Thomas Piketty: New thoughts on capital in the twenty-first century

Translator: Petra Submarine Reviewer: Linda Magáthová

It's very nice to be here tonight.

Som rád, že tu dnes môžem byť.

So I've been working on the history of income

Zaoberám sa dejinami príjmu a rozloženia bohatstva už 15 rokov

and wealth distribution for the past 15 years,

and one of the interesting lessons

a jedna z vecí, ktoré som na základe historických údajov odhalil,

coming from this historical evidence

is indeed that, in the long run,

je, že z dlhodobého hľadiska

there is a tendency for the rate of return of capital

je miera návratnosti kapitálu (r) vyššia než tempo ekonomického rastu (g)

to exceed the economy's growth rate,

and this tends to lead to high concentration of wealth.

a to vedie k vysokej koncentrácii bohatstva.

Not infinite concentration of wealth,

Tá koncentrácia nie je nekonečná,

but the higher the gap between r and g,

ale čím väčšia je priepasť medzi r a g, tým vyššia je majetková nerovnosť,

the higher the level of inequality of wealth

towards which society tends to converge.

ku ktorej spoločnosť speje.

So this is a key force that I'm going to talk about today,

Toto je kľúčová sila, o ktorej budem dnes rozprávať,

but let me say right away

ale upozorňujem, že to nie je jediná dôležitá sila

that this is not the only important force

in the dynamics of income and wealth distribution,

v dynamike distribúcie príjmu a bohatstva

and there are many other forces that play

a existuje mnoho iných síl, ktoré hrajú dôležitú rolu

an important role in the long-run dynamics

of income and wealth distribution.

v dlhodobej dynamike týchto veličín.

Also there is a lot of data

Mnoho dát ešte len potrebujeme získať.

that still needs to be collected.

We know a little bit more today

Dnes vieme o trošku viac, než sme vedeli, ale stále vieme primálo

than we used to know, but we still know too little,

and certainly there are many different processes —

a mnohé procesy, ekonomické, sociálne, politické,

economic, social, political —

musíme ďalej skúmať.

that need to be studied more.

And so I'm going to focus today on this simple force,

Dnes sa zameriam na túto jednoduchú silu,

but that doesn't mean that other important forces

ale to neznamená, že iné sily nie sú dôležité.

do not exist.

So most of the data I'm going to present

Väčšina z dát, ktoré vám dnes predstavím,

comes from this database

pochádza z online databázy najvyšších príjmov sveta:

that's available online:

the World Top Incomes Database.

The World Top Incomes Database.

So this is the largest existing

Je to najväčšia historická databáza, mapujúca nerovnosť

historical database on inequality,

and this comes from the effort

a o jej vznik sa pričinilo vyše 30 vedcov z desiatok krajín.

of over 30 scholars from several dozen countries.

So let me show you a couple of facts

Rád by som vám ukázal pár faktov vyplývajúcich z databázy

coming from this database,

and then we'll return to r bigger than g.

a potom sa vrátime k vzťahu r > g.

So fact number one is that there has been

Faktom číslo jedna je veľký obrat v porovnaní príjmovej nerovnosti

a big reversal in the ordering of income inequality

between the United States and Europe

Európy a USA za posledné storočie.

over the past century.

So back in 1900, 1910, income inequality was actually

Začiatkom 20. storočia bola príjmová nerovnosť oveľa vyššia v Európe,

much higher in Europe than in the United States,

whereas today, it is a lot higher in the United States.

zatiaľ čo dnes je omnoho vyššia v USA.

So let me be very clear:

Poviem to veľmi jasne: Dôvodom nie je vzťah r > g.

The main explanation for this is not r bigger than g.

It has more to do with changing supply and demand

Skôr to súvisí so zmenami ponuky a dopytu na trhu práce,

for skill, the race between education and technology,

so súťažou medzi vzdelávaním a technikou,

globalization, probably more unequal access

s globalizáciou,

a pravdepodobne s viac nerovným prístupom k vzdelaniu v USA,

to skills in the U.S.,

where you have very good, very top universities

kde sú najlepšie univerzity sveta,

but where the bottom part of the educational system

ale spodné časti vzdelávacieho systému príliš dobré nie sú,

is not as good,

so very unequal access to skills,

čiže veľmi nerovný prístup ku vzdelaniu.

and also an unprecedented rise

Súvisí to tiež s nevídaným rastom top-manažérskych platov v USA,

of top managerial compensation of the United States,

which is difficult to account for just on the basis of education.

ktorý sa nedá vysvetliť len vzdelaním.

