How record collectors find lost music and preserve our cultural heritage | Alexis Charpentier

Translator: Ivan Rafaj Reviewer: Zuzana Munzarová Dziaková

I became obsessed with records when I was about 12 years old.

Nahrávkami som posadnutý asi od 12 rokov.

My parents used to give me money to eat

Rodičia mi dávali peniaze na jedlo,

and on most days, instead of eating,

no väčšinou, namiesto jedenia,

I would save it and buy myself a record at the end of the week.

som si ich odložil a na konci týždňa si kúpil nahrávku.

Here I am with a gigantic Walkman that's about half my leg --

Tu som s obrovským walkmanom, ktorý je ako polovica mojej nohy.

(Laughter)

(smiech)

It actually looks more like a VCR.

Vyzerá skôr ako videorekordér.

(Laughter)

(smiech)

So when I was a teenager,

Keď som bol tínedžer,

the obsession of buying cassettes, vinyls and CDs just kept growing.

posadnutosť kupovaním kaziet, platní a CD stále rástla.

I was even working in a record store for many years

Niekoľko rokov som dokonca pracoval v hudobninách

and only ever got paid in records.

a bol platený nahrávkami.

One day I realized that I had thousands of records more

Jedného dňa som si uvedomil, že mám tisíce nahrávok,

than I could even listen to in my life.

ktoré si nikdy ani nestihnem vypočuť.

I became what many of us are:

Stal som sa tým, čím je väčšina z nás –

record junkies --

závislákom na nahrávkach

or record diggers, as we like to call ourselves.

alebo lovcom nahrávok, ako si zvykneme hovoriť.

Record digging, as the name suggests,

Lov nahrávok je, už podľa názvu,

means getting your hands dirty.

náročná činnosť.

It means spending hours rummaging through warehouses,

Ide o hodiny prehrabávania sa v skladoch,

church basements,

pivniciach kostolov,

yard sales, record stores --

garážových výpredajoch, hudobninách –

all to find records that have been forgotten for decades.

v snahe nájsť nahrávky stratené desiatky rokov.

Records that have become cultural waste.

Nahrávky, ktoré sa stali kultúrnym odpadom.

The earliest record collectors from about the '30s to the 1960s

Prví zberatelia od 30. do 60. rokov

found and preserved so many important records

našli a uchovali veľa dôležitých nahrávok,

that would have been lost forever.

o ktoré by sme inak navždy prišli.

In those days, most cultural and public institutions

V tej dobe sa väčšina kultúrnych i verejných inštitúcií

didn't really care to preserve these treasures.

o uchovanie týchto pokladov veľmi nesnažila.

In many cases, they were just throwing them into the garbage.

V mnohých prípadoch ich rovno vyhadzovali do odpadkov.

Record digging is a lifestyle.

Lov nahrávok je životný štýl.

We're absolutely obsessed with obscure records,

Sme úplne posadnutí neznámymi nahrávkami,

expensive records, dollar-bin records,

drahými a dolárovými nahrávkami,

crazy artwork,

bláznivými obalmi,

sub-subgenres.

neznámymi žánrami.

And all of the tiniest details that go with each release.

Každým najmenším detailom spojeným s nahrávkou.

When the media talks about the vinyl revival

Keď v médiách hovoria o znovuzrodení platní,

that's been happening these last few years,

ktoré sa deje v posledných rokoch,

they often forget to mention this community

často zabúdajú zmieniť túto komunitu,

that's been keeping the vinyl and the tradition and the culture alive

ktorá držala platne, tradíciu a kultúru pri živote

for these last 30 years.

počas posledných 30 rokov.

It's a very close-knit but competitive society, a little bit,

Je to veľmi uzatvorená, no súťaživá spoločnosť,

because when you're hunting for extremely rare records,

pretože keď lovíte naozaj vzácnu nahrávku

if you miss your opportunity,

a premeškáte príležitosť,

you might not see that record ever in your life.

už ju možno nikdy v živote nenájdete.

But I guess the only person in here truly impressed by record collectors

Predpokladám, že zberatelia nahrávok

is another record collector.

zaujmú iba iných zberateľov.

To the outside world,

Pre okolitý svet

we seem like a very weird, oddball group of individuals.

vyzeráme ako divná a výstredná skupina ľudí.

