Naomi Oreskes: Why we should trust scientists

Translator: Linda Magáthová Reviewer: Alena Tenzerova

Every day we face issues like climate change

Denne sa stretávame s problémami, ako sú klimatické zmeny

alebo bezpečnosť očkovania,

or the safety of vaccines

where we have to answer questions whose answers

kde musíme odpovedať na otázky

rely heavily on scientific information.

výlučne na základe vedeckých informácií.

Scientists tell us that the world is warming.

Vedci nám hovoria, že planéta sa otepľuje.

Scientists tell us that vaccines are safe.

Vedci nám hovoria, že vakcíny sú bezpečné.

But how do we know if they are right?

Ale ako vieme, že sa nemýlia?

Why should be believe the science?

Prečo máme veriť vede?

The fact is, many of us actually don't believe the science.

V skutočnosti veľa z nás vede neverí.

Public opinion polls consistently show

Verejné prieskumy neprestajne ukazujú,

that significant proportions of the American people

že veľká časť americkej populácie neverí,

don't believe the climate is warming due to human activities,

že globálne otepľovanie je spôsobené ľudskými aktivitami,

don't think that there is evolution by natural selection,

neverí v teóriu evolúcie prirodzeným výberom

and aren't persuaded by the safety of vaccines.

a nie sú presvedčení o bezpečnosti vakcín.

So why should we believe the science?

Prečo teda máme vede veriť?

Well, scientists don't like talking about science as a matter of belief.

Vedci neradi hovoria o vede v spojení s vierou.

In fact, they would contrast science with faith,

V skutočnosti vedu a vieru pokladajú za protichodné

and they would say belief is the domain of faith.

a hovoria, že viera patrí výlučne do náboženskej oblasti.

And faith is a separate thing apart and distinct from science.

Vierovyznanie je úplne odlišné od vedy.

Indeed they would say religion is based on faith

Hovoria, že náboženské presvedčenie je založené na viere,

or maybe the calculus of Pascal's wager.

či možno na logike Pascalovej stávky.

Blaise Pascal was a 17th-century mathematician

Blaise Pascal bol matematik 17. storočia,

who tried to bring scientific reasoning to the question of

ktorý sa pokúsil vedecky zdôvodniť,

whether or not he should believe in God,

či v Boha veriť alebo nie.

and his wager went like this:

Opísal to nasledovne:

Well, if God doesn't exist

Ak Boh neexistuje,

but I decide to believe in him

ale ja sa rozhodnem v neho veriť,

nothing much is really lost.

takmer nič nestratím.

Maybe a few hours on Sunday.

Možno pár nedeľných hodín.

(Laughter)

(smiech)

But if he does exist and I don't believe in him,

Ale ak existuje a ja v neho neverím,

then I'm in deep trouble.

som v poriadnej kaši.

And so Pascal said, we'd better believe in God.

A tak si Pascal povedal, že sa veriť v Boha oplatí.

Or as one of my college professors said,

Alebo, ako povedal jeden z mojich učiteľov:

"He clutched for the handrail of faith."

„Chytil sa slamky viery.“

He made that leap of faith

Rozhodol sa uveriť

leaving science and rationalism behind.

bez ďalšieho vedeckého a racionálneho zdôvodňovania.

Now the fact is though, for most of us,

Faktom zostáva, že väčšina z nás

most scientific claims are a leap of faith.

verí mnohým vedeckým tvrdeniam.

We can't really judge scientific claims for ourselves in most cases.

Sami v mnohých prípadoch nedokážeme posúdiť pravdivosť týchto tvrdení.

And indeed this is actually true for most scientists as well

A platí to aj o väčšine vedcov

outside of their own specialties.

mimo ich odboru.

So if you think about it, a geologist can't tell you

Ak sa nad tým zamyslíme, geológ nám nevie povedať,

whether a vaccine is safe.

či je vakcína bezpečná.

Most chemists are not experts in evolutionary theory.

Väčšina chemikov nie je odborníkmi na teóriu evolúcie.

A physicist cannot tell you,

Lekár nám nedokáže povedať,

despite the claims of some of them,

hoci mnohí z nich tvrdia že áno,

whether or not tobacco causes cancer.

či tabak spôsobuje rakovinu alebo nie.

So, if even scientists themselves

Takže aj samotní vedci

have to make a leap of faith

musia veriť tomu,

outside their own fields,

čo je mimo ich odboru.

then why do they accept the claims of other scientists?

Prečo teda akceptujú tvrdenia iných vedcov?