So there is more going on here,

Je v tom viac faktorov, ale o tom sa dnes rozširovať nebudem;

but I'm not going to talk too much about this today,

because I want to focus on wealth inequality.

chcem sa zamerať na príjmovú nerovnosť.

So let me just show you a very simple indicator

Ukážem vám jednoduchý indikátor príjmovej nerovnosti.

about the income inequality part.

So this is the share of total income

Toto je podiel najbohatších 10 % na celkových príjmoch.

going to the top 10 percent.

So you can see that one century ago,

Vidíme, že pred sto rokmi to bolo v Európe 45 až 50 %

it was between 45 and 50 percent in Europe

and a little bit above 40 percent in the U.S.,

a v USA niečo cez 40 %,

so there was more inequality in Europe.

v Európe teda bola nerovnosť väčšia.

Then there was a sharp decline

Tá potom v prvej polovici 20. storočia prudko klesla

during the first half of the 20th century,

and in the recent decade, you can see that

a, ako vidíte, v poslednom desaťročí USA v nerovnosti predčili Európu.

the U.S. has become more unequal than Europe,

and this is the first fact I just talked about.

To je prvý z faktov, o ktorých rozprávam.

Now, the second fact is more about wealth inequality,

Druhý fakt viac súvisí s majetkovou nerovnosťou:

and here the central fact is that wealth inequality

Ide o to, že majetková nerovnosť je vždy väčšia než nerovnosť príjmová.

is always a lot higher than income inequality,

and also that wealth inequality,

Pritom dnešná majetková nerovnosť,

although it has also increased in recent decades,

napriek svojmu rastu v posledných desaťročiach,

is still less extreme today

stále nie je taká extrémna ako pred sto rokmi,

than what it was a century ago,

although the total quantity of wealth

hoci pomer celkového bohatstva k príjmu sa už dostal na úroveň

relative to income has now recovered

from the very large shocks

spred obrovských šokov prvej svetovej vojny,

caused by World War I, the Great Depression,

veľkej hospodárskej krízy, a druhej svetovej vojny.

World War II.

So let me show you two graphs

Teraz vám ukážem dva grafy,

illustrating fact number two and fact number three.

ilustrujúce fakt číslo dva a fakt číslo tri.

So first, if you look at the level of wealth inequality,

Pozrime sa najprv na úroveň majetkovej nerovnosti:

this is the share of total wealth

Toto je podiel najbohatších 10 % na celkovom bohatstve.

going to the top 10 percent of wealth holders,

so you can see the same kind of reversal

Vidíte rovnaký obrat medzi USA a Európou, aký sme mali pri príjmovej nerovnosti.

between the U.S. and Europe that we had before

for income inequality.

So wealth concentration was higher

Takže pred sto rokmi bola koncentrácia bohatstva vyššia v Európe

in Europe than in the U.S. a century ago,

and now it is the opposite.

a teraz je to naopak.

But you can also show two things:

Ale vidno aj dve ďalšie veci:

First, the general level of wealth inequality

Vo všeobecnosti je majetková nerovnosť vždy vyššia ako príjmová.

is always higher than income inequality.

So remember, for income inequality,

Spomeňte si, pri príjmovej nerovnosti

the share going to the top 10 percent

tvoril príjem horných 10 % populácie 30 až 50 % celkového príjmu,

was between 30 and 50 percent of total income,

whereas for wealth, the share is always

pričom podiel ich majetku na celkovom bohatstve je 60 až 90 %.

between 60 and 90 percent.

Okay, so that's fact number one,

OK, to bol ten prvý fakt

and that's very important for what follows.

a má veľký vplyv na to, čo príde teraz.

Wealth concentration is always

Koncentrácia majetku je vždy oveľa vyššia ako koncentrácia príjmu.

a lot higher than income concentration.

Fact number two is that the rise

Druhým faktom je, že ani nárast majetkovej nerovnosti

in wealth inequality in recent decades

v posledných desaťročiach nás nedostal na úroveň roku 1910.

is still not enough to get us back to 1910.

So the big difference today,

Dnešná priepasť je síce veľká,

wealth inequality is still very large,

with 60, 70 percent of total wealth for the top 10,

60 až 70 % celkového bohatstva patrí horným 10 %,

but the good news is that it's actually

ale dobrou správou je, že je to stále lepšie ako pred sto rokmi,

better than one century ago,

where you had 90 percent in Europe going to the top 10.

keď v Európe najbohatších 10 % ľudí vlastnilo 90 % celkového bohatstva.