And --

No a...

(Laughter)

(smiech)

And they're mostly right.

Zväčša majú pravdu.

All the record collectors I know are obsessive maniacs.

Všetci zberatelia, známi, sú obsedantní maniaci.

We know we're all crazy in some way.

Vieme, že sme istým spôsobom šialení.

But I think we should be viewed a little bit more like this.

No myslím, že by nás mali brať trochu viac takto.

(Laughter)

(smiech)

We're music archaeologists.

Sme hudobní archeológovia.

We're hunting down the lost artifact.

Lovíme stratené artefakty.

We all have a list of records that we would do anything to get our hands on,

Všetci máme zoznamy nahrávok, pre ktoré by sme urobili čokoľvek,

that we've been chasing for years,

ktoré hľadáme roky.

and we actually call this list our "holy grails."

Tento zoznam je naším svätým grálom.

When you're digging for records,

Pri love nahrávok

you're surrounded by music you don't know.

ste obklopení neznámou hudbou.

You're surrounded by mystery and by all these dreams --

Ste obklopení záhadou a všetkými tými snami –

records that people once believed in.

nahrávkami, v ktoré kedysi niekto veril.

Imagine the thousands of artists who were destined to be legends

Predstavte si tisícky umelcov predurčených stať sa legendami,

but for various reasons, were just overlooked.

ale z rôznych dôvodov si ich nik nevšimol.

Many of these records only exist in a handful of copies,

Mnoho týchto nahrávok existuje iba v pár exemplároch,

and some have never even been found,

niektoré sa dokonca nikdy nenašli,

never been heard.

nik ich nepočul.

They're literally endangered species.

Sú doslova ohrozenými druhmi.

I'll tell you a story

Poviem vám príbeh,

that for me sort of sums up the value of the work of record diggers.

ktorý pre mňa vyjadruje hodnotu práce lovcov nahrávok.

The story of a brilliant Montreal musician and composer.

Príbeh skvelého hudobníka a skladateľa z Montrealu.

Henri-Pierre Noël was born and raised in Haiti,

Henri-Pierre Noël sa narodil a vyrástol na Haiti,

but he lived briefly in the US and in Belgium.

ale krátko žil v USA a Belgicku.

He passed through Montreal what was supposed to be for two weeks,

Montrealom prechádzal počas plánovanej 2-týždňovej cesty,

but he ended up staying for the next 40 years.

no nakoniec tam ostal ďalších 40 rokov.

When he was young, he learned to play piano

V mladosti sa naučil hrať na klavír

and developed a very particular way of playing his instrument:

a vypestoval si veľmi svojský spôsob hry –

very fast and almost like a percussion.

veľmi rýchly a takmer ako bicie.

His style was a mix of his Haitian influences and folklore

Jeho štýl bol mixom vplyvov a folklóru z Haiti

mixed with the American influences that he grew up hearing.

s vplyvmi z USA, na ktorých vyrastal.

So he created a mix of compas mixed with funk and jazz.

Vytvoril mix kompasu s funkom a jazzom.

As a young man,

Ako mladík

he played and toured with live bands in the US and in Europe,

hral so skupinami po USA a Európe,

but had never recorded an album or a song before moving to Canada.

no pred presťahovaním sa do Kanady nikdy nenahral album či pesničku.

It was in Montreal in 1979

V Montreale v roku 1979

that he released his first album called, "Piano."

vydal prvý album s názvom Piano.

Completely on his own, on Henri-Pierre Noël Records.

Úplne sám prostredníctvom Henri-Pierre Noël Records.

He only made what he could afford: 2,000 copies of the record.

Vyšlo len toľko, koľko si mohol dovoliť, a to 2000 kusov.

The record received a little bit of airplay,

Nahrávka sa na chvíľu dostala do médií

a little bit of support in Canada and in Haiti,

a rozšírila sa v Kanade a na Haiti,

but without a big label behind it,

no bez veľkého vydavateľstva

it was very, very difficult.

to bolo naozaj veľmi ťažké.

