabad, India, and Accra, Ghana,

a ďalšie programy sú v Hyderabade v Indii a v Accre v Ghane.

and since our start in 2010,

A od nášho začiatku v roku 2010,

we've served over 40,000 teens worldwide.

sme pomohli vyše 40 000 tínedžerom po celom svete.

Our teens take refuge

Naší tínedžeri nachádzajú útočisko

in the transformative elements of the arts,

v transformatívnych prvkoch umenia,

and they depend on the safe space ChopArt provides for them to do that.

a potrebujú bezpečné miesto, ktoré im ChopArt dáva.

An often invisible population uses the arts to step into their light,

A často títo neviditeľní ľudia

prostrednictvom umenia vstúpia do svojho svetla,

but that journey out of invisibility is not an easy one.

ale táto cesta z neviditeľnosti nie je jednoduchou.

We have a sibling pair, Jeremy and Kelly,

Máme tu súrodencov, Jeremyho a Kelly,

who have been with our program for over three years.

ktorí sú v našom programe cez tri roky.

They come to the ChopArt classes every Wednesday evening.

Chodia na ChopArt hodiny každú stredu večer.

But about a year ago,

Ale asi pred rokom

Jeremy and Kelly witnessed their mom seize and die right in front of them.

Jeremy a Kelly videli svoju mamu zomrieť.

They watched as the paramedics failed to revive her.

Sledovali, ako jej záchranári už nevedeli pomôcť.

They cried as their father

Plakali, keď ich otec

signed over temporary custody to their ChopArt mentor, Erin,

prepísal ich opatrovníctvo na ich ChopArt mentorku, Erin,

without even allowing them to take an extra pair of clothes on their way out.

a ani im nedovolil zobrať si so sebou oblečenie na prezlečenie.

This series of events broke my heart,

Tieto udalosti mi zlomili srdce,

but Jeremy and Kelly's faith and resolve in ChopArt

Jeremy a Kelly sú oddaní ChopArtu

is what keeps me grounded in this work.

a ich dôvera mi dáva v tejto práci nádej.

Kelly calling Erin in her lowest moment,

Kelly vždy zavolá Erin, keď je na dne,

knowing that Erin would do whatever she could

lebo vie, že Erin urobí čokoľvek,

to make them feel loved and cared for,

aby im dala pocit lásky a starostlivosti,

is proof to me that by using the arts as the entry point,

je pre mňa dôkaz, že keď používame umenie ako vstupnú bránu,

we can heal and build our homeless youth population.

budeme môcť povzbudiť mladých bezdomovcov a zahojiť ich rany.

And we continue to build.

A pokračujeme v povzbudzovaní.

We build with Devin,

Povzbudzujeme Devina,

who became homeless with his family

ktorý s rodinou prišiel o domov,

when his mom had to choose between medical bills or the rent.

keď si jeho mama musela vybrať medzi účtami za lekára a nájmom.

Cez ChopArt objavil lásku k maľovaniu.

He discovered his love of painting through ChopArt.

Povzbudzujeme Liz,

We build with Liz,

who has been on the streets most of her teenage years

ktorá bola na ulici väčšinu svojho dospievania,

but turns to music to return to herself

ale s hudbou sa vedela vrátiť k sebe,

when her traumas feel too heavy for her young shoulders.

keď jej traumy boli priťažké na jej mladé plecia.

We build for Maria,

Povzbudzujeme Mariu,

who uses poetry to heal

ktorá používa poéziu na zotavenie sa

after her grandfather died in the van

po tom, čo jej starý otec zomrel v dodávke,

she's living in with the rest of her family.

kde so svojou rodinou žila.

And so to the youth out there experiencing homelessness,

A tak mladým niekde tam vonku, ktorí sú bez domova,

let me tell you,

dovoľte mi povedať vám toto:

you have the power to build within you.

Máte v sebe silu postaviť sa na nohy.

Prostredníctvom umenia máte hlas,

You have a voice through the arts

that doesn't judge what you've been through.

ktorý nesúdi, čím ste si prešli.

So never stop fighting to stand in your light

Tak nikdy neprestaňte bojovať za svoje miesto vo svetle,

because even in your darkest times,

pretože aj vtedy, keď je vám najhoršie,

we see you.

my vás vidíme.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)