So today what you have

To, čo máme dnes, ja nazývam strednými 40 %,

is what I call the middle 40 percent,

the people who are not in the top 10

teda ľudia, čo nepatria k horným 10 %, ale ani k spodným 50 %,

and who are not in the bottom 50,

and what you can view as the wealth middle class

vy to možno poznáte ako strednú triedu,

that owns 20 to 30 percent

ktorá vlastní 20 až 30 % celkového národného bohatstva,

of total wealth, national wealth,

whereas they used to be poor, a century ago,

pričom pred sto rokmi by to boli chudobní ľudia;

when there was basically no wealth middle class.

žiadna stredná trieda v podstate neexistovala.

So this is an important change,

To je podstatná zmena, a je zaujímavé,

and it's interesting to see that wealth inequality

že majetková nerovnosť sa stále nedostala na úroveň pred prvou svetovou,

has not fully recovered to pre-World War I levels,

although the total quantity of wealth has recovered.

hoci celkový objem bohatstva sa obnovil.

Okay? So this is the total value

Tu je celková hodnota majetku v pomere k príjmu

of wealth relative to income,

and you can see that in particular in Europe,

a vidíte, že najmä v Európe sme späť na predvojnovej úrovni.

we are almost back to the pre-World War I level.

So there are really two

Takže tento príbeh má dve linky.

different parts of the story here.

One has to do with

Prvá súvisí s celkovým objemom zhromaždeného majetku.

the total quantity of wealth that we accumulate,

and there is nothing bad per se, of course,

A samozrejme na hromadení majetku nie je samo o sebe nič zlé,

in accumulating a lot of wealth,

and in particular if it is more diffuse

zvlášť, ak je pomerne rozptýlený a menej koncentrovaný.

and less concentrated.

So what we really want to focus on

My sa chceme zamerať na dlhodobý vývoj majetkovej nerovnosti

is the long-run evolution of wealth inequality,

and what's going to happen in the future.

a na to, čo prinesie budúcnosť.

How can we account for the fact that

Ako si vysvetliť skutočnosť, že až do prvej svetovej vojny

until World War I, wealth inequality was so high

bola majetková nerovnosť taká vysoká a zrejme by rástla aj ďalej?

and, if anything, was rising to even higher levels,

and how can we think about the future?

A čo čakať od budúcnosti?

So let me come to some of the explanations

Dovolím si ponúknuť vysvetlenie a pár úvah o budúcnosti.

and speculations about the future.

Let me first say that

Model, ktorý asi najlepšie objasňuje,

probably the best model to explain

why wealth is so much

prečo je majetok o toľko koncentrovanejší než príjem,

more concentrated than income

is a dynamic, dynastic model

je dynamický, dynastický model,

where individuals have a long horizon

v ktorom majú jednotlivci dlhodobú perspektívu

and accumulate wealth for all sorts of reasons.

a rozmanité dôvody pre hromadenie bohatstva.

If people were accumulating wealth

Keby ľudia hromadili majetky čisto z dôvodu svojho životného cyklu,

only for life cycle reasons,

you know, to be able to consume

teda pre vlastné zabezpečenie v starobe,

when they are old,

then the level of wealth inequality

potom by majetková a príjmová nerovnosť mali byť viac menej rovnaké.

should be more or less in line

with the level of income inequality.

But it will be very difficult to explain

Dosť ťažko by sa vysvetľovala priepasť medzi majetkovou a príjmovou nerovnosťou

why you have so much more wealth inequality

than income inequality

len na základe modelu životného cyklu.

with a pure life cycle model,

so you need a story

Takže potrebujeme model, kde ľudia hromadia majetok aj z iných dôvodov.

where people also care

about wealth accumulation for other reasons.

So typically, they want to transmit

Typickým dôvodom je, že chcú zanechať majetok ďalšej generácii, svojim deťom,

wealth to the next generation, to their children,

or sometimes they want to accumulate wealth

a niekedy hromadia majetok kvôli prestíži, moci, ktorá sa s bohatstvom viaže.

because of the prestige, the power that goes with wealth.

So there must be other reasons

Na kumulovanie majetku musia skrátka existovať aj iné dôvody;

for accumulating wealth than just life cycle

samotné potreby životného cyklu naše dáta nevysvetľujú.

to explain what we see in the data.

Now, in a large class of dynamic models

Je mnoho dynamických modelov hromadenia majetku,

of wealth accumulation

with such dynastic motive for accumulating wealth,

ktoré počítajú s takýmito dynastickými dôvodmi bohatnutia,

you will have all sorts of random,

a pracujú s rôznymi náhodnými, multiplikatívnymi šokmi.

multiplicative shocks.

So for instance, some families

V niektorých rodinách je zvykom mať veľmi veľa detí,

have a very large number of children,

so the wealth will be divided.

takže majetok sa stále delí.

Some families have fewer children.

Iné rodiny mávajú menej detí.