Back then,

V tých časoch,

if your record wasn't getting played on mainstream radio,

keď vašu nahrávku nepúšťali v populárnom rádiu,

if you weren't in jukeboxes or if you weren't invited to play on TV,

nemali ste ju v jukeboxe, či vás nepozvali do televízie,

the odds were completely against you.

mali ste naozaj malú šancu.

Releasing an album as an independent artist

Vydať album ako nezávislý umelec

was so much more difficult than it is today,

bolo v porovnaní s dneškom oveľa náročnejšie,

both in terms of being heard and just distributing the thing.

dostať sa do povedomia a zabezpečiť distribúciu.

So, soon after, he released a second album,

Po krátkom čase vydal druhý album

kept a busy schedule playing piano in various clubs in the city,

a naplno sa venoval hraniu v rôznych mestských kluboch.

but his records started to accumulate dust slowly.

Na jeho nahrávky začal pomaly padať prach.

And those 2,000 copies in the span of 30 years

Tých 2000 kusov sa počas 30 rokov

easily started to get lost

začalo postupne strácať,

until only a few copies in the world remained.

až kým na svete nezostalo iba pár kusov.

Then in the mid-2000s,

Okolo roku 2005

a Montreal record digger that goes by the name Kobal

sa montrealský lovec nahrávok s menom Kobal

was doing his weekly rounds of just hunting for records.

venoval svojmu bežnému týždennému lovu nahrávok.

He was in a flea market

Bol na blšom trhu,

surrounded by thousands of other dirty, dusty, moldy records.

obklopený tisíckami špinavých a zaprášených nahrávok.

That's where he found the "Piano" album.

Tam narazil na album Piano.

He wasn't specifically looking for it.

Vyslovene ho nehľadal.

Actually, you could say it sort of found him.

Môžeme povedať, že on si našiel jeho.

You could also say that after 20 years of record digging every single week,

Dalo by sa povedať, že po 20 rokoch lovenia nahrávok

he had developed a sixth sense for finding the gold.

si vyvinul šiesty zmysel na hľadanie pokladov.

He took the record and inspected it:

Vzal nahrávku a preskúmal ju.

the front, the artwork, the back, the liner notes,

Prednú stranu, grafickú časť, zadnú stranu, poznámky.

and he was intrigued by the fact that this Haitian musician made a record

Zaujal ho fakt, že hudobník z Haiti vydal

in Quebec in the late '70s,

v 70. rokoch v Quebecu nahrávku.

so he was intrigued.

Naozaj ho to zaujalo.

He took out his little, plastic, portable turntable

Vytiahol svoj malý plastický prenosný gramofón,

that he brought with him whenever he was on these digging quests

ktorý so sebou pri tejto príležitosti vždy nosil,

and put the record on.

a nahrávku si pustil.

So why don't we do the same thing?

Prečo by sme neurobili to isté!

(Music)

(hudba)

He fell in love with the music instantly,

Do hudby sa okamžite zamiloval

but he had to know the backstory behind it.

a chcel poznať jej príbeh.

He didn't know where it came from.

Nevedel, odkiaľ pochádza.

He knew the artist,

Vedel, že hudobník

at the time of the recording,

v dobe nahrávania

was living in Montreal,

žil v Montreale.

so for months, he tried to track him down.

Niekoľko mesiacov sa ho snažil vypátrať.

He even found Noël's business card inside the record sleeve.

V obale nahrávky dokonca našiel Noëlovu vizitku.

That's how DIY Henri-Pierre Noël was.

Henri-Pierre Noël si všetko robil sám.

So he found the card inside the record sleeve --

Našiel tam teda vizitku a, samozrejme,

of course he did try to call,

snažil sa volať,

but after 30 years, the number didn't work anymore.

no po 30 rokoch číslo už nefungovalo.

So it was only in Belgium,

Bolo to až Belgicko,

where the artist had once lived,

jedno z hudobníkových bydlísk,

that Kobal managed to find someone that knew the artist personally

kde sa Kobalovi podarilo nájsť niekoho, kto ho poznal osobne

and gave him the contact.

a dal mu kontakt.

So when he finally sat down with the artist,

Keď sa s umelcom konečne stretol,

he made him a promise to someday find a way to get the album rereleased.

prinútil ho sľúbiť, že raz album vydá znova.

