Behind the lies of Holocaust denial | Deborah Lipstadt

Translator: Mirica Miush Reviewer: Nela Kolčáková

I come to you today to speak of liars,

Dnes som sem prišla, aby som hovorila o klamároch,

lawsuits

súdnych procesoch

and laughter.

a smiechu.

The first time I heard about Holocaust denial,

Keď som prvýkrát počula o popieraní holokaustu,

I laughed.

smiala som sa.

Holocaust denial?

Popieranie holokaustu?

The Holocaust which has the dubious distinction

Toho holokaustu, ktorý je neslávne známy tým,

of being the best-documented genocide in the world?

že je najlepšie zdokumentovanou genocídou na svete?

Who could believe it didn't happen?

Kto by už veril, že sa to nestalo?

Think about it.

Porozmýšľajme o tom...

For deniers to be right,

Ak by mali popierači pravdu,

who would have to be wrong?

kto by sa musel mýliť?

Well, first of all, the victims --

Tak po prvé – obete.

the survivors who have told us their harrowing stories.

Tí preživší, ktorí nám hovorili svoje drásajúce príbehy.

Who else would have to be wrong?

Kto ďalší by sa musel mýliť?

The bystanders.

Svedkovia z okolia.

The people who lived in the myriads of towns and villages and cities

Ľudia, ktorí žili v mnohých obciach, dedinách a mestách na východnom fronte,

on the Eastern front,

who watched their neighbors be rounded up --

ktorí pozorovali svojich susedov –

men, women, children, young, old --

mužov, ženy, deti, mladých, starých –

and be marched to the outskirts of the town

zhromaždených a vedených na okraj mesta,

to be shot and left dead in ditches.

kde boli zastrelení a mŕtvi ponechaní v priekopách.

Or the Poles,

Alebo Poliaci,

who lived in towns and villages around the death camps,

ktorí žili v mestách a dedinách v okolí táborov smrti,

who watched day after day

ktorí pozorovali, ako deň za dňom prichádzali vlaky plné ľudí

as the trains went in filled with people

and came out empty.

a odchádzali prázdne.

But above all, who would have to be wrong?

Ale okrem týchto všetkých, kto by sa musel mýliť najviac?

The perpetrators.

Páchatelia.

The people who say, "We did it.

Teda tí ľudia, ktorí povedali: „Urobili sme to.

I did it."

Ja som to urobil/a.“

Now, maybe they add a caveat.

Teraz možno namietajú.

They say, "I didn't have a choice; I was forced to do it."

Hovoria: „Nemal/a som na výber. Bol/a som nútený/á to spraviť.“

But nonetheless, they say, "I did it."

Ale napriek tomu hovoria: „Urobil/a som to.“

Think about it.

Porozmýšľajte.

In not one war crimes trial since the end of World War II

Ani v jednom zo súdov s vojnovými zločincami od konca druhej svetovej vojny

has a perpetrator of any nationality ever said, "It didn't happen."

páchateľ akejkoľvek národnosti nikdy nepovedal: „To sa nestalo.“

Again, they may have said, "I was forced," but never that it didn't happen.

Opäť mohli povedať: „Boli sme nútení.“ Ale nikdy nepovedali, že sa to nestalo.

Having thought that through,

Keď som to všetko zvážila,

I decided denial was not going to be on my agenda;

rozhodla som sa, že popieraniu holokaustu sa ďalej nebudem venovať.

I had bigger things to worry about, to write about, to research,

Mala som dôležitejšie témy, o ktorých som mohla písať a skúmať ich,

and I moved on.

a šla som ďalej.

Fast-forward a little over a decade,

Aby som to urýchlila, asi po desiatich rokoch

and two senior scholars --

ma dvaja starší vedci –

two of the most prominent historians of the Holocaust --

dvaja najprominentnejší historici v oblasti holokaustu –

approached me and said,

oslovili a povedali mi:

"Deborah, let's have coffee.

„Deborah, poďme na kávu.