You also have shocks to rates of return.

Návratnosť kapitálu tiež podlieha šokom:

Some families make huge capital gains.

Rodina získa veľký kapitál, iná zle investuje.

Some made bad investments.

So you will always have some mobility

V procese bohatnutia teda vždy bude istá mobilita.

in the wealth process.

Some people will move up, some people will move down.

Niektorí vystúpia vyššie, iní klesnú.

The important point is that,

Pointou je, že v každom z týchto modelov dostanete pre daný rozptyl šokov

in any such model,

for a given variance of such shocks,

the equilibrium level of wealth inequality

majetkovú nerovnosť ako prudko rastúcu funkciu premennej „r mínus g“.

will be a steeply rising function of r minus g.

And intuitively, the reason why the difference

Rozdiel medzi návratnosťou kapitálu r a hospodárskym rastom g je dôležitý;

between the rate of return to wealth

and the growth rate is important

is that initial wealth inequalities

cítime, že počiatočná majetová nerovnováha

will be amplified at a faster pace

sa so stúpajúcim „r mínus g“ rýchlejšie zosilní.

with a bigger r minus g.

So take a simple example,

Zoberme si jednoduchý príklad:

with r equals five percent and g equals one percent,

ak sa r rovná 5 % a g sa rovná 1 %,

wealth holders only need to reinvest

vlastníkom stačí investovať len jednu pätinu ich kapitálu,

one fifth of their capital income to ensure

that their wealth rises as fast

aby ich majetok rástol rovnako rýchlo ako veľkosť ekonomiky.

as the size of the economy.

So this makes it easier

Takže veľké majetky je ľahšie budovať a zachovávať,

to build and perpetuate large fortunes

because you can consume four fifths,

lebo môžete štyri pätiny spotrebovať – ak nepočítame dane –

assuming zero tax,

and you can just reinvest one fifth.

a len jednu pätinu investovať.

So of course some families will consume more than that,

Niektoré rodiny určite minú viac, a niektoré zas menej,

some will consume less, so there will be

takže istá mobilita v rozdelení tam je,

some mobility in the distribution,

but on average, they only need to reinvest one fifth,

ale priemerne stačí investovať len tú pätinu.

so this allows high wealth inequalities to be sustained.

Výsledkom je zachovanie vysokej majetkovej nerovnosti.

Now, you should not be surprised

Asi vás neprekvapím, keď poviem, že r môže byť vačšie ako g už navždy,

by the statement that r can be bigger than g forever,

because, in fact, this is what happened

pretože tak to bolo po väčšinu histórie ľudstva.

during most of the history of mankind.

And this was in a way very obvious to everybody

Čo bolo každému zrejmé,

for a simple reason, which is that growth

keďže rast sa blížil k nule po väčšinu ľudských dejín.

was close to zero percent

during most of the history of mankind.

Growth was maybe 0.1, 0.2, 0.3 percent,

Hospodársky rast bol medzi 0,1 a 0,3 %,

but very slow growth of population

lebo rast populácie aj produktivity bol veľmi pozvoľný,

and output per capita,

whereas the rate of return on capital

ale návratnosť kapitálu samozrejme nulová nebola.

of course was not zero percent.

It was, for land assets, which was

Vlastníctvo pôdy ako tradičné aktívum predpriemyselnej spoločnosti

the traditional form

of assets in preindustrial societies,

it was typically five percent.

vykazovalo návratnosť 5 %.

Any reader of Jane Austen would know that.

To vie každý čitateľ Jane Austenovej.

If you want an annual income of 1,000 pounds,

Ak chcete ročne zarobiť 1000 libier,

you should have a capital value

mali by ste vlastniť kapitál 20 000 libier,

of 20,000 pounds so that

five percent of 20,000 is 1,000.

lebo 5 % z 20 000 je 1000.

And in a way, this was

To bol svojím spôsobom základ fungovania spoločnosti,

the very foundation of society,

because r bigger than g

lebo r > g dovolilo vlastníkom žiť z výnosov z ich kapitálu

was what allowed holders of wealth and assets

to live off their capital income

and to do something else in life

a v živote sa venovať iným veciam

than just to care about their own survival.

namiesto starosti o vlastnú obživu.

Now, one important conclusion

Z môjho historického výskumu plynie jeden dôležitý záver:

of my historical research is that

modern industrial growth did not change

moderný priemyselný rast nezmenil túto skutočnosť tak, ako by človek čakal.

this basic fact as much as one might have expected.