He then arranged for a British label called Wah Wah 45s

Dohodol sa s britským vydavateľstvom Wah Wah 45s

to get the two albums reissued.

na opätovnom vydaní oboch albumov.

And what happens very often is,

Často sa stáva,

in these reissue projects,

že pri niečom takomto

that it becomes very difficult to find the master tapes --

je veľmi ťažké nájsť pôvodné nahrávky

the original recording of the sessions.

z nahrávania.

Art can be destroyed by fires, floods, earthquakes,

O umenie môžeme prísť v požiari, záplave, zemetrasení,

thrown in the garbage,

keď ho niekto vyhodí,

or just lost forever.

alebo jednoducho zmizne naveky.

But thankfully,

Našťastie, nahrávky

the Henri-Pierre Noël tapes were safe

Henri-Pierre Noëla boli v bezpečí

and they were ready for remastering.

a pripravené na spracovanie.

The record was finally rereleased

Nahrávka bola nakoniec znovu vydaná

and received praise from music critics, DJs and listeners worldwide --

a dostalo sa jej chvály od kritikov, DJov a poslucháčov po celom svete.

the praise that it should have received in 1979.

Chvály, ktorej sa jej malo dostať už v roku 1979.

The artist was so inspired that he decided to revive his music career,

Umelca to tak inšpirovalo, že sa rozhodol oživiť svoju hudobnú kariéru,

get back on a stage, and play for new audiences.

vrátiť sa na pódium a hrať pre nové publikum.

The artist, now in his 60s,

Hudobník, dnes už šesťdesiatnik,

told me, "This changed everything for me.

mi povedal, že toto zmenilo úplne všetko.

I went from planning my retirement

Robil si plány na dôchodok,

to playing on the BBC Radio in London, and on Radio Canada and more."

miesto toho hrá pre rádio BBC v Londýne, rádio Canada a ďalšie.

But also it gave him a chance to play

Po prvýkrát mu to tiež umožnilo

in front of his three sons for the first time.

hrať pred jeho troma synmi.

To me, this story shows perfectly the work of record diggers at its best.

Pre mňa je tento príbeh dokonalou ukážkou skvelej práce lovcov nahrávok.

Beyond the rarity and the dollar value --

Okrem vzácnosti a peňažnej hodnoty –

and I'll be honest, we're totally obsessed by that --

budem úprimný, sme úplne posadnutí aj týmto –

the true beauty is to give art a second chance;

je skutočnou krásou to, že umenie dostane druhú šancu,

to save art from oblivion.

neupadne do zabudnutia.

The work of a good record digger is a constant loop of three phases.

Práca dobrého lovca nahrávok je neustály kolotoč troch fáz.

The first thing we do is hunt.

Najprv lovíme.

We spend hours, days, years of our lives

Trávime hodiny, dni, roky svojich životov

rummaging through dirty and dusty record bins.

hrabaním sa v špinavých a zaprášených debnách s nahrávkami.

Everything that we can do to find our hands on the gold.

Všetko len kvôli nájdeniu pokladu.

Yes, you can find good records online,

Áno, dobré nahrávky môžete nájsť na internete,

but for the deepest treasures,

no kvôli tým najväčším pokladom

you need to get off the couch and into the wild.

musíte vstať z gauča a vyraziť do divočiny.

That's why we call it record digging and not record clicking.

Preto to voláme lov nahrávok, nie klikanie na nahrávky.

(Laughter)

(smiech)

So what we are is music archaeologists.

Sme hudobnými archeológmi.

But then the next thing we do is we gather.

Ďalšou vecou, ktorú robíme, je zhromažďovanie.

Based on our taste, expertise, personal agenda,

V závislosti od vkusu, skúseností a agendy

we choose carefully which records to save,

si starostlivo vyberáme, ktoré nahrávky zachránime,

which records mean something to us.

ktoré pre nás niečo znamenajú.

We then try and find out every little thing we can about that record --

Následne sa snažíme o tejto nahrávke zistiť úplne všetko –

the artist, the label

umelca, vydavateľstvo

and supervital information

a dôležité informácie,

like "Who's that playing trumpet on track three?"

ako napríklad to, kto hrá trúbku v 3. pesničke.

Then we file them, we contextualize them,

Založíme ich, zasadíme do kontextu

and we keep them safe.

a uložíme do bezpečia.

