An economic case for protecting the planet | Naoko Ishii

Translator: Vladimíra Molčanová Reviewer: Linda Magáthová

Good evening, everyone.

Každému prajem dobrý večer.

I am from Japan,

Som z Japonska,

so I'd like to start with a story about Japanese fishing villages.

a tak by som rada začala príbehom o japonských rybárskych dedinách.

In the past, every fisherman was tempted to catch as many as fish as possible,

V minulosti každého rybára lákalo chytiť čo najviac rýb,

ale keby to spravil každý,

but if everybody did that,

the fish, common shared resource in the community, would disappear.

tak by ryby, spoločný zdroj komunity, vymreli.

The result would be hardship and poverty for everyone.

Výsledok pre všetkých by bol strádanie a chudoba.

This happened in some cases,

To sa v niektorých prípadoch stalo,

but it did not happen in other cases.

ale v iných prípadoch sa to nestalo.

In these communities,

V týchto komunitách

the fishermen developed a kind of social contract

rybári vyvinuli druh spoločenskej zmluvy,

that told each one of them to hold back a bit to prevent overfishing.

ktorý dal každému na vedomie, aby sa trochu zdržal, aby zabránili preloveniu.

The fisherman would keep an eye on each other.

Rybári na seba dávali navzájom pozor.

There would be a penalty if you were caught cheating.

Keď vás pristihli pri podvádzaní, dostali by ste pokutu.

But once the benefit of a social contract became clear to everyone,

Avšak akonáhle sa výhoda spoločenskej zmluvy stala všetkým jasná,

the incentive to cheat dramatically dropped.

nutkanie podvádzať dramaticky kleslo.

We find the same story around the world.

Ten istý príbeh nachádzame všade na svete.

This is how villagers in medieval Europe

Takto dedinčania v stredovekej Európe

managed pasture and forests.

spravovali pastviny a lesy.

This is how communities in Asia managed water,

Takto komunity v Ázii spravovali vodu

and this is how indigenous peoples in the Amazon managed wildlife.

a takto domorodci z Amazónie spravovali divokú zver.

These communities realized they relied on a finite, shared resource.

Tieto komunity si uvedomili, že sa spoliehajú na obmedzené spoločné zdroje.

They developed rules and practices on how to manage those resources,

Vyvinuli pravidlá a spôsoby, ako spravovať tieto zdroje,

and they changed their behavior

a zmenili svoje správanie,

so that they could continue to rely on those shared resources tomorrow

aby mohli pokračovať pri spoliehaní sa na tieto spoločné zdroje aj zajtra tým,

by not overfishing,

že zabránia preloveniu,

not overgrazing,

zabránia prehnanému paseniu,

not polluting or depleting water streams today.

zabránia znečisťovaniu alebo prečerpaniu vodných tokov.

This is a story of the commons,

Toto je príbeh statkov

and also how to avoid the so-called tragedy of the commons.

a tiež o tom, ako sa vyhnúť takzvanej tragédii statkov.

But this is also a story of an economy

Ale taktiež je to príbeh ekonómie,

that was mainly local,

ktorá bola prevažne lokálna,

where everybody had a very strong sense of belonging.

kde mal každý veľmi silný zmysel pre príslušnosť.

Our economies are no longer local.

Naše ekonómie už nie sú lokálne.

When we moved away from being local,

Keď sme prestali byť lokálni,

we started to lose our connection to the commons.

začali sme strácať naše prepojenie k statkom.

We carried economic objectives, goals and systems beyond the local,

Riešili sme ekonomické plány, ciele a systémy ďalej než lokálne,

but we did not carry the notion of taking care of the commons.

ale neriešili sme úmysel starať sa o naše statky.

So our oceans, forests,

Tak naše oceány, lesy,

once very close to us as our local commons,

niekedy nám veľmi blízke ako lokálne statky,

moved very far away from us.

sa od nás veľmi vzdialili.

So today, we pump millions of tons of greenhouse gases into the air,

Dnes pumpujeme milióny ton skleníkových plynov do ovzdušia,

we dump plastics, fertilizers and industrial waste

sypeme plast, umelé hnojivá a priemyselný odpad

into the rivers and oceans,

do riek a oceánov

and we cut down forests that absorb CO2.

a rúbeme lesy, ktoré absorbujú oxid uhličitý.