Why do they believe each other's claims?

Prečo veria jeden druhému?

And should we believe those claims?

A máme týmto tvrdeniam veriť aj my?

So what I'd like to argue is yes, we should,

Som názoru, že by sme im veriť mali,

but not for the reason that most of us think.

ale nie z toho dôvodu, ako si väčšina z nás myslí.

Most of us were taught in school that the reason we should

V škole nás učili, že veda používa vedecké metódy

believe in science is because of the scientific method.

a to je dôvod prečo jej máme veriť.

We were taught that scientists follow a method

Učili nás, že vedci dodržiavajú tieto metódy

and that this method guarantees

a to je garancia

the truth of their claims.

pravdivosti ich tvrdení.

The method that most of us were taught in school,

Metóda, ktorú sa väčšina z nás v škole učila,

we can call it the textbook method,

môžeme ju nazvať učebnicovou metódou,

is the hypothetical deductive method.

je hypoteticko-deduktívna metóda.

According to the standard model, the textbook model,

Podľa štandardného učebnicového modelu

scientists develop hypotheses, they deduce

vedci vyslovia hypotézy,

the consequences of those hypotheses,

z týchto hypotéz vyvodia závery

and then they go out into the world and they say,

a potom sa verejne pýtajú:

"Okay, well are those consequences true?"

„Sú tieto závery pravdivé?

Can we observe them taking place in the natural world?

Dokážeme pozorovať ich výskyt v prírode?“

And if they are true, then the scientists say,

A ak pravdivé sú, potom vedci povedia:

"Great, we know the hypothesis is correct."

„Super, teraz vieme, že táto hypotéza je správna.“

So there are many famous examples in the history

V dejinách vedy je mnoho známych príkladov,

of science of scientists doing exactly this.

kedy vedci postupovali presne takto.

One of the most famous examples

Jeden z najznámejších

comes from the work of Albert Einstein.

pochádza z práce Alberta Einsteina.

When Einstein developed the theory of general relativity,

Keď Einstein vytvoril všeobecnú teóriu relativity

one of the consequences of his theory

jeden zo záverov tejto teórie bol,

was that space-time wasn't just an empty void

že časopriestor nie je iba prázdne vákuum,

but that it actually had a fabric.

ale má štruktúru.

And that that fabric was bent

A táto štruktúra je zakrivená

in the presence of massive objects like the sun.

v prítomnosti obrovských objektov, ako je Slnko.

So if this theory were true then it meant that light

Takže ak bola jeho teória pravdivá, malo to znamenať,

as it passed the sun

že svetlo prechádzajúce popri Slnku

should actually be bent around it.

sa v jeho okolí zakrivuje.

That was a pretty startling prediction

To bol zaujímavý predpoklad

and it took a few years before scientists

a trvalo niekoľko rokov, kým ho vedci

were able to test it

boli schopní otestovať,

but they did test it in 1919,

no urobili to v roku 1919

and lo and behold it turned out to be true.

a pozrite sa, naozaj to platí.

Starlight actually does bend as it travels around the sun.

Svetlo z hviezd sa naozaj pri pohybe okolo Slnka zakrivuje.

This was a huge confirmation of the theory.

Toto bolo ohromným potvrdením tejto teórie.

It was considered proof of the truth

Pokladalo sa to za dôkaz pravdivosti

of this radical new idea,

tejto radikálnej novej myšlienky

and it was written up in many newspapers

a bolo to uverejnené v novinách

around the globe.

po celom svete.

Now, sometimes this theory or this model

Niekedy tejto teórii alebo modelu hovoríme aj

is referred to as the deductive-nomological model,

deduktívno-nomologický model,

mainly because academics like to make things complicated.

hlavne preto, že akademici radi komplikujú veci.

(smiech)

But also because in the ideal case, it's about laws.

Ale aj preto, že v ideálnom prípade sa všetko riadi zákonmi.

So nomological means having to do with laws.

Nomologický znamená týkajúci sa zákonov.

And in the ideal case, the hypothesis isn't just an idea:

V ideálnom prípade hypotéza nie je iba myšlienkou,

ideally, it is a law of nature.

v ideálnom prípade je prírodným zákonom.

Why does it matter that it is a law of nature?

Prečo na tom tak záleží?

Because if it is a law, it can't be broken.

Pretože, ak ide o prírodný zákon, nedá sa porušiť.

If it's a law then it will always be true

Vždy bude platiť,

in all times and all places

kedykoľvek a kdekoľvek,

no matter what the circumstances are.

nezávisle na podmienkach.