Of course, the growth rate

Samozrejme, hospodársky rast sa po priemyselnej revolúcii zrýchlil,

following the Industrial Revolution

rose, typically from zero to one to two percent,

vyskočil typicky z nuly na 1 až 2 %,

but at the same time, the rate of return

ale návratnosť kapitálu rástla tiež,

to capital also rose

so that the gap between the two

takže tá medzera medzi nimi zostala.

did not really change.

So during the 20th century,

Dvadsiate storočie zažilo jedinečnú kombináciu udalostí.

you had a very unique combination of events.

First, a very low rate of return

Po prvé, veľmi nízku kapitálovú návratnosť

due to the 1914 and 1945 war shocks,

kvôli vojnovým šokom v rokoch 1914 a 1945, ničeniu majetku a inflácii,

destruction of wealth, inflation,

bankruptcy during the Great Depression,

kvôli bankrotom počas veľkej hospodárskej krízy.

and all of this reduced

Všetko to znížilo návratnosť súkromného kapitálu

the private rate of return to wealth

v medzivojnovom období na nebývalo nízku úroveň.

to unusually low levels

between 1914 and 1945.

And then, in the postwar period,

A potom v povojnovom období hospodársky rast rýchlo rástol,

you had unusually high growth rate,

čiastočne kvôli rekonštrukcii.

partly due to the reconstruction.

You know, in Germany, in France, in Japan,

Nemecko, Francúzsko, Japonsko malo v rokoch 1950 až 1980 5 % mieru rastu

you had five percent growth rate

between 1950 and 1980

largely due to reconstruction,

hlavne kvôli rekonštrukcii,

and also due to very large demographic growth,

ale aj nevídanému demografickému rastu, tzv. Baby Boom efektu.

the Baby Boom Cohort effect.

Now, apparently that's not going to last for very long,

Je jasné, že ten dlho trvať nebude,

or at least the population growth

v budúcnosti očakávame prinajmenšom spomalenie populačného rastu

is supposed to decline in the future,

and the best projections we have is that

a podľa najlepších prognóz

the long-run growth is going to be closer

sa bude dlhodobý rast blížiť jednému až dvom percentám,

to one to two percent

rather than four to five percent.

a nie štyrom-piatim.

So if you look at this,

Toto sú najlepšie odhady rastu svetového HDP

these are the best estimates we have

of world GDP growth

and rate of return on capital,

a priemernej kapitálovej návratnosti.

average rates of return on capital,

Vidíte, že po väčšinu histórie ľudstva bol hospodársky rast veľmi nízky,

so you can see that during most

of the history of mankind,

the growth rate was very small,

much lower than the rate of return,

oveľa nižší než kapitálová návratnosť,

and then during the 20th century,

a potom v dvadsiatom storočí

it is really the population growth,

sa kvôli vysokému populačnému rastu po vojne

very high in the postwar period,

a procesu rekonštrukcie

and the reconstruction process

that brought growth

rast zrýchlil a tá medzera sa zmenšila.

to a smaller gap with the rate of return.

Here I use the United Nations population projections,

Tu som použil populačné prognózy OSN,

so of course they are uncertain.

neistota tam samozrejme je.

It could be that we all start

Môže sa stať, že všetci budeme mať v budúcnosti kopu detí,

having a lot of children in the future,

and the growth rates are going to be higher,

čím zvýšime rast,

but from now on,

these are the best projections we have,

ale momentálne sú toto najlepšie odhady, aké máme,

and this will make global growth

a predpovedajú pokles svetového hospodárskeho rastu

decline and the gap between

a prehĺbenie priepasti medzi ním a návratnosťou kapitálu.

the rate of return go up.

Now, the other unusual event

Druhou nezvyčajnou udalosťou 20. storočia, ktorú som spomínal,

during the 20th century

was, as I said,

bolo ničenie a danenie kapitálu.

destruction, taxation of capital,

so this is the pre-tax rate of return.

Toto je návratnosť pred zdanením.

This is the after-tax rate of return,

Toto je návratnosť po zdanení a po ničení.

and after destruction,

and this is what brought

Preto klesla priemerná návratnosť po zdanení a ničení kapitálu

the average rate of return

after tax, after destruction,

below the growth rate during a long time period.

dlhodobo až pod úroveň hospodárskeho rastu.

But without the destruction,

Bez veľkého ničenia a danenia by sa to nikdy nestalo.

without the taxation, this would not have happened.

So let me say that the balance between

Aby bolo jasné, rovnováha medzi návratnosťou a rastom

returns on capital and growth

depends on many different factors

závisí od mnohých faktorov, ktoré nevieme presne predpovedať:

that are very difficult to predict:

technology and the development

technika a vývoj technológií náročných na kapitál.

of capital-intensive techniques.