We have a research idea that we think is perfect for you."

Máme nápad na výskum a myslíme si, že ti sadne ako uliaty.“

Intrigued and flattered that they came to me with an idea

Zaujatá a polichotená,

že za mnou prišli s nápadom a s myšlienkou, že ja som tá pravá,

and thought me worthy of it,

I asked, "What is it?"

som sa spýtala: „O čo ide?“

And they said, "Holocaust denial."

Odpovedali: „Popieranie holokaustu.“

And for the second time, I laughed.

A vtedy som sa zasmiala po druhýkrát.

Holocaust denial?

Popieranie holokaustu?

The Flat Earth folks?

Vyznávači plochej zeme?

The Elvis-is-alive people?

Tí, čo veria, že Elvis je stále živý?

I should study them?

Ja by som ich mala skúmať?

And these two guys said,

A tí dvaja na to: „Áno, zaujíma nás to.

"Yeah, we're intrigued.

What are they about?

Čo sú zač?

What's their objective?

Čo je ich cieľom?

How do they manage to get people to believe what they say?"

Ako to robia, že im ľudia veria?“

So thinking, if they thought it was worthwhile,

Pomyslela som si, že ak si myslia, že táto téma za to stojí,

I would take a momentary diversion --

spravila by som si krátku zachádzku –

maybe a year, maybe two, three, maybe even four --

možno rok, či dva, tri, alebo aj štyri –

in academic terms, that's momentary.

v akademickom svete je to stále krátka zachádzka.

(Laughter)

(smiech)

We work very slowly.

Pracujeme veľmi pomaly...

(Laughter)

(smiech)

And I would look at them.

Chcela som si na nich posvietiť.

So I did.

A spravila som to.

I did my research, and I came up with a number of things,

Spravila som svoj výskum a prišla som na niekoľko vecí,

two of which I'd like to share with you today.

ale dnes sa chcem podeliť hlavne o dve.

One:

Prvá:

deniers are wolves in sheep's clothing.

Popierači sú vlci v ovčom rúchu.

They are the same: Nazis, neo-Nazis --

Sú rovnakí – nacisti, či neonacisti –

you can decide whether you want to put a "neo" there or not.

môžete sa rozhodnúť, či chcete pridať „neo“ alebo nie.

But when I looked at them,

Keď som sa na nich dívala,

I didn't see any SS-like uniforms,

nevidela som žiadnu uniformu podobnú tým z SS,

swastika-like symbols on the wall,

symboly svastík na stenách,

Sieg Heil salutes --

pozdravy Sieg Heil –

none of that.

nič také.

What I found instead

Namiesto toho som našla ľudí,

were people parading as respectable academics.

ktorí sa tvárili ako seriózni akademici.

What did they have?

A viete čo to mali?

They had an institute.

Mali inštitút.

An "Institute for Historical Review."

„Inštitút historickej revízie“. (Institute for Historical Review)

They had a journal -- a slick journal --

Mali časopis – uhladený časopis –

a "Journal of Historical Review."

„Žurnál historickej revízie“. (Journal of Historical Review)

One filled with papers --

Nabitý článkami.

footnote-laden papers.

Článkami s poznámkami pod čiarou.

And they had a new name.

A volali sa inak.

Not neo-Nazis,

Nie neonacisti,

not anti-Semites --

ani antisemiti,

revisionists.

ale revizionisti.

They said, "We are revisionists.

Hovorili: „Sme revizionisti.

We are out to do one thing:

A máme jedno poslanie:

to revise mistakes in history."

opraviť chyby v histórii.“

But all you had to do was go one inch below the surface,

Ale stačí načrieť centimeter pod povrch.

and what did you find there?

A viete, čo tam nájdete?

The same adulation of Hitler,

Rovnaké obdivovanie Hitlera,

praise of the Third Reich,

velebenie Tretej ríše,

anti-Semitism, racism, prejudice.

antisemitizmus, rasizmus, predsudky.

This is what intrigued me.