And all of you know of at least one example of a famous law:

Všetci z vás poznajú aspoň jeden slávny zákon:

Einstein's famous equation, E=MC2,

Einsteinovu slávnu rovnicu E=MC2,

which tells us what the relationship is

ktorá hovorí o vzťahu

between energy and mass.

medzi energiou a hmotnosťou.

And that relationship is true no matter what.

Tento vzťah platí nech sa deje čokoľvek.

Now, it turns out, though, that there are several problems with this model.

No zisťujeme, že s týmto modelom sú isté problémy.

The main problem is that it's wrong.

Hlavným problémom je, že je chybný.

(smiech)

It's just not true. (Laughter)

Jednoducho neplatí.

And I'm going to talk about three reasons why it's wrong.

Uvediem tri dôvody, prečo je chybný.

So the first reason is a logical reason.

Prvý dôvod je logický.

It's the problem of the fallacy of affirming the consequent.

Problémom je mylnosť argumentácie.

So that's another fancy, academic way of saying

Je to len ďalší akademický spôsob ako povedať,

that false theories can make true predictions.

že z chybných teórií môžeme vyvodiť platné predpoklady.

So just because the prediction comes true

Takže potvrdenie platnosti predpokladu

doesn't actually logically prove that the theory is correct.

ešte logicky nedokazuje, že daná teória je správna.

And I have a good example of that too, again from the history of science.

Na toto mám tiež dobrý príklad, znovu niečo z histórie vedy.

This is a picture of the Ptolemaic universe

Toto je obrázok z ptolemaiovského ponímania vesmíru,

with the Earth at the center of the universe

kde Zem je stredom vesmíru

and the sun and the planets going around it.

a Slnko a planéty okolo neho obiehajú.

The Ptolemaic model was believed

Ptolemaiovskému modelu verilo

by many very smart people for many centuries.

mnoho inteligentných ľudí po mnoho storočí.

Well, why?

Prečo?

Well the answer is because it made lots of predictions that came true.

Pretože na jeho základe dokázali vysvetliť mnoho platných tvrdení.

The Ptolemaic system enabled astronomers

Ptolemaiovský systému umožňoval astronómom

to make accurate predictions of the motions of the planet,

vytvárať presné predpovede o pohyboch planét,

in fact more accurate predictions at first

spočiatku boli presnejšie než

than the Copernican theory which we now would say is true.

pri Kopernikovej teórii, o ktorej dnes vieme, že je pravdivá.

So that's one problem with the textbook model.

Takže toto je jeden problém s týmto učebnicovým modelom.

A second problem is a practical problem,

Druhý problém je praktický,

and it's the problem of auxiliary hypotheses.

je to problém pomocných hypotéz.

Auxiliary hypotheses are assumptions

Pomocné hypotézy sú domnienky,

that scientists are making

ktoré si vedci vytvárajú

that they may or may not even be aware that they're making.

a to niekedy nevedomky.

So an important example of this

Dobrý príklad tohto

comes from the Copernican model,

pochádza z Kopernikovho modelu,

which ultimately replaced the Ptolemaic system.

ktorý napokon nahradil Ptolemaiovský systém.

So when Nicolaus Copernicus said,

Keď Mikuláš Kopernik vyhlásil,

actually the Earth is not the center of the universe,

že v skutočnosti Zem nie je stredom vesmíru,

the sun is the center of the solar system,

Slnko je centrom slnečnej sústavy

the Earth moves around the sun.

a Zem okolo neho obieha,

Scientists said, well okay, Nicolaus, if that's true

vedci povedali: „Dobre Mikuláš, ak je to pravda,

we ought to be able to detect the motion

potom sa tento pohyb Zeme okolo Slnka

of the Earth around the sun.

musí dať zaznamenať.“

And so this slide here illustrates a concept

Tento obrázok vysvetľuje koncepciu,

known as stellar parallax.

známu ako hviezdna paralaxa.

And astronomers said, if the Earth is moving

A astronómovia povedali, že ak sa Zem pohybuje

and we look at a prominent star, let's say, Sirius --

a pozriete na jasnú hviezdu, povedzme, Sírius –

well I know I'm in Manhattan so you guys can't see the stars,

tu sme na Manhattane, takže tu hviezdy nevidno,

but imagine you're out in the country, imagine you chose that rural life —

ale predstavte si, že ste niekde na vidieku, že žijete na vidieku –

and we look at a star in December, we see that star

a pozriete na túto hviezdu v decembri, uvidíte ju

against the backdrop of distant stars.

na pozadí vzdialených hviezd.