So right now, the most capital-intensive sectors

V súčasnosti sú kapitálovo najnáročnejšími odvetviami ekonomiky

in the economy are the real estate sector, housing,

reality, stavebníctvo a energetika,

the energy sector, but it could be in the future

ale v budúcnosti bude možno omnoho viac robotov v rade odvetví

that we have a lot more robots in a number of sectors

and that this would be a bigger share

a podiel kapitálu investovaného do automatizácie bude vyšší než dnes.

of the total capital stock that it is today.

Well, we are very far from this,

Dnes máme k tomu ďaleko

and from now, what's going on

a práve situácia v realitách a v energetike

in the real estate sector, the energy sector,

is much more important for the total capital stock

je rozhodujúca pre kapitálovú dynamiku.

and capital share.

The other important issue

Ďalšou dôležitou vecou je,

is that there are scale effects in portfolio management,

že mierkové efekty v správe portfólia nahrávajú veľkým investorom,

together with financial complexity,

a spolu s finančnou komplexnosťou a finančnou dereguláciou

financial deregulation,

that make it easier to get higher rates of return

umožňujú dosiahnuť vyššiu návratnosť pre veľké portfóliá.

for a large portfolio,

and this seems to be particularly strong

Zvlášť silne to funguje pre miliardárov a veľké kapitálové fondy.

for billionaires, large capital endowments.

Just to give you one example,

Jeden príklad za všetky:

this comes from the Forbes billionaire rankings

Na základe rebríčka miliardárov časopisu Forbes z rokov 1987 až 2013

over the 1987-2013 period,

and you can see the very top wealth holders

sme vypočítali, že majetok tých najbohatších

have been going up at six, seven percent per year

rástol až o 6-7 % ročne, a to reálne, po očistení od inflácie,

in real terms above inflation,

whereas average income in the world,

pričom celosvetový priemerný príjem a priemerný osobný majetok

average wealth in the world,

have increased at only two percent per year.

rástol ročne o dve percentá.

And you find the same

To isté sa ukazuje pri veľkých univerzitných fondoch.

for large university endowments —

the bigger the initial endowments,

Čím väčšia základina, tým vyššia návratnosť.

the bigger the rate of return.

Now, what could be done?

Čo s tým?

The first thing is that I think we need

Myslím, že potrebujeme najmä transparentnejší finančný systém.

more financial transparency.

We know too little about global wealth dynamics,

O dynamike svetového kapitálu vieme príliš málo,

so we need international transmission

na to by sme potrebovali medzinárodný prenos bankových dát.

of bank information.

We need a global registry of financial assets,

Potrebujeme globálny register finančných aktív,

more coordination on wealth taxation,

a väčšiu koordináciu v danení majetku;

and even wealth tax with a small tax rate

aj nízka majetková daň by priniesla potrebné informácie,

will be a way to produce information

so that then we can adapt our policies

a na ich základe by sme potom mohli podniknúť potrebné kroky.

to whatever we observe.

And to some extent, the fight

Boj proti daňovým rajom a automatický prenos informácií

against tax havens

and automatic transmission of information

is pushing us in this direction.

nás do istej miery vedie týmto smerom.

Now, there are other ways to redistribute wealth,

Sú aj iné, a lákavé, spôsoby prerozdeľovania bohatstva.

which it can be tempting to use.

Inflation:

Inflácia: tlačiť peniaze je oveľa ľahšie než napísať daňový zákon,

it's much easier to print money

than to write a tax code, so that's very tempting,

takže je to veľmi lákavé,

but sometimes you don't know what you do with the money.

ale nie je vždy jasné, čo tým spôsobíte.

This is a problem.

To je problém.

Expropriation is very tempting.

Vyvlastnenie je veľmi lákavé.

Just when you feel some people get too wealthy,

Ak sa vám zdá, že niektorí bohatnú príliš,

you just expropriate them.

majetok im vyvlastníte.

But this is not a very efficient way

To však nie je veľmi účinný spôsob regulácie majetkovej dynamiky.

to organize a regulation of wealth dynamics.

So war is an even less efficient way,

A vojna je ešte menej účinná,

so I tend to prefer progressive taxation,

takže ja dávam prednosť progresívnemu zdaneniu,

but of course, history — (Laughter) —

ale samozrejme, história… (smiech)

history will invent its own best ways,

história si nájde svoj vlastný spôsob

and it will probably involve

a pravdepodobne to bude kombinácia tohto všetkého.

a combination of all of these.

Ďakujem.

Thank you.

(potlesk)

(Applause)

Bruno Giussani: Thomas Piketty. Thank you.

Bruno Giussani: Thomas Piketty. Ďakujeme.