To ma zaujalo.

It was anti-Semitism, racism, prejudice, parading as rational discourse.

Bol to antisemitizmus, rasizmus, predsudky prezlečené za racionálnu diskusiu.

The other thing I found --

Druhá vec, na ktorú som prišla:

many of us have been taught to think there are facts and there are opinions --

mnohých učili, aby si uvedomili, že sú fakty a sú názory,

after studying deniers,

ale po tom, čo som skúmala popieračov, to vidím inak.

I think differently.

There are facts,

Sú tu fakty,

there are opinions,

sú tu názory

and there are lies.

a sú tu klamstvá.

And what deniers want to do is take their lies,

A to, čo chcú popierači urobiť je, že ich klamstvá,

dress them up as opinions --

zaodejú do podoby názorov –

maybe edgy opinions,

možno vyhrotených názorov,

maybe sort of out-of-the-box opinions --

možno trošku nezvyčajných názorov,

but then if they're opinions,

nuž, ale keďže sú to názory,

they should be part of the conversation.

mali by byť súčasťou rozhovoru.

And then they encroach on the facts.

No a potom sa povýšia na fakty.

I published my work --

Publikovala som svoju prácu v knihe s názvom:

the book was published,

"Denying the Holocaust: The Growing Assault on Truth and Memory,"

„Popierači holokaustu: Rastúci útok na pravdu a pamäť“.

it came out in many different countries,

Vyšla v mnohých krajinách,

vrátane Spojeného kráľovstva, vo vydavateľstve Penguin UK.

including here in Penguin UK,

and I was done with those folks and ready to move on.

Skončila som s týmito ľuďmi a bola pripravená posunúť sa ďalej.

Then came the letter from Penguin UK.

A potom prišiel list z vydavateľstva Penguin UK.

And for the third time, I laughed ...

A po tretíkrát som sa zasmiala...

mistakenly.

Mylne.

I opened the letter,

Otvorila som list

and it informed me that David Irving was bringing a libel suit against me

a dozvedela sa, že David Irving ma žaluje za ohováranie

in the United Kingdom

v Spojenom Kráľovstve,

for calling him a Holocaust denier.

lebo som ho nazvala „popieračom holokaustu“.

David Irving suing me?

David Irving ma žaluje?

Who was David Irving?

Kto je David Irving?

David Irving was a writer of historical works,

David Irving bol autorom historických prác,

most of them about World War II,

väčšina z nich bola o druhej svetovej vojne,

and virtually all of those works took the position

a prakticky všetky z týchto prác boli o tom,

that the Nazis were really not so bad,

že nacisti skutočne neboli takí zlí

and the Allies were really not so good.

a že spojenci neboli až takí dobrí.

And the Jews, whatever happened to them,

A židia, čokoľvek sa im už stalo, si to viac-menej zaslúžili.

they sort of deserved it.

He knew the documents,

Poznal dokumenty, poznal fakty,

he knew the facts,

but he somehow twisted them to get this opinion.

ale trošku ich ohol, aby vytvoril tento názor.

He hadn't always been a Holocaust denier,

Nebol vždy popieračom holokaustu,

but in the late '80s,

ale v neskorých 80. rokoch ho prijal s veľkým elánom.

he embraced it with great vigor.

The reason I laughed also was this was a man

Zasmiala som sa aj preto, že tento muž nielenže popieral holokaust,

who not only was a Holocaust denier,

ale ešte vyzeral, že je na to celkom hrdý.

but seemed quite proud of it.

Here was a man -- and I quote --

Bol to muž, ktorý povedal, citujem:

who said, "I'm going to sink the battleship Auschwitz."

„Chystám sa potopiť vojnovú loď Auschwitz“.

Here was a man

Bol to muž,

who pointed to the number tattooed on a survivor's arm and said,

ktorý ukázal na vytetované číslo na ruke preživšieho hokaustu a povedal:

"How much money have you made

„Koľko si zarobil za to číslo vytetované na tvojej ruke?“

from having that number tattooed on your arm?"