If we now make the same observation six months later

Ak urobíte to isté o 6 mesiacov neskôr,

when the Earth has moved to this position in June,

keď sa Zem v júni presunie do tejto polohy,

we look at that same star and we see it against a different backdrop.

pozriete na tú istú hviezdu a vidíte ju na rozdielnom pozadí.

That difference, that angular difference, is the stellar parallax.

Tento rozdiel, tento rozdiel v uhloch je hviezdna paralaxa.

So this is a prediction that the Copernican model makes.

Toto je domnienka vytvorená na základe Kopernikovho modelu.

Astronomers looked for the stellar parallax

Astronómovia hľadali hviezdnu paralaxu

and they found nothing, nothing at all.

a nenašli nič, vôbec nič.

And many people argued that this proved that the Copernican model was false.

A mnoho ľudí tvrdilo, že to je dôkazom toho, že Kopernikov model je nesprávny.

So what happened?

Takže čo sa stalo?

Well, in hindsight we can say that astronomers were making

Ak sa pozrieme späť zistíme, že astronómovia vytvorili

two auxiliary hypotheses, both of which

dve pomocné hypotézy, ktoré,

we would now say were incorrect.

ako dnes vieme, boli nesprávne.

The first was an assumption about the size of the Earth's orbit.

Prvá bola domnienka o veľkosti obežnej dráhy Zeme.

Astronomers were assuming that the Earth's orbit was large

Astronómovia predpokladali, že obežná dráha Zeme je obrovská

relative to the distance to the stars.

porovnateľná so vzdialenosťou ku hviezdam.

Today we would draw the picture more like this,

Dnes si to predstavujeme skôr takto:

this comes from NASA,

toto pochádza od NASA,

and you see the Earth's orbit is actually quite small.

a vidíte, že obežná dráha Zeme je vlastne pomerne malá.

In fact, it's actually much smaller even than shown here.

V skutočnosti je omnoho menšia než táto tu.

The stellar parallax therefore,

Preto je hviezdna paralaxa

is very small and actually very hard to detect.

veľmi malá a je veľmi ťažké ju zachytiť.

And that leads to the second reason

A to vedie k druhému dôvodu,

why the prediction didn't work,

prečo sa predpoveď nepotvrdila.

because scientists were also assuming

Vedci totiž taktiež predpokladali,

that the telescopes they had were sensitive enough

že ich teleskopy boli dostatočne citlivé

to detect the parallax.

na to, aby zachytili paralaxu.

And that turned out not to be true.

Ukázalo sa však, že to nebola pravda.

It wasn't until the 19th century

Až do 19. storočia

that scientists were able to detect

vedci hviezdne paralaxy

the stellar parallax.

nevedeli zachytiť.

So, there's a third problem as well.

Takže je tu aj tretí problém.

The third problem is simply a factual problem,

Tretí problém sa týka faktu,

that a lot of science doesn't fit the textbook model.

že tento učebnicový model sa nedá použiť na všetko.

A lot of science isn't deductive at all,

Mnohé vedecké poznatky nie sú odvoditeľné,

it's actually inductive.

ale indukčné.

And by that we mean that scientists don't necessarily

To znamená, že vedci nezačnú

start with theories and hypotheses,

s teóriami a hypotézami,

often they just start with observations

často začnú s pozorovaním

of stuff going on in the world.

toho, čo sa deje vo svete.

And the most famous example of that is one of the most

Najznámejším príkladom je jeden

famous scientists who ever lived, Charles Darwin.

z najslávnejších vedcov všetkých čias, Charles Darwin.

When Darwin went out as a young man on the voyage of the Beagle,

Keď sa Darwin, ako mladý muž, vydal na cestu loďou Beagle,

he didn't have a hypothesis, he didn't have a theory.

nemal hypotézu, ani teóriu.

He just knew that he wanted to have a career as a scientist

Vedel len, že sa chce stať vedcom,

and he started to collect data.

a začal zbierať údaje.

Mainly he knew that he hated medicine

Hlavne vedel, že neznáša medicínu,

because the sight of blood made him sick so

pretože mu pri pohľade na krv bolo zle

he had to have an alternative career path.

a tak si musel vybrať inú kariérnu cestu.

So he started collecting data.

Tak začal zbierať údaje.

And he collected many things, including his famous finches.

Zozbieral mnoho vecí, vrátane jeho slávnych piniek.