We are music archivists.

Sme hudobní archivári.

And the last thing we do to close the loop is we share.

Poslednou vecou v kruhu je zdieľanie.

Most record diggers that I know have some sort of a way

Väčšina mojich známych má nejaký spôsob,

to share their discovery and elevate the artist

akým sa o svoje objavy delia a pozdvihnú umelca

through an album reissue,

opätovným vydaním albumu,

a web article, a radio show.

internetovým článkom, reláciou v rádiu.

We give records back their rightful place in music history.

Nahrávky vraciame na ich oprávnené miesto v histórii.

We are tastemakers and curators.

Ovplyvňujeme a opatrujeme.

We are musicologists.

Sme muzikológovia.

So for myself

Pre mňa

and most of the record collectors I've encountered in 20 years,

a väčšinu zberateľov nahrávok, ktorých som za 20 rokov stretol,

I think that we all have some sort of an outlet

sú tieto objavy určitým

for these discoveries.

spôsobom vyjadrenia.

I think it's our way to keep our sanity and sort of sense of purpose

Dokážeme si tak udržať duševné zdravie a pocit významu

in this very maddening obsession,

pri tejto šialenej obsesii,

because it can be sort of a lonely one.

pretože dokáže byť celkom osamelá.

But I think we also do it because it serves the human need

Myslím však, že to robíme aj kvôli ľudskej potrebe

to pass along cultural knowledge.

zachovať kultúrne poznanie.

Speaking of the need for curation,

Keď už je reč o potrebe kurátorstva,

in an era of overwhelming choice,

v dobe ohromnej voľby

it's been demonstrated

sa ukázalo,

that too much choice actually hinders discovery.

že príliš mnoho možností v skutočnosti brzdí objavy.

For example,

Napríklad,

if you're trying to watch something on Netflix,

ak si chcete pozrieť niečo cez Netflix,

you're actually only browsing through a catalog of 6,000 titles.

v skutočnosti si vyberáte zo zoznamu 6000 titulov.

Now, compare that with Spotify;

Porovnajme to so Spotify.

if you want to pick something to listen to,

Ak si chcete niečo vypočuť,

you're browsing through a catalog of 30 million songs.

vyberáte si zo zoznamu 30 miliónov pesničiek.

So I think as you can see,

Ako môžete vidieť,

this notion of paralysis by choice

táto paralýza voľbou

affects music more than movies,

napríklad ovplyvňuje

for example.

hudbu viac než filmy.

And there's a few studies

Máme niekoľko štúdií,

that are starting to show the effects of this.

ktoré začínajú poukazovať na dopad tohto javu.

A recent look at the UK music market

Keď sa pozrieme na hudobný trh v Spojenom kráľovstve,

shows that the top one percent of artists in the UK are actually earning 77 percent

zistíme, že najlepšie 1 % umelcov zarába 77 %

of the total revenues inside the music industry.

z celkových tržieb v rámci hudobného odvetvia.

That's 2013,

To bol rok 2013

and that's progressively getting worse,

a postupne sa to zhoršuje,

or progressing.

respektíve napreduje.

Anyway, if you're in the one percent, I'm sure you're happy.

Každopádne, som si istý, že ak ste v tom 1 %, ste spokojní.

(Laughter)

(smiech)

So the takeaway for me is

Podstatou tohto celého je,

it's easier for people to listen to music than ever before.

že pre ľudí je jednoduchšie počúvať hudbu než kedykoľvek predtým.

People have more music at their disposal than ever before,

Ľudia nikdy nemali prístup k takému množstvu hudby,

yet people choose to listen to more of the same music than ever before.

no aj tak počúvajú väčšinou stále to isté.

And that's a sad thing.

To je smutné.

Inspired by my love for music research, record digging and curation,

Inšpirovaný láskou k skúmaniu hudby, lovenia nahrávok a kurátorstvu

I started a website called "Music Is My Sanctuary" in 2007.

som v roku 2007 založil webovú lokalitu „Music Is My Sanctuary“.

Our slogan has always been "Future Classics and Forgotten Treasures."

Naším sloganom vždy boli „budúce klasiky a zabudnuté poklady“.