Here was a man who said,

Bol to muž, ktorý povedal:

"More people died in Senator Kennedy's car

„Viac ľudí zahynulo v aute senátora Kennedyho na Chappaquiddicku,

at Chappaquiddick

than died in gas chambers at Auschwitz."

než zomrelo v plynových komorách v Auschwitzi.“

That's an American reference, but you can look it up.

Je to americká referencia, ale môžete si to vyhľadať.

This was not a man who seemed at all ashamed or reticent

Toto nebol muž, ktorý by sa zdal byť zahanbený alebo zdržanlivý

about being a Holocaust denier.

ohľadne popierania holokaustu.

Now, lots of my academic colleagues counseled me --

Veľa mojich kolegov z vedeckých kruhov mi radilo:

"Eh, Deborah, just ignore it."

„Ach, Deborah, ignoruj to.“

When I explained you can't just ignore a libel suit,

Keď som im vysvetlila, že žaloba za ohováranie sa nedá len tak ignorovať,

they said, "Who's going to believe him anyway?"

povedali mi: „Kto mu už len bude veriť?“

But here was the problem:

No ale v tom bol ten problém.

British law put the onus, put the burden of proof on me

Britské právo pokladá dôkazné bremeno na mňa,

to prove the truth of what I said,

aby som dokázala pravdivosť toho, čo som povedala,

in contrast to as it would have been in the United States

na rozdiel od Spojených štátov a mnoho ďalších krajín,

and in many other countries:

kde je to naopak,

on him to prove the falsehood.

teda, že on má dokázať nepravdivosť mojich výrokov.

What did that mean?

Čo to znamanalo?

That meant if I didn't fight,

To znamenalo, že ak by som nezabojovala,

he would win by default.

tak on by automaticky vyhral.

And if he won by default,

A keby vyhral,

he could then legitimately say,

mohol by legitímne prehlásiť:

"My David Irving version of the Holocaust is a legitimate version.

„Verzia Davida Irvinga, moja verzia holokaustu, je oprávnená.

Deborah Lipstadt was found to have libeled me

Deborah Lipstadt bola uznaná z ohovárania,

when she called me a Holocaust denier.

keď ma nazvala popieračom holokaustu.

Ipso facto, I, David Irving, am not a Holocaust denier."

Ipso facto, ja, David Irving, nie som popierač holokaustu.“

And what is that version?

A čo bolo tou jeho verziou?

There was no plan to murder the Jews,

Nebol žiadny plán vraždiť židov,

there were no gas chambers,

neexistovali žiadne plynové komory,

there were no mass shootings,

neboli žiadne masové vyvražďovania,

Hitler had nothing to do with any suffering that went on,

Hitler nemal nič spoločné s utrpením, ktoré sa odohrávalo

and the Jews have made this all up

a židia si to všetko vymysleli,

to get money from Germany

aby dostali peniaze z Nemecka,

and to get a state,

a aby získali štát

and they've done it with the aid and abettance of the Allies --

a spravili to s pomocou a podporou spojencov,

they've planted the documents and planted the evidence.

ktorí nastrčili dokumenty a dôkazy.

I couldn't let that stand

Nemohla by som toto dopustiť

and ever face a survivor

a stretnúť tvárou v tvár preživšieho

or a child of survivors.

alebo ich deti.

I couldn't let that stand

Nemohla by som toto dopustiť

and consider myself a responsible historian.

a považovať sa za zodpovednú historičku.

So we fought.

A tak sme bojovali.

And for those of you who haven't seen "Denial,"

A tým, čo nevideli film „Popieranie holokaustu“, prezradím:

spoiler alert:

we won.

Vyhrali sme.

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

(potlesk)

The judge found David Irving

Sudca usvedčil Davida Irvinga

to be a liar,

za klamára,

a racist,

rasistu,

an anti-Semite.

antisemitu.