When he collected these finches, he threw them in a bag

Chytené pinky hodil do vreca

and he had no idea what they meant.

a ani netušil, aký význam budú mať.

Many years later back in London,

O mnoho rokov neskôr v Londýne

Darwin looked at his data again and began

sa Darwin znovu pozrel na svoje údaje

to develop an explanation,

a začal pracovať na vysvetlení,

and that explanation was the theory of natural selection.

a týmto vysvetlením bola jeho teória prirodzeného výberu.

Besides inductive science,

Popri induktívnej vede

scientists also often participate in modeling.

vedci často vytvárajú modely.

One of the things scientists want to do in life

Jedno o čo sa v živote snažia je

is to explain the causes of things.

vysvetľovať príčinu vecí.

And how do we do that?

A ako to robia?

Well, one way you can do it is to build a model

Jedným spôsobom je vytvoriť testovací model.

that tests an idea.

So this is a picture of Henry Cadell,

Toto je fotografia Henryho Cadella,

who was a Scottish geologist in the 19th century.

škótskeho geológa 19. storočia.

You can tell he's Scottish because he's wearing

Je jasné, že je Škót,

a deerstalker cap and Wellington boots.

má na sebe loveckú čiapku a gumáky.

(Laughter)

(smiech)

And Cadell wanted to answer the question,

Cadell chcel zodpovedať otázku,

how are mountains formed?

ako vznikajú pohoria.

And one of the things he had observed

Všimol si,

že ak sa pozrieme na pohoria, ako Apalačské vrchy,

is that if you look at mountains like the Appalachians,

you often find that the rocks in them

zistíme, že skaly v nich

are folded,

sú uložené,

and they're folded in a particular way,

a že sú uložené určitým spôsobom,

which suggested to him

čo mu vnuklo myšlienku,

that they were actually being compressed from the side.

že sú akoby stláčané zo strany.

And this idea would later play a major role

Táto myšlienka neskôr zohrala veľkú úlohu

in discussions of continental drift.

v debatách o pohybe kontinentálnych platní.

So he built this model, this crazy contraption

Takže vyrobil tento šialene dômyselný model

with levers and wood, and here's his wheelbarrow,

s pákami a drevom.

buckets, a big sledgehammer.

Tu je jeho fúrik, vedrá, kladivo.

I don't know why he's got the Wellington boots.

Neviem, prečo má tie gumáky.

Maybe it's going to rain.

Možno bolo práve pred dažďom.

And he created this physical model in order

Vytvoril tento fyzický model,

to demonstrate that you could, in fact, create

aby ukázal, že je naozaj možné

vytvoriť vzory v skalách, alebo aspoň, ako v tomto prípade, v blate,

patterns in rocks, or at least, in this case, in mud,

that looked a lot like mountains

ktoré vyzerajú ako pohorie,

if you compressed them from the side.

ak naň zatlačíme zo strany.

So it was an argument about the cause of mountains.

Toto bolo tvrdenie týkajúce sa vzniku pohorí.

Nowadays, most scientists prefer to work inside,

Dnes väčšina vedcov radšej pracuje vnútri,

so they don't build physical models so much

takže nestavajú veľa fyzických modelov.

as to make computer simulations.

Skôr robia počítačové simulácie.

But a computer simulation is a kind of a model.

Ale aj počítačová simulácia je druh modelovania.

It's a model that's made with mathematics,

Je to model vytvorený matematikou.

and like the physical models of the 19th century,

A podobne ako pri fyzických modeloch v 19. storočí,

it's very important for thinking about causes.

je veľmi dôležitý pri premýšľaní o príčinách.

So one of the big questions to do with climate change,

Takže pokiaľ ide o klimatické zmeny,

we have tremendous amounts of evidence

máme obrovské množstvo dôkazov o tom,

that the Earth is warming up.

že Zem sa otepľuje.

This slide here, the black line shows

Na tomto obrázku čierna krivka znázorňuje merania,

the measurements that scientists have taken

ktoré vedci urobili

for the last 150 years

za posledných 150 rokov,

showing that the Earth's temperature

a ukazuje, že teplota Zeme

has steadily increased,

sa neustále zvyšuje.

and you can see in particular that in the last 50 years

Vidíme, že hlavne za posledných 50 rokov

there's been this dramatic increase

nastalo dramatické zvýšenie

of nearly one degree centigrade,

o takmer 1 stupeň Celzia,

or almost two degrees Fahrenheit.

čo sú takmer 2 stupne Fahrenheita.