And it shows our love for discovering music

Prejavuje sa tým naša láska k objavovaniu hudby,

and introducing music both old and new.

starej aj novej.

From humble beginnings,

Zo skromných základov

we've built a worldwide platform with a massive audience

sme vybudovali celosvetovú platformu s obrovským publikom

with over 100 collaborators.

a s viac ako 100 spolupracovníkmi.

We've created over 10,000 pieces of content,

Vytvorili sme cez 10 000 príspevkov,

over 500 hours of audio content.

viac ako 500 hodín zvukového obsahu.

Our audience consists of people

Naše publikum pozostáva z ľudí,

who just want more than what's being offered to them

ktorí chcú viac, než im ponúkajú

by mainstream music channels.

populárne hudobné kanály.

They want to do --

Chcú ísť

they want to dig deeper,

viac do hĺbky,

but they don't necessarily have 20 hours a week like us nerds,

no nemajú 20 hodín týždenne ako my blázni,

so they trust us to do that for them.

preto sa spoliehajú na nás.

Curation is at the heart of everything we do.

Zbieranie a triedenie je v centre všetkého.

We believe in human recommendations over algorithms.

Dôverujeme viac ľudským odporúčaniam než algoritmom.

I could talk about the passion of record digging for days,

O vášni pre lov nahrávok by som mohol rozprávať celé dni,

but let me conclude this way.

ale chcel by som to uzavrieť nasledovne.

After many years of doing it,

Po niekoľkých rokoch tejto činnosti

a record collector's collection becomes sort of his autobiography.

sa zbierka nahrávok zberateľa stáva akousi jeho autobiografiou.

Last year, I was DJ-ing in Poland,

Minulý rok som robil DJ-a v Poľsku

and the people that were hosting me,

a moji hostitelia

they had this amazing record collection,

mali úžasnú zbierku nahrávok,

and of course I was intrigued

tak som bol samozrejme zvedavý

and I said, "Are you selling these?"

a opýtal sa, či sú na predaj.

They then explained to me that it was the collection

Vysvetlili mi, že zbierka

that belonged to their dear friend Maceo who passed away a few months earlier.

patrila ich dobrému priateľovi Maceovi, ktorý umrel pred pár mesiacmi.

And they were doing a project of inviting different people

Rozhodli sa pre projekt, kde pozývali rôznych ľudí,

to take the collection and to create something new from it,

aby za použitia zbierky vytvorili niečo nové,

whether it's sampling or DJ mixes,

či už vzorky, či DJ mixy,

you know, just to give it a second life.

aby tomu jednoducho vdýchli druhý život.

And so after a few hours of going through the collection myself

Keď som si počas niekoľkých hodín prezrel túto zbierku

and creating a DJ mix from it,

a urobil z nej DJ mix,

even though I never got the chance to meet him,

aj keď som ho nikdy nestretol,

it felt like in a special way,

istým spôsobom,

me and him,

on a ja,

we got to talk about records for a few hours.

sme sa počas týchto hodín mohli porozprávať.

So, as record diggers,

Pre nás ako lovcov nahrávok

our work and our record collections are there

sú naša práca a zbierky nahrávok to,

to be passed on to the next generation.

čo tu ponecháme pre ďalšiu generáciu.

Beautiful art deserves to be cherished, shared and rediscovered.

Krásne umenie si zaslúži obdiv, zdieľanie a znovuobjavenie.

Embrace curators;

Vážme sme kurátorov,

we are alternative voices to the mainstream music channels,

pretože ide o alternatívne hlasy k populárnym hudobným kanálom,

digital or otherwise.

digitálnym alebo iným.

Go beyond the algorithm.

Prekročme algoritmy.

Whatever kind of music you like,

Nech už máte radi akúkoľvek hudbu,

there are so many websites, radio shows, DJs, record stores out there

existuje mnoho webov, rádiových šou, DJ-ov, hudobnín,

that are just waiting to share their discoveries with you.

ktoré čakajú na to, aby sa s vami podelili o objavy.

We do this work for you.

Robíme to za vás.

All you have to do is open your ears and take risks.

Vy musíte iba otvoriť uši a zariskovať.

This music will change your life.

Táto hudba zmení váš život.

Thank you.

Ďakujem.

(Applause)

(potlesk)