We make the wild biodiversity much more fragile.

Meníme divokú biodiverzitu na oveľa krehkejšiu.

We seem to have totally forgotten

Zdá sa, že sme úplne zabudli,

that there is such a thing as global commons:

že existuje niečo ako globálne verejné statky:

air, water, forests and biodiversity.

vzduch, voda, lesy a biodiverzita.

Now, it is modern science

Moderná veda

that reminds us how vital the global commons are.

nám pripomína, ako životne dôležité globálne verejné statky sú.

In 2009, a group of scientists proposed

V roku 2009 skupina vedcov navrhla,

how to assess the health of the global commons.

ako posúdiť stav globálnych verejných statkov.

They defined nine planetary boundaries vital to our survival,

Definovali 9 planetárnych hraníc, ktoré sú dôležité pre naše prežitie,

then they measured how far we could go

potom zmerali, ako ďaleko by sme mohli zájsť,

before we cross over the tipping points or thresholds

než by sme prekročili bod zlomu hraníc,

that would lead us to the irreversible or even catastrophic change.

ktorý by nás priviedol k nezvratnej alebo dokonca katastrofickej zmene.

This is where we were in the 1950s.

Tu sme boli v 50. rokoch 20. storočia.

We broadly remained within safe operating space,

Zhruba sme ostali v bezpečnej prevádzkovej zóne,

marked by the green line.

ktorá bola označená zelenou čiarou.

But look at where we are now.

Ale pozrime sa na to, kde sme teraz.

We have crossed four of those boundaries,

Prekročili sme štyri z týchto hraníc

and we will be crossing others in the future.

a v budúcnosti prekročíme ďalšie.

How did we end up in this situation?

Ako sme sa ocitli v tejto situácii?

Well, my personal story may tell us something.

Môj osobný príbeh nám možno napovie.

Five years ago, I was appointed

Pred piatimi rokmi som bola menovaná

as CEO of the GEF, Global Environment Facility,

generálnou riaditeľkou Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF),

but I am not a conservationist

avšak nie som ochranárka

or an environmental activist.

ani enviromentálna aktivistka.

I am an economist,

Som ekonómka

and for the last 30 years,

a posledných 30 rokov

I had worked for public finance in my home country and around the world.

som pracovala pre verejné financie doma a okolo sveta.

I can tell you one thing for sure:

Jednu vec vám môžem s určitosťou povedať:

during these 30 years,

počas týchto 30 rokov

the notion of the global commons never crossed my mind.

mi predstava globálnych verejných statkov nezišla na um.

I didn't have a single conversation about the global commons

Nemala som jedinú konverzáciu o globálnych verejných statkoch

with my colleagues.

s mojimi kolegami.

This tells me that the notion of the global commons

To mi vraví, že predstava globálnych verejných statkov

was not really entering into the big money decisions

nevstupovala do veľkých finančných rozhodnutí,

like state budgets or investment plans.

ako napr. štátny rozpočet alebo investičné plány.

And I'm wondering, why do we have this sheer ignorance

A tak sa čudujem, prečo máme túto neznalosť

about the global commons,

o globálnych verejných statkoch,

including me, myself?

vrátane mňa samej?

One possible explanation might be

Jedno možné vysvetlenie je,

that until recently, it didn't really matter too much.

že donedávna na tom až tak nezáležalo.

Even if we mess up some part of the environment,

Aj keď sme zničili isté časti životného prostredia,

we were not fundamentally changing the functions of the earth system.

nemenili sme zásadne funkcie zemského systému.

The global commons had still enough capacity

Globálne verejné statky mali ešte stále dostačujúcu kapacitu

to take the punches we gave them.

zniesť naše údery.

In fact, the fish were still plentiful,

V skutočnosti bolo rýb stále dosť,

the fields for grazing were still vast.

pastviny boli stále rozsiahle.

Our mistake was to assume

Našou chybou bolo domnievať sa,

that the capacity of the earth for self-repair

že regenerujúca kapacita Zeme nemá hranice.

had no limits.

It does have limits.

Má hranice.