Thomas, I want to ask you two or three questions,

Thomas, mám pre vás dve-tri otázky,

because it's impressive how you're in command of your data, of course,

samozrejme obdivujem vašu prácu s dátami,

but basically what you suggest is

ale chápem správne, že naznačujete,

growing wealth concentration is kind of

že k rastúcej koncentrácii bohatstva kapitalizmus prirodzene speje

a natural tendency of capitalism,

and if we leave it to its own devices,

a ak ho ponecháme bez kontroly, ohrozí celý systém.

it may threaten the system itself,

so you're suggesting that we need to act

Takže navrhujete, že potrebujeme prijať rozhodnutia,

to implement policies that redistribute wealth,

ktoré budú bohatstvo prerozdeľovať,

including the ones we just saw:

vrátane tých, čo ste spomínali: progresívne dane atď.

progressive taxation, etc.

In the current political context,

Je to v súčasnom politickom kontexte reálne?

how realistic are those?

How likely do you think that it is

Akú šancu dávate tomu, že niečo také naozaj zavedieme?

that they will be implemented?

Thomas Piketty: Well, you know, I think

No, viete, keď sa ohliadneme v čase,

if you look back through time,

the history of income, wealth and taxation

dejiny príjmu, bohatstva a daní sú plné prekvapení.

is full of surprise.

So I am not terribly impressed

Takže ja príliš nefandím tým,

by those who know in advance

ktorí dopredu vedia, čo sa stane alebo nestane.

what will or will not happen.

I think one century ago,

Myslím, že pred sto rokmi by vám mnoho ľudí tvrdilo,

many people would have said

that progressive income taxation would never happen

že progresívna daň z príjmu sa nikdy nezavedie.

and then it happened.

A zaviedla sa.

And even five years ago,

A ešte pred piatimi rokmi by mnohí tvrdili,

many people would have said that bank secrecy

že bankové tajomstvá zostanú navždy vo Švajčiarsku,

will be with us forever in Switzerland,

that Switzerland was too powerful

že Švajčiarsko je príliš silné pre zbytok sveta,

for the rest of the world,

and then suddenly it took a few U.S. sanctions

a potom zrazu USA uvalilo na švajčiarske banky pár sankcií

against Swiss banks for a big change to happen,

a všetko sa zmenilo.

and now we are moving toward

A teraz mierime k väčšej finančnej transparentnosti.

more financial transparency.

So I think it's not that difficult

Ja myslím, že to nie až taký problém politicky skoordinovať.

to better coordinate politically.

We are going to have a treaty

Chystá sa dohoda medzi krajinami tvoriacimi polovicu svetového HDP,

with half of the world GDP around the table

with the U.S. and the European Union,

teda USA a Európskou úniou.

so if half of the world GDP is not enough

Ak ani polovica svetového HDP nestačí na pokrok vo finančnej transparentnosti

to make progress on financial transparency

and minimal tax for multinational corporate profits,

a minimálna daň na zisky nadnárodných korporácií,

what does it take?

tak potom už neviem.

So I think these are not technical difficulties.

Myslím, že technicky to nebude problém.

I think we can make progress

Myslím, že pokročíme, keď k tým otázkam pristúpime pragmaticky

if we have a more pragmatic approach to these questions

and we have the proper sanctions

a zavedieme sankcie pre tých,

on those who benefit from financial opacity.

ktorí na finančnej nepriehľadnosti profitujú.

BG: One of the arguments

BG: Jedným z argumentov proti vášmu názoru je,

against your point of view

is that economic inequality

že ekonomická nerovnosť nie je len vlastnosť kapitalizmu,

is not only a feature of capitalism but is actually one of its engines.

ale priamo jedným z jeho motorov.

So we take measures to lower inequality,

Takže ak prijmeme opatrenia na zníženie nerovnosti,

and at the same time we lower growth, potentially.

možno tým znížime aj ekonomický rast.

What do you answer to that?

Čo by ste k tomu povedali?

TP: Yeah, I think inequality

Súhlasím, podľa mňa nerovnosť sama o sebe nie je problém.

is not a problem per se.

I think inequality up to a point

Nerovnosť, v istých medziach, môže byť užitočná pre inovácie a rast.

can actually be useful for innovation and growth.

The problem is, it's a question of degree.

Je to otázka miery.

When inequality gets too extreme,

Príliš extrémna nerovnosť už k rastu neprispieva

then it becomes useless for growth

and it can even become bad

a môže aj škodiť, lebo má vysokú tendenciu pretrvávať v čase

because it tends to lead to high perpetuation

of inequality over time

a viesť k nízkej mobilite.

and low mobility.