So what, though, is driving that change?

Čo teda poháňa túto zmenu?

How can we know what's causing

Ako môžeme zistiť, čim je spôsobené

the observed warming?

toto pozorované otepľovanie?

Well, scientists can model it

Nuž, vedci dokážu vytvoriť model

using a computer simulation.

použitím počítačovej simulácie.

So this diagram illustrates a computer simulation

Tento graf znázorňuje počítačovú simuláciu,

that has looked at all the different factors

ktorá zobrala do úvahy všetky faktory,

that we know can influence the Earth's climate,

o ktorých vieme, že majú vplyv na klímu Zeme,

so sulfate particles from air pollution,

teda častice síry v znečistenom ovzduší,

volcanic dust from volcanic eruptions,

sopečný prach z erupcií vulkánov,

changes in solar radiation,

zmeny slnečného žiarenia

and, of course, greenhouse gases.

a samozrejme, skleníkové plyny.

And they asked the question,

A spýtali sa:

what set of variables put into a model

Aké premenné zadať do modelu,

will reproduce what we actually see in real life?

aby znázorňoval to, čo vidíme v skutočnom živote?

So here is the real life in black.

Takže tu je skutočný život v čiernej.

Here's the model in this light gray,

Tu je modelová situácia v bledosivej.

and the answer is

A výsledkom je model,

a model that includes, it's the answer E on that SAT,

ktorý zahŕňa

všetky horeuvedené faktory.

all of the above.

Jediným spôsobom ako sa dopracovať

The only way you can reproduce

the observed temperature measurements

k nameraným hodnotám teploty je,

is with all of these things put together,

ak zoberieme do úvahy všetky tieto faktory,

including greenhouse gases,

vrátane skleníkových plynov.

and in particular you can see that the increase

A tu môžete jasne vidieť, že nárast

in greenhouse gases tracks

skleníkových plynov kopíruje

this very dramatic increase in temperature

tento veľmi dramatický nárast teploty

over the last 50 years.

za posledných 50 rokov.

And so this is why climate scientists say

Preto klimatológovia hovoria, že

it's not just that we know that climate change is happening,

nielenže vieme, že dochádza ku klimatickým zmenám,

we know that greenhouse gases are a major part

ale vieme aj to, že skleníkové plyny

of the reason why.

sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa to deje.

So now because there all these different things

O všetkých týchto vedeckých činnostiach

that scientists do,

sa povestne vyjadril

the philosopher Paul Feyerabend famously said,

filozof Paul Feyerabend, keď povedal:

„Jediný princíp vo vede,

"The only principle in science

that doesn't inhibit progress is: anything goes."

ktorý nebrzdí pokrok, je: Všetko je možné.“

Now this quotation has often been taken out of context,

Tento výrok sa často používa vytrhnutý z kontextu,

because Feyerabend was not actually saying

pretože Feyerabend v skutočnosti nehovoril,

that in science anything goes.

že vo vede je možné všetko.

What he was saying was,

Celý jeho výrok znel takto:

actually the full quotation is,

"If you press me to say

„Ak by ste ma nútili povedať,

what is the method of science,

čo je metódou vedy,

I would have to say: anything goes."

musel by som povedať:

všetko je možné.“

Snažil sa tým vysvetliť,

What he was trying to say

is that scientists do a lot of different things.

že vedci robia množstvo rozličných vecí.

Scientists are creative.

Vedci sú kreatívni.

But then this pushes the question back:

A to nás vedie k pôvodnej otázke:

If scientists don't use a single method,

Ak vedci nepoužívajú jednotnú metódu,

then how do they decide

ako potom rozhodnujú,

what's right and what's wrong?

čo je pravdivé a čo nie?

And who judges?

A kto to posudzuje?

And the answer is, scientists judge,

Odpoveďou je, že rozhodujú vedci,

and they judge by judging evidence.

a to na základe dôkazov.

Scientists collect evidence in many different ways,

Vedci zbierajú dôkazový materiál rozličnými spôsobmi,

but however they collect it,

ale nech to už robia akokoľvek,

they have to subject it to scrutiny.

musia ho dôkladne preskúmať.

And this led the sociologist Robert Merton

To viedlo sociológa Roberta Mertona

to focus on this question of how scientists

zamerať sa na otázku,

ako vedci overujú údaje a dôkazy,

scrutinize data and evidence,

and he said they do it in a way he called

a ich pracovnú metódu nazval

"organized skepticism."

„organizovaným skepticizmom“.