His view of history was tendentious,

Jeho videnie histórie bolo tendenčné,

he lied, he distorted --

klamal, skresľoval

and most importantly,

a čo je najdôležitejšie,

he did it deliberately.

robil to úmyselne.

We showed a pattern, in over 25 different major instances.

Ukázali sme, ako opakovane zavádza vo viac ako 25 rôznych prípadoch.

Not small things -- many of us in this audience write books,

Neboli to malé veci.

Mnohí z nás píšu knihy, možno jednu píšete teraz.

are writing books;

we always make mistakes, that's why we're glad to have second editions:

A robíme chyby. To je dôvod, prečo sa tešíme na druhé vydanie,

correct the mistakes.

aby sme opravili chyby.

(Laughter)

(smiech)

But these always moved in the same direction:

Ale tie Irvingove chyby boli vždy rovnakého charakteru:

blame the Jews,

vinenie židov,

exonerate the Nazis.

očisťovanie nacistov.

But how did we win?

A ako sme vyhrali?

What we did is follow his footnotes back to his sources.

Sledovali sme jeho poznámky k ich pôvodným zdrojom.

And what did we find?

A na čo sme prišli?

Not in most cases,

Nie vo väčšine prípadov,

and not in the preponderance of cases,

nie v drvivej väčšine prípadov,

but in every single instance where he made some reference to the Holocaust,

ale v každom jednom prípade, v ktorom odkazoval na holokaust,

that his supposed evidence was distorted,

boli údajné dôkazy skreslené,

half-truth,

polopravdivé,

date-changed,

mali zmenené dátumy,

sequence-changed,

zmenené časové následnosti,

someone put at a meeting who wasn't there.

spomínali niekoho, kto tam v tom čase ani nebol...

In other words, he didn't have the evidence.

Inak povedané, Irving nemal dôkazy.

His evidence didn't prove it.

Jeho dôkazy nedokazovali, čo tvrdil.

We didn't prove what happened.

My sme tiež nedokázali, čo sa stalo.

We proved that what he said happened --

Ale dokázali sme, že to, čo povedal, že sa stalo,

and by extension, all deniers, because he either quotes them

a nielen on, ale všetci popierači, pretože ich buď citoval,

or they get their arguments from him --

alebo preberali jeho argumenty,

is not true.

nie je pravda.

What they claim --

Na to, čo tvrdili, nemali žiadne dôkazy.

they don't have the evidence to prove it.

So why is my story more than just the story

A prečo je môj príbeh viac,

než len príbeh bizarného, dlhého, náročného a 6 rokov trvajúceho sporu,

of a quirky, long, six-year, difficult lawsuit,

an American professor being dragged into a courtroom

pri ktorom bola americká profesorka vtiahnutá do súdnej siene mužom,

by a man that the court declared in its judgment

ktorý bol súdom uznaný ako obhajca neonacizmu?

was a neo-Nazi polemicist?

What message does it have?

Aký to v sebe nesie odkaz?

I think in the context of the question of truth,

Myslím, že v kontexte spochybňovania pravdy

it has a very significant message.

to má veľmi významný odkaz.

Because today,

Pretože dnes,

as we well know,

ako všetci dobre vieme,

truth and facts are under assault.

sú pravda a fakty napádané.

Social media, for all the gifts it has given us,

Sociálne média, napriek všetkému dobrému, čo nám dali,

has also allowed the difference between facts -- established facts --

tiež umožnili, aby sa rozdiel medzi faktami

uznávanými faktami a lžami, stratil.

and lies

to be flattened.

Third of all:

Po tretie:

extremism.

extrémizmus.

You may not see Ku Klux Klan robes,

Možno neuvidíte plášte Ku-klux-klanu,

you may not see burning crosses,

možno neuvidíte horiace kríže,

you may not even hear outright white supremacist language.

možno ani nezačujete jednoznačný rasistický slovník.

It may go by names: "alt-right," "National Front" -- pick your names.

Môže sa skrývať pod názvami: „extrémna pravica“, „národný front“.