The message from the science is very clear:

Odkaz od vedy je veľmi jasný:

we humans have become an overwhelming force

my ľudia sme sa stali ohromujúcou silou nato,

to determine the future living conditions on earth,

aby sme určili budúcnosť životných podmienok na Zemi

and what's more, we are running out of time.

a čo viac, uteká nám čas.

If we don't act on them,

Pokiaľ nebudeme konať na ich základe,

we will be losing the global commons.

tak globálne verejné statky stratíme.

It's only our generation who are able to preserve it --

Len naša generácia je schopná ich zachovať,

preserve the commons as we know them.

zachovať verejné statky ako ich poznáme.

Now is the time we start managing the global commons

Teraz je čas, aby sme sa začali o globálne verejné statky starať tak,

as our parents or our grandparents managed their local commons.

ako sa naši rodičia a prarodičia starali o svoje miestne statky.

The first thing we need to do

Prvá vec, čo potrebujeme urobiť,

is to simply recognize that we do have the global commons

je jednoducho rozoznať, že tie globálne verejné statky máme,

and they are very, very important.

a že sú strašne dôležité.

Then we need to build the stewardship of the global commons

Potom potrebujeme zasadiť správu globálnych verejných statkov

into all of our thinking,

do nášho myslenia,

our business, our economy,

našich obchodov, našej ekonómie,

our policy-making --

našej tvorby zákonov,

in all of our actions.

do všetkých našich činov.

We need to recreate the social contract of the fishing villages

Potrebujeme zopakovať spoločenskú zmluvu rybárskych dedín

on the global scale.

na globálnej úrovni.

But what does it mean in practice?

Ale čo to znamená v praxi?

Where to start with?

Kde začať?

I see there are four key economic systems

Podľa mňa existujú štyri primárne ekonomické systémy,

that fundamentally need to change.

ktoré sa zásadne potrebujú zmeniť.

First, we need to change our cities.

Po prvé, potrebujeme zmeniť naše mestá.

By 2050, two thirds of our population will live in cities.

Do roku 2050 budú dve tretiny populácie žiť v mestách.

We need green cities.

Potrebujeme zelené mestá.

Second, we need to change our energy system.

Po druhé, potrebujeme zmeniť náš energetický systém.

The world economy must sharply decarbonize,

Svetová ekonómia sa musí ostro dekarbonizovať

essentially in one generation.

v podstate v priebehu jednej generácie.

Third, we need to change our production-consumption system.

Po tretie, potrebujeme zmeniť náš systém produkcie-konzumácie.

We need to break away from current take-make-waste consumption patterns.

Potrebujeme sa oddeliť od súčasných konzumačných vzorov zober-urob-vyhoď.

And finally, we need to change our food system,

A nakoniec, potrebujeme zmeniť náš potravinový systém,

what to eat and how to produce it.

čo jesť a ako to produkovať.

And all of those four systems

Všetky štyri systémy

are putting enormous pressure on the global commons,

vyvíjajú obrovský tlak na globálne verejné statky

and it's also very difficult to flip them.

a je veľmi ťažké ich zmeniť.

They are extremely complex,

Sú extrémne komplexné

with many decision-makers, actors involved.

s mnohými subjektami riadenia a zahrnutými činiteľmi.

Let's take the example of the food system.

Zoberme si príklad z potravinového systému.

Food production is currently responsible

Potravinová produkcia je momentálne zodpovedná

for one quarter of greenhouse gas emissions.

za štvrtinu emisií skleníkových plynov.

It is also a main user of the world's water resources.

Je tiež hlavným užívateľom svetových vodných zdrojov.

In fact, 70 percent of today's water is used to grow crops.

Faktom je, že 70 % dnešnej vody je použitých na pestovanie plodín.

Vast areas of tropical forest are used for agriculture.

Rozľahlé oblasti tropických lesov sú použité na poľnohospodárstvo.

This deforestation drives extinction.

Toto odlesňovanie poháňa vymieranie.

In fact, we are losing species 1,000 times faster

Dokonca strácame druhy tisíckrát rýchlejšie,

than the natural rate.

než je prirodzené tempo.

And on top of all of that bad news,

Navrch všetkých tých zlých správ,

one third of food produced today globally

tretina globálne produkovaných potravín sa nezje.

is not eaten.

It's wasted.

Je premrhaná.

But there is the good news,

Ale existuje dobrá správa, dobré znamenia.

good signs.