And by that he meant it's organized

Organizovaný pretože

because they do it collectively,

je to kolektívna práca vedcov

they do it as a group,

ako skupiny

and skepticism, because they do it from a position

a skepticizmus pretože

začínajú z pozície nedôvery.

of distrust.

That is to say, the burden of proof

To znamená, že dôkazné bremeno

is on the person with a novel claim.

znáša osoba, ktorá prišla s novým tvrdením.

And in this sense, science is intrinsically conservative.

Veda je v tomto zmysle spletito konzervatívna.

It's quite hard to persuade the scientific community

Je pomerne ťažké presvedčiť vedeckú komunitu,

to say, "Yes, we know something, this is true."

aby povedala: „Áno, toto je pravda.“

So despite the popularity of the concept

Takže napriek popularite koncepcie

of paradigm shifts,

zmien paradigiem,

what we find is that actually,

zisťujeme, že vlastne

really major changes in scientific thinking

naozaj veľké zmeny vo vedeckom myslení

are relatively rare in the history of science.

sa v histórii vedy vyskytujú relatívne zriedkavo.

So finally that brings us to one more idea:

Na záver ešte jedna myšlienka:

If scientists judge evidence collectively,

Pretože vedci posudzujú dôkazy kolektívne,

this has led historians to focus on the question

historici sa zamerali

of consensus,

na otázku konsenzu

and to say that at the end of the day,

a napokon vyhlásili,

what science is,

že veda,

what scientific knowledge is,

že vedecké vedomosti,

is the consensus of the scientific experts

sú zhoda názorov vedeckých odborníkov,

who through this process of organized scrutiny,

ktorí prostredníctvom organizovaného skúmania,

collective scrutiny,

kolektívneho skúmania,

have judged the evidence

posúdili dôkazový materiál

and come to a conclusion about it,

a dospeli k záveru:

either yea or nay.

áno alebo nie.

So we can think of scientific knowledge

Takže vedecké zistenia môžeme chápať

as a consensus of experts.

ako názorovú zhodu odborníkov.

We can also think of science as being

Vedu si môžeme predstaviť

a kind of a jury,

ako nejakú porotu,

except it's a very special kind of jury.

veľmi špecifickú porotu.

It's not a jury of your peers,

Nie sú to bežní ľudia,

it's a jury of geeks.

je to porota šialencov. (smiech)

It's a jury of men and women with Ph.D.s,

Je to porota ľudí s titulom PhD.

and unlike a conventional jury,

A na rozdiel od bežnej poroty sudcov,

which has only two choices,

ktorá má iba dve možnosti,

guilty or not guilty,

a to: vinný alebo nevinný,

the scientific jury actually has a number of choices.

porota vedcov má možností niekoľko.

Scientists can say yes, something's true.

Vedci môžu povedať: áno, toto je pravda.

Scientists can say no, it's false.

Vedci môžu povedať: nie, nie je to pravda.

Or, they can say, well it might be true

Alebo môžu aj povedať: nuž, môže to byť pravda,

but we need to work more and collect more evidence.

ale musíme pokračovať v práci a zhromaždiť viac dôkazov.

Or, they can say it might be true,

Alebo môžu povedať: môže to byť pravda,

but we don't know how to answer the question

ale nedokážeme to rozhodnúť teraz,

and we're going to put it aside

and maybe we'll come back to it later.

takže to odložíme

a možno sa k tomu vrátime neskôr.

That's what scientists call "intractable."

Vedci to nazývajú „neústupný“.

But this leads us to one final problem:

A to nás privádza k záverečnému problému:

If science is what scientists say it is,

Ak je veda to, čo tvrdia vedci,

then isn't that just an appeal to authority?

nejde sa teda iba o dôveru v autority?

And weren't we all taught in school

A neučili nás v škole,

that the appeal to authority is a logical fallacy?

že viera v autority je logická chyba uvažovania?

Well, here's the paradox of modern science,

Nuž, tu je paradox modernej vedy,

the paradox of the conclusion I think historians

paradox vyvodenia záveru, ako k tomu dospeli

and philosophers and sociologists have come to,

historici, filozofovia a sociológovia, ktorí povedali,

that actually science is the appeal to authority,

že veda je vlastne viera v autoritu.

but it's not the authority of the individual,

Ale nie je to autorita jednotlivca,

no matter how smart that individual is,

bez ohľadu na to, aký múdry ten jednotlivec je,

like Plato or Socrates or Einstein.

ako Platón, Sokrates alebo Einstein.

It's the authority of the collective community.