And for instance, the kind of wealth concentrations

A keď hovoríme o takej koncentrácii bohatstva,

that we had in the 19th century

aká bola napríklad v európskych krajinách v 19. storočí a do prvej svetovej,

and pretty much until World War I

in every European country

was, I think, not useful for growth.

tak to, myslím, pre rast prínosné nebolo.

This was destroyed by a combination

Zmenu priniesla kombinácia tragických udalostí a novej politiky,

of tragic events and policy changes,

and this did not prevent growth from happening.

a rastu to nijako nezabránilo.

And also, extreme inequality can be bad

A extrémna nerovnosť navyše škodí našim demokratickým inštitúciám,

for our democratic institutions

if it creates very unequal access to political voice,

keď so sebou nesie nerovný prístup k politickému hlasu.

and the influence of private money

A vplyv súkromných peňazí v politike USA

in U.S. politics, I think,

is a matter of concern right now.

je dnes, myslím, dosť znepokojujúci.

So we don't want to return to that kind of extreme,

Takže k takému extrému by sme sa neradi vracali,

pre-World War I inequality.

k nerovnosti ako pred prvou svetovou.

Having a decent share of the national wealth

Ak má stredná trieda slušný podiel z národného bohatstva,

for the middle class is not bad for growth.

to nie je pre hospodársky rast zlé.

It is actually useful

Je to naopak prínosné, či pre rovnosť alebo účinnosť.

both for equity and efficiency reasons.

BG: I said at the beginning

BG: Na začiatku som spomínal, že vaša kniha bola terčom kritiky.

that your book has been criticized.

Some of your data has been criticized.

Niektoré dáta boli terčom kritiky.

Some of your choice of data sets has been criticized.

Váš výber dát bol terčom kritiky.

You have been accused of cherry-picking data

Obviňovali vás, že vyberáte dáta, ktoré sa vám hodia.

to make your case. What do you answer to that?

Aká je vaša reakcia?

TP: Well, I answer that I am very happy

Moja reakcia je, že je dobre, ak kniha vzbudila diskusiu.

that this book is stimulating debate.

This is part of what it is intended for.

Aj toto bol môj zámer.

Look, the reason why I put all the data online

Pozrite, všetky dáta i detailné výpočty som sprístupnil na webe,

with all of the detailed computation

is so that we can have an open and transparent

práve aby sme mohli o tom otvorene diskutovať.

debate about this.

So I have responded point by point

Na každú jednu pripomienku som odpovedal.

to every concern.

Let me say that if I was to rewrite the book today,

Vravím, že ak by som tú knihu písal znova, prišiel by som k záveru,

I would actually conclude

that the rise in wealth inequality,

že nárast majetkovej nerovnosti, a to najmä v USA,

particularly in the United States,

has been actually higher than what I report in my book.

bol v skutočnosti ešte vyšší, než som uviedol pôvodne.

There is a recent study by Saez and Zucman

Nedávny výskum Saeza a Zucmana prináša nové dáta,

showing, with new data

which I didn't have at the time of the book,

ktoré som v tej dobe nemal k dispozícii,

that wealth concentration in the U.S. has risen

a ukazuje, že koncentrácia bohatstva v USA stúpla ešte viac, než som uvádzal ja.

even more than what I report.

And there will be other data in the future.

A budúcnosť prinesie ďalšie dáta.

Some of it will go in different directions.

Niektoré budú podporovať aj iné hypotézy.

Look, we put online almost every week

My aktualizujeme skoro každý týždeň

online databázu najvyšších svetových príjmov

new, updated series on the World Top Income Database

and we will keep doing so in the future,

a budeme pokračovať aj v budúcnosti,

in particular in emerging countries,

hlavne s dátami o rozvojových krajinách

and I welcome all of those who want to contribute

a uvítame každého, kto sa chce na zbere dát podieľať.

to this data collection process.

In fact, I certainly agree

Určite súhlasím s tým, že dynamika bohatstva je dosť neprehľadná,

that there is not enough

transparency about wealth dynamics,

and a good way to have better data

a dobrý spôsob, ako získať presnejšie informácie,

would be to have a wealth tax

je práve majetková daň, zo začiatku veľmi nízka,

with a small tax rate to begin with

so that we can all agree

a údaje, ktoré prinesie, sa môžu stať základom pre vedeckú zhodu

about this important evolution

and adapt our policies to whatever we observe.

i pre politické opatrenia.

So taxation is a source of knowledge,

Takže daň by bola zdrojom dát,

and that's what we need the most right now.

ktoré teraz potrebujeme najviac.

BG: Thomas Piketty, merci beaucoup.

BG: Thomas Piketty, merci beaucoup. Ďakujeme.

Thank you. TP: Thank you. (Applause)

Ďakujem.

(potlesk)