Vyberte si.

But underneath, it's that same extremism that I found in Holocaust denial

Za týmto všetkým je rovnaký extrémizmus, ktorý som našla pri popieraní holokaustu,

parading as rational discourse.

ktorý sa maskuje za racionálnu debatu.

We live in an age where truth is on the defensive.

Žijeme v dobe, keď pravda ťahá za kratší koniec.

I'm reminded of a New Yorker cartoon.

Spomínam si na jeden newyorský kreslený vtip.

A quiz show recently appeared in "The New Yorker"

Nedávno sa objavil v týždenníku The New Yorker,

where the host of the quiz show is saying to one of the contestants,

a v tom vtipe moderátor kvízu hovorí jednej zo súťažiacich:

"Yes, ma'am, you had the right answer.

„Áno, madam, odpovedali ste správne.

But your opponent yelled more loudly than you did,

Ale váš protihráč kričal hlasnejšie, než vy,

so he gets the point."

tak sa body pripíšu jemu.“

What can we do?

Čo môžeme robiť?

First of all,

V prvom rade

we cannot be beguiled by rational appearances.

sa nesmieme nechať opiť niečím, čo vyzerá racionálne.

We've got to look underneath,

Musíme načrieť viac do hĺbky a tam nájdeme extrémizmus.

and we will find there the extremism.

Second of all,

V druhom rade

we must understand that truth is not relative.

musíme pochopiť, že pravda nie je relatívna.

Number three,

V treťom rade

we must go on the offensive,

musíme byť útočnejší

not the defensive.

a nie sa iba brániť.

When someone makes an outrageous claim,

Keď niekto vysloví nenávistné tvrdenie,

even though they may hold one of the highest offices in the land,

aj keby mal zastávať jeden z najvyšších úradov v krajine

if not the world --

alebo aj vo svete,

we must say to them,

musíme sa ho spýtať:

"Where's the proof?

„Kde je dôkaz?

Where's the evidence?"

Kde sú svedectvá?“

We must hold their feet to the fire.

Musíme ich riadne vydusiť.

We must not treat it as if their lies are the same as the facts.

Nesmieme sa k tomu stavať tak, akoby ich lži boli rovné faktom.

And as I said earlier, truth is not relative.

A ako som už skôr povedala, pravda nie je relatívna.

Many of us have grown up in the world of the academy

Mnohí z nás vyrástli v akademickom svete a podporujú liberálne myšlienky,

and enlightened liberal thought,

where we're taught everything is open to debate.

pretože sme boli učení, že všetko je otvorené debate.

But that's not the case.

Ale toto nie je ten prípad.

There are certain things that are true.

Niektoré veci sú naozaj pravdivé.

There are indisputable facts --

Sú tu nesporné fakty,

objective truths.

teda objektívne pravdy.

Galileo taught it to us centuries ago.

Ako nám to ukázal pred storočiami Galileo.

Even after being forced to recant by the Vatican

Hoci bol Vatikánom tlačený, aby poprel,

that the Earth moved around the Sun,

že Zem sa točí okolo Slnka,

he came out,

on vyšiel a čo sa hovorí, že povedal?

and what is he reported to have said?

"And yet, it still moves."

„A predsa sa točí.“

The Earth is not flat.

Zem nie je plochá.

The climate is changing.

Klimatické zmeny sa dejú.

Elvis is not alive.

A Elvis nežije.

(Laughter)

(smiech)

(Applause)

(potlesk)

And most importantly,

A čo je najdôležitejšie,

truth and fact are under assault.

pravda a fakty sú pod paľbou.

The job ahead of us,

Naša práca, naša úloha a výzva pred nami

the task ahead of us,

the challenge ahead of us

is great.

je obrovská.

The time to fight is short.

A čas na boj je krátky.

We must act now.

Musíme konať teraz.

Later will be too late.

Neskôr bude príliš neskoro.

Thank you very much.

Ďakujem veľmi pekne.

(Applause)

(potlesk)