Je to autorita kolektívnej komunity.

You can think of it is a kind of wisdom of the crowd,

Môžeme si to predstaviť ako nejakú múdrosť davu,

but a very special kind of crowd.

ale veľmi špeciálneho davu.

Science does appeal to authority,

Veda sa odvoláva na autoritu,

but it's not based on any individual,

ale nie na jednotlivcov,

no matter how smart that individual may be.

bez ohľadu na to, akí múdri sú.

It's based on the collective wisdom,

Jej základom je kolektívna múdrosť,

the collective knowledge, the collective work,

kolektívne vedomosti, kolektívna práca

of all of the scientists who have worked

všetkých vedcov, ktorí pracujú

on a particular problem.

na danom probléme.

Scientists have a kind of culture of collective distrust,

Vedci majú istú kultúru kolektívnej nedôvery,

this "show me" culture,

kultúru typu „ukážte mi to“,

illustrated by this nice woman here

čo ilustruje táto milá pani,

showing her colleagues her evidence.

ktorá svojim kolegom ukazuje svoje dôkazy.

Of course, these people don't really look like scientists,

Samozrejme, títo ľudia nevyzerajú ako vedci,

because they're much too happy.

pretože sú príliš šťastní.

(Laughter)

(smiech)

Okay, so that brings me to my final point.

Dostávam sa k záverečnej myšlienke.

Most of us get up in the morning.

Väčšina z nás ráno vstane.

Most of us trust our cars.

Väčšina dôveruje svojmu autu.

Well, see, now I'm thinking, I'm in Manhattan,

Tu na Manhattane

this is a bad analogy,

to nie je dobré prirovnanie,

but most Americans who don't live in Manhattan

ale väčšina Američanov, ktorí nežijú na Manhattane,

get up in the morning and get in their cars

ráno nasadne do auta,

and turn on that ignition, and their cars work,

otočí kľúčikom v zapaľovaní a naštartuje

and they work incredibly well.

a ich auto funguje veľmi dobre.

The modern automobile hardly ever breaks down.

Moderné autá sa málokedy kazia.

So why is that? Why do cars work so well?

Prečo je to tak? Prečo autá fungujú tak dobre?

It's not because of the genius of Henry Ford

Nie je to kvôli genialite Henryho Forda,

or Karl Benz or even Elon Musk.

Karla Benza alebo Elona Muska.

It's because the modern automobile

Je to preto, že moderné autá

is the product of more than 100 years of work

sú výsledkom viac ako storočnej práce

by hundreds and thousands

stoviek a tisícov

and tens of thousands of people.

a desaťtisícov ľudí.

The modern automobile is the product

Moderné autá sú výsledkom

of the collected work and wisdom and experience

kolektívnej práce, múdrosti a skúseností

of every man and woman who has ever worked

každého muža a každej ženy,

on a car,

ktorí kedy pracovali na aute.

and the reliability of the technology is the result

A spoľahlivosť tejto technológie

of that accumulated effort.

je výsledkom ich spoločného úsilia.

We benefit not just from the genius of Benz

Neťažíme iba z geniality Benza,

Forda a Muska,

and Ford and Musk

but from the collective intelligence and hard work

ale z kolektívnej inteligencie a dôkladnej práce

of all of the people who have worked

všetkých ľudí, ktorí pracujú

on the modern car.

na moderných autách.

And the same is true of science,

A to isté platí aj o vede,

only science is even older.

ibaže veda je staršia.

Our basis for trust in science is actually the same

Naša dôvera vo vedu je v základe rovnaká

as our basis in trust in technology,

ako naša dôvera v technológiu,

and the same as our basis for trust in anything,

a je rovnaká ako dôvera v čokoľvek iné,

namely, experience.

hlavne v skúsenosti.

But it shouldn't be blind trust

Ale nemala by to byť slepá dôvera,

any more than we would have blind trust in anything.

presne tak ako slepo neveríme všetkému.

Our trust in science, like science itself,

Naša dôvera vo vedu ako takú,

should be based on evidence,

by mala byť založená na dôkazoch.

and that means that scientists

A to znamená,

have to become better communicators.

že vedci sa musia naučiť lepšie komunikovať.

They have to explain to us not just what they know

Musia nám vysvetliť nielen to, čo vedia,

but how they know it,

ale aj ako to vedia,

and it means that we have to become better listeners.

a my sa musíme naučiť lepšie počúvať.

Thank you very much.

Ďakujem veľmi pekne.

(Applause)

(potlesk)