Coalitions of stakeholders

Koalícia akcionárov

are now coming together to try to transform the food system

sa spojila, aby sa pokúsila pretvoriť potravinový systém

with one shared goal:

jedným spoločným cieľom:

how to produce enough healthy food for everyone,

ako produkovať dostatok zdravých potravín pre všetkých

at the same time,

a zároveň ako obmedziť, ostro zredukovať

to try to cut, to sharply reduce,

the footprint from the food system on the global commons.

stopu potravinového systému na globálnych verejných statkoch.

I had an opportunity

Mala som príležitosť

to fly over the Indonesian island of Sumatra,

cestovať na indonézsky ostrov Sumatra

and I saw with my own eyes

a na vlastné oči vidieť obrovské odlesňovanie,

the massive deforestation

to make room for palm oil plantations.

aby urobili miesto na plantáže palmového oleja.

By the way, palm oil is included in thousands of food products

Mimochodom, palmový olej je zahrnutý v tisíckach potravinových produktov,

we eat every day.

ktoré jeme každý deň.

The global demand for palm oil is just increasing.

Svetový dopyt po palmovom oleji stúpa.

In Sumatra, I met smallholder farmers

Na Sumatre som sa zoznámila s malými farmármi,

who need to make a day-to-day living from growing oil palm.

ktorí sa potrebujú uživiť pestovaním palmy olejnej.

I met global food companies,

Stretla som sa so svetovými potravinovými podnikmi,

financial institutions

finančnými inštitúciami

and local government officials.

a lokálnymi vládnymi predstaviteľmi.

All of them told me that they can't make the change by themselves,

Všetci mi povedali, že sami nemôžu urobiť zmenu

and only by working together under a kind of new contract,

a len spoluprácou pod novou zmluvou,

or a new practice,

alebo novou praxou

do they have a chance to protect tropical forests.

majú šancu ochrániť tropické pralesy.

So it's so encouraging to see, at least for the last few years,

Je také povzbudzujúce vidieť, aspoň za posledných pár rokov,

this new coalition among these committed actors along the supply chain

novú koalíciu medzi odovzdanými činiteľmi na reťazci dodávateľov

come together to try to transform the food system.

ako sa zišli, aby skúsili zmeniť potravinový systém.

In fact, what they are trying to do

V podstate sa snažia o vytvorenie

is to create a new kind of social contract to manage the global commons.

nového druhu sociálnej zmluvy na správu globálnych verejných statkov.

All changes start at home,

Všetky zmeny sa začínajú doma,

at your place and at my place.

u vás a u mňa doma.

At GEF, Global Environment Facility,

V Globálnom fonde pre životné prostredie

we have now a new strategy,

máme teraz novú stratégiu

and we put the global commons at its center.

a globálne verejné statky sú jej základom.

I hope we won't be the only ones.

Dúfam, že nebudeme jediní.

If everybody stays on the sidelines, waiting for others to step in,

Pokiaľ každý zostane bokom a bude čakať, kým iní niečo spravia,

the global commons will continue to deteriorate,

globálne verejné statky budú naďalej chátrať

and everybody will be much worse off.

a bude to pre každého ešte horšie.

We need to save ourselves from the tragedy of the commons.

Musíme sa zachrániť pred tragédiou statkov.

So, I invite all of you to embrace the global commons.

Preto vás chcem požiadať, aby ste sa chopili globálnych verejných statkov.

Please do remember that global commons do exist

Pamätajte si prosím, že globálne verejné statky existujú

and are waiting for your stewardship.

a čakajú na vaše vedenie.

We all share one planet in common.

Všetci sa delíme o jednu planétu.

We breathe the same air,

Dýchame ten istý vzduch,

we drink the same water,

pijeme tú istú vodu,

we depend on the same oceans, forests, and biodiversity.

sme závislí od tých istých oceánov, lesov a biodiverzity.

There is no space left on earth for egoism.

Na Zemi nezostalo miesto pre egoizmus.

The global commons must be kept within their safe operating space,

Globálne verejné statky sa musia udržať v bezpečnom operačnom priestore

and we can only do it together.

a to môžeme dosiahnuť iba spoločne.

Thank you so much.

Ďakujem veľmi pekne.

(Applause)

(